Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2P-29-2014.pdf
PDF · 93.3 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RA-8P/94/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Brezno, sudcom JUDr. Silviom Bolečekom, PhD., v právnej veci starostlivosti o maloleté dieťa X. K., narodený XX. O. XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpený Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Revúca, dieťa A.. C. K., narodenej XX. A. XXXX, bytom J., J. XX a A.. Z. K., narodeného X. W. XXXX, bytom H., D. I. út X, A., o návrhu matky na zvýšenie výživného na maloleté dieťa, takto
rozhodol:
I. Súd návrh matky na zvýšenie výživného na maloletého X. K., nar. XX.XX.XXXX v plnom rozsahu zamieta.
II. Súd návrh otca na zníženie výživného na maloletého X. K., nar. XX.XX.XXXX v plnom rozsahu zamieta.
III. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka maloletého X. návrhom doručeným Okresnému súdu Revúca dňa 19. decembra 2013, (tunajšiemu súdu bol spis postúpený dňa 10. februára 2014) žiadala, aby súd upravil vyživovaciu povinnosť otca a výživné zvýšil zo sumy 133 Eur na sumu 200 Eur počnúc dňom 1. septembra 2013. Návrh odôvodnila tým, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti z roku 2002 náklady spojené s výchovou maloletého podstatne vzrástli. Počnúc 2. septembrom 2007 maloletý X. začal navštevovať 1. ročník základnej školy v Plešivci. Zvýšili sa výdavky matky z dôvodu fyzického rastu maloletého a taktiež maloletý navštevuje rôzne kurzy, výcviky, krúžky a súkromne študuje hru na gitare. Podľa matky sa zmenil aj príjem otca, ktorý by mal mať podľa matky príjem okolo 1.800 Eur mesačne.
Otec v písomnom vyjadrení k návrhu nesúhlasil so zvýšením výživného z 133 Eur na 200 Eur; naopak navrhol - podal nový návrh, aby súd výživné znížil zo sumy 133 Eur na sumu minimálneho zákonného výživného, resp. na sumu 80 Eur mesačne.
Kolízny opatrovník sa vo vyjadrení pripojil k návrhu matky, keď mal za to, že od poslednej úpravy výživného pre maloletého došlo k podstatnej zmene okolností, ktorá odôvodňuje zmenu rozhodnutia o výške výživného tak, aby táto výška zodpovedala potrebám maloletého dieťaťa, ako aj schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom obidvoch rodičov.
Okresný súd Brezno svojim rozsudkom 2P 29/2014-100 zo dňa 25. apríla 2014 rozhodol tak, že návrhu matky v plnom rozsahu vyhovel. Voči tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec a na základe takto podaného odvolania o veci rozhodoval Krajský súd v Banskej Bystrici, ktorý svojim uznesením 15CoP 44/2014-122 zo dňa 27. augusta 2014 rozsudok prvostupňového súdu zrušil a vec
mu vrátil na nové konanie. Na základe dodatku č.2 k rozvrhu práce na rok 2015 Okresného súdu Brezno bola uvedená vec pridelená na rozhodnutie inému sudcovi tunajšieho súdu.
Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 8. júla 2015 a na deň 16. septembra 2015, vykonal dokazovanie výsluchom matky, oboznámením sa s listinnými dôkazmi obsiahnutými v súdnom spise a zistil nasledovný skutkový stav:
Matka maloletého na pojednávaní zotrvala na podanom návrhu; žiadala zvýšiť výživné na maloletého na sumu 200 Eur mesačne odo dňa podania návrhu na súd. V čase rozvodu bola matka na materskej a jej súčasný príjem je cca 750 Eur mesačne, pričom tento príjem dosahuje aj vďaka práci na dvoch projektoch a práci nadčas. Matka maloletého nevie uviesť aký má čistý tabuľkový plat. Matka s maloletým býva v rodinnom dome, ktorý s nimi obýva aj stará matka maloletého - 73 ročná dôchodkyňa. Matka platí elektrinu 72 Eur mesačne, internet platí mesačne vo výške 12 Eur, satelitnú televíziu 9,50 Eur mesačne a mobilný telefón si dobíja sumou 9 Eur mesačne. V rodinnom dome sa kúri pevným palivom, kde matka vyčíslila náklady na sumu 1700 Eur ročne. Matka platí poistenie domácnosti vo výške 18,34 Eur mesačne a do jej výdavkov si započítava aj benzín na cestu do práce vo výške 50 Eur mesačne. Náklady matky na ošatenie, stravu a hygienu vyčíslila sumou vo výške 170 Eur mesačne. Maloletý v septembri 2015 začne chodiť do 9. ročníka základnej školy v Plešivci. Matka vyčíslila náklady na stravu maloletého v škole na sumu 20 Eur mesačne. Maloletý navštevuje súkromné hodiny hry na gitare a výtvarný krúžok, pričom za obidve tieto aktivity maloletého matka platí 40 Eur mesačne. Matka kúpila maloletému na Vianoce nový počítač za nákupnú cenu 750 Eur a tento mu kúpila z dôvodu, že výpočtová technika je koníčkom maloletého. Náklady na stravu, ošatenie a hygienu maloletého matka vyčíslila na sumu 200 Eur mesačne. Na záver svojej výpovede matka uviedla, že vzťah maloletého k jeho otcovi je stále rovnaký, t.j. že maloletý otca odmieta. Otec maloletého od decembra 2013 do dňa výsluchu matky na pojednávaní, každý mesiac zaplatil výživné vo výške 133 Eur mesačne, čiže nedoplatok na výživnom v uvedenom období nemá.
Otec maloletého svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil. Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi, ktoré predložil otec maloletého, pričom z potvrdenia o príjme (čl. 239) súd zistil, že jeho príjem za 5 kalendárnych mesiacov roku 2015 je 2.888000 HUF, čo v prepočte na 5 mesiacov je 577.600 HUF mesačne. Súd prihliadol na výdavky otca maloletého tak ako ich poskytol a to: nájomné za byt 12.536 HUF mesačne, členské v lekárskych organizáciách 2.200 HUF mesačne, miestna daň 8.500 HUF mesačne, dane z príjmu 187.029 HUF mesačne, povinné školenie lekárov 3.500 HUF mesačne, nákup lekárskych časopisov 3.000 HUF mesačne, nájom garáže 10.000 HUF mesačne, internetové pripojenie 3.000 HUF mesačne, zdravotné poistenie 15.550 HUF mesačne, sociálne poistenie 37.058 HUF mesačne, dôchodkové poistenie 12.200 HUF mesačne, poistenie bytu 1.500 HUF mesačne, poistenie lekára pre prípad škody 5.333 HUF mesačne, zákonná poistka auta 6.200 HUF mesačne, poplatok - vodné a stočné 3.000 HUF mesačne, platba za plyn 2.000 HUF mesačne, mesačný poplatok za elektrinu 4.500 HUF mesačne, mesačný poplatok za kúrenie 13.000 HUF mesačne, zdravotné poistenie 950 HUF mesačne, výživné na maloletého 133 Eur mesačne, náklady na hygienu 7.000 HUF mesačne, náklady na mobilný telefón 7.000 HUF mesačne (v týchto dvoch položkách súd neakceptoval sumy uvedené otcom maloletého a za primerané považuje náklady v oboch položkách 7.000 HUF mesačne), náklady na benzín 20.000 HUF mesačne, náklady na stravu - súd akceptoval výšku 30.000 HUF mesačne a nie sumu uvádzanú otcom maloletého, náklady na ošatenie otca maloletého, tu súd považoval za primeranú sumu 6.000 HUF mesačne a nie sumu uvedenú otcom maloletého, poplatky za spoločné priestory v obytnom dome 10.290 HUF mesačne. Súd aplikujúc § 30 ods. 2 Zákona o rodine by mal akceptovať finančnú podporu družky otca maloletého a jej detí, tak ako ju vyčíslil otec maloletého, avšak otec maloletého neuviedol detailne z čoho pozostáva a na čo je určená táto finančná podpora a preto súd na túto položku neprihliada. Tak isto súd neprihliada ani na náklady otca maloletého týkajúce sa údržby jeho auta a havarijného poistenia jeho auta, rovnako tak úrazového a invalidného poistenia otca maloletého, nakoľko tieto položky nemôžu mať prednosť pred sumou určenou titulom výživného na maloletého.
Kolízny opatrovník sa pridržal písomného vyjadrenia a navrhol výživné zvýšiť podľa možností a schopností otca.
Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z výmenného kurzu NBS, 1 Eur = 312,48 HUF ku dňu 15. septembru 2015.
V čase rozhodovania súdu je matka maloletého zamestnaná s príjmom 784,99 Eur mesačne, poberá prídavok na dieťa vo výške 23,52 Eur. Otec maloletého je zamestnaný ako lekár, pričom jeho priemerný čistý mesačný príjem za obdobie od 1/2015 do 5/2015 činil 577.600 HUF čo je 1.848,44 Eur.
Podľa § 163 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.“), rozsudky o výchove a výžive maloletých detí a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
Podľa § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena, alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods.1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 162 ods. 2 O.s.p., rozsudky odsudzujúce na plnenie výživného sú predbežne vykonateľné.
Matka maloletého svojim návrhom vo veci samej uplatnila nárok na zvýšenie výživného na maloletého. Otec maloletého svojim návrhom vo veci samej uplatnil nárok na zníženie výživného na maloletého. Hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol o vyživovacej povinnosti a výške výživného opakovane rozhodnúť je zmena pomerov, ktorá môže nastať u povinnej osoby, ktorou je v danom prípade otec maloletého, prípadne na strane osoby oprávnenej, ktorou je maloleté dieťa. Musí ísť o takú zmenu pomerov, ktorá sa v pomeroch účastníkov prejaví závažnejším spôsobom v porovnaní s ich pomermi v čase poslednej úpravy výživného. Zmena pomerov môže vyvolať potrebu zvýšiť výživné, pokiaľ sa zvýšia odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, resp. dôjde k pozitívnej zmene na strane schopností, možností a majetkových pomerov povinnej osoby. Na strane povinnej osoby môže dôjsť aj k takej negatívnej zmene pomerov, na základe ktorej by doposiaľ určená výška výživného bola neprimeraná možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom na strane povinnej osoby a platenie doposiaľ určeného výživného by nebolo objektívne možné, resp. na strane povinnej osoby (v danom prípade otca) by prinášalo neprimerané majetkové riziká.
Súd v danej konkrétnej veci nesporne konštatuje zmenu pomerov, ktorá nastala na strane povinného - otca maloletého tým, že oproti rozhodnutiu Okresného súdu Revúca v roku 2002 kde mal otec maloletého čistý mesačný príjem 30.000 Sk, pričom v súčasnej dobe je jeho príjem 1.848,44 Eur mesačne a platenie výživného tak ako bolo stanovené súdom vo výške 133 Eur mesačne je objektívne možné a otcovi maloletého neprináša platenie takéhoto výživného žiadne neprimerané majetkové riziká a preto súd návrh otca na zníženie výživného v plnom rozsahu zamietol ako nedôvodný.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že naposledy bola výška výživného upravená rozsudkom Okresného súdu Revúca č.k. 3C 497/2001-52 zo dňa 9. mája 2002, právoplatným dňom 16. mája 2002, odkedy ubehla doba 13 rokov, za ktorú došlo k zmene pomerov na strane rodičov, ale aj na
strane maloletého dieťaťa. Zmena pomerov na strane matky nastala vo zvýšení jej mesačného príjmu. V čase poslednej úpravy matka bola na materskej. Toho času dosahuje príjem vo výške 784,99 Eur netto. Matke nepribudla žiadna ďalšia vyživovacia povinnosť. Zmena pomerov na strane otca nastala vo zvýšení jeho príjmu. V čase poslednej úpravy výživného dosahoval príjem vo výške okolo 30.000 Sk (cca 995,82 Eur) netto. Toho času dosahuje príjem zo závislej činnosti vo výške 1.848,44 Eur netto. Súd v prípade otca akceptoval výdavky spojené s jeho profesiou, daňovým zaťažením, nutnými životnými nákladmi a dospel k výdavkom vo výške cca. 1.500 Eur mesačne. Nepribudla mu žiadna ďalšia vyživovacia povinnosť.
Ako vyplýva z hora uvedeného u oboch rodičov maloletého došlo k zvýšeniu ich priemerných mesačných príjmov a tým aj k zvýšeniu ich životnej úrovne. Na takto zvýšenej úrovni má právo podieľať sa aj ich maloleté spoločné dieťa. bez ohľadu na naplnenie zákonných kritérií pre určenie vyživovacej povinnosti, súd nemôže priznať výživné v prípade zisteného rozporu s článkom 3 ods. 2 Dohovoru o právach dieťaťa, ktorý Slovenská republika ratifikovala 06. februára 1991. Nepochybná odôvodnenosť predmetného kritéria je daná prioritným predmetom úpravy rodinného práva, ktorým sú osobné vzťahy medzi subjektmi rodinného práva, na ktoré sa vyživovacie vzťahy viažu. Narušenie príslušných osobných vzťahov z relevantných dôvodov zákon sankcionalizuje tým, že nepovažuje za spravodlivé, aby osoba, ktorá sa takéhoto konania dopustila, požadovala plnenia založené práve na takomto osobnom vzťahu. Nejde o akékoľvek normy, ale o obecne spoločensky uznávané pravidlá prostredníctvom, ktorých sa zavrhujú spoločensky nežiaduce vzťahy. Vo všeobecnosti bývajú vyjadrené konštrukciou o pocite súnáležitosti všetkých spravodlivo uvažujúcich ľudí. Konkrétnosť týchto pravidiel sa zisťuje podľa okolnosti daného prípadu. Súd v tomto konkrétnom prípade konštatuje zmenu pomerov oboch rodičov maloletého, pričom aj v prípade matky prišlo k výraznému navýšeniu pomerov oproti poslednej úpravy výživného. Taktiež výživné, tak ako bolo stanovené v roku 2002 v prípade maloletého, ktorý v tomto čase mal vek - 10 mesiacov, je na pomery tohto regiónu a na životné pomery, vysoko nadštandardné a prevyšujúce obvyklé výdavky na deti takého veku v danom mieste. Súd samozrejme vychádza z príjmov rodičov, nakoľko dieťa sa má právo podieľať na ich životnej úrovni, avšak výživné má prioritne byť použité na zabezpečenie komplexnej starostlivosti o maloletého. Matka maloletého sama na pojednávaní na čl. 77 výslovne uviedla, že takto stanovené výživné niekedy bolo postačujúce, niekedy nie. Pri výsluchu u znalca sama matka uviedla, že dôvodom na zvýšenie výživného je skutočnosť „že veľa peňazí stráca na rôzne pojednávania, preto trvá na zvýšenom výživnom“ (čl. 215).
Podľa § 28 ods. 1, 2 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
Súd pri svojom rozhodovaní musí vychádza aj z uvedeného § 28 zákona o rodine a z článku 3 odsek 2 Dohovoru o právach dieťaťa, kde sa štáty dohovoru, zaväzujú zabezpečiť dieťaťu takú ochranu a starostlivosť, aká je nevyhnutná pre jeho blaho, pričom berú ohľad na práva a povinnosti jeho rodičov. Blaho dieťaťa vo všeobecnosti zahŕňa základné materiálne, telesné, vzdelávacie a emocionálne potreby ako aj potrebu lásky a bezpečia. Súdu je z jeho rozhodovacej činnosti známy fakt, že rodičia maloletého medzi sebou vedú viaceré súdne spory týkajúce sa výkonu ich rodičovských práv a samotného styku rodiča (otca) s maloletým. V súčasnej dobe je vývoj maloletého dieťaťa podľa znaleckého posudku čo sa týka oblasti sociálnej zrelosti nie veku primeraný. Maloletý žije v nezdravej rodinnej klíme, ktorú vytvárajú obaja rodičia svojim správaním. Matka maloletého viaže dieťa na seba a robí podľa znalca úkony, aby sa kontakt medzi maloletým a jeho otcom nerealizoval. Otec maloletého neustálymi útokmi na matku, maloletého v takomto správaní sa k matke len podporuje. Blaho maloletého nemôže zahŕňať len oblasť materiálnu, ktorú podľa matky má plniť vo veľkej miere jeho otec platením zvýšeného výživného, ale aj iné potreby, ktorými by otec zabezpečoval svoje práva, ktoré má rovnaké ako jeho matka. Otec maloletého nemá súdom zakázaný styk s maloletým. Pokiaľ by súd v takejto nezdravej atmosfére, ktorú rodičia maloletého vytvárajú, zvýšil otcovi výživné, tak by naplnil len materiálne potreby maloletého avšak pojmom blaho maloletého sa musí rozumieť celý komplex zabezpečovania potrieb maloletého a realizácie rodičovských práv.
Vzhľadom na takto uvedené dôvody a najmä na plné rešpektovania práv oboch rodičov, pričom súd poukazujme na vyjadrenie matky, ktorá podľa jej slov veľa peňazí utráca na rôzne pojednávania, čo je dôvodom na zvýšenie výživného, čo nie je v záujme maloletého ale len a len v záujme matky, avšak súd
prioritne musí prihliadať na len záujem maloletého ako to má na zreteli § 28 a § 75 Zákona o rodine súd dospel k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného je nedôvodný a preto návrh matky na zvýšenie výživného zamietol.
Podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.
Vzhľadom na charakter predmetu tohto konania, ktoré možno subsumovať pod konania vo veciach starostlivosti o maloletých v zmysle § 81 O.s.p., súd pri rozhodovaní o trovách konania rozhodol podľa vyššie citovaného ustanovenia § 146 ods.1 písm. a/ O.s.p. tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu j e m o ž n é podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch vyhotoveniach, prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.
Právo podať odvolanie n e m a j ú tí účastníci, ktorí sa ho účinne vzdali.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1 O.s.p., že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené, alebo že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný nesplní dobrovoľne, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený m ô ž e podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.