Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_17Co-767-2014.pdf
PDF · 107.42 KB
Case nature
Area
Subarea
17Co/767/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a sudkýň Mgr. Zuzany Holúbkovej a JUDr. Gabriely Janákovej v právnej veci navrhovateľky: Y. L., bytom K U. XX/XX, R. nad R., právne zastúpenej JUDr. D. G., advokátkom so sídlom R. nad R., A. XXX/X, proti odporcom : 1/ Y. G., bytom F., M. A. XXXX/XX, 2/ R., s.r.o., so sídlom R. nad R., T. XXX/XX, IČO 31 446 639, 3/ R. I. II, a.s. so sídlom F., R. XXX/XX, IČO 47 132 507, právne zastúpený JUDr. D. W., advokátom so sídlom v F., R. XXX/XX, o určenie neplatnosti dražby, na odvolanie odporcov 1), 3) proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 15.apríla 2014, č.k. 6C/120/2013-104, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Odporcovia 1/,2/,3/ s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania v sume 69,91 eur, titulom trov právneho zastúpenia k rukám právneho zástupcu navrhovateľky JUDr. D. G., advokáta, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom určil, že dražba nehnuteľnosti, nachádzajúcej sa v k.ú. R. nad R., zapísanej na LV č. XXXX, a to bytu č. X na X. poschodí, vo vchode č. XX bytového domu súp. č. XX, postaveného na parcele registra „C“, parc. č. XXXX vrátane podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti XX/XXXX, vykonaná na Notárskom úrade notárky Q. L. zo dňa 28.89.2013, ktorej priebeh bol osvedčený notárskou zápisnicou notárky Q. L. č. N 645/2013 NZ 29091/2013 NCRls 29687/2013, je neplatná. Vyslovil, že odporcovia 1/,2/,3/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľke na účet jej právneho zástupcu náhradu trov konania vo výške 100% účelne uplatňovaných trov konania navrhovateľky s tým, že o konkrétnej výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa odôvodnil ust. § 21 ods. 2,4, § 14 ods. 3 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a výsledkami vykonaného dokazovania, keď mal preukázané, že návrh bol podaný dôvodne. Z vykonaného dokazovania súd prvého stupňa zistil, že na základe existencie dlhu navrhovateľky voči správcovi domu (odporcovi 2/), keď existencia dlhu nebola medzi účastníkmi sporná a ustálenie jeho výšky nebolo pre právny záver súdu v tejto veci nevyhnutné, došlo k písomnému hlasovaniu vlastníkov bytov v bytovom dome L. U. XX v R. nad R. o predaji bytu navrhovateľky na dobrovoľnej dražbe. Na základe tohto písomného hlasovania podal odporca 2/ návrh odporcovi 3/ na vykonanie dobrovoľnej dražby a odporca 3/ dobrovoľnú dražbu dňa 28.8.2013 vykonal. O priebehu dobrovoľnej dražby bola spísaná notárska zápisnica notárkou Q. L., z ktorej, ako aj z oznámenia o dražby vyplýva, že najnižšie podanie bolo v tejto dražbe určené na sumu 10 300 eur( zhodne s ocenením predmetu dražby znaleckým posudkom Ing. C.), minimálne prihodenie na sumu 500 eur a výška dražobnej zábezpeky na sumu 5 000 eur, pričom vydražiteľom sa stal odporca 1/. Súd konštatoval, že navrhovateľka podala žalobu na určenie neplatnosti v lehote stanovenej § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z., v súlade s ust. § 21 ods.
4 citovaného zákona sú žalovanými subjektmi vydražiteľ, navrhovateľ dražby a dražobník. Naliehavý právny záujem navrhovateľky na predmete konania je daný tým, že bola pred dražbou vlastníčkou draženého bytu a teda určením neplatnosti dražby by sa v zmysle ust. § 21 ods. 5 citov. zákona obnovilo jej vlastnícke právo. Ďalej súd uviedol, že pri predmetnej dražbe bolo porušené ust. § 14 ods. 3 citov. zákona, keď dražobná zábezpeka bola určená vo výške prevyšujúcej hranicu 30% z najnižšieho podania stanovenú uvedeným ustanovením zákona - v danom prípade by 30% z najnižšieho podania bola suma 3 090 eur, avšak dražobná zábezpeka bola určená na sumu 5 000 eur, čo predstavuje 48,5 % z najnižšieho podania. Toto porušenie zákona súd vyhodnotil ako závažné, keďže určenie vysokej dražobnej zábezpeky môže potencionálne odradiť niektorých záujemcov od účasti na dražbe a pri nižšej účasti môže dôjsť k dosiahnutiu nižšej ceny vydražením. Navrhovateľka ako vlastníčka draženého bytu bola teda týmto porušením zákona priamo dotknutá na svojich právach a na toto konštatovanie nie je potrebné preukázanie , že stanovená výška dražobnej zábezpeky v danom prípade skutočne odradila nejakú konkrétnu osobu od účasti na dražbe; stačí, že tomu tak mohlo byť, teda, že porušenie zákonného ustanovenia má potenciál ohroziť práva a záujmy navrhovateľky. Súd preto dospel k záveru, že predmetná dražba je neplatná z dôvodu porušenia ust. § 14 ods. 3 citovaného zákona stanovením výšky dražobnej zábezpeky nad hranicou určenou citovaným ustanovením. Súd dodal, že vzhľadom k tomu, že na určenie neplatnosti dražby postačuje jeden dôvod, súd sa po uvedenom zistení už nezaoberal ďalšími skutočnosťami, ktoré navrhovateľka uvádzala ako dôvody neplatnosti dražby, najmä tým, že hlasovanie vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome o dražbe bytu navrhovateľky malo byť v rozpore s ustanoveniami zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, ani hrubým nepomerom medzi výškou pohľadávky voči navrhovateľke a hodnotou jej bytu, ktorý namietala navrhovateľka. Okresný súd vzhľadom k námietkam odporcov uviedol, že podanie návrhu na určenie neplatnosti dražby v takom rozsahu a s takými skutkovými tvrdeniami, ako ich uviedla navrhovateľka v návrhu doručenom súdu dňa 6.9.2013 a v doplnení návrhu, doručenom súdu dňa 1.10.2013 ( teda ešte pred uplynutím prekluzívnej lehoty) je dostatočné, dôvody neplatnosti dražby môže navrhovateľ rozširovať aj po uplynutí prekluzívnej lehoty na podanie návrhu a súd sa musí v konaní o určenie neplatnosti dražby zaoberať aj takými dôvodmi, ktoré navrhovateľ priamo neuvádza v návrhu a ani vo svojich vyjadreniach, ale vyplynú zo skutkového stavu zisteného v súdnom konaní, keďže otázka platnosti alebo neplatnosti dražby je otázka právneho posúdenia. K náhrade trov konania súd uviedol, že o týchto rozhodol podľa § 151 ods. 7 O.s.p. tak, že vyjadril náhradu trov konania percentom. Navrhovateľka bola v konaní plne úspešná a preto jej súd priznal náhradu účelne vynaložených trov v plnej výške (100%) s tým, že o konkrétnej výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku. Procesné spoločenstvo odporcov je nerozlučné, dané priamo zákonom, preto súd zaviazal odporcov na náhradu trov konania navrhovateľky spoločne a nerozdielne.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie odporca 1/ čo do výroku o náhrade trov konania a odporca 3/ vo veci samej.
Odporca 3/ sa podaným odvolaním domáhal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrh v celom rozsahu zamietne, prípadne rozsudok súdu prvého stupňa zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie. Uplatnil odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. (rozsudok súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Je toho názoru, že porušením § 14 ods. 3 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách nedošlo zo strany odporcu 3/ k závažnému porušeniu zákona, keďže sa domnieva, že toto porušenie nemalo vplyv na vydraženie predmetu dražby a na výšku výťažku z predmetu dražby. Najnižšie podanie vo výške 10 300 eur je taká suma za cenu draženej nehnuteľnosti, že všetci potencionálni záujemcovia o vydraženie nehnuteľnosti majú vždy všetky finančné prostriedky na úhradu minimálne najnižšieho podania k dispozícii oveľa skôr ako je termín konania dražby. Nehovoriac o skutočnosti, že dražobnú zábezpeku je záujemca o dražbu oprávnený zložiť u dražobnej spoločnosti tesne pred konaním dražby. Výška zábezpeky uhrádzanej tesne pred konaním dražby nemôže potencionálnych záujemcov o dražbu nehnuteľnosti od účasti na konaní dražby nijako odradiť. Rozdiel medzi výškou zákonom stanovenou dražobnou zábezpekou (cca 3 000 eur) a dražobnou zábezpekou určenom odporcom v 3/ rade (5 000 eur) bol 2 000 eur, pričom vydražiteľ predmetu dražby bol povinný do 15 dní po dni vydraženia doplatiť ďalších min. 5 300 eur.
Odporca 1/ v podanom odvolaní proti výroku rozsudku súdu prvého stupňa o trovách konania žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania zmenil tak, že iba odporcovi 3) uloží povinnosť zaplatiť navrhovateľke na účet jej právneho zástupcu náhradu trov konania vo výške
100% účelne uplatňovaných trov konania navrhovateľky s tým, že o konkrétnej výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku. Uviedol, že sa domáha spravodlivosti v rozhodnutí o náhrade trov konania. On je v danom spore hlavným poškodeným. Po dražbe (v auguste 2013) okamžite uhradil kúpnu cenu za byt ako to ukladá zákon a doposiaľ nemá ani peniaze za kúpu bytu a ani byt, v ktorom naďalej býva navrhovateľka. Domáha sa, aby sú zaviazal konkrétneho vinníka (odporcu 3/), ktorý spôsobil to, že dražba bytu bola určená za neplatnú, aby znášal náhradu trov v plnej výške. Byt kupoval v úplnej počestnosti a s tým, že všetky náležitosti dražby , overené notárskym úradom sú podľa zákona a nie vlastnou vinou sa ocitol v spore v „procesnom spoločenstve odporcov“. Žiada, aby na základe neplatnosti dražby bolo navrátené nielen vlastníctvo bytu pôvodnému majiteľovi, ale aj kupujúcemu v plnej výške prijaté finančné prostriedky inkasované ako výťažok dražby za kúpu draženého bytu. Žiadal, aby okrem ceny bytu mu odporcom 3/ bola zaplatená aj náhrada trov spojených s kúpou bytu na dražbe a trov spojených s účasťou v súdnom konaní o stanovení neplatnosti dražby.
Odporca 1) sa v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu odporcom 3) vyjadril tak, že sa s týmto odvolaním v celom rozsahu stotožňuje. Uviedol, že porušením § 14 ods. 3 zákona č. 527/2002 Z. z. nedošlo zo strany odporcu 3/ k závažnému porušeniu zákona a toto nemalo vplyv na vydraženie predmetu dražby a nemohlo mať vplyv na výšku výťažku z predmetu dražby. Dražobné spoločnosti v oznámeniach o dražbe uvádzajú, od akej výšky výťažku dražby je možné uhradiť(doplatiť) vydraženú cenu do 15 dní. V prípade ceny pod stanovenú sumu musí vydražiteľ uhradiť zvyšnú cenu po odrátaní už zloženej zábezpeky ihneď po udelení príklepu. Požiadavka uhradenia výšky výťažku do určitej sumy ihneď po udelení príklepu nie je požiadavkou iba tejto dražobnej spoločnosti; požadujú to aj ostatné(zrejme všetky) dražobné spoločnosti. Výška ceny, do ktorej je povinnosť uhradiť celý výťažok dražby ihneď po udelení príklepu, sa u dražobných spoločností odlišuje, ale z jeho skúseností môže uviesť, že bola vždy vyššia ako požadovaná zábezpeka 5 000 eur, preto je oprávnené sa domnievať, že stanovenie výšky zábezpeky vo výške 5 000 eur v danom prípade nemalo vplyv na vydraženie predmetu na dražbe a nemohlo mať vplyv na výšku výťažku z predmetu dražby a teda nedošlo k závažnému porušeniu zákona o dobrovoľných dražbách.
K odvolaniu odporcu 3/ sa vyjadrila aj navrhovateľka, ktorá žiadala rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Je toho názoru, že porušenie § 14 ods. 3 zákona č. 527/2002 Z.z. je závažným porušením kogentného ustanovenia zákona. V danej veci bola dražobná zábezpeka stanovená na sumu 5 000 eur, čo je takmer 50% sumy najnižšieho podania. Stotožňuje sa s názorom súdu prvého stupňa, že určenie vysokej dražobnej zábezpeky môže potencionálne odradiť niektorých záujemcov od účasti na dražbe a pri nižšej účasti môže dôjsť k dosiahnutiu nižšej ceny vydražením, pričom ona ako vlastníčka bytu bola týmto porušením zákonného ustanovenia priamo dotknutá na svojich právach. Naviac v konaní poukázala na ďalšie porušenia kogentných ustanovení zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, ktoré sú taktiež dôvodom na určenie neplatnosti dražby. Žiadala odporcov 1/ až 3/ zaviazať spoločne a nerozdielne k náhrade trov odvolacieho konania vo výške 69,91 eur (úkon právnej služby v sume 61,87 eur a paušál 8,04 eur).
K odvolaniu odporcu 1/ vo výroku o náhrade trov konania navrhovateľka uviedla, že aj v tejto časti považuje rozsudok za vecne správny. Ona bola v konaní v celom rozsahu úspešná a preto jej patrí náhrada trov konania v plnej výške. S poukazom na ust. § 21 ods. 4 zákona č. 527/2002 Z.z. je toho názoru, že súd prvého stupňa správne spoločne a nerozdielne k náhrade trov konania zaviazal všetkých odporcov, ktorí tvoria nerozlučné procesné spoločenstvo.
Krajský súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. v rozsahu podaných odvolaní a ich dôvodov a dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p. Rozhodol bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 214 ods. 2 O.s.p.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len skutočnosťami uvedenými v § 205 ods. 2 písm. a/ až f/ O.s.o. Odporca 3/ uvádza ako odvolací dôvod ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.
Dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. je daný v prípade, ak rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nesprávne právne posúdenie veci je mylná aplikácia ( a výklad) právnej normy na zistený skutkový stav alebo použitie právnej normy, ktorú na skutkový stav vôbec nemožno použiť.
V danej veci sa navrhovateľka podaným návrhom domáhala určenia neplatnosti dražby, konanej dňa 28.08.2013, týkajúcej sa bytu č. X na D. poschodí, vo vchode č. XX bytového domu súpisné číslo XX,postaveného na parcele registra „C“, parc. č. XXXX, vrátane podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti XX/XXXX, zapísaných na LV č. XXXX pre k.ú. R. nad R., vykonanej na Notárskom úrade notárky Q. L. v F., ktorej priebeh bol osvedčený notárskou zápisnicou N 645/2013, NZ 29091/2013,NCRls 29687/2013.
Súd prvého stupňa návrhu na určenie neplatnosti dražby vyhovel, keď dospel k záveru, že pri predmetnej dobrovoľnej dražby bolo porušené ust. § 14 ods. 3 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, keď dražobná zábezpeka bola určená vo výške prevyšujúcej hranicu 30% najnižšieho podania stanovenú uvedeným ustanovením. Toto porušenie zákona súd vyhodnotil ako závažné, keď určenie vysokej dražobnej zábezpeky môže odradiť záujemcov od účasti na dražbe a na druhej strane pri nižšej účasti môže dôjsť k dosiahnutiu nižšej ceny vydražením, pričom navrhovateľka bola ako vlastníčka draženého bytu priamo dotknutá porušením uvedeného zákonného ustanovenia na svojich právach.
Odvolací súd preskúmaním veci nezistil opodstatnenosť uplatnenia dôvodu na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.
Podľa § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách v znení do 30.05.2014, v prípade, ak boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu, okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu; v tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade spoločnej dražby bude neplatná len tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka (§ 23).
Podľa § 14 ods. 3 citov. zákona, dražobná zábezpeka nesmie presiahnuť 30% z najnižšieho podania; nesmie však presiahnuť sumu 49 790,88 eur.
Z ustanovení zákona č. 527/2002 Z. z. vyplýva, že dobrovoľná dražba je originálnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva, v ktorom prípade dražbou dochádza k prechodu vlastníckeho práva, pretože udelením príklepu a uhradením ceny, dosiahnutej vydražením, sa vydražiteľ stáva vlastníkom predmetu dražby za predpokladu, že sú splnené podmienky ustanovené zákonom o dobrovoľných dražbách. V zmysle citovaného ustanovenia § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách v prípade, ak dražba nebola uskutočnená v súlade s týmto zákonom, môže ju súd na návrh osoby, práva ktorej boli týmto dotknuté, vyhlásiť neplatnou. Z citovaného ustanovenia tiež vyplýva, že len v prípade porušenia ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách môže sa osoba, ktorej práva boli dotknuté, domáhať vyslovenia neplatnosti dražby, pričom zároveň musí ísť o také porušenie, ktorými je táto domáhajúca sa osoba priamo dotknutá na svojich právach, nepostačuje akékoľvek porušenie ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách.
V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje tú skutočnosť, že pri výklade všetkých ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách je treba vychádzať z účelu zákona, histórie (aj jeho vzniku), systematickej súvislosti princípov, ktoré majú základ v ústavne konformnom právnom poriadku ako významovom celku. Súd konajúci o takejto žalobe, musí mať na zreteli nielen ochranu majetkových práv veriteľa, či záložného veriteľa, uplatňujúceho nároky s odkazom na ustanovenie zákona o dobrovoľných dražbách, ale musí mať na zreteli aj ochranu tých istých práv vlastníka nehnuteľnosti, t.j. práv, ktoré majú garantovaný
rovnaký rozsah ochrany. Vzájomné práva záložného veriteľa, či vlastníka nehnuteľnosti, alebo aj vydražiteľa, musia byť v tomto smere posudzované proporcionálne. Práva vlastníka nehnuteľnosti sú v prípadoch dobrovoľných dražieb realizované cez jednotlivé ustanovenia, ktorými sa má dosiahnuť to, aby dotknutý vlastník bol dostatočne informovaný o krokoch, ktoré dražobník realizuje.
V danom prípade bolo potrebné posúdiť, či skutočnosť, že v danom prípade bola dražobná zábezpeka určená vo výške prevyšujúcej hranicu 30% z najnižšieho podania, stanovenú ust. § 14 ods. 3 citov. zákona, je takým porušením ustanovení uvedeného zákona, ktoré má za následok vyhlásenie neplatnosti dražby súdom.
Je nesporné, že inštitút dobrovoľnej dražby je inštitútom, ktorý vo svojej podstate vážnym spôsobom zasahuje do práva vlastniť majetok podľa článku 20 Ústavy Slovenskej republiky s dosahom na ústavné právo na obydlie podľa článku 19 v spojení s článkom 20 Ústavy Slovenskej republiky (ako je tomu aj v prejednávanej veci), a to bez akejkoľvek ingerencie súdnej moci.
V dražobnej praxi je udržateľná jedine taká interpretácia a aplikácia zákona o dobrovoľných dražbách a súvisiacich právnych predpisov, ktorá vychádza z dôsledného rešpektovania a ochrany ústavných práv a právom chránených záujmov osôb, zúčastnených na dražobnom procese, a to pri zachovaní najmä ústavného princípu primeranosti (článok 1, ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky).
V danej veci zhodne so súdom prvého stupňa, poukazujúc aj na výklad ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách , bol aj odvolací súd toho názoru, že určenie dražobnej zábezpeky vo výške prevyšujúcej hranicu 30% z najnižšieho podania , stanovenú v § 14 ods. 3 zákona o dobrovoľných dražbách, je závažným porušením kogentného ustanovenia zákona o dražbách, ktoré nepochybne spôsobuje neplatnosť dražby. Rovnako je nepochybné, že navrhovateľka ako vlastníčka bytu bola týmto porušením zákona priamo dotknutá na svojich právach, keďže je dražený byt, v ktorom so svojimi 5 deťmi a vnukom býva. Je potrebné zdôrazniť, že v prípade, že je pri dražbe určená vyššia dražobná zábezpeka, uvedená skutočnosť môže spôsobiť odradenie záujemcov od účasti na dražbe a ako správne uvádza aj súd prvého stupňa , na druhej strane pri nízkej účasti na dražbe ( ako tomu bolo aj v danom prípade), môže dôjsť ( a zrejme aj dochádza) k nižšej cene predmetu vydraženia, čím je rovnako v konečnom dôsledku navrhovateľka ako vlastníčka bytu dotknutá na svojich právach.
Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil, keď odvolanie odporcu 3/ vo veci samej nepovažoval za dôvodné.
Pokiaľ ide o odvolanie odporcu 1/ vo výroku o náhrade trov konania, ktorým bola odporcom 1/,2/,3/ spoločne a nerozdielne uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľke na účet jej právneho zástupcu náhradu trov konania vo výške 100% účelne vynaložených trov konania , pričom o konkrétnej výške náhrady trov konania rozhodne súd prvého stupňa samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku, odvolanie odporcu 1/v tejto časti nie je dôvodné a aj v tomto výroku je rozsudok súdu prvého stupňa vecne správny.
Podľa § 151 ods.7 O.s.p., súd môže o náhrade trov konania rozhodnúť aj tak, že namiesto určenia výšky trov prizná účastníkovi náhradu trov konania vyjadrenú zlomkom alebo percentom. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia rozhodne o výške náhrady trov konania súd samostatným uznesením.
V občianskom súdnom konaní sa o náhrade trov konania rozhoduje podľa zásady zodpovednosti za výsledok alebo zodpovednosti za zavinenie alebo za náhodu. Princíp zodpovednosti za výsledok (princíp úspešnosti) je zakotvený v ust. § 142 ods. 1 O.s.p., v dôsledku ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľka sa domáhala podaným návrhom vo veci samej určenia neplatnosti dražby, ktorému návrhu súd vyhovel. Navrhovateľka bola teda v konaní plne úspešná a patrí jej podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. náhrada trov konania účelne vynaložených na uplatnenie a bránenie svojho práva. Súd prvého stupňa teda správne rozhodol, že náhrada trov konania navrhovateľke patrí vo výške 100% účelne uplatňovaných trov konania.
Odporca 1/ v odvolaní namietal, že k tejto povinnosti boli zaviazaní všetci odporcovia spoločne a nerozdielne, pričom je toho názoru, že k povinnosti nahradiť navrhovateľke trovy konania má byť zaviazaný iba odporca 3/, ktorý spôsobil neplatnosť dražby.
Túto námietku odporcu 1/ však odvolací súd nepovažuje za správnu. Zákon o dobrovoľných dražbách v ust. § 21 ods. 4 uvádza, že účastníkmi súdneho konania o neplatnosť dražby podľa ods. 2 sú navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a dotknutá osoba podľa odseku 2. Ako správne uviedol aj súd prvého stupňa v danom prípade ide o nerozlučné procesné spoločenstvo v zmysle ust. § 91 ods. 2 O.s.p., v zmysle ktorého majú potom odporcovia spoločnú a nerozdielnu povinnosť náhrady trov konania voči v konaní úspešnej navrhovateľke.
Z uvedených dôvodov krajský súd rozsudok súdu prvého stupňa aj vo výroku o trovách prvostupňového konania ako vecne správny potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. a v odvolacom konaní úspešnej navrhovateľke priznal náhradu trov odvolacieho konania v sume 69,91 eur, spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby v sume 61,87 eur( podľa § 13a ods. 1 písm. c/, § 11 ods. 1 písm. c/ vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z.) a režijný paušál v sume 8,04 eur (§ 16 ods. 3 citov. vyhlášky). Uvedenú náhradu trov konania súd uložil zaplatiť spoločne a nerozdielne odporcom 1/ až 3/ na účet právneho zástupcu navrhovateľky JUDr. D. G., advokáta, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .