Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18P/37/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen samosudkyňou Mgr. Janette Nôtovou, vo veci starostlivosti o maloletú X. S., nar. XX. XX. XXXX, t. času bytom u matky, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen, dieťa rodičov - matka: L. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom A., V. XX, t. č. bytom A., V. XX G. K. G., právne zastúpená JUDr. Alenou Cvopovou, advokátkou, so sídlom Nográdyho 37, Zvolen, otec: X. S., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom A., V. XX, t. č. bytom A., Š. G. XX, právne zastúpený JUDr. Luciou Filipkovou, advokátkou, so sídlom Sládkovičova 36, Banská Bystrica, o návrhu matky na úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu a návrhu otca na určenie striedavej starostlivosti rodičov, takto

rozhodol:

I/

Maloletá X. S., nar. XX. XX. XXXX sa z v e r u j e do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a to tak, že

- otec je oprávnený a povinný zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú každý párny týždeň od piatku od 16:00 hod do nedele do 18:00 hod. a každý nepárny týždeň od stredy od 16:00 hod do piatku do 18:00 hod.,

- matka je oprávnená a povinná zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú každý párny týždeň a každý nepárny týždeň v ostatnom čase,

- s výnimkou nasledujúcej úpravy styku.

Každý z rodičov je oprávnený stýkať sa s maloletou

- počas Veľkonočných sviatkov: otec: každý párny rok od piatku od 18:00 hod. do pondelka do 18:00 hod., matka: každý nepárny rok od piatku od 18:00 hod. do pondelka do 18:00 hod.

- počas Vianočných sviatkov : otec: každý nepárny rok od 24. 12. od 8:00 hod do 26. 12. do 18:00 hod.,

matka: každý párny rok od 24. 12. od 8:00 hod do 26. 12. do 18:00 hod.

- počas letných prázdnin: otec: v každom roku od 1. 7. od 8:00 hod. do 15. 07. do 18:00 hod. a od 1. 8. od 8:00 hod. do 15. 08. do 18:00 hod.,

matka: v každom roku od 16. 07. od 8:00 hod. do 31. 07. do 18:00 hod. a od 16. 08. od 8:00 hod. do 31. 08. do 18:00 hod.

Otec je p o v i n n ý a o p r á v n e n ý maloletú v stanovenom čase prevziať v bydlisku matky alebo v predškolskom zariadení a matka je povinná a oprávnená maloletú v stanovenom čase prevziať v bydlisku otca alebo v predškolskom zariadení.

Každý z rodičov je povinný v stanovenom čase odovzdať maloletú do osobnej starostlivosti druhého rodiča a riadne ju pripraviť.

Každý z rodičov bude maloletú zastupovať a spravovať jej majetok.

II/

Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. X.Š. S., nar. XX. XX. XXXX sumou 80,00 € mesačne počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku, ďalej vždy do každého 10-teho dňa v mesiaci k rukám matky.

III/

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Matka podala na tunajšom súde dňa 08. 10. 2014 návrh, v ktorom žiadala, aby súd zveril maloletú X. do jej výchovy a opatery a zaviazal otca prispievať na jej výživu sumou 200,00 € mesačne vždy do každého 10-teho dňa v mesiaci k rukám matky od doručenia rozhodnutia. Na pojednávaní dňa 17. 03. 2015 matka žiadala priznať výživné spätne od 08. 10. 2014. Matka svoj návrh odôvodnila tým, že s otcom maloletej X. žili od roku 2009, nie sú manželia. Pre hádky a nedorozumenia došlo k ich rozchodu, preto žiadala o rozhodnutie vo vzťahu k spoločnej dcére. Poukázala na to, že sa ona o dcéru stará od narodenia osobne, náklady na dcéru uhrádzajú spoločne. V čase podania návrhu bola matka nezamestnaná a otec pracoval ako obchodný manažér spoločnosti Baliarne obchodu, a. s. Poprad. X. navštevuje materskú škôlku.

Otec sa k návrhu matky písomne vyjadril podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 29. 12. 2014 a potvrdil, že s matkou maloletej toho času spolu nebývajú, bývajú však v blízkosti. Keďže sa nevedia dohodnúť na úprave styku, žiadal riešiť túto úpravu prostredníctvom súdu. Poukázal na to, že s dcérou má krásny vzťah, vodí ju do materskej škôlky, chodí aj po ňu do škôlky, keď sú spolu, majú svoj program. On sám má syna X. z predchádzajúceho manželstva, ktorý má 21 rokov, je zdravotne postihnutý a stretáva sa s ním u svojich rodičov cez víkendy, pretože syn žije u rodičov bývalej manželky v Hnúšti. Pri jeho výchove nemal také možnosti na jeho výchovu a toho času mu záleží, aby pri dcére X. mohol maximálne vplývať na jej výchovu a zdravý vývoj. Aj z tohto dôvodu si zakúpil v blízkosti bydliska dcéry 2-izbový byt, kde má X. vlastnú izbu. Z týchto dôvodov žiadal, aby maloletá X. bola zverená do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov tak, že otec je oprávnený mať maloletú v osobnej starostlivosti každý párny týždeň v kalendárnom roku od pondelka od 18.00 hod. do nasledujúceho pondelka do 18.00 hod. a matka obdobne každý nepárny týždeň. Ďalej žiadal upraviť styk s dcérou tak, že otec je oprávnený mať maloletú v osobnej starostlivosti počas veľkonočných sviatkov každý párny rok od piatku od 18.00 hod. do pondelka do 18.00 hod. a matka obdobne každý nepárny rok, počas vianočných sviatkov je otec oprávnený mať maloletú v osobnej starostlivosti každý párny rok od 24. 12. od 08.00 hod. do 26. 12. do 18.00 hod., matka obdobne každý nepárny rok a počas letných prázdnin v každom roku je otec oprávnený mať maloletú v osobnej starostlivosti od 01. 07. od 08.00 hod. do 15. 07. do 18.00 hod. a od 01. 08. od 08.00 hod. do 15. 08. do 18.00 hod. a matka od 15. 07. od 18.00 hod. do 01. 08. do 08.00 hod. a od 15. 08. od 18.00 hod. do 31. 08. do 18.00 hod. Zároveň žiadal, aby súd určil, že sú obaja rodičia oprávnení maloleté dieťa zastupovať a spravovať jej majetok. Rovnako žiadal, aby počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov súd výživné neurčil.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom rodičov, kolízneho opatrovníka, znaleckým dokazovaním a listinnými dokladmi a zistil nasledujúci skutkový a právny stav veci.

Matka pri výsluchu na pojednávaní uviedla, že býva so svojou matkou v 4-izbovom byte, kde ešte býva aj matkin brat, ktorý však je doma len počas víkendov, inak je pracovne v Bratislave. Niekedy je v byte aj bývalý manžel jej matky. Maloletá X. tu má k dispozícii vlastnú izbu. Na pojednávaní dňa 16. 09. 2015 matka preukázala, že od 01. 07. 2015 je jej pridelený do nájmu mestský 2-izbový byt, kde žije sama s dcérou. Matka uviedla, že do januára 2015 bola evidovaná na úrade práce, od januára 2015 vykonávala živnostenskú činnosť ako obchodná zástupkyňa pre spoločnosť Primavera v oblasti

kozmetiky. Jej príjem bol počas výkonu živnosti cca 800,00 € v hrubom, t. j. 600,00 € v čistom. Poberala prídavky na dieťa 23,00 € mesačne. Na pojednávaní dňa 16. 09. 2015 matka uviedla, že od 30. 04. 2015 je opätovne zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie. K ukončeniu vzťahu so spoločnosťou Primavera uviedla, že spolupráca bola ukončená, pretože neboli spokojní s tým, že matka nevyhľadala očakávaný počet zákazníkov, pretože to nebolo v jej možnostiach. Od 01. 08. 2015 teda matka poberá pomoc v hmotnej núdzi a rodinné prídavky. V čase, kým bývala u svojej matky, platila po 100,00 € mesačne na nájomné a uhrádzala si zdravotné poistenie 58,00 € mesačne, telefón a UPC 50,00 € mesačne. Toho času uhrádza nájomné v súlade s mesačným predpisom platieb. Matka uviedla, že dcéra od septembra 2014 navštevuje materskú škôlku, pričom poplatky za škôlku po 50,00 € mesačne uhrádza otec. Dcéra nemá žiadne vážnejšie zdravotné problémy. Po odchode zo spoločnej domácnosti bola dcéra smutná, chcela ísť k otcovi, časom si však zvykla. Otec okrem poplatkov za škôlku výživné neuhrádza. Je pravdou, že sa otec dožaduje kontaktu s dcérou, nie vždy však mu mohla vyhovieť, vždy mu však vysvetlila dôvod. Je pravdou, že otec má s dcérou pekný vzťah a chce dcére umožniť stretávanie sa s otcom. Začali praktizovať pravidelné stretávanie sa otca s dcérou a to tak, že jeden týždeň je otec s maloletou X. od piatku od 15.30 hod. do nedele do 17.00 hod. a ďalší týždeň je u neho na dva dni v týždni. Matka uviedla, že návrh otca na striedavú starostlivosť považuje len za účelový z dôvodu, aby nemusel dávať na dcéru peniaze.

Otec na pojednávaní uviedol, že má záujem o dcéru a je schopný sa o ňu postarať. Pokiaľ túto okolnosť matka namieta, otec poukázal na to, že v prípade potreby v čase, keď by bola u neho dcéra, je možná výpomoc, či už zo strany jeho rodičov, má tiež príbuznú, ktorá je bývalou zdravotnou pracovníčkou. V čase, keď bola dcéra chorá, zvládol jej liečbu. V tom čase si zobral dovolenku a sám tento postup matke navrhol. Ďalej poukázal i na to, že má syna s Downovým syndrómom a bol s ním na materskej dovolenke, zvládol starostlivosť o neho, ktorá bola omnoho náročnejšia. Z týchto dôvodov otec tvrdil, že je schopný zvládnuť navrhovanú striedavú starostlivosť. Poukázal na to, že pokiaľ matka bývala u svojej matky, denne tam chodil bývalý partner starej matky, ktorý tam robil zlú krv a hádky. Preto ani prostredie, kde sa matka zdržiava nie je tak ideálne, ako ho matka popisuje. Uviedol, že po rozchode s matkou predali spoločný byt za 40 tisíc €, ktoré finančné prostriedky si rozdelili na polovicu, takže 20 tisíc € má k dispozícii aj matka maloletej. On svoju časť 20 tisíc € investoval na kúpu bytu v blízkosti dcéry. Okrem toho si bral úver vo výške 40 tisíc €, ktorý spláca po 200,00 € mesačne. Na bývanie uhrádza 150,00 € mesačne a spláca spotrebný úver po 50,00 € mesačne, ktorý si bral za účelom kúpy počítača a uhrádza internet 10,00 € mesačne. Mal zvýšené výdavky v súvislosti so zariadením bytu, pretože sa snažil vytvoriť čo najvhodnejšie prostredie pre dcéru. Na pojednávaní dňa 08. 09. 2015 otec bližšie špecifikoval výdavky a to splátka úveru za byt pre UniCredit bank po 188,51 € mesačne, úver poskytnutý v celkovej výške 45.320,00 €, platba za byt 103,25 € mesačne, elektrina 32,00 € mesačne, RTVS 4,64 € mesačne, internet pre UPC po 9,90 € mesačne, káblová televízia od SKYLINK 27,00 € ročne, poistenie domácnosti v poisťovni Allianz po 41,00 € ročne, splátka spotrebiteľského úveru Consumer Finance Holding po 42,56 € mesačne, celkový úver bol 449,00 € na kúpu počítača, životná poistka v poisťovni Generali po 49,84 € mesačne a celoročné cestovné poistenie 42,00 € ročne, poplatok za komunálny odpad mesto Zvolen na rok 2015 v sume 25,00 € mesačne. Ďalej sú to bežné výdavky pre vlastné potreby a potreby maloletej X. v čase, keď je u neho. Mesačne uhrádza poplatky v súvislosti s návštevou materskej škôlky po 49,40 € mesačne. Od novembra 2014 vynaložil finančné prostriedky na zakúpenie oblečenia a obuvi pre maloletú. Uhrádzal v marci 2015 a v júni 2015 doplatok za lieky. V zimnom období zakúpil maloletej lyžiarsku výstroj cca 70,00 €, rovnako za maloletú uhrádzal poplatok za komunálny odpad na rok 2015 v sume 25,00 €, zakupuje jej hračky a uhrádza voľno časové aktivity. Na bankový účet matky maloletej na výživné zaslal 15. 01. 2015 sumu 200,00 €, 16. 02. 2015 sumu 180,00 €, 17. 03. 2015 sumu 200,00 €, 12. 04. 2015 sumu 20,00 €, 16. 06. 2015 sumu 30,00 €, 19. 08. 2015 sumu 50,00 €. Ďalej sa otec vyjadril, že pokiaľ by súd zveril maloletú X. do osobnej starostlivosti matky, navrhol, aby mu súd určil výživné primerané jeho možnostiam v rozsahu 80,00 až 100,00 € mesačne. Ďalej dňa 10. 10. 2014 uhradil sumu 320,00 € a dňa 20. 10. 2014 sumu 110,00 €. K tomu matka uviedla, že platby v roku 2014 sa týkali ekonomických záležitostí, ktoré mali s otcom medzi sebou a ďalej ide o platby rodičovského príspevku, preto tieto sumy nemožno zahrnúť do platieb výživného. K tomu právna zástupkyňa matky uviedla, že otec poberá rodičovský príspevok, na ktorý má dieťa nárok do 3 rokov veku, po vzájomnej dohode rodičov otec tento poberá a zasiela matke. Na to otec uviedol, že je to len ochota z jeho strany, a že tiež má nárok na rodičovský príspevok. Okrem toho otec uviedol, že po rozchode automaticky uhrádzal škôlku aj ďalšie záujmy, s tým sa však delili spolu s matkou.

Kolízny opatrovník na pojednávaní dňa 17. 03. 2015 uviedol, že nebolo vykonané šetrenie rodinných pomerov, nakoľko sa z pôvodnej adresy odsťahovali. Vzhľadom na vyjadrenia rodičov sa však priklonil k úprave styku v zmysle návrhu matky s tým, že nie je vylúčená v budúcnosti dohoda rodičov ohľadne úpravy styku, prípadne podanie návrhu na súd. Následne kolízny opatrovník vykonal šetrenie rodinných pomerov a na pojednávaní na to poukázal, pričom aj s prihliadnutím na závery vykonaného znaleckého dokazovania zaujal stanovisko, že v prípade rozhodnutia o striedavej starostlivosti rodičov doporučil určiť otcovi výživné, keďže matka zostala bez práce a dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni oboch rodičov. V prípade zverenia maloletej do starostlivosti matky navrhli určiť otcovi výživné v súlade s potrebami dieťaťa a upraviť styk tak, ako prebieha na základe doterajšej dohody rodičov.

Podľa správy kolízneho opatrovníka zo dňa 07. 04. 2015 matka s maloletou žila u svojej matky v 4- izbovom byte, kde býval aj brat matky, ktorý tu má trvalý pobyt, avšak pracuje v Bratislave, domov chodí málo. Maloletá X. tu má svoju detskú izbu a spáva v spálni spolu s matkou. Maloletá navštevuje materskú škôlku, je zdravá až na bežné ochorenia. V čase šetrenia bolo zistené, že sa s otcom stretáva podľa dohody od štvrtku do nedele a ďalší týždeň od štvrtku do piatku, kedy otec dcéru odovzdá do materskej škôlky. Matka pri šetrení uviedla, že je SZČO a pracuje ako obchodný zástupca pre spoločnosť Primavera, takže pracovnú dobu si vie prispôsobiť povinnostiam. Finančne jej vypomáha stará matka, ktorá ešte pracuje. Matka sa vyjadrila, že nesúhlasí so striedavou starostlivosťou, pretože maloletá sa cíti doma u matky a maloletej by chýbalo byť od matky týždeň. Má ju veľmi rada a nevie, či by otec zvládol celý týždeň starostlivosť o maloletú. Pokiaľ príde maloletá od otca, na otca si ani nespomenie. Chcela by sa dohodnúť s otcom na úprave styku, nemieni mu brániť v stretávaní sa s dcérou. Pri šetrení u otca bolo zistené, že býva v 2-izbovom byte, kde má maloletá svoju detskú izbu, zariadenú s osobnými vecami i hračkami. Otec uviedol, že maloletá má u neho dostatok vecí, chodí s maloletou do tanečnej. Platí maloletej 50,00 € materskú škôlku, matke maloletej zatiaľ finančne neprispieva. Je zamestnaný s pevnou pracovnou dobou. Otec uviedol, že trvá na striedavej osobnej starostlivosti, pretože súčasná úprava je pre neho nevyhovujúca. Kým sa dcéra aklimatizuje, je sobota a v nedeľu už ide k matke. Chcel by s maloletou stráviť celý týždeň, aby sa mohol riadne podieľať na jej výchove. Uviedol, že práve kvôli dcére riešil kúpu bytu v blízkosti, kde býva. Otec dcéru zoberie aj k svojim rodičom, aby udržiavala kontakt aj s jeho rodinou. Komunikácia medzi ním a matkou je obmedzená len čo sa týka maloletej.

S prihliadnutím na vek maloletého dieťaťa a rozporné návrhy rodičov týkajúcich sa osobnej starostlivosti o maloleté dieťa, súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie znalkyňou PhDr. Y. Q., ktorá vo veci podala znalecký posudok. Úlohou znalkyne bolo po odbornom vyšetrení rodičov i maloletého dieťaťa zhodnotiť ich osobnosti, zistiť citové väzby maloletého dieťaťa k rodičom a opačne a posúdiť ďalšie okolnosti potrebné pre objektívne posúdenie súdu jednotlivých návrhov rodičov. Znalkyňa bola vypočutá v konaní pred súdom a uviedla, že pre vyhotovenie znaleckého posudku mala k dispozícii spisový materiál tunajšieho súdu a dňa 09. 06. 2015 vykonala vlastné psychologické vyšetrenie rodičov aj maloletého dieťaťa. Pri vypracovaní znaleckého posudku použila štandardné postupy a metódy a to klinické aj testové. V čase vyšetrenia sa realizoval model stretávania sa otca s dieťaťom tak, že dieťa bolo v jednom týždni 4 dni s otcom a v druhom týždni 2 dni s otcom. Znalkyňa nezistila žiadne negatívne ovplyvnenie dieťaťa v súvislosti s týmto modelom. Zároveň však uviedla, že ani iný model stretávania by zrejme negatívne dieťa neovplyvnil. U dieťaťa nezistila žiadnu patológiu vo vzťahu k rodičom ani, že by dieťa preferovalo niektorého z rodičov. Malo pozitívny vzťah k obom rodičom s miernou preferenciou matky, čo je prirodzené, keďže dieťa bolo od malička vychovávané matkou tak, ako je bežný model rodiny. Aj po rozchode rodičov bolo dieťa viac s matkou. U otca bolo vyšetrením zistené, že má pozitívny vzťah k dcére, cíti sa byť centrálnou postavou rodiny s potrebou ochrany. Je vysoko motivovaný presadiť striedavú starostlivosť o dcéru aj na pozadí vývinu obdobnej situácie so synom z predchádzajúceho vzťahu v minulosti. Rovnako matka má pozitívny vzťah k maloletej a šťastie maloletej odvodzuje od svojho šťastia a sama sa cíti najdôležitejšou osobou v rodine. Je ochotná vychádzať otcovi v ústrety, pokiaľ ide o jeho kontakt s maloletou. U oboch rodičov však znalkyňa konštatovala, že maloletej pripisujú nadlimitné kompetencie porovnateľné s rodičmi. Pokiaľ ide o vzájomnú komunikáciu rodičov, títo komunikujú výlučne pragmaticky o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa. Matka je naklonená v budúcnosti rozšíriť styk otca s dieťaťom nad súdom stanovenú úpravu, avšak diskutovať o striedavej starostlivosti odmieta. Znalkyňa na pojednávaní uviedla, že matka sa takto vyjadrila, t. j., že by bolo lepšie pre dieťa, aby bolo u matky, pretože to tak cíti a vychádza to z blízkeho vzťahu medzi matkou a jej dcérou. Maloleté dieťa pre matku predstavuje ústredný záujem, ale to isté sa dá povedať aj o otcovi. Subjektívny moment v tomto postoji naznačuje silnú citovú väzbu medzi matkou a dieťaťom a objektívne dôvody môžu byť tie, že práve matka sa od útleho veku starala o dieťa a má zato, že mu lepšie

rozumie a možno aj tým, že ide o dievčatko. Rovnako je tu postoj matky, že návrh otca na striedavú starostlivosť je len účelový z dôvodu, aby nemusel platiť výživné. Toto tvrdenie však nemá celkom racionálny podklad s prihliadnutím na súčasnú právnu úpravu. Práve vzhľadom na uvedené okolnosti znalkyňa doporučila rodičom absolvovať rodinnú terapiu, ktorá môže viesť k odstráneniu vzájomných nedorozumení, ktoré medzi časom medzi rodičmi vznikli. Právna zástupkyňa matky predložila súdu správu psychologičky MUDr. J. zo dňa 03. 09. 2015, ktorým dokladovala, že sa matka pravidelne podrobuje psychologickému poradenstvu od 13. 11. 2014, čo znalkyňa hodnotila pozitívne s tým, že túto informáciu pri vypracovaní znaleckého posudku však nemala. K prípadnému modelu striedavej osobnej starostlivosti v tomto konkrétnom prípade znalkyňa uviedla, že by nebola automaticky ohrozená výchova či zdravý telesný a duševný vývoj maloletého dieťaťa. Stav maloletého dieťaťa však závisí predovšetkým na postojoch rodičov k akémukoľvek modelu starostlivosti, ktorý je na prospech maloletého dieťaťa vtedy, ak sa s ním stotožnia obaja rodičia a účinne spolupracujú pre blaho dieťaťa. Znalkyňa poukázala v reakcii na otázku právnej zástupkyne matky, či model striedavej starostlivosti nepredstavuje akýsi kočovný spôsob života pre dieťa a nie je preň škodlivý, že aj toho času sa realizuje istý model striedania starostlivosti o dieťa a je pravdou, že najideálnejšie pre dieťa je, ak sú rodičia spolu. V prípade rozchodu vo vzťahu k dieťaťu je situácia náročná aj na psychický stav. Pokiaľ však rodičia majú na zreteli blaho dieťaťa, model striedavej starostlivosti môže byť pre dieťa pozitívny, je dôležité, aby medzi rodičmi prebiehala pozitívna komunikácia a to konštruktívna, ktorá v sebe zahŕňa viac, to znamená aj odovzdávanie informácií o stavoch a pocitoch. V tomto čase znalkyňa konštatovala u oboch rodičov istú rodičovskú nezrelosť, pretože obaja vnímajú samých seba ako centrálne a najdôležitejšie postavy v rodine a maloletej, vzhľadom na jej vek, prisudzujú neadekvátne kompetencie. Znalkyňa v závere konštatovala, že pokiaľ sa matka starala o maloleté dieťa od jeho narodenia, je prirodzenejšou rodičovskou osobu a aj identifikačným vzorom pre maloletú ako dievčatko. Preto sa zdá, že u matky sú z psychologického hľadiska lepšie predpoklady pre riadnu výchovu maloletého dieťaťa, avšak je potrebné odborné poradenstvo a rodičovská terapia.

K záverom znalkyne právna zástupkyňa matky uviedla, že zo znaleckého posudku vyplýva záver, že striedavá starostlivosť je vhodná len v prípade a je v záujme dieťaťa, ak sa s tým stotožnia obaja rodičia. Rovnako poukázali na závery znalkyne, že pre malé dievčatko sú lepšie predpoklady pre riadnu výchovu u matky, pričom dieťa matku mierne preferuje. Dieťa bolo od malička vychovávané matkou a matka sa pravidelne podrobuje pravidelnému psychologickému poradenstvu, kde vykazuje pozitívne zmeny. Z týchto dôvodov nesúhlasili so striedavou starostlivosťou s poukazom, že súčasný zaužívaný systém je vyhovujúci, osvedčil sa, maloletá si naň zvykla, nie sú žiadne problémy. K tomuto systému sa v plnej miere priklonila aj kolízna opatrovníčka. Rovnako poukázali na komunikáciu medzi rodičmi, ktorá nie je vždy pozitívna, takže sa nedá povedať, že by model striedavej starostlivosti bol pre maloletú pozitívny.

Právna zástupkyňa otca uviedla, že podľa záverov znaleckého posudku nevyplynulo jednoznačne, že by striedavá starostlivosť bola v neprospech maloletého dieťaťa. Dôvody, ktoré uvádza matka pre nesúhlas so striedavou starostlivosťou možno považovať za účelové, sú to subjektívne vyjadrenia matky vyplývajúce z jej citovej väzby k maloletej. Aj v súčasnosti už dlhšiu dobu prebieha istý systém striedania v starostlivosti o maloletú a nevyskytol sa žiaden problém.

K majetkovým pomerom na strane matky súd oboznámil listinné doklady a to správy z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny (čl. 19, 23, 147), z ktorých vyplynulo, že matka bola evidovaná ako nezamestnaná od 03. 09. 2014, nakoľko predtým bol s ňou ukončený pracovný pomer z organizačných dôvodov. Boli jej priznané dávky v nezamestnanosti od 03. 09. 2014 do 02. 03. 2015 vo výške 50 % z denného vymeriavacieho základu € (čl. 25) a následne bola zaradená do evidencie úradu práce od 30. 04. 2015 (čl. 130) a boli jej priznané sociálne dávky od 01. 08. 2015 vo výške 206,40 € mesačne s tým, že predtým poberala dávky v nezamestnanosti 278,40 € mesačne.

Podľa výpisu zo živnostenského registra (čl. 149) matka vykonávala podnikanie v oblasti sprostredkovateľskej činnosti od 08. 01. do 30. 04. 2015. K podnikateľským aktivitám matka dokladovala Zmluvu o obchodnom zastúpení a Zmluvu o nájme osobného motorového vozidla ako aj faktúry, ktorými dokladovala príjem v januári 2015 vo výške 800,00 €, vo februári 2015 vo výške 1.000,00 €, v marci a v apríli rovnako vo výške 1.000,00 €, z čoho 800,00 € bol príjem a 200,00 € náklady na PHM a telefón. Rovnako matka predložila výpis z podnikateľského účtu (čl. 173 až 180).

Matka dokladovala svoje výdavky a to Zmluvou o nájme bytu a predpisom nájomného (čl. 150), výpisom z účtu (čl. 181 až 196), ktorým dokladovala pravidelné mesačné platby ako aj nepravidelný príjem od otca, pokladničné doklady o zabezpečovaní potrieb pre maloletú (čl. 168 až 172).

Na strane otca súd oboznámil listinné doklady od zamestnávateľa a to pracovné hodnotenia a doklad o príjme (čl. 26 až 28, 85 až 87), na základe ktorých bol otec kladne pracovne hodnotený a jeho príjem od 12/2013 až 11/2014 bol vyčíslený v priemere 1.227,22 € v čistom, v čom je zarátané aj poberanie daňového bonusu vo výške 21,41 € a priemerný príjme za obdobie 12/2014 až 6/2015 vo výške 1.187,95 € čistom, v čom je rovnako zarátaný poberaný daňový bonus vo výške 21,41 €. Otec predložil súdu doklady o úhradách deklarovaných platieb a to Zmluvu o úvere z UniCredit bank (čl. 96), platby za elektriku a ďalšie doklady k výdavkom (čl. 102 až 112), výpisy z účtu, ktorými dokladoval platby pre matku za 10/2014 a za rok 2015 (čl. 122, 129).

Podľa § 36 ods.1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25, § 26 sa použijú primerane.

Podľa § 24 ods.1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu alebo schváliť dohodu vo výške výživného. Podľa ods.2, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať, a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa, a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa.

Podľa § 62 ods.1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa ods.3, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Podľa ods.6, ak je maloleté dieťa zverené do striedavej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov, výživné neurčuje.

Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa Čl.3 Zákona o rodine, rodičovstvo je spoločnosťou mimoriadne uznávaným poslaním ženy a muža. Spoločnosť uznáva, že pre všestranný a harmonický vývin dieťaťa je najvhodnejšie stabilné prostredie rodiny tvorenej otcom a matkou dieťaťa. Spoločnosť poskytuje rodičovstvu nielen svoju ochranu, ale aj potrebnú starostlivosť, najmä hmotnou podporou rodičov a pomocou pri výkone rodičovských práv a povinností.

Podľa Čl.4 Zákona o rodine, Všetci členovia rodiny majú povinnosť vzájomne si pomáhať a podľa svojich schopností a možností zabezpečovať zvyšovanie hmotnej a kultúrnej úrovne rodiny. Rodičia majú právo vychovávať deti v zhode s vlastným náboženským a filozofickým presvedčením a povinnosť zabezpečiť rodine pokojné a bezpečné prostredie. Rodičovské práva a povinnosti patria obom rodičom.

Podľa Čl.5 Zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa

zohľadňuje najmä podľa písm. h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami.

Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu po vyhodnotení všetkých dôkazov jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach súd rozhodol o úprave práv a povinností rodičov k maloletej Eliške tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Súd starostlivo zvažoval návrhy rodičov, kedy matka žiadala zveriť dieťa do osobnej starostlivosti a upraviť styk otca s maloletou tak, že jeden týždeň sa môže otec stretávať s dcérou predĺžený víkend a druhý týždeň dva dni v pracovnom týždni, rodičia v podstate zhodne navrhli úpravu styku počas veľkonočných sviatkov, vianočných sviatkov a letných prázdnin. Otec naproti tomu žiadal o zverenie dieťaťa do striedavej starostlivosti tak, že jeden týždeň bude mať v starostlivosti dieťa jeden rodič a ďalší týždeň druhý rodič, pri zohľadnení styku rodičov v čase veľkonočných, vianočných sviatkov a letných prázdnin. Súd sa preto v prvom rade zaoberal otázkou osobnej starostlivosti rodičov o maloletú X.. Súd musí konštatovať, že za tým účelom boli vypočutí rodičia, kolízny opatrovník, ktorý zároveň vykonal šetrenie v rodinnom prostredí, v ktorom majú obaja rodičia záujem maloletú vychovávať a vo veci bolo nariadené znalecké dokazovanie znalcom z odboru psychológie. Na základe takto vykonaných dôkazov súd konštatuje, že obaja rodičia majú vytvorené vhodné prostredie pre výchovu maloletého dieťaťa, u oboch rodičov znaleckým dokazovaním bolo preukázané, že sú vytvorené osobnostné predpoklady pre výchovu dieťaťa i keď znalkyňa konštatovala u oboch rodičov istý stupeň rodičovskej nezrelosti vzhľadom k tomu, že každý z rodičov presadzuje svoju predstavu o starostlivosti o dieťa. Súd svoje rozhodnutie oprel najmä o vyhodnotenie čo najprijateľnejšieho záujmu v prospech maloletého dieťaťa. Je zrejmé, že v čase po rozchode rodičov sú vzťahy medzi nimi napäté, čo sa odráža aj vo vzájomnej komunikácii ohľadne maloletej, ktorá je výslovne len pragmatická, t.j. vecná. Za danej situácie je prirodzené, že rodičia sa nevedia dohodnúť o rozsahu starostlivosti o maloletú. Súd však konštatuje a hodnotí vysoko pozitívne, že obaja rodičia majú záujem rovnakou mierou sa podieľať na výchove maloletej X.. Tu je potrebné si uvedomiť, že práva rodičov sú rovnocenné a rovnako treba rešpektovať právo dieťaťa na oboch rodičov v rovnakej miere. V tomto kontexte sa striedavá starostlivosť oboch rodičov o maloletú X. javí ako najvhodnejší spôsob pokračovania v starostlivosti rodičov o maloletú X. po ich rozchode a rozdelení spoločnej domácnosti. Súd nezdieľa názor matky, že takýto spôsob osobnej starostlivosti negatívne vplýva na maloleté dieťa. Znaleckým dokazovaním nebolo preukázané, že by práve uvedený spôsob negatívne mal ovplyvniť ďalší vývoj maloletého dieťaťa a je treba prisvedčiť i názoru znalkyne, že aj súčasný model stretávania sa otca s maloletou predstavuje istý model striedania sa v starostlivosti o maloleté dieťa. Preto už v tomto štádiu možno konštatovať, že dochádza toho času k striedavej starostlivosti o maloletú X.. Striedavá starostlivosť nemusí znamenať úplne totožný časový rozsah starostlivosti o maloleté dieťa, avšak rozsah striedavej starostlivosti sa určuje s prihliadnutím na konkrétne okolnosti každej jednotlivej rodiny. V tomto prípade súd vyhovel návrhu otca a určil, že sa maloletá X. zveruje do striedavej starostlivosti oboch rodičov. S prihliadnutím na doterajší spôsob života, kedy maloletá X. od útleho veku bola v kontakte najmä s matkou, čo však súd nehodnotí v neprospech otca, pretože sa jedná o bežný model starostlivosti o dieťa i v úplnej rodine, kedy spravidla matka zostáva doma s dieťaťom na materskej dovolenke a otec zabezpečuje finančný príjem do rodiny. Je potom prirodzené, že maloleté dieťa si vytvorí bližší vzťah k matke najmä v útlom veku tak, ako je tomu v tomto konkrétnom prípade, čo konštatovala aj znalkyňa. Fyzickým rastom a ďalším vývojom dieťaťa sa však aj otec čoraz vo väčšej miere podieľa na starostlivosti a výchove dieťaťa, budujú si svoj vzájomný vzťah. Súd preto rozhodol, že otec bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú každý párny týždeň od piatku od 16.00 hod. do nedele do 18.00 hod. a každý nepárny týždeň od stredy od 16.00 hod. do piatku do 18.00 hod. V ostatnom čase bude osobnú starostlivosť maloletej zabezpečovať matka. Súd je toho názoru, že takýmto určením striedavej osobnej starostlivosti je zabezpečené, aby bola maloletá u otca ako počas týždňa pracovného, tak i počas víkendov tak, aby bol vytvorený časový priestor ako pre rodičov, tak i pre maloleté dieťa postupne si privyknúť na novo vzniknutú situáciu a vzájomne rešpektovať, že maloletá X. napriek rozchodu rodičov má právo na oboch rodičov v rovnakom rozsahu. Obaja rodičia tak majú priestor podieľať sa na výchove dieťaťa ako v bežnom pracovnom týždni tak i počas voľného času, kedy majú možnosť zamerať sa najmä na kvalitu využitia tohto priestoru. Nie je preto vylúčené, že fyzickým rastom a dozrievaním maloletej X. a aj dozrievaním rodičov bude možné v budúcnosti pristúpiť k návrhu striedavej osobnej starostlivosti v súlade s predstavou otca prednesenou v tomto konaní. Na druhej strane, ak sa súčasná úprava striedavej starostlivosti nebude javiť ako efektívna, vzhľadom na problémy v kvalifikovanej komunikácií medzi rodičmi, rovnako je možné flexibilne po určitej dobe pristúpiť k nahradeniu striedavej starostlivosti osobnou starostlivosťou jedného z rodičov.

Výnimku z takto určenej osobnej starostlivosti súd určil pri rozsahu styku rodičov s maloletou počas veľkonočných sviatkov, počas vianočných sviatkov a počas letných prázdnin, v čom sa v podstate obaja rodičia zhodli. Preto súd upravil styk v uvedenom období v súlade s návrhmi rodičov. Zároveň súd určil obom rodičom povinnosť, aby v čase, keď majú mať dieťa v osobnej opatere sa dostavili po maloletú k druhému rodičovi, prípadne do predškolského zariadenia, ktoré maloletá toho času navštevuje. Druhý rodič je potom povinný maloletú v stanovenom čase oprávnenému rodičovi odovzdať a riadne ju na odovzdanie pripraviť. Súd taktiež určil, že každý z rodičov je oprávnený maloletú zastupovať a spravovať jej majetok. Rozsah rodičovských práv v tomto prípade zostáva zachovaný u oboch rodičov v celku.

Tu súd dáva do pozornosti rodičov ako aj ich právnych zástupcov právny názor vyslovený v náleze Ústavného súdu ČR sp.zn. , sp.zn. . Rozhodnutia vychádzajú z mierne odlišnej právnej úpravy, avšak niektoré vyslovené závery majú relevanciu aj pre slovenskú právnu úpravu. Záujmom dieťaťa nepochybne je, aby bolo predovšetkým v starostlivosti obidvoch rodičov, a ak to nie je možné, potom toho z rodičov, ktorý má k tomu lepšie predpoklady, okrem iného uznáva rolu a dôležitosť druhého rodiča v živote dieťaťa a je presvedčený, že aj ten druhý je dobrým rodičom. Nemožno vylúčiť, že práve medzi rodičmi, ktorí nie celkom dobre komunikujú, je striedavá starostlivosť podnetom a motiváciou k tomu, aby sa snažili čo najviac kooperovať. Striedavá starostlivosť núti rodiča, ktorý nebol tejto forme naklonený a na ktorého strane chýba ochota ku komunikácii, aby svoje správanie zmenil. Inak sa môže stať, že skutočne dôjde ku zmene výchovy a zvereniu dieťaťa do výchovného prostredia druhého rodiča. Na psychiku dieťaťa veľmi pôsobí nekomunikatívnosť rodičov pri jeho odovzdávaní. Jedná sa o výrazne nežiaduci jav pre osobnostný vývoj aj duševné zdravie maloletého. Je preto treba v záujme dieťaťa tento negatívny stav zmeniť. Pokiaľ zlyhanie v podobe nedostatku vzájomnej kvalifikovanej komunikácie nie sú rodičia schopní napraviť sami, je treba v záujme dieťaťa autoritatívny zásah štátnej moci. Akokoľvek striedavá osobná starostlivosť predpokladá zo strany rodičov predovšetkým toleranciu, spoločnú vôľu a schopnosť spolu komunikovať a spolupracovať (a najmä nezapájať dieťa do svojich vzájomných problémov), nesmie súd na spôsob tejto výchovy rezignovať už vtedy, keď jeden z rodičov s týmto spôsobom výchovy pro forma nesúhlasí. Ak je takýto nesúhlas len obštrukčný, ničím neodôvodnený, resp. nemá vo vzťahu k výchove dieťaťa relevanciu, nemôže o neho súd oprieť svoje rozhodnutie.

Súd ešte dodáva, že v tomto konkrétnom prípade je zrejmé, že komunikačné nedorozumenia medzi rodičmi pramenia najmä z ich vzájomného konfliktu, ktorý viedol k ich rozchodu a t.č. výrazne citovo ovplyvňuje ich vzájomný vzťah aj v otázke rozhodovania o starostlivosti o spoločnú dcéru. Súd vyslovuje presvedčenie, že časom rodičia budú schopný zvládnuť svoje postoje natoľko, že nie je nevyhnutný autoritatívny zásah štátu napr. vo forme určenia dohľadu nad mal. dieťaťom či rodičmi. Bude preto vecou rodičov zvážiť najmä odporučenie znalkyne o absolvovaní rodičovskej terapie, čo im pomôže prekonať a zvládnuť súčasnú situáciu, ako aj možné problémy do budúcna vo vzťahu k rodičovským právam a povinnostiam a rešpektovaniu sa navzájom ako rodičov spoločného dieťaťa.

Keďže rozsah striedavej osobnej starostlivosti bol určený súdom tak, že osobnú starostlivosť o maloletú vo väčšom rozsahu bežne zabezpečuje matka, súd rozhodoval aj o povinnosti otca prispievať na výživu maloletej X. k rukám matky. Pri určovaní výšky výživného súd vychádzal jednak z potrieb maloletého dieťaťa, ktoré sú bežné, zvýšené výdavky sú v súvislosti s návštevou materskej škôlky. Pokiaľ ide o majetkové pomery na strane rodičov, je zrejmé, že otec je stálo zamestnaný, zo zamestnania má mesačný príjem v priemere cca 1.200,00 € v čistom. Matka bola evidovaná ako nezamestnaná z dôvodu, že predchádzajúce zamestnanie bolo ukončené s ňou z organizačných dôvodov, následne od januára 2015 začala vykonávať živnostenskú činnosť v období štyroch mesiacov, kde mala priemerný príjem 1.000,00 € mesačne a od 30. 04. 2015 je opäť nezamestnaná, evidovaná na úrade práce a jej príjmom boli dávky v nezamestnanosti vo výške 278,40 € a dávky v hmotnej núdzi, ktoré sú jej však priznané zatiaľ preddavkovo vo výške 206,40 € mesačne. Z uvedeného je zrejmý nepomer medzi príjmami rodičov. Maloleté dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Pokiaľ je otec schopný zabezpečiť vyššiu životnú úroveň maloletej, je na mieste stanoviť mu vyživovaciu povinnosť. Námietky otca o bezdôvodnom ukončení podnikania matkou súd vyhodnotil ako irelevantné, nebol predložený žiaden dôkaz, že by matka tak konala účelovo. S prihliadnutím na všetky tieto okolnosti súd určil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletej po 80,00 € mesačne a to dňom právoplatnosti tohto rozsudku

vždy do každého 10-teho dňa v mesiaci k rukám matky. Súd nepriznal matke právo na výživné spätne odo dňa podania návrhu tak, ako sa v tomto konaní dožadovala. Z vykonaného dokazovania najmä z výpovede rodičov vyplynulo, že otec uhrádzal samostatne všetky náklady súvisiace s pravidelnými platbami do materskej škôlky, čo bolo 50,00 € mesačne. Okrem toho podľa požiadaviek matky i keď nepravidelne prispel na potreby dieťaťa. Pokiaľ ide o platby, ktoré poukazoval matke titulom poberania rodičovského príspevku, súd konštatuje, že uvedené platby nemožno zohľadniť ako platby výživného. Rodičovský príspevok je dávka od štátu rodičom maloletého dieťaťa a je na dohode rodičov ako túto dávku medzi sebou vysporiadajú v prípade, že obaja striedavo zabezpečujú starostlivosť o maloletú. Pokiaľ otec poukazoval tieto dávky, ktoré sám poberal matke, prípadne ich časť, súd uvedenú platbu nezohľadnil ako platbu na výživné. Tvrdenie otca, že poukazoval ďalšie platby za mesiac október 2014 vo výške 430,00 € na účet matky ako výživné, súd vyhodnotil len ako účelové. Otec na jednej starne tvrdil, že nemá dostatok finančných prostriedkov na úhradu výživného v súlade s návrhom matky vo výške 200,00 € mesačne a na druhej strane tvrdil, že práve uvedená platba vo výške 430,00 € mala predstavovať príspevok na výživu maloletej. Už len tieto tvrdenia otca sú v zjavnom rozpore a preto jeho tvrdenie, že uvedená platba bola na výživu maloletej, bola zjavne účelová. Aj tieto vyjadrenia svedčia o tom, že komunikácia medzi rodičmi je problematická a javí sa v tomto smere viac ako vhodné doporučenie znalkyne, aby rodičia absolvovali terapiu zamierenú na úpravu vzájomnej komunikácie rodičov po ich rozchode.

O trovách konania rozhodoval súd podľa tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pretože sa jedná o konanie, ktoré je možné začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v 3 vyhotoveniach (, prvá veta ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložit s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , t. j. 1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov 2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania 3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený 4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie 5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný 6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom 7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát 8) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ), t. j. 1) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, 2) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, 3) odvolateľ nebol riadne poučený podľa , ) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).