Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Tos/97/2015

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Kováča a sudcov JUDr. Ondreja Samaša a JUDr. Patrika Príbelského, PhD. na neverejnom zasadnutí konanom dňa 16. septembra 2015 prejednal sťažnosť odsúdeného

A. I.

nar. XX.XX.XXXX v I., trvale bytom B. E. K., F. XXX/XX, t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Dubnica nad Váhom,

ktorú podal proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín č. k. -14 zo dňa 30.07.2015 a takto

rozhodol:

Podľa sa sťažnosť odsúdeného z a m i e t a , pretože nie je dôvodná.

odôvodnenie:

A.l I. vykonáva trest odňatia slobody uložený mu rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp. zn. zo dňa 20.06.2014 pre zločin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1, ods. 2 písm. c) Tr. zák. vo výmere 5 rokov a 4 mesiace so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Koniec trestu pripadá na deň 10.05.2016.

Uznesením Okresného súdu Trenčín č. k. -14 zo dňa 30.07.2015 bol návrh odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody podľa s poukazom na , Tr. zák. zamietnutý. Proti tomuto uzneseniu hneď po jeho vyhlásení podal odsúdený sťažnosť. V písomných dôvodoch sťažnosti namietal, že Okresný súd Trenčín nemohol objektívne a spravodlivo rozhodnúť, pretože v hodnotení ÚVTOS sú mnohé rozpory, ktoré zvrátili objektívny pohľad súdu na jeho osobu. Hodnotenie bolo vypracované zámerne v jeho neprospech. Nie je pravda, že by pred výkonom trestu bol pracovne nezaradený, pretože pracoval vo firme C. v trvalom pracovnom pomere. Nie je pravdou ani, že by vo väzbe v Ilave neodborne zasahoval do elektroinštalácie, pretože vo väzbe v Ilave v roku 2011 nebol. Nie je pravdou aj to, že by v programe edukácie tento neplnil, pretože navštevuje druhý ročník trojročného štúdia v učebnom odbore záhradník na S. Z., pričom dosahuje dobré študijné výsledky. Rozporné je aj tvrdenie, že nevyužíva aktivity vo voľnom čase, pretože na druhej strane je v hodnotení uvedené, že do činnosti pre všeobecný rozvoj osobnosti sa zapája v rámci čistiacich a upratovacích prác na izbe a v priestoroch ubytovne. Nie je pravdou, že by počas doby, kedy bol pracovne zaradený, neplnil pracovné výkony na požadovanej úrovni, pretože plnil nadnormy. A napokon nie je pravdou ani to, že by bol recidivista, ktorý bol opakovane vo výkone trestu. Po podmienečnom prepustení na slobodu sa chce zaradiť do spoločnosti, viesť riadny život otca, pretože počas výkonu trestu sa jemu a priateľke narodila dcéra, o ktorú sa chce plnohodnotne starať. Za jeho nápravu sa zaručila aj jeho matka tým, že ho materiálne finančne zabezpečí a hlavne chce dokončiť školu, ktorú začal. Žiadal preto, aby krajský súd prehodnotil rozhodnutie súdu prvého stupňa a jeho návrhu na podmienečné prepustenie vyhovel.

Keďže sťažnosť bola podaná včas a osobou oprávnenou, krajský súd v zmysle preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré tomuto predchádzalo a dospel k záveru, že podaná sťažnosť nie je dôvodná.

Krajský súd po preskúmaní spisového materiálu dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je zákonné a správne. V dôvodoch uznesenia sa súd podrobne zaoberal všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami, ktoré ho viedli k zamietajúcemu rozhodnutiu a tieto si aj krajský súd v celom rozsahu osvojil. Podľa § 66 ods. 1 Tr. zák., môže súd odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva. Z hodnotenia na odsúdeného, ktoré je podrobne uvedené v dôvodoch napadnutého uznesenia, ale najmä z jeho záveru vyplýva, že odsúdený nepreukazuje splnenie podmienok na podmienečné prepustenia a ústav ho neodporúča podmienečne prepustiť. V tomto smere súdy rozhodujúce o podmienečnom prepustení odsúdeného musia vychádzať v prvom rade zo záverov hodnotenia odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody, pretože iba osoby podieľajúce sa na prevýchove odsúdeného, môžu podať objektívny obraz o stupni jeho nápravy. Ani krajský súd nemá pochybnosti o objektivite spracovaného posudku na odsúdeného a nemohol prisvedčiť jeho tvrdeniu, že posudok je vypracovaný úmyselne v jeho neprospech. Krajský súd sa stotožnil aj so záverom posudku, že riziko sociálneho zlyhania u odsúdeného je vysoké. K veci je totiž potrebné uviesť, že tvrdenie odsúdeného, že doposiaľ nebol vo výkone trestu odňatia slobody, nie je pravdivé. Odhliadnuc od hodnotenia, ktoré odsúdený namieta, že je neobjektívne, krajský súd považuje za potrebné uviesť, že na jeho osobu už bolo pôsobené podmienečným trestom odňatia slobody, v ktorom sa neosvedčil, bol mu nariadený výkon trestu odňatia slobody a následne bol A. I. ešte 9-krát súdne trestaný. Krajský súd, tak ako súd prvého stupňa, vzhľadom na uvedené skutočnosti týkajúce sa osoby odsúdeného, má pochybnosti o tom, že by náprava odsúdeného a naplnenie účelu trestu, tak ako to vyžaduje , mohli byť dovŕšené aj jeho prípadným podmienečným prepustením na slobodu.

Z uvedených dôvodov sa preto krajský súd stotožnil s výrokom napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa, ktorým bol návrh odsúdeného na podmienečné prepustenie zamietnutý a jeho závery uvedené v jeho odôvodnení si v celom rozsahu osvojil a s týmito sa stotožnil. Sťažnosť odsúdeného preto nepovažoval za dôvodnú a túto podľa ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon sťažnosť nepripúšťa.