Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_5Tos-39-2015.pdf
PDF · 64.79 KB
Case nature
Area
Subarea
5Tos/39/2015
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Kohútovej a sudcov JUDr. Zuzany Homzovej a JUDr. Martina Michalanského, v trestnej veci obžalovaného D. A., pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zák., na neverejnom zasadnutí konanom dňa 16.septembra 2015, o sťažnosti obžalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 19.6.2015 sp.zn. 8 T/110/2014 takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. z a m i e t a sťažnosť obvineného D. A..
odôvodnenie:
Okresný súd Košice II uznesením zo dňa 19.6.2015 sp.zn. 8 T /110/2014 rozhodol, že podľa § 31 ods. 1 Tr. por., s použitím § 32 ods. 3 Tr. por. sudca JUDr. Dušan Kán nie je vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania vo veci vedenej na Okresnom súde Košice II pod sp.zn. 8 T/110/2014.
Napadnutému rozhodnutiu predchádzala námietka zaujatosti obžalovaného D. A. voči zákonnému sudcovi Okresného súdu Košice II JUDr. Dušanovi Kánovi, ktorú odôvodnil tým, že sudca je voči nemu zaujatý: „ chce ho stoj, čo stoj dostať do väzenia, neustále mu posiela domov políciu“, „choval sa k nemu arogantne a povýšenecký hoci ho vôbec nepozná, videl ho prvýkrát.
Samosudca okresného súdu v napadnutom uznesení konštatoval, že nie je zaujatý voči osobe D. A., nemá žiaden pomer k prejednávanej veci ani k osobe obžalovaného.
Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podal sťažnosť obžalovaný D. A.. V písomných dôvodoch uviedol, že sudca, ktorý neverí obžalovanému a neuznáva a neakceptuje chorobu obžalovaného nemôže súdiť objektívne. Ešte sa nestretol s tým, že sám sudca rozhoduje o svojom nevylúčení z vykonávania úkonov trestného konania v posudzovanej trestnej veci. Myslel si, že rozhodne niekto iný a nie ten sudca, ktorého zaujatosť namietal.
Na podklade takto podanej sťažnosti krajský súd v zmysle § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť a konanie predchádzajúce tomuto výroku napadnutého uznesenia a zistil, že sťažnosť obžalovaného D. A.T. nie je dôvodná.
Podľa čl. 48 ods. 1 Ústavy SR nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi. Výnimka z čl. 48 ods. 1 Ústavy SR je možná len v prípade splnenia zákonných podmienok uvedených v § 31 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Tr. por.
Podľa § 31 ods. 1 Tr. por. z vykonávania úkonov trestného konania je vylúčený sudca, alebo prísediaci, prokurátor, policajt, probačný a mediačný úradník, vyšší súdny úradník, súdny tajomník, asistent prokurátora a zapisovateľ, u ktorého možno mať pochybnosť o nezaujatosti pre jeho pomer k
prejednávanej veci, alebo k osobám, ktorých sa úkon priamo týka, k obhajcovi, zákonnému zástupcovi, splnomocnencom alebo pre pomer k inému orgánu činnému v tomto konaní.
Pomerom úradnej osoby k osobám uvedeným v § 31 ods. 1 Tr. por. sa rozumie vzťah tohto orgánu k niektorej z uvedených osôb, ktorý môže vo verejnosti vyvolať pochybnosť o nezaujatosti, alebo nestrannosti práve pre tento vzťah.
Z platnej judikatúry a ustálenej súdnej praxe vyplýva, že je ním najmä úzke priateľstvo, alebo nepriateľský vzťah, príbuzenský a rodinný pomer. Krajský súd v prejednávanej trestnej veci takýto druh vzťahu medzi zákonným sudcom a obžalovaným D. A. nemal preukázaný.
Pokiaľ ide o pomer zákonného sudcu k prejednávanej veci uvedený v ust. § 31 ods.1 Tr. por. je potrebné uviesť, že pochybnosťou o nezaujatosti zákonného sudcu pre jeho pomer k prejednávanej veci treba rozumieť určitú zainteresovanosť sudcu na skutku, pre ktorý sa vedie trestné stíhanie.
Tak, ako už bolo vyššie v tomto rozhodnutí uvedené, zákonný sudca v napadnutom uznesení uviedol, že nemá žiaden vzťah k prejednávanej veci a rovnako ani k osobe obžalovaného D. A., pričom jeho vyjadrenie korešponduje s obsahom predloženého trestného spisu sťažnostnému súdu.
V nadväznosti na uvedené krajský súd poznamenáva, že pre záver o zaujatosti zákonného sudcu nepostačuje len subjektívny a žiadnymi dôkazmi nepodložený pocit obžalovaného D. A., že sudca JUDr. Dušan Kán je voči nemu zaujatý a že sa správal spôsobom nezlučiteľným s dôstojnosťou sudcu.
Z trestného spisu krajský súd uvedené tvrdenia obžalovaného nemal preukázané.
Rozhodnutie o vylúčení sudcu z dôvodov uvedených v § 31 ods. 1 Tr. por. predstavuje výnimku z ústavnej zásady, podľa ktorej nikto nesmie byť odňatý zákonnému sudcovi, a preto sudcu možno vylúčiť z prejednávania a rozhodovania veci iba celkom výnimočne a len zo skutočne závažných a preukázaných dôvodov, ktoré bránia sudcovi rozhodovať nezaujato, spravodlivo a zákonne.
Procesný sudca napadnutým uznesením rozhodol v súlade s ust. § 32 ods. 3 Tr. por., z ktorého vyplýva, že o vylúčení z dôvodov uvedených v § 31 Tr. por. na základe námietky vznesenej niektorou zo strán rozhoduje orgán, ktorého sa tieto dôvody týkajú, v danom prípade samosudca Okresného súdu Košice II JUDr. Dušan Kán. O sťažnosti proti rozhodnutiu samosudcu je prípustná sťažnosť, o ktorej rozhoduje nadriadený súd v senáte (§ 31 ods. 4, ods. 5 písm. c) Tr. por.). Tento procesný postup v súlade so zákonom bol uplatnený samosudcom aj v predmetnej trestnej veci.
Vzhľadom na tieto skutočnosti krajský súd o sťažnosti obžalovaného D. A. rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.