Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoP/42/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Pogranovej a členov senátu JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD., v právnej veci navrhovateľky: G.. H. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX, zastúpená: Advokátska spoločnosť s. r. o., Podzámska 32, Nové Zámky, IČO: 36 813 401, zastúpená konateľkou JUDr. Tatianou Timoranskou, proti odporcovi: B.. D. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. U. Q., K. C. X, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletej E. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č. k. -31 zo dňa 02. júna 2015 v časti úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej, v časti úpravy styku otca s maloletou a v časti náhrady trov konania, jednohlasne takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Ž i a d e n z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Matka sa návrhom zo dňa 10.11.2014 domáhala, aby súd rozviedol manželstvo účastníkov konania, na čas po rozvode upravil výkon rodičovských práv a povinností k maloletej tak, že zverí maloletú E. H., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky a otca zaviaže prispievať na jej výživu sumou 200 eur mesačne počnúc právoplatnosťou rozsudku. V priebehu konania navrhla, aby súd upravil styk otca s maloletou každý nepárny týždeň od piatka od 15.00 hod. do nedele do 19.00 hod., každý nepárny týždeň v stredu od 15.00 hod. do 19.00 hod. a každý párny týždeň od stredy od 15.00 hod. do štvrtka do 15.00 hod. Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom rozviedol manželstvo účastníkov konania. Na čas po rozvode upravil výkon rodičovských práv a povinností k maloletej Sandre tak, že zveril maloletú do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal prispievať na jej výživu sumou 150 eur mesačne počnúc právoplatnosťou rozsudku. Súd upravil styk otca s maloletou každý nepárny týždeň od piatka od 15.00 hod. do nedele do 19.00 hod., každý nepárny týždeň v stredu od 15.00 hod. do 19.00 hod. a každý párny týždeň od stredy od 15.00 hod. do štvrtka toho istého týždňa do 15.00 hod. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenia , , , , , , , , , , , , až 4, , , o rodine /ďalej len zákon o rodine/, ako aj zisteným skutkovým stavom veci, na základe ktorého dospel k záveru, že návrh na rozvod manželstva bol dôvodne podaný. Na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že účastníci konania nežijú v spoločnej domácnosti od augusta 2013. Odporca sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti k priateľke, s ktorou nadviazal intímny vzťah už v čase, kedy mala maloletá rok a dva mesiace. K trvalejšiemu obnoveniu manželského spolužitia medzi účastníkmi nedošlo, i keď sa o obnovenie manželského spolužitia pokúsili. Navrhovateľka žije od tej doby s maloletou dcérou v

spoločnej domácnosti s rodičmi v rodinnom dome rodičov v E.. Inú príčinu narušenia vzťahov medzi účastníkmi nezistil. Účastníci konania stratili k sebe citový vzťah, nemajú záujem obnoviť manželské spolužitie. Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že vzťahy medzi manželmi sú tak vážne a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj spoločenský účel a nie je predpoklad obnovenia manželského spolužitia. Súd prvého stupňa na čas po rozvode upravil výkon rodičovských práv a povinností k maloletej tak, že zveril maloletú do osobnej starostlivosti matky, čím nevyhovel návrhu otca maloletej na zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, keď na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, aj s poukazom na správu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Referátu poradensko-psychologických služieb Nové Zámky zo dňa 10. 03. 2015, že obaja rodičia sú schopní a spôsobilí starať sa o maloletú, obidvaja majú vytvorené vhodné podmienky na osobnú starostlivosť maloletej, avšak vzhľadom na vek maloletej E. štyri roky a potrebnú stabilitu výchovného prostredia maloletej, by nariadenie striedavej osobnej starostlivosti nebolo v záujme maloletej. Dôvodil ďalej tým, že od času ako otec opustil spoločnú domácnosť, maloletá žije spolu so svojou matkou, v starostlivosti ktorej nezistil žiadne nedostatky a otec sa podieľa na osobnej starostlivosti o maloletú v rámci styku s maloletou. Vzhľadom na nízky vek maloletej nie je v záujme maloletej meniť výchovné prostredie maloletej, ktoré je stabilné. Súd prvého stupňa zaviazal otca prispievať na výživu maloletej sumou 150 eur mesačne s poukazom na zárobkové schopnosti, možnosti, ako aj majetkové pomery rodičov a odôvodnené potreby maloletej. Vychádzal z PMZ netto matky z pracovného pomeru za obdobie od marca do augusta 2014 408,35 eur a za mesiace september a október 2014 518,65 eur, ku ktorému príjmu poberá rodičovský príspevok vo výške 203,20 eur a zo skutočnosti, že matka oberá na maloletú rodinné prídavky vo výške 23,52 eur. Mal za preukázaný PMZ netto otca vo výške 903,50 eur. Súd prvého stupňa na čas po rozvode upravil styk otca s maloletou E., keď na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že vykonanou úpravou styku a určeným rozsahom úpravy styku zohľadnil pozitívny citový vzťah maloletej k obom rodičom, ktorý rozsah zodpovedá a je postačujúci na budovanie a rozvíjanie vzťahu medzi otcom a zohľadňuje záujem maloletej. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, s poukazom na ustanovenie v znení neskorších predpisov /ďalej len /.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie otec v časti úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej a v časti úpravy styku otca s maloletou E.. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uviedol, že súd prvého stupňa nevykonal potrebné dokazovanie a teda ani neprihliadol na skutočnosti, ktoré odôvodňujú potreby striedavej starostlivosti o maloletú a prihliadol len na tie skutočnosti, ktoré boli v prospech matky maloletej. Poukázal na to, že vedie usporiadaný život, má dobré hodnotenie, má kladný vzťah k maloletej, s ktorou od počiatku udržiava veľmi dobré vzťahy, je medzi nimi silná citová väzba. Zabezpečuje starostlivosť o maloletú osobne a je preukázateľne spôsobilý na striedavú osobnú starostlivosť maloletej. V tomto smere súd prvého stupňa otcovi nevytkol nič negatívneho, nakoľko v doterajšom spôsobe výchovy a starostlivosti o dieťa zo strany otca negatíva ani neboli zistené. Poukázal na to, že obaja rodičia pracujú, otec je príslušníkom polície, vykonáva zodpovednú prácu, vzhľadom na svoje pracovné zaradenie má flexibilný pracovný čas, vie zabezpečiť nepretržite i týždenný časový interval, kedy môže byť dieťa v jeho osobnej starostlivosti. Túto možnosť matka zrejme nemá, preto by bolo vhodnejšie, aby dieťa bolo aj v jeho osobnej starostlivosti. Naviac rodičia otca dieťaťa, matka / bývalá sudkyňa/ je už na dôchodku a otec /lekár/, majú dostatok životných skúseností popri kladnom vzťahu k maloletej a majú záujem, čo najviac udržiavať vzťah s maloletou. Uviedol, že vek maloletej nemôže byť prekážkou striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, lebo otec maloletej i doposiaľ v prípade výkonu práce matky osobne nepretržite zabezpečoval starostlivosť o maloletú. Otec vie variť, prať, žehliť, všestranne zabezpečiť starostlivosť o dieťa v prípade, ak mu bude zverené od striedavej osobnej starostlivosti. Bol názoru, že kategorické stanovisko zástupkyne kolízneho opatrovníka, ktorý na tieto skutočnosti neprihliadol, ani nezisťoval pomery otca, je zaujaté stanovisko v prospech matky, nakoľko tá bola ešte v roku 2004 zamestnankyňou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky a vykonávala činnosť kolízneho opatrovníka. Uviedol, že z tohto dôvodu vznáša voči kolíznej opatrovníčke a jej kolegom námietku zaujatosti, nakoľko je obava z neobjektívnosti stanoviska kolízneho opatrovníka. Z uvedeného dôvodu bude potrebné doplniť dokazovanie najmä zisťovaním pomerov i na strane otca, vykonať šetrenie zo strany nezaujatého kolízneho opatrovníka, pribrať do konania znalca z odboru pedopsychológie za účelom zistenia možnosti striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, výsluchom rodičov otca k okolnostiam možnosti striedavej osobnej starostlivosti. Považoval rozhodnutie súdu prvého stupňa za predčasné. Namietal, že súd prvého stupňa neriešil ani otázku úpravy styku

maloletej počas letných prázdnin, vianočných sviatkov, jarných prázdnin, čím poškodil nielen otca, ale aj záujem maloletej.

Otec doplnil svoje odvolanie podaním zo dňa 07.09.2015 a uviedol, že keďže súd neupravil jeho styk s maloletou počas prázdnin a sviatkov, je nútený domáhať sa tejto úpravy súdnu cestou, nakoľko matka mu neumožňuje styk s maloletou a počas celých letných prázdnin bol s maloletou len 10 dní, nakoľko matka prehlásila, že na viac nemá nárok. Navrhol, aby odvolací súd aj v prípade, že vyhovie jeho odvolaniu, ktorým sa domáha striedavej osobnej starostlivosti, upravil styk maloletej s rodičmi tak, že otec bude oprávnený stýkať sa s maloletou každý párny rok počas jarných prázdnin od prvého dňa jarných prázdnin vyhlasovaných Ministerstvom školstva SR, t.j. od pondelka od 9.00 hod. do nedele do 19.00 hod., každý nepárny rok počas Veľkonočných sviatkov od piatka od 9.00 hod. do pondelka do 19.00 hod. počas letných prázdnin každý párny rok od 01.07. od 9.00 hod. do 15.07. do 19.00 hod., od 01.08 od 9.00 hod. do 15.08. do 19.00 hod., každý nepárny rok od 15.07. od 9.00 hod. do 30.07. do 19.00 hod., od 15.08. od 9.00 hod. do 30.08. do 19.00 hod., počas Vianočných sviatkov párny rok dňa 24.12. od 9.00 hod. do 16.00 hod., každý nepárny rok dňa 24.12. od 16.00 hod. do 20.00 hod., každý párny rok od 25.12. od 9.00 hod. do 30.12. do 19.00 hod., každý nepárny rok od 31.12.od 9.00 hod. do 06.01. nasledujúceho roka do 19.00 hod., s tým, že matka bude oprávnená sa stýkať s maloletou každý nepárny rok počas jarných prázdnin od prvého dňa prázdnin vyhlasovaných Ministerstvom školstva SR, t.j. od pondelka od 9.00 hod. do nedele do 19.00 hod., každý párny rok počas Veľkonočných sviatkov od piatka od 9.00 hod. do pondelka do 19.00 hod. počas letných prázdnin každý nepárny rok od 01.07. od 9.00 hod. do 15.07. do 19.00 hod., od 01.08 o 9.00 hod. do 15.08. do 19.00 hod., každý párny rok od 15.07. od 9.00 hod. do 30.07. do 19.00 hod., od 15.08 od 9.00 hod. do 30.08. do 19.00 hod., počas Vianočných sviatkov nepárny rok dňa 24.12. od 9.00 hod. od 16.00 hod., každý párny rok dňa 24.12. od 9.00 hod. do 16.00 hod., každý nepárny rok od 25.12. od 9.00 hod. do 30.12. do 19.00 hod., každý párny rok od 31.12.od 9.00 hod. do 06.01. nasledujúceho roka do 19.00 hod. Vzhľadom na skutočnosť, že súd sa nezaoberal úpravou styku mimo bežnej úpravy, ani sa rodičov neopýtal, či žiadajú upraviť styk aj počas sviatkov a prázdnin navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zrušil a vec mu vrátil v tejto časti na ďalšie konanie.

Matka sa vyjadrila k podanému odvolaniu. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správny. Uviedla, že súd prvého stupňa prihliadol hlavne na najlepší záujem maloletej. Poukázala na to, že z vykonaného dokazovania, hlavne z výpovede účastníkov mal súd za preukázané, že maloletá je u matky vychovávaná v stabilnom prostredí, ktoré vzhľadom na vek maloletej nie je vhodné meniť, pričom zo samotnej výpovede odporcu vyplýva, že maloletá bola u neho maximálne tri noci počas celej doby oddeleného žitia a v podstate na taký režim starostlivosti, ako navrhol odporca, ani nebola pripravená. Odporca vo svojom odvolaní poukázal na skutočnosť, že má k maloletej veľmi dobrý citový vzťah, že vedie usporiadaný život, že sa vie o maloletú postarať. Navrhovateľka však tieto skutočnosti a okolnosti ani nepopiera, nevyplývajú ani z rozhodnutia súdu prvého stupňa. Pre rozhodnutie súdu o zverení maloletej do osobnej starostlivosti matke bol podstatný vek maloletej a skutočnosť, že k dnešnému dňu prevažnú časť starostlivosti zabezpečuje matka. Bola názoru, že maloletá už v minulosti prežila v súvislosti s rozpadom manželstva stresy, ktoré vyplývali z toho, že otec sa nevedel rozhodnúť, či manželské spolužitie s manželkou chce obnoviť alebo nie a takto aj maloletej dával zbytočné nádeje pre zachovanie rodiny. Definitívny rozpad manželstva bol potom pre maloletú o to náročnejší. Vzhľadom na tieto skutočnosti je toho názoru, že je podstatné, aby maloletá pociťovala istotu a stabilitu, aj pokiaľ ide o rodinné zázemie a otázku bývania. Otec sa môže v plnom rozsahu aj pri takej úprave styku, ako vyplýva z rozhodnutia súdu, venovať výchove maloletej bez toho, aby bolo akýmkoľvek spôsobom zasiahnuté do jeho práva alebo do práv maloletej.

Kolízny opatrovník sa nevyjadril k podanému odvolaniu.

Krajský súd v Nitre ako odvolací súd / / prejednal rozhodnutie súdu prvého stupňa v odvolaním napadnutých častiach, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo postupom podľa a a dospel k záveru, že je potrebné rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých častiach potvrdiť ako vecne správny podľa .

Podľa § 24 ods.1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho

majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Súd pri rozhodovaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností rodičov k maloletým deťom vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia. Teda súd musí dbať na to, aby sa zabezpečili, čo najpriaznivejšie podmienky pre zdravý vývoj dieťaťa, na jeho citové väzby k tomu- ktorému rodičovi. Súd musí zohľadniť aj bytové pomery, zamestnanie, pracovný čas, ale najmä zdravotný stav, charakterové a morálne vlastnosti rodiča, ktorému zveruje dieťa do osobnej starostlivosti, aby bola zabezpečená jeho riadna výchova. Tiež musí brať do úvahy vek a zdravotný stav dieťaťa, jeho dochádzku do školy, denný režim a podobne. Predpokladmi na rozhodnutie súdu o striedavej osobnej starostlivosti, ktoré musia byť kumulatívne splnené, sú - jednoznačný záujem dieťaťa na zverení do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, - lepšia možnosť zaistenia potrieb dieťaťa pri tomto spôsobe osobnej starostlivosti ako pri výlučnej osobnej starostlivosti jedného z rodičov, - spôsobilosť rodičov vychovávať dieťa, - záujem obidvoch rodičov o osobnú starostlivosť o dieťa,- súhlas aspoň jedného z rodičov so zverením dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti. Súd musí pri všetkých prípadoch rozhodovania o výkone rodičovských práv a povinností, teda nielen pri rozhodovaní o zverení dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti, rešpektovať právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy musí prihliadať na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia, ako aj na schopnosť rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd musí dbať o to, aby sa rešpektovalo právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby sa rešpektovalo právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi. Pokiaľ je záujem dieťaťa prvoradým hľadiskom, predpokladom na rozhodnutie súdu o zverení dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti je vysoká miera schopnosti dohody rodičov a nevyhnutnosť intenzívnej komunikácie týkajúcej sa potrieb maloletého dieťaťa. Rodičia sa musia vedieť dohodnúť o veciach súvisiacich so školskou dochádzkou, aj s mimoškolskými aktivitami a záujmami dieťaťa. Dieťaťu by sa striedaním osobnej starostlivosti nemal meniť okruh jeho kamarátov a blízkych osôb, aby nebolo v takýchto situáciách ďalej traumatizované. Schopnosť dohody rodičov súd musí zisťovať v rámci dokazovania v konaní o výkone rodičovských práv a povinností.

Podľa § 62 ods.1 zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods.2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa § 62 ods.3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 13)

Podľa § 62 ods.4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods.5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods.1 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je obmedzené na obdobie, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť. Medzi rozhodujúce faktory na strane dieťaťa patrí jeho vek, zdravotný stav, štúdium, schopnosť sa zamestnať, schopnosť vykonávať prácu, odôvodnené potreby a záujmy, majetkové pomery a podobne. Spolu s § 75 a nasl. Zákona o rodine je možné vyvodiť faktory, ktorých kombinácia priamo vplýva na stanovenie výšky výživného v súdnom konaní. Na strane povinného sú to v prvom rade jeho zárobkové, schopnosti a možnosti, majetkové pomery, životná úroveň, počet iných vyživovacích povinností a výška príspevku iných povinných osôb k týmto oprávneným. Na strane dieťaťa treba prihliadnuť na jeho oprávnené potreby s ohľadom na jeho vek, zdravotný stav, záujmy, prípravu na budúce povolanie, majetkové pomery dieťaťa, ďalej na výšku výživného poskytovaného inými povinnými osobami /napr. druhý rodič/, na ich schopnosti, možnosti, majetkové pomery a počet vyživovacích povinností.

Podľa § 25 ods.1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Podľa § 25 ods.2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

Podľa § 25 ods. 3 zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže.

Jedným z prostriedkov na zabezpečenie čiastočnej spoluúčasti rodiča, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na výchove maloletého dieťaťa a na udržiavanie rodičovského vzťahu a upevňovanie citových vzťahov, je osobný styk rodiča s maloletým dieťaťom. Súd pri úprave styku rodičov s maloletými deťmi v súdnom rozhodnutí prihliadne na záujem dieťaťa, najmä na jeho citové väzby k rodičom, vývinové potreby a stabilitu výchovného prostredia. Tiež prihliadne na to, aby sa rešpektovalo právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obom rodičom. V záujme dieťaťa je predovšetkým to, aby vyrastalo v atmosfére lásky, porozumenia, stability, tolerancie a harmónie, aby jeho výchova smerovala k pozitívnemu rozvoju jeho osobnosti, nadania, rozumových a fyzických schopností, mravnému, sociálnemu a duchovnému rozvoju a aby boli rešpektované jeho práva. Neopomenuteľnými kritériami, ktoré súd zohľadňuje pri úprave styku rodičov s maloletými deťmi, sú okrem veku dieťaťa aj jeho zdravotný stav a okrem citového vzťahu k rodičom a predovšetkým k rodičovi, ktorému nebolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti, aj vzťah dieťaťa k prostrediu, v ktorom tento rodič žije. Súd musí vziať do úvahy školské, mimoškolské aktivity, záujmy a krúžky dieťaťa, denný režim dieťaťa, aby úprava negatívne nezasahovala do týchto povinností, ako aj záujmov. Závisí aj od okolností na strane rodičov ako rodinné pomery, vzdialenosť medzi bydliskom dieťaťa a rodiča, ktorý ho nemá vo výchove, od ekonomických pomeroch rodičov, od časových možností rodičov s ohľadom na ich pracovné povinnosti, ich pracovnú dobu. Rodič má síce právo stýkať sa so svojim dieťaťom, nie je to však jeho povinnosť.

Odvolací súd v danej právnej veci v časti zverenia maloletej Sandry do osobnej starostlivosti matky a určenia výživného na maloletú, v časti úpravy styku otca s maloletou, ako aj v časti náhrady trov konania dospel k záveru, že súd prvého stupňa úplne zistil skutkový stav veci, na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, preto sa v odôvodnení obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia podľa .

Z obsahu spisu vyplýva, že matka sa návrhom zo dňa 10.11.2014 domáhala, aby súd rozviedol manželstvo účastníkov konania, na čas po rozvode upravil výkon rodičovských práv a povinností k maloletej E. tak, že zverí maloletú E. H., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky a otca zaviaže prispievať na jej výživu sumou 200 eur mesačne počnúc právoplatnosťou rozsudku. Matka v priebehu konania navrhla, aby súd upravil styk otca s maloletou každý nepárny týždeň od piatka od 15.00 hod. do nedele do 19.00 hod., každý nepárny týždeň v stredu od 15.00 hod. do 19.00 hod. a každý párny týždeň od stredy od 15.00 hod. do štvrtka toho istého týždňa do 15.00 hod. Otec súhlasil s rozvodom manželstva. Navrhol, aby súd na čas po rozvode upravil výkon rodičovských práv a povinností k maloletej E. tak, že zverí maloletú E. H., nar. XX.XX.XXXX do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov. V prípade zverenia maloletej do osobnej starostlivosti matky súhlasil s určením výživného na maloletú maximálne vo výške 50 eur mesačne a navrhol úpravu styku s maloletou od piatka, kedy maloletú vyzdvihne zo škôlky do pondelka, kedy maloletú zanesie do škôlky a v priebehu týždňa aspoň dva dni v týždni tak, že jeden deň maloletú vyzdvihne zo škôlky a druhý deň ju zoberie ráno do škôlky. Kolízny opatrovník navrhol, aby súd na čas po rozvode upravil výkon rodičovských práv a povinností k maloletej E. vzhľadom na vek maloletej tak, že zverí maloletú E. H., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky a otca zaviaže prispievať na jej výživu sumou 150 eur mesačne počnúc právoplatnosťou rozsudku. Navrhol, aby súd upravil styk otca s maloletou v súlade s návrhom matky s tým, aby maloletá bola každý párny týždeň u otca od stredy do piatka.

V danej právnej veci bolo nesporne preukázané, že rodičia maloletej nežijú v spoločnej domácnosti od augusta 2013, od ktorej doby sa maloletá nachádza v osobnej starostlivosti matky, avšak rodičia maloletej nežili v spoločnej domácnosti už v období predtým a to od júla 2012, v ktorom čase sa maloletá taktiež nachádzala v osobnej starostlivosti matky, pričom spoločnú domácnosť obnovili len na krátky čas a to na dva mesiace. Od augusta 2013 odkedy rodičia definitívne nežijú v spoločnej domácnosti a maloletá sa nachádza v osobnej starostlivosti matky, sa otec maloletej podieľa na výchove maloletej v rámci styku s maloletou, ktorý styk sa realizuje. V konaní bolo nesporne preukázané, že síce obidvaja rodičia maloletej spĺňajú zákonom stanovené predpoklady pre osobnú starostlivosť o maloletú /obidvaja sú spôsobilí maloletú vychovávať a obidvaja majú o osobnú starostlivosť o maloletú záujem/, avšak v konaní bolo nesporne preukázané, že zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov v danej veci nie je v záujme maloletej a zverením maloletej do osobnej starostlivosti matky budú najlepšie zaistené potreby maloletej s ohľadom na citové väzby maloletej k obom rodičom, keďže maloletá je nepochybne viac citovo viazaná na matku, keďže sa dlhodobo nachádza v jej osobnej starostlivosti, v starostlivosti ktorej neboli zistené žiadne nedostatky, ktoré by bránili zvereniu maloletej do jej osobnej starostlivosti, ako aj s ohľadom na vývinové potreby maloletej, najmä nízky vek, ktorý súd musel tiež zohľadniť pri rozhodovaní o striedavej osobnej starostlivosti tak, aby nedošlo k citovej ujme maloletej. Pokiaľ bude maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky bude rozvoj maloletej úplný po stránke citovej, rozumovej a mravnej. Súd prvého stupňa s prihliadnutím na vyššie uvedené okolnosti pri svojom rozhodnutí správne zohľadnil tiež stabilitu budúceho výchovného prostredia maloletej, keď v konaní bolo preukázané, že matka maloletej má zabezpečené aj vhodné bytové podmienky pre výchovu maloletej a to v rodinnom prostredí, ktoré je pre maloletú známe, v ktorom má maloletá vybudované rodinné a kamarátske vzťahy, ktoré skutočnosti otec v konaní pred súdom nenamietal, preto nebol daný dôvod doplniť ďalšie dokazovanie ohľadne vhodnosti podmienok na výchovu maloletej zo strany matky, resp. zisťovať podmienky na výchovu maloletej zo strany otca. Matka maloletej pracuje a z hľadiska pracovnej doby je schopná riadne zabezpečovať starostlivosť o maloletú, ktorú skutočnosť otec maloletej taktiež pred súdom nenamietal. Za daného zisteného skutkového stavu veci, keď súd vychádzal aj z vyjadrenia kolízneho opatrovníka vo veci ohľadne predpokladov a vhodnosti výchovného prostredia matky, je potom nesporne v záujme maloletej jej zverenie do osobnej starostlivosti matky, keďže v súčasnej dobe sú na strane matky maloletej, z pohľadu ďalšieho zdravého psychického a fyzického vývoja, zabezpečené najpriaznivejšie podmienky pre vývoj maloletej. Pokiaľ otec maloletej až v odvolacom konaní namietal zaujatosť kolízneho opatrovníka v konaní z dôvodov ním uvedených, odvolací súd jeho námietku považuje za nedôvodnú a ničím nepreukázanú a zároveň za účelovú vzhľadom k tej skutočnosti, že túto námietku mohol uplatniť už pred súdom prvého stupňa v čase, kedy súd prvého stupňa ustanovil v konaní maloletej kolízneho opatrovníka uznesením č. k. -11

zo dňa 03.12.2014, ktoré uznesenie bolo otcovi doručené dňa 13.01.2015, resp. túto námietku mohol uplatniť aj v priebehu celého konania pred súdom prvého stupňa, pričom tak neučinil.

Odvolací súd s poukazom na všetky vyššie uvedené dôvody dospel k záveru, že striedavá osobná starostlivosť nie je v záujme maloletej, keďže absentuje zákonný predpoklad pre rozhodnutie súdu o striedavej osobnej starostlivosti a to jednoznačný záujem dieťaťa na zverení do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, keď v konaní nebolo preukázané, že zverenie maloletej do osobnej striedavej starostlivosti je v súčasnej dobe v záujme dieťaťa a nebolo preukázané, že by zverením maloletej do striedavej osobnej starostlivosti boli do budúcnosti lepšie zaistené potreby maloletej.

Odvolací súd dospel k záveru, že doplnenie dokazovania v otázke striedavej osobnej starostlivosti znalcom z odboru klinickej psychológie /ktoré je tou krajnou možnosťou/, resp. doplnenie dokazovania v ostatnom rozsahu ako navrhol odporca, je v danej právnej veci za daného úplného preukázaného skutkového stavu veci neúčelne a nehospodárne. Odvolací súd v danej právnej veci v časti určenia výživného na maloletú Sandru dospel k záveru, že súd prvého stupňa úplne zistil skutkový stav veci, na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam, vec správne právne posúdil, pokiaľ ide o určenie výšky vyživovacej povinnosti otca na maloletú, keďže táto zohľadňuje vyššie uvedené zákonné ustanovenia. Odvolací súd dospel k záveru, že vzhľadom na preukázané zárobkové schopnosti a možnosti, ako aj majetkové pomery oboch rodičov, vzhľadom na skutočnosť, že rodičia nemjú ďalšiu vyživovaciu povinnosť, ako aj vzhľadom na preukázané odôvodnené potreby maloletej vzhľadom k jej veku /4 roky/, vzhľadom k nákladom spojených s návštevou predškolského zariadenia /bežné výdavky/, bolo potrebné napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť, keďže určené výživné vo výške 150 mesačne zodpovedá vyššie uvedeným kritériám pri určení vyživovacej povinnosti, zohľadňujúc i tú skutočnosť, aby sa maloletá podieľala na životnej úrovni svojich rodičov. Takto určené výživné spolu s rodinnými prídavkami, ako aj s vyživovacou povinnosť zo strany matky, i formou jej osobnej starostlivosti o maloletú vzhľadom na vek maloletej, bude primerane kryť odôvodnené potreby maloletej tak, aby životná úroveň rodičov a ich maloletej bola rovnaká.

V danej právnej veci odvolací súd po zohľadnení vyššie uvedených kritérií pre určenie rozsahu úpravy styku otca s maloletou, potvrdil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v časti úpravy styku ako vecne správny. Odvolací súd tak rozhodol s poukazom na nižšie uvedené podstatné dôvody. Na základe vykonaného dokazovania bolo v konaní nesporne preukázané, že otec maloletej sa od narodenia maloletej do augusta 2013 podieľal na osobnej starostlivosti o maloletú E., keďže s matkou maloletej v tom čase žili v spoločnej domácnosti, s výnimkou obdobia, kedy rodičia maloletej nežili v spoločnej domácnosti v období predtým a to od júla 2012, v ktorom čase sa maloletá taktiež nachádzala v osobnej starostlivosti matky, pričom spoločnú domácnosť obnovili len na krátky čas a to na dva mesiace. V tomto období sa medzi otcom a maloletou nesporne vytvoril pozitívny citový vzťah, ktorú skutočnosť matka maloletej v konaní ani nespochybnila. Ohľadne doterajšieho rozsahu tohto styku matka tvrdila na pojednávaní dňa 12.02.2015, že doterajší rozsah styku sa realizoval každý druhý víkend v sobotu a v nedeľu bez prespania a každú stredu v popoludňajších hodinách, ktorý rozsah styku otec vo výpovedi potvrdil, pričom otec na pojednávaní dňa 12.05.2015 uviedol, že maloletá u neho súvisle dlhšie nebola, maximálne 3 noci, kedy s ním bol na chate a raz bola u neho od stredy do nedele. S prihliadnutím na vyššie uvedené dôvody, ako aj na vek maloletej /štyri roky/, a tú skutočnosť, že maloletá navštevuje predškolské zariadenie, odvolací súd dospel v danej právnej veci k záveru, že tá skutočnosť, že styk otca s maloletou sa realizoval do rozhodnutia súdu v rozsahu vyššie uvedenom, nebola spôsobilá vyvolať narušenie už vybudovaného vzájomného pozitívneho citového vzťahu medzi otcom a maloletou, ktoré by bránilo súdom určenému rozsahu styku bez prítomnosti matky s prespaním maloletej v domácnosti otca. V konaní bolo nesporne preukázané, že otec maloletej prejavoval záujem o styk s maloletou, pričom v konaní nebola namietaná zo strany matky, resp. kolízneho opatrovníka tá skutočnosť, že otec nemá vytvorené všetky vhodné podmienky pre úpravu styku s maloletou vo svojej domácnosti. Odvolací súd dospel k záveru, že súdom určený rozsah styku otca s maloletou bez prítomnosti matky vzhľadom na vek maloletej /4 roky/ a vzhľadom na doposiaľ už vybudovaný vzájomný pozitívny citový vzťah medzi otcom a maloletou je v záujme budúceho priaznivého vývoja maloletej. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti je potom v záujme maloletej rozsah úpravy styku otca s maloletou uvedený vo výroku rozsudku súdu prvého stupňa, ktorý rozsah zodpovedá vyššie uvedeným okolnostiam a najmä nižšiemu veku dieťaťa /štyri roky/, kedy vzhľadom na nižší vek maloletej je vhodné upraviť rozsah styku v častejších, ale kratších časových intervaloch, preto nebol zatiaľ daný dôvod na

úpravu styku otca s maloletou v inom, resp. v širšom rozsahu. Pokiaľ sa určený rozsah styku osvedčí v záujme maloletej, je na rodičoch maloletej, aby sa dohodli na rozšírení danej úpravy rozsahu styku, resp. aby otec podal návrh na rozšírenie rozsahu styku s maloletou aj počas prázdnin a sviatkov.

Určený rozsah úpravy styku otca s maloletou zodpovedá danému skutkovému stavu veci, ako aj vyššie uvedeným kritériám pre určenie rozsahu úpravy styku rodiča s maloletým dieťaťom a to veku dieťaťa, dennému režimu dieťaťa, zdravotnému stavu dieťaťa, citovým väzbám dieťaťa k obom rodičom, vývinovým potrebám maloletej, stabilite výchovného prostredia, časovým možnostiam rodičov s ohľadom na plnenie si ich pracovných povinností, vzdialenosti bydlísk rodičov maloletej.

Odvolací súd dospel ďalej k záveru že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je v súlade s ustanovením .

Z vyššie uvedených podstatných dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správny podľa .

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa a tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.

Odvolací súd prijal toto rozhodnutie v senáte pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.