Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

50C/58/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave samosudkyňou JUDr. Ivanou Dančovou v právnej veci navrhovateľov: X. W. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXX, Z., X. J. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXX, Z., X. W.. R. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXXX/XX, Z., všetci zastúpení Advokátskou kanceláriou Právne centrum s.r.o., so sídlom Mýtna 42, Bratislava, proti odporcovi: SLOVNAFT, a.s., so sídlom Vlčie hrdlo 1, Bratislava, IČO: 31322832, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, takto

rozhodol:

Súd návrh navrhovateľov v 1. až 3. rade z a m i e t a.

Súd u r č u j e, že nehnuteľnosť: parcela registra "C", parcelné číslo XXXX/XXX o výmere XXX W., zastavané plochy a nádvoria, zapísaná na LV č. XXX, k. ú Ružinov vedený Okresným úradom Bratislava, okres Z. X, obec Bratislava - mč. L., k. ú. L. je vo výlučnom vlastníctve odporcu.

Navrhovatelia v 1. až 3. rade sú p o v i n n í zaplatiť odporcovi náhradu trov konania vo výške 99,50 € do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Návrhom, doručeným tunajšiemu súdu dňa 07.03.2013 a , sa navrhovatelia domáhajú vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil, že nehnuteľnosť - parcela registra "C", parcel. č. XXXX/XXX o výmere XXX m2, zastavané plochy a nádvoria, zapísaná na LV č. XXX, k .ú. L., vedený Správou katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu, okres Z. R., obec Bratislava - m. č. L., k. ú. L., graficky vymedzená geometrickým plánom č. XXX/XXXX zo dňa 19.04.2012 na vymedzenie rozsahu duplicitného vlastníctva, je v podielovom spoluvlastníctve navrhovateľov v 1. až v 3. rade, každý so spoluvlastníckym podielom o veľkosti 1/3 z celku.

Návrh zdôvodnili tým, že navrhovatelia sú podielovými spoluvlastníkmi každý v podiele jednej tretiny (1/3) nehnuteľnosti zapísanej v katastri nehnuteľností Správy katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu v registri "E" KN , ako parc. č. XXXX - orná pôda o výmere XXXX m2, na LV č. XXXX, pre okres Bratislava II, obec Bratislava - m.č. L. a kat. úz. L.. Navrhovateľ v 3. rade nadobudol vlastnícke právo k spoluvlastníckemu podielu na vyššie špecifikovanej nehnuteľnosti titulom dedenia po neb. R.. F. W., rod. Q., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXX, zomr. dňa XX.XX.XXXX na základe Osvedčenia o dedičstve vydaného V.. X. L., notárkou ako súdnou komisárkou so sídlom v Z., X. XX, dňa 01.03.2012, právoplatného dňa 01.03.2012. Navrhovateľ v 1. rade, navrhovateľ v 2. rade a právny predchodca navrhovateľa v 3. rade (neb. R.. F. W.) nadobudli vyššie uvedenú nehnuteľnosť do svojho podielového spoluvlastníctva titulom dedenia, na základe Uznesenia Obvodného súdu Bratislava II , zo dňa 05.10.1994 pod č. X. XXXX/XX-XX, X. XXX/XX, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 06.12.1994 po neb. otcovi J.Š. Q., zosn. XX.XX.XXXX, naposledy bytom W. XXX, Z. a na základe Osvedčenia o dedičstve zo dňa 08.11.2001, vydaného notárkou V.. M. Z., pod č. X. XXX/XXXX, Dnot XXX/XXXX, ktoré nadobudlo

právoplatnosť dňa 23.11.2001 po neb. matke O. Q., r. G., zosn. XX.XX.XXXX, naposledy bytom W. XXX, Z..

Právnym predchodcom navrhovateľov nebolo vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti odňaté , z vôle vlastníkov a ani bez nej nikdy neprešlo na štát alebo inú tretiu osobu a pôda nebola ani predmetom konfiškátu. Z uvedeného dôvodu právni predchodcovia navrhovateľov nikdy vlastnícke právo k parcele registra "E" č. XXXX nestratili.

Odporca je podľa LV č. XXX, k. ú. L. výlučným vlastníkom nehnuteľnosti zapísanej v katastri nehnuteľnosti Správy katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu v registri "C" KN, ako parc. č. XXXX/XXX

- zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, na LV č. XXX, pre okres Z. R., obec Bratislava - m.č. L. a kat. úz. L.. Vlastnícke právo odporcu k nehnuteľnosti však bolo spochybnené.

Z listu vlastníctva č. XXX nie je jednoznačné a zrejmé, na základe akého právneho titulu nadobudol odporca pozemok parcely registra "C": parcelné číslo: XXXX/XXX o výmere XXX m2, zastavané plochy a nádvoria, k.ú. L. (ktorý bol vyčlenený ako pozemok s duplicitným vlastníctvom zápisom geometrického plánu č. XXX/XXXX z pozemku parcely registra "C": parcelné číslo XXXX/XX o výmere XXXXX m2, zastavané plochy a nádvoria, kú. Ružinov) do svojho výlučného vlastníctva, resp. na základe akých právnych titulov nadobudli vlastnícke právo právni predchodcovia odporcu.

Geometrickým plánom č. XXX/XXXX, ktorý vyhotovil dňa 17.04.2012 R.. B. T., autorizačne overil autorizovaný geodet a kartograf Ing. R. W.Š. dňa 17.04.2012 a úradne overil za Správu katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu R.. W. H. dňa 19.04.2012, bol vymedzený rozsah duplicitného vlastníctva (ďalej len "geometrický plán č. XXX/XXXX") k pozemku parcely registra "C": parcela číslo XXXX/XX o výmere XX.XXX m2, zastavané plochy a nádvoria, pričom boli vytvorené dve nové parcely registra "C": parcela číslo: XXXX/XX o výmere XX.XXX m2, zastavané plochy a nádvoria, ktorej nespochybneným vlastníkom zostal odporca a parcela číslo: XXXX/XXX o výmere XXX m2, zastavané plochy a nádvoria, ku ktorej bolo vlastnícke právo odporcu spochybnené z dôvodu duplicity vlastníckeho práva v prospech navrhovateľov v 1. - 3. rade.

Na základe uvedeného bola na liste vlastníctva č. XXX, katastrálne územie Ružinov, ako aj na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie Ružinov vykonaná poznámka o tom, že hodnovernosť údajov katastra o vlastníckom práve k pozemkom bola spochybnená pod Č. B.-XXXX/XX.

Navrhovatelia v 1. - 3. rade na základe zhotoveného geometrického plánu č. XXX/XXXX mali záujem rokovať s odporcom o usporiadaní vlastníckeho práva k parcele registra "C": parcelné číslo: XXXX/XXX, k. ú. Ružinov. Za týmto účelom oslovili odporcu listom zo dňa 31.08.2012, ktorý odporca prevzal dňa 10.09.2012. Odporca sa k ponuke na rokovanie do dnešného dňa nijakým spôsobom nevyjadril a ani na ponuku nijakým spôsobom nereagoval.

Poukázali na naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva, nakoľko v súčasnosti existuje stav vážnej právnej neistoty o tom, kto je skutočným vlastníkom pozemku parcela registra "C": parcelné číslo XXXX/XXX o výmere XXX m2 zastavané plochy a nádvoria, a to z dôvodu, že navrhovatelia v 1. - 3. rade preukázateľným a zákonným spôsobom nadobudli vlastnícke právo k predmetnému pozemku a v súčasnosti existuje duplicitný vlastník predmetného pozemku, ktorým je odporca.

Odporca s návrhom nesúhlasil a žiadal ho zamietnuť. Uviedol, že predmetný sporný pozemok bol súčasťou resp. odčlenený z pozemku KN-par. č. XXXX/XX o výmere XX.XXX m2, ostatné plochy, k.ú. L., ktorého výlučným vlastníkom je spoločnosť Slovnaft, a.s.. Táto spoločnosť pozemok riadne nadobudla v rámci privatizačného procesu v roku 1992. Pozemok par. č.XXXX/XX o výmere XX.XXX m2, ost. plochy, k.ú. L. bol vložený ako nepeňažný vklad do základného imania spoločnosti odporcu na základe privatizačného projektu schváleného Ministerstvom pre správu a privatizáciu národného majetku SR dňa 11.04.1992 pod č. XXX/XXXX pri založení spoločnosti Slovnaft, a.s. dňa 24.04.1992.

Odporca má predmetný pozemok vo svojej nepretržitej držbe a tento užíva v dobrej viere od jeho nadobudnutia v roku 1992. Vlastnícke právo odporcu až do 10.09. 2012 až doteraz nebolo nikým spochybnené. Poznámka na LV č. XXX o spochybnení hodnovernosti údajov katastra k predmetnému pozemku z dôvodu duplicity vlastníctva s poznámkami registra E KN par. č. XXXX a XXXX, zapísanými

a LV č. XXXX, k.ú. Ružinov bola vykonaná pod B.-XXXX/XX až v roku 2012. Na častiach predmetného pozemku sa nachádzajú odstavné železničné koľaje vo vlastníctve spoločnosti Slovnaft, a.s..

Vzhľadom na uvedené, keď odporca predmetný pozemok užíva nepretržite vyše 20 rokov, čo je dvojnásobok zákonom ustanovenej doby, odporca predmetný pozemok vydržal ( dňa 24.04.2002) a až desať rokov po uplynutí vydržacej doby sa na odporcu obrátili navrhovatelia s ponukou na rokovanie o usporiadanie vlastníckeho práva k predmetnému pozemku.

V priebehu konania odporca navrhol, aby do konania ako vedľajší účastník na strane odporcu pristúpila Slovenská republika v zastúpení Ministerstvo hospodárstva SR. Uznesením č.k. -269 zo dňa 16.01.2015 súd vstup vedľajšieho účastníka nepripustil.

V priebehu konania tiež odporca vzniesol protinávrh, ktorým sa domáhal určenia, že výlučným vlastníkom vyššie špecifikovanej nehnuteľnosti je odporca.

Súd vo veci vykonal dokazovanie prednesmi a písomnými podaniami zástupcov účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom spisu a dospel k tomuto skutkovému a právnemu stavu veci :

Podľa výpisu z katastra nehnuteľností sú navrhovatelia v 1 až v 3. rade podielovými spoluvlastníkmi každý v podiele jednej tretiny (1/3) nehnuteľnosti zapísanej v katastri nehnuteľností Správy katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu v registri "E" KN , ako parc. č. XXXX - orná pôda o výmere XXXX m2, na LV č. XXXX, pre okres Z. R., obec Bratislava - m.č. L.R. a kat. úz. L..

Podľa výpisu z katastra nehnuteľností odporca je podľa LV č. XXX, k. ú. L. výlučným vlastníkom nehnuteľnosti zapísanej v katastri nehnuteľnosti Správy katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu v registri "C" KN, ako parc. č. XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXX m2, roľa o výmere XXX m2, na LV č. XXX, pre okres Z. R., obec Bratislava - m.č. L. a kat. úz. L.. Podľa poznámky hodnovernosť údajov katastra o práve k pozemku reg. C parc. č. XXXX/XXX zapísanom na LV č. XXX, k.ú. L. bola spochybnená z dôvodu duplicity vlastníctva s pozemkami reg. E KN parc. č. XXXX XXXX zapísaných na LV č. XXXX, k.ú. L. na základe osvedčenia o dedičstve XXD/XXX/XXXX, X. X/XXXX zo dňa 1.3.2012, žiadosti o zápis pozemkov dňa 28.06.2004 (GP č.XXX) a žiadosti o zápis pozemkov zo dňa 26.05.2001 ( GP č. XXXX-XX-XXX), ( GP č. XXX/XXXX), B.-XXXX/XX.

Podľa výpisu z Katastra nehnuteľností - pozemková kniha pozemnoknižná vložka č. XXXX, par. č. XXXX, roľa o výmere X, XXXX ha bolo vlastníctvo tejto nehnuteľnosti zapísané v prospech Y. M. a W. M. r. Z. dňa 29.10.1943.

Podľa výmeru o vlastníctve pôdy zo dňa 21.08.1948 vydaného Povereníctvom pôdohospodárstva a poz. reformy v Bratislave bola J. Q. a manž. O. L.. G., bytom B., K. Č.. XXX v k.ú. B. O. Z. pridelená pôda podľa nar. č. XXX/XXXX Sb. n. SNR o konfiškovaní a urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov ako aj zradcov a nepriateľov slovenského národa o celkovej výmere XXXX ha, v tejto výmere je zahrnutá pôda vl. č. XXXX, par. XXXX , roľa o výmere X,XXXX ha. Predmetná nehnuteľnosť bola J. Q. a manž. O. L.. G., bytom Z.-B., W. U.. Č.. XXX pridelená aj prídelovou listinou zo dňa 28.12.1959.

Podľa výkazu plôch ku geometrickému plánu č. XX-XXXX-XXX-XX/X na rozdelenie par. č. XXXX/XX zo dňa 15.01.1975 ( vyplýva to z grafického pohľadu ) bola par. č. XXXX/XXX odčlenená od par. č. XXXX/XX.

Podľa Hospodárskej zmluvy č. XXXX/XX-X zo dňa 10.7.1986 o prevode správy národného majetku ( podľa § 347 Hospodárskeho zákonníka) a prevode vlastníctva národného majetku sa previedlo vlastníctvo národného majetku zapísaného na par. č. XXXX v k.ú. B. o výmere XXXX m2 z Obvodného národného výboru Z. R. do vlastníctva Správy východnej správy v Bratislave so sídlom N. X, Z..

Podľa Rozhodnutia o schválení privatizačného projektu č. XXX/XX zo dňa 11.04.1992 bol schválený privatizačný projekt na založenie akciovej spoločnosti do ktorej vstúpil celý majetok š.p. Slovnaft a časť majetku š.p. Benzinol.

Podľa príl. č. 2 k privatizačnému projektu - výpis z evidencie nehnuteľností zo dňa 18.10.1991 podľa LV č. XXX bol vlastníkom par. č. XXXX/XX, pol. Č. XXX/XX o výmere XX.XXX m2, ostatná plocha zapísaný Čsl. Štát - Slovnaft, n.p. Vlčie hrdlo.

Odporca bol založený na základe Notárskej zápisnice N XXX/XX, Nz XXX/XX a zakladateľskej listiny a.s. Slovnaft dňa 24.04.1992 a podľa špecifikácie pozemkov v .ú. L. bol ako nepeňažný vklad vložený do akciovej spoločnosti Slovnaft pozemok ost. plocha o výmere XXXXX m2 zapísaný na LV č. XXX, par. č. XXXX/XX s vyznačením druhu pozemku - koľajisko o výmere 81.839 m2, druh pozemku ostatná plocha.

Podľa zápisu v katastri nehnuteľností - identifikácie parciel zo dňa 03.06.1993 v k.ú. L., par. č. XXXX, roľa o výmere XXXX m2 bola v užívaní ČSD - Bratislavská oblasť v časti XXXX/X.

Podľa povolenia Štátneho dráhového úradu č. XXXX/XXXX/P bol odporcovi dňa 12.11.1997 udelený súhlas na prevádzkovanie dráhy na železničnej vlečke o dĺžke koľají XX,XXX km a dňa 14.11.1997 bola mu udelená licencia na prevádzkovanie dopravy na dráhe.

Podľa potvrdenia Miestneho úradu mestskej časti Bratislava - Ružinov zo dňa 14.03.2014 odporca bol v rokoch 2003 daňovníkom evidovaným u príslušného správcu dane z nehnuteľnosti , predmetom dane bola nehnuteľnosť zapísaná na LV č.XXX, par. č. XXXX/XX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, Odporca nemá evidované daňové nedoplatky a predmetom priznania dane bol aj rok 2005.

Podľa potvrdenia Magistrátu Hl. mesta zo dňa 20.03.2014 pozemok na par. č. XXXX/XX bol predmetom daňových priznaní k dani z nehnuteľnosti v rokoch 2006 - 2014 a nie je v evidencii na dani za užívanie verejného priestranstva, dani za ubytovanie, nemá nedoplatky ani na dani z nehnuteľností, poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady.

Podľa Uznesenia Obvodného súdu Bratislava II , zo dňa 05.10.1994 pod č. X. XXXX/XX-XX, X. XXX/ XX dedičstvo po poručiteľovi J. Q., nar. XX,XX.XXXX, zomr. dňa XX.XX.XXXX nadobudli dedičia F. W., rod. Q., nar. XX.XX.XXXX (dcéra), W. Q.Š. (syn - navrhovateľ v 1. Rade ) a R.. J. Q. (sy - navrhovateľ v 2. rade) každý podielom v 1/3 a to okrem iného i nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, k.ú. L. par. č. vl. č XX, par. č. XXXX roľa o výmere XXXX m2 a vl. Č. XXXX par. č. XXXX patriacej do dedičstva v 1/2.

Podľa osvedčenia o dedičstve X. XXX/XXXX, X. I. XXX/XXXX vydaným notárom V.. M. Z. v dedičskej veci po poručiteľke O. Q., zomr. dňa XX.XX.XXXX dedičstvo nadobudli dedičia: R.. F. W., rod. Q., nar. XX.XX.XXXX (dcéra), synovia - W. Q. (navrhovateľ v 1. rade) a J. Q. (navrhovateľ v 2. rade) každý podielom v 1/3 o.i. i nehnuteľnosti k.ú. L. zapísaných na LV č. XXXX, par. č. XXXX o výmere X,XXX m2, orná pôda a par. č. XXXX o výmere XXXX m2.

Podľa osvedčenia o dedičstve XXD/XXX/XXXX, X. XX/XXXX vydaným notárom V.. X. L. v dedičskej veci po poručiteľke R.. F. W., zomr. dňa XX.XX.XXXX dedičstvo - nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX par. č.XXXX o výmere XXXX mľa par. č. 1178 o výmere 2811 m2 nadobudol MUDr. Ivan Medžo ( navrhovateľ v 3. Rade).

Podľa oznámenia Železníc Slovenskej republiky ďalej len "ŽSR") zo dňa 09.03.2015 táto spoločnosť je užívateľom pozemku par. č. XXXX/XXX (LV č. XXX) kde sa zčasti nachádzajú koľaje č. 13 a 15, základ trakčnej brány a 1 osvetľovací stožiar a z časti vlečková koľaj odporcu. Užívateľom tejto časti vlečkovej koľaje je odporca. Užívateľom pozemku par. č. XXXX/XXX sú ŽSR. Údržbu a správu majetku čiastočne na par. č. XXXX/XXX vykonávajú ŽSR.

Podľa Geometrického plánu zo dňa 17.4.2012 vypracovaného R.. B. T. na LV č. XXX bol doterajší stav evidovaný na par. č. XXXX/XX, zast. plochy a nádvoria o výmere X ha XXXX m2 na odporcu a podľa nového stavu je na par. č. XXXX/XX o výmere XX XXX m2 evidovaný doterajší vlastník ( odporca) a o výmere XXX m2 je evidované duplicitné vlastníctvo. Podľa mapy a identifikácie - grafického znázornenia pozemku XXXX/XXX tento sa nachádza pri pozemku par. č. XXXX/XX vo vlastníctve ŽSR.

Navrhovatelia na návrhu zotrvali a žiadali, aby súd po vykonanom dokazovaní určil, že vyššie uvedený sporný pozemok je vlastníctvom navrhovateľov. Uviedli, že odporca súdu žiadnym spôsobom

nepreukázal kedy a na základe čoho sa stal vlastníkom spornej nehnuteľnosti. K spôsobu nadobudnutia vlastníctva k spornej nehnuteľnosti odporcom uviedli, že nie je možné nadobudnúť vlastnícke práva na základe dvoch titulov nadobudnutia, ako to uvádza odporca. Alternatívny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti náš právny poriadok nepozná. Majú za to, že si je odporca vedomý právnych nedostatkov v nadobudnutí vlastníckeho práva k spornej parcele tak na základe "aktu vloženia predmetného pozemku do základného imania spoločnosti odporcu" ako aj na základe vydržania.

Neprichádza do úvahy jednak prvá alternatíva nadobudnutia vlastníckeho práva, a to je vklad vlastníckeho práva k parcele č. XXXX/XXX do základného imania odporcu, pretože prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na spoločnosť titulom nepeňažného vkladu do základného imania je derivatívny spôsob nadobudnutia vlastníctva k nehnuteľnosti. Základným predpokladom prevodu vlastníckeho práva je uplatnenie zásady "nikto nemôže na iného previesť viac práv, než má sám". To znamená, že vlastnícke právo možno zásadne nadobudnúť len od vlastníka a že na nadobúdateľa prechádzajú aj všetky obmedzenia viaznuce na veci, ktoré majú vecno-právny charakter. Nadobúdateľ teda vlastníckeho právo nadobúda v takom rozsahu, v akom ho mal predchádzajúci vlastník. Ak Čsl. štát predmetný pozemok nikdy nevlastnil, nemohol jeho vlastníctvo previesť ani na odporcu, pretože by to bolo v rozpore s vyššie špecifikovanou rímsko-právnou zásadou. Podľa výpisu z pozemkovej knihy č. XXXX a identifikácie parcely registra "C" č. XXXX bola ČSD - Bratislava oblasť zapísaná ako užívateľ pozemku a jej užívací vzťah bol evidovaný na evidenčnom liste č. X. Evidenčný list sa vyhotovuje pre každého užívateľa a obsahuje meno užívateľa. "Ak v minulosti nehnuteľnosti previedol na iného ten, kto ich nevlastnil (ale len spravoval), takýto právny úkon je od počiatku absolútne neplatný." (NS SR XXX/XXXX).

A po druhé, alternatívny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva v podobe vydržania je vylúčený z dôvodu absencie zákonných podmienok na vydržanie. Vydržanie je originálnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva, na uplatnenie ktorého musia byť splnené tri základné podmienky: predmet vydržania musí byť spôsobilý stať sa predmetom vlastníctva, držba predmetu vydržania musí byť od začiatku oprávnená, oprávnená držba musí byť nepretržitá, nerušená a musí trvať zákonom stanovenú dobu. Oprávnenosť držby v sebe obsahuje tri základné náležitosti a to faktické ovládanie veci, vôľa nakladať s vecou ako so svojou vlastnou a dobrá viera držiteľa.

Duplicitné vlastníctvo k spornej nehnuteľnosti na odporcu previedol Československý štát. Právny predchodca odporcu, národný podnik Slovnaft, bol v t. č. správcom národného majetku a preto podľa vtedy platnej právnej úpravy musel mať vedomosť o okolnostiach, za ktorých Čsl. štát nadobudol vlastníctvo k pozemku a za ktorých správa tohto majetku prešla na právneho predchodcu odporcu. Ak Slovnaft národný podnik, ktorý spravoval národný majetok, pri vynaložení bežnej opatrnosti vzhľadom na okolnosti tohto prípadu mohol zistiť vadu v nadobúdacom titule štátu, ktorého pozemok spravoval, nemohol byť dobromyseľný ani v tom, že naňho vlastníctvo národného majetku prešlo nepeňažným vkladom do základného imania. Dobromyseľnosť držby je základným predpokladom vydržania vlastníckeho práva, ktorý v tomto prípade nebol splnený.

Ďalším predpokladom nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti titulom vydržania je držba veci. Podľa mapy poslanej na súd vo vyjadrení navrhovateľa zo dňa 18.8.2014 a v zmysle geometrického plánu č. XX/XXXX, na pozemku, ktorý je predmetom tohto súdneho konania a tiež na susednom pozemku parc. č. XXXX/XX (resp. XXXX/XX podľa mapy) v duplicitnom vlastníctve navrhovateľov a Slovenskej republiky (LV č. XXXX pre kat. úz. L.) sa nachádza železničná dráha č. 13 a 15. Susedný pozemok parc. č XXXX/XX je v duplicitnom vlastníctve SR a užívateľom tohto pozemku sú Železnice Slovenskej republiky. Podľa ŽSR pozemok, na ktorom sa nachádza železničná dráha, a pozemok, ktorý tvorí obvod dráhy, nemôže byť vo vlastníctve žiadnej súkromnej osoby, pretože je súčasťou železničnej dráhy celoštátneho významu. Ak ŽSR tvrdia, že pozemok, ktorý je vo vlastníctve SR užívajú na prevádzkovanie železničnej dráhy, nemôže užívať a teda mať v držbe susedný pozemok odporca, pretože oba tieto pozemky tvoria funkčný celok. Aj podľa GP č. XX/XXXX, ktorým bol vymedzený rozsah duplicitného vlastníctva k pozemkom, a meračského náčrtu č. 5565 E, vyhotoveného R.. B. T., je spôsob využitia pozemku parc. č. XXXX/XXX označený kódom 20 = pozemok, na ktorom je postavená inžinierska stavba - železničná, lanová a iná dráha a jej súčasti. Cez pozemok parc. č. XXXX/XXX prechádzajú koľaje ŽSR a vlečka Slovnaftu. Obrana odporcu, že užívanie spočíva najmä v kosení parcely XXXX/XXX považujú navrhovatelia výlučne za účelové tvrdenie a v skutočnosti nerealizované a z týchto dôvodov nie je splnená ani držba predmetného pozemku. Spochybnenie držby odporcu k predmetnej parcele ako jednej z podmienok vydržania je na mieste a to z dôvodu, že odporca nemôže

vydržať predmetnú parcelu ako celok, pokiaľ ju ako celok nedrží. ŽSR sú detentorom časti spornej parcely a držia časť spornej parcely v prospech vlastníka, nie v prospech odporcu, keďže v tomto konaní žiadnym spôsobom nebola preukázaná detenčná držba k predmetnému pozemku zo strany ŽSR v prospech odporcu.

Ďalej uviedli, že z geometrického plánu č. XX/XXXX a mapy dráhy vyplýva, že parc. č. XXXX/XXX tvorí funkčný celok s parc. č. XXXX/XX. Napriek tomu, že parc. č. XXXX/XX mohla byť vložená do základného imania odporcu, parc. č. XXXX/XXX netvorí jej prirodzený funkčný celok, a preto nemohla byť predmetom nepeňažného vkladu do základného imania odporcu a nebola odporcom ani skutočne využívaná = držaná. Navyše z hospodárskej zmluvy z roku 1986 vyplýva, že na Čsl. štátne dráhy

- Východná dráha Bratislava prešla len správa pozemkov, nie ich vlastníctvo. Správa majetku, teda užívanie parc. č. XXXX ČS štátnymi dráhami vyplýva aj z identifikácie k parc. č. XXXX vyhotovenej v roku 1993, kde sú ako užívateľ pozemku uvedené Čsl. Dráhy- Bratislava oblasť a ich užívací vzťah je zapísaný na evidenčnom liste č. X. z tohto tvrdenia je zrejmé, že nemôže byť splnená nielen dobromyseľnosť v existencii vlastníckeho práva ale ani samotná držba spornej parcely.

Vzájomný návrh odporcu, ktorým sa domáha určenia vlastníckeho práva žiadali zamietnuť z dôvodu prekážky litispendencie, ktorá bráni rozhodnutiu súdu o vzájomnom návrhu.

Odporca žiadal návrh navrhovateľov zamietnuť, nakoľko predmetný pozemok riadne nadobudol do svojho výlučného vlastníctva jeho vložením do základného imania spoločnosti odporcu a zároveň vzniesol námietku vydržania. Odporca ďalej navrhol, aby súd pozitívne, pre vylúčenie akýchkoľvek pochybností a v záujme zachovania právnej istoty, resp. odstránenia duplicity určil, že výlučným vlastníkom predmetného pozemku je odporca.

Uviedol, že výlučným vlastníkom sporných nehnuteľností je odporca, keď predložil súdu notársku zápisnicu N XXX/XX, Nz XXX/XX osvedčujúcu založenie spoločnosti odporcu spolu s jej prílohou - špecifikáciou pozemkov (vrátane predmetného pozemku) vložených do základného imania spoločnosti odporcu, privatizačný projekt č.j. XXX/XXXX s jeho prílohou, listom vlastníctva č. XXX z 18.10.1991 v zmysle ktorého bol v tom čase vlastníkom predmetného pozemku ČS štát a rozhodnutie o schválení privatizačného projektu. Odporca zhodne uviedol, že na vysporiadanie duplicitného vlastníctva bol vyzvaný.

Na časti predmetného pozemku sa nachádza odovzdávkové koľajisko železničnej vlečky odporcu vo vlastníctve odporcu. Odovzdávkové koľajisko je považované za železničnú dráhu a obvod dráhy tvorí pozemok nachádzajúci sa tri metre od jej vonkajšieho okraja. Podľa identifikácie koľají na par. č. C-KN XXXX/XXX vypracovanou R.. V. O. dňa 30.09.2014 vyplýva, že na predmetnom pozemku resp. jeho väčšej časti o výmere 71 m2 sa nachádza obvod dráhy vlečky vo vlastníctve odporcu a celý pozemok spadá do ochranného pásma podľa § 5 ods. 1 zákona o dráhach. Aj keď sa na časti predmetného pozemku nachádzajú koľaje ŽSR, táto skutočnosť nič nemení na tom, že vlastníkom a držiteľom pozemku je výlučne odporca. ŽSR ako vlastník železničnej dráhy má k príslušnej časti pozemku právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Držiteľom predmetného pozemku je vlastník pozemku, teda odporca a keďže odporca tento pozemok vlastní, nakladá s ním ako s vlastným, stará sa oňho ako vlastník je splnená podmienka dobromyseľnosti.

Preukázateľné bol predmetný pozemok par. č. XXXX/XXX odčlenený od pozemku KN-C par. č. XXXX/ XX o výmere XX.XXX m2, ktorých výlučným vlastníkom je odporca. Až do odčlenenia pozemku pre potreby vymedzenia rozsahu duplicity, t.j. do roku 2012 bol predmetný pozemok súčasťou pozemku par. č. XXXX/XX v rámci ktorého bol aj vložený do základného imania odporcu, preto má odporca za to, že tvorí funkčný celok s pozemkom par. č. XXXX/XX na ktorom sa nachádza o.i. vlečka odporcu a obvod dráhy a ochranné pásmo. Navyše odporca ako vlastník vlečky a prevádzkovateľ dráhy má viaceré povinnosti vyplývajúce zo zákona o dráhach. Má za to, že zákonom stanovené vydržacie lehoty sú objektívne dostatočne dlhé na to, aby sa pôvodní vlastníci hlásili ku svojmu vlastníctvu a aby nemali požívať ochranu na úkor niekoho, kto sa o svoje vlastníctvo vyše 20 rokov staral.

K predloženej Hospodárskej zmluve zo dňa 10.07.1986 uviedol, že touto zmluvou bol vlastníkom pozemku KN E par. č. XXXX Čsl. štát vo výmere X.XXX m2, pričom pozemok podľa LV XXXX č. parc. č.XXXX má výmer XXXX m2, z čoho vyplýva, že časť o výmere XXX m2 nebola daná do

správy právnemu predchodcovi ŽSR. Z uvedeného vyplýva, že v čase uzatvorenia hospodárskej zmluvy už nebol predmetný pozemok súčasťou KN E parc. č. XXXX, nakoľko v roku 1975 bola na základe Geometrického plánu č. XXX-XXXX-XXX-XX/X z pozemku KN E par. č. XXXX odčlenená časť predstavujúca sporný pozemok a táto časť bola pridelená k pozemku par. Č. XXXX/XX, ktorý bol vložený do základného imania odporcu. Uviedol, že ak takýto pozemok určený na stavbu Bratislava ÚNS bol vtedajším vlastníkom Čsl. štátom daný za týmto účelom do správy právnemu predchodcovi ŽSR uvedenou hospodárskou zmluvou, tak musel byť pozemok určený na stavbu vlečky KNC XXXX/ XX daný do správy právnemu predchodcovi odporcu. Svedčí o tom zápis na LV č. XXX, kde je správca uvedený SLOVNAFT, n.p. - právny predchodca odporcu.

K preukazovaniu skutočností ku ktorému pozemku ( pr. Č. XXXX/XX a par. č. XXXX) tvorí sporný pozemok ( par. č. XXXX/XXX) funkčný celok uviedol, že na menšej časti sporného pozemku sa nachádzajú aj koľajnice ŽSR, ktoré vedú cez pozemok par. č. XXXX/XX, pričom podľa grafického znázornenia vyplýva, že koľaje ŽSR sa nachádzajú nielen na par. č. XXXX/XX, ale aj na pozemkoch odporcu par. č. XXXX/XX a par. Č. XXXX/XXX. Pri posudzovaní s ktorým pozemkom tvorí sporný pozemok funkčný celok treba brať na zreteľ všetky okolnosti prípadu, nielen umiestnenie koľají, tie sú na oboch pozemkoch, ale aj na genézu vzniku predmetného pozemku a jeho tvar. Z uvedeného vyplýva, že predmetný pozemok tvorí funkčný celok s pozemkom XXXX/XX.Samotná skutočnosť, že na pozemku vo vlastníctve odporcu sa v menšej časti nachádzajú aj koľaje ŽSR.

Napriek tomu, že nie sú k dispozícií doklady o tom, ako sa stal Čsl. štát vlastníkom predmetného pozemku, nie je sporné, že predmetný pozemok bol vložený do základného imania odporcu a že odporca nemal dôvod prečo spochybňovať titul nadobudnutia, resp. LV č. XXX z 18.10.1991. Odporca v konaní predložil dôkazy, že bol nielen formálne evidovaný v KN ako C- čkový vlastník, ale sa vo vzťahu k predmetnému pozemku aj ako vlastník, na rozdiel od navrhovateľov, správal a plnil si povinnosti vyplývajúce mu z vlastníctva, riadne platil dane z nehnuteľnosti a o pozemok sa staral. Keďže navrhovatelia v konaní poukázali na to, že sporný pozemok netvorí funkčný celok s pozemkom XXXX/ XX ,že tento tvorí funkčný celok s parc. č. XXXX/XX a preto nemohol byť ani vložený do základného imania odporcu, dal odporca vypracovať spoločnosti GEODEZIA Bratislava a.s. identifikáciu koľají na parcelu reg. C - KN XXXX/XXX z ktorej preukázateľne vyplýva, že na predmetnom pozemku, resp. jeho väčšej časti o výmere XX m2 sa nachádza obvod dráhy vlečky vo vlastníctve odporcu. Zákon o dráhach rozlišuje medzi obvodom dráhy a ochranným pásmom, pričom v zmysle § 5 ods. 1 zákona o dráhach celý predmetný pozemok sa nachádza v ochrannom pásme vlečky odporcu. Neobstojí preto tvrdenie navrhovateľov, že predmetný pozemok nie je vo vlastníctve odporcu, ani v jeho držbe. Na uvedenej skutočnosti nič nemení skutočnosť, že ustanovenie § 6a zákona o dráhach nadobudlo účinnosť až 01.02.2014, nakoľko užívanie, resp. čiastočné užívanie (v tomto prípade strpenie ochranného pásma, resp. umiestnenia stavby dráhy) zo strany ŽSR nevylučuje vlastnícke právo odporcu so všetkými jeho atribútmi vrátane držby. Držba totiž nezaniká v prípade, ak držiteľ veci dá vec niekomu do nájmu alebo mu inak umožní, resp. strpí užívanie v tomto prípade časti predmetného pozemku. ŽSR sa nikdy nepovažovali za vlastníka predmetného pozemku a ani za jeho držiteľa. Podľa odporcu, tento preukázal, že bol a aj pri náležitej starostlivosti mal dôvod byť dobromyseľný, resp. nebol dôvod spochybňovať legitímnosť vloženia predmetného pozemku do jeho základného imania. Ďalej preukázal, že na predmetnom pozemku sa nachádza obvod dráhy jeho vlečky a jej ochranné pásmo a teda je naplnená aj podmienka držby. Medzi účastníkmi sporu nie je sporné, že až v roku 2012 (10.09.2012) sa odporca dozvedel o duplicite, resp. jeho dobromyseľnosť bola prerušená až po uplynutí vydržacej lehoty. Z uvedeného dôvodu odporca žiada súd, aby poskytol ochranu jeho vlastníckemu právu a nie ochranu niekomu, kto odporcove vlastnícke právo po vyše dvadsiatich rokoch od jeho nadobudnutia spochybňuje. Poukázal pritom na skutočnosť, že napriek skutočnosti, že žiaden s účastníkov nedisponuje dokladmi o tom, že by bolo vlastníctvo právnym predchodcom navrhovateľov odňaté, resp. dokladom, na základe ktorého bolo vlastníctvo k predmetnému pozemku na ČS štát zapísané, navrhovatelia, resp. ich právny predchodcovia pri náležitej starostlivosti mohli a mali zistiť, že im pozemok bol zo strany ČS štátu odňatý, či už legálne alebo bez právneho dôvodu. Poukázal tiež, že na prípad navrhovateľov sa vzťahovali reštitučné zákony, preto si právo neuplatnili včas. Tvrdenia navrhovateľov, že sa na nich nevzťahovali reštitučné zákony považuje odporca za účelové a v spojitosti so skutočnosťou, že sa navrhovatelia obrátili na odporcu až v roku 2012, t.j. ani nie približne v čase kedy si mohli uplatniť svoj reštitučný nárok, logicky vedú k záveru, že svojho "vlastníctva", resp. duplicity vlastníctva si neboli v tom čase vedomí a teda to bol skutočný dôvod, prečo sa ani len nepokúsili uplatniť si reštitučný nárok. Poskytnutie ochrany takémuto "právu" niekoho, kto sa oň cele desaťročia nestaral na úkor práva odporcu by bolo

nespravodlivé a viedlo by k narušeniu právnej istoty nielen odporcu, ale k znegovaniu právneho inštitútu vydržania vôbec. Neexistuje naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva navrhovateľov 20 rokov po nadobudnutí vlastníckeho práva odporcom,

Napokon uviedol, že až na základe konania v roku 1994 bol založený LV č. XXXX na ktorom je evidovaný pozemok registra E par. č. XXXX o výmere XXXX m2, orná pôda v k-ú-L.. Podkladom v dedičských konaniach boli výlučne pozemkovoknižné vložky. Od mája 1964 sa však už pozemkové knihy nepoužívali, preto dedičské konania vychádzali z právneho a skutkového stavu platného v roku 1964. V roku1975 bol z pôvodného pozemku navrhovateľov odčlenený sporný pozemok par. č. XXXX/ XXX o výmere XXX m2, ktorý bol pričlenený k pozemku par. č. XXXX/XX o výmere 81 839 m2, a to na základe geometrického plánu z roku 1975. Notár preto nemohol mať vedomosť o zmene výmery pôvodného pozemku, ani o zmene vlastníckeho práva na Čsl. Štát. Podľa názoru odporcu identifikácia parciel zo dňa 8.6.1993 na LV XXXX predložená navrhovateľmi z neaktuálnej pozemnoknižnej vložky XXXX, pretože už samotná existencia tohto sporu proti odporcovi a nie oči ŽSR svedčí o tom, že údaje nie sú správne a hodnoverné, pretože sporný pozemok bol v roku 1975 odčlenený od pôvodného pozemku navrhovateľov a pričlenený k pozemku odporcu z ktorého bol následne vytvorený , resp. odčlenený na základe geometrického lánu . XXX/XXX. Z povahy veci potom vyplýva, že pričlenenie sporného pozemku v roku 1975 muselo byť podporené aj prevodom vlastníckeho práva, resp. práva hospodárenia tohto pozemku a preto nemohol byť sporný pozemok v roku 1975 vo vlastníctve právnych predchodcov navrhovateľov. Navrhovatelia teda neosvedčili svoje vlastnícke právo v konaní.

Podľa návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa § 129 ods. 1 cit. zák. držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba.

Podľa § 130 ods. 1 cit. zák. ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

Podľa § 132 ods. 1 cit. zák. vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

Podľa § 134 ods. 1 cit. zák. oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

Podľa § 134 ods. 3 cit. zák. do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.

Podľa o dráhach vlečkou je železničná dráha priamo alebo prostredníctvom inej vlečky zaústená do železničnej trate; používa sa na pohyb železničných vozidiel na účely nakládky, prekládky a vykládky tovaru v podnikoch, skladoch, prístavoch a v termináloch alebo na iné účely.

Podľa o dráhach obvod dráhy tvoria pozemky určené na umiestnenie dráhy a jej súčastí, ktoré sú potrebné na prevádzku dráhy a na dopravu na nej. V pochybnostiach o tom, ktoré pozemky patria do obvodu dráhy, rozhodne špeciálny stavebný úrad na návrh prevádzkovateľa dráhy.

Podľa o dráhach obvod dráhy je vymedzený zvislými plochami vedenými na pozemok. Ak z rozhodnutia podľa odseku 2 nevyplýva inak, obvod dráhy je tri metre od vonkajšieho okraja telesa železničnej dráhy a stavieb, konštrukcií a pevných zariadení, ktoré sú jej súčasťou, ak ide o železničnú dráhu.

Podľa o dráhach ochranné pásmo dráhy je priestor po oboch stranách obvodu dráhy vymedzený zvislými plochami vedenými v určenej vzdialenosti od hranice obvodu dráhy; zriaďuje sa na ochranu dráhy, jej prevádzky a dopravy na nej.

Podľa o dráhach ak stavebné povolenie neurčuje inak, hranica ochranného pásma dráhy je a) pre železničnú dráhu 60 metrov od osi krajnej koľaje, najmenej však 30 metrov od vonkajšej hranice obvodu dráhy, b) pre ostatné koľajové dráhy a pre pozemnú lanovú dráhu 15 metrov od osi krajnej koľaje, c) pre visutú lanovú dráhu 15 metrov od nosného alebo dopravného lana, d) pre trolejbusovú dráhu 10 metrov od krajného vodiča trakčného trolejového vedenia

Podľa o dráhach ak vlastník stavby železničnej dráhy okrem vlečky v súkromnom vlastníctve a jej súčastí alebo stavby v ochrannom pásme železničnej dráhy okrem vlečky v súkromnom vlastníctve, ktorá slúži prevádzke dráhy, nie je vlastníkom pozemku pod týmito stavbami, má vlastník týchto stavieb k pozemku pod nimi právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je jeho užívanie, výkon správy, údržby, opráv a rekonštrukcie stavieb na nich umiestnených a na zabezpečenie prístupu k nim.

Základným predpokladom úspešnosti žaloby o určenie, či tu právny vzťah, alebo právo je, alebo nie je, sú po procesnej stránke dve skutočnosti. Prvou je, že účastníci majú vecnú legitimáciu a druhou, že na určení je naliehavý právny záujem. Vecnú legitimáciu v konaní o určenie, či tu právny vzťah, alebo právo je, alebo nie je, má ten, kto je účastný na právnom vzťahu alebo práva, o ktoré v konaní ide. Naliehavý právny záujem na určení je daný predovšetkým tak, kde bez tohto určenia je ohrozené právo žalobcu, alebo, kde by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým.

Naliehavý právny záujem sa viaže na konkrétny určovací petit (to, čoho sa žalobca v konaní domáha) a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou s daným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu.

Naliehavý právny záujem na určení je daný vtedy ak určovacia žaloba, resp. navrhovaný petit vytvorí pevný právny základ medzi účastníkmi konania, čím naplní svoj preventívny charakter a cieľ, ktorým je zabránenie vzniku ďalších sporov, resp. vyriešenie sporu medzi účastníkmi konania do budúcnosti. Ak sa má určovacou žalobou dosiahnuť zhoda medzi skutočným stavom a stavom zapísaným v katastri nehnuteľností, bude naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva daný vždy.

V posudzovanej veci už samotný charakter sporu o určenie vlastníckeho práva nasvedčuje tomu, že v konaní existuje naliehavosť na určení vlastníckeho práva, keď súd mal preukázané, že sporná nehnuteľnosť je evidovaná v katastri nehnuteľnosti duplicitne a keď v sporovom konaní vystupujú proti sebe duplicitne evidovaní vlastníci.

Podľa začatie konania bráni tomu, aby o tej istej veci prebiehalo na súde iné konanie.

Ustanovenie vyjadruje prekážku súdneho konania, tzv. litispendeciu, ktorá bráni tomu, aby prebiehalo na súde iné súdne konanie v tej istej veci. Táto prekážka vzniká, ak na ktoromkoľvek súde je začaté konanie, ktoré má rovnakých účastníkov, rovnaký predmet konania, rovnaké skutkové okolnosti, od ktorých sa odvodzuje právo. Litispendencia je procesnou prekážkou konania, ktorú musí súd z úradnej povinnosti odstrániť, a to bez zreteľa na to, kedy túto prekážku zistí, alebo kedy táto prekážka vznikla.

V danej veci z charakteru sporu vyplýva, že ak sa má určovacou žalobou dosiahnuť zhoda medzi skutočným stavom a stavom zapísaným v katastri nehnuteľností, bude naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva daný vždy, tak pre navrhovateľa ako i odporcu a pokiaľ súd návrh navrhovateľov zamietne, stav právnej neistoty t.j. duplicitné vlastníctvo nehnuteľnosti vedené v katastri nehnuteľností by nebolo odstránené. Aj keď odporca podal procesný návrh - protinávrh, aby súd určil, že je výlučným vlastníkom sporného pozemku a ide o situáciu, keď v konaní ide o rovnakých účastníkov konania, rovnaký predmet konania, rovnaké skutkové okolnosti od ktorých sa odvodzuje vlastnícke právo, existenciu prekážky litispendencie vylučuje skutočnosť, že pri súbežných podaných návrhoch v jednom konaní o určenie vlastníctva ohľadom rovnakej nehnuteľnosti je v každom z oboch konaní požadované určenie, že vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti je iný subjekt, t.j. v danej veci požadované určenie, že vlastníkom nehnuteľnosti v protinávrhu je iný subjekt - odporca.

Na základe vyššie uvedeného skutkového a právneho stavu veci súd potom dospel k záveru, že návrhu navrhovateľov nie je možné vyhovieť.

V predmetnej veci mal súd preukázané, že v roku 1943 bolo vlastníctvo nehnuteľnosti podľa pozemnoknižnej vložky č. XXXX, par. č. XXXX, roľa o výmere X, XXXX ha zapísané v prospech Y. M. a W. M. r. Z. a podľa výmeru o vlastníctve pôdy z roku 1948 a podľa prídelovej listiny z roku 1959 bola táto roľa o výmere X,XXXX ha pridelená právnym predchodcom navrhovateľov. V súčasnosti sú evidovaní na LV č. XXXX par. č. XXXX o rozlohe X.XXX m2 navrhovatelia každý v 1/3 ako vlastníci tejto nehnuteľnosti.

Súdu bola predložená Notárska zápisnica N XXX/XX, Nz XXX/XX a zakladateľská listina a privatizačný projekt odporcu podľa ktorých ako nepeňažný vklad do tejto akciovej spoločnosti bola vložená v k. ú. L. par. č. XXXX/XX o výmere XX.XXX m2, druhu pozemku - koľajisko, ktorej vlastníkom bol Čsl. štát - Slovnaft, n.p. Vlčie hrdlo.

V konaní medzi účastníkmi bolo sporné kedy a na základe akého právneho titulu nadobudol štát vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti - par. č. XXXX/XXX o výmere XXX m2, o aký pozemok sa jedná a kto predmetný pozemok užíval dobromyseľne.

Z predložených listinných dôkazov súd zistil, že v čase od roku 1959 do roku 1992 bol predmetný sporný pozemok súčasťou par. č. XXXX/XX, keď uvedené vyplýva zo zápisov v katastri nehnuteľností a keď bol zapísaný na LV č. XXX ako vlastník Čsl. štát - Slovnaft, n.p. . Vlčie hrdlo. V roku 1975 bol sporný pozemok par. č. XXXX/XXX podľa geometrického plánu č. XX-XXXX-XXX-XX/X odčlenený od par. č. XXXX/XX.

V konaní mal súd ďalej preukázané, že v roku 1986 bola časť par. č. XXXX o výmere XXXX m2 prevedená hospodárskou zmluvou z Obvodného národného výboru Bratislava II do správy a v prospech Správy východnej dráhy v Bratislave, čo značí, že v prospech Správy východnej dráhy v Bratislave nebola daná do užívania celá par. č. XXXX o výmere XXXX m2.

Navrhovatelia v konaní poukázali na to, že odporca nepreukázal nadobudnutie vlastníctva k spornému pozemku, keďže vlastnícke právo možno zásadne nadobudnúť len od vlastníka, teda ak Čsl. štát predmetný pozemok nikdy nevlastnil, ale ho len spravoval, nemohol jeho vlastníctvo previesť na odporcu. Spochybnili dobromyseľnosť právneho predchodcu odporcu, ktorý spravoval národný majetok a ktorý pri vynaložení bežnej opatrnosti vzhľadom na okolnosti tohto prípadu mohol zistiť vadu v nadobúdacom titule štátu. Poukázali na skutočnosť, že odporca v konaní nepreukázal ani dobromyseľnosť keď susedný pozemok parc. č XXXX/XX je v duplicitnom vlastníctve SR a užívateľom tohto pozemku sú Železnice Slovenskej republiky. Keďže podľa ŽSR pozemok, na ktorom sa nachádza železničná dráha, a pozemok, ktorý tvorí obvod dráhy, nemôže byť vo vlastníctve žiadnej súkromnej osoby, pretože je súčasťou železničnej dráhy celoštátneho významu, nemôže mať v držbe susedný pozemok odporca, pretože oba tieto pozemky tvoria funkčný celok.

V danej veci súd zistil, že predmetný pozemok o rozlohe XXX m2 sa nachádza pri parcele XXXX/XX, ktorá je vo vlastníctve Železníc SR. Železnice SR na predmetnom pozemku majú z časti v užívaní 2 koľaje , základ trakčnej brány, 1 ks osvetľovací stožiar, preto vykonávajú z časti aj údržbu tohto pozemku. Na časti sporného pozemku č. XXXX/XXX sa nachádza odovzdávkové koľajisko železničnej vlečky odporcu a je považované za železničnú dráhu a obvod dráhy tvorí pozemok nachádzajúci sa tri metre od jej vonkajšieho okraja. Podľa identifikácie koľají na par. č. C-KN XXXX/XXX vypracovanou R.. V. O. dňa 30.09.2014 na predmetnom pozemku resp. jeho väčšej časti o výmere XX m2 sa nachádza obvod dráhy vlečky a celý pozemok spadá do ochranného pásma podľa § 5 ods. 1 zákona o dráhach.

Vzhľadom na charakter pozemku a jeho umiestnenie dospel súd k záveru, že sporný pozemok par. č. XXXX/XXX o výmere XXX m2 (odovzdávajúce koľajisko vlečky odporcu) netvorí súčasť pozemku par. č. XXXX/XX, ktorá je vo vlastníctve Železníc SR, ale tento pozemok je považovaný za železničnú dráhu a obvod dráhy tvorí pozemok nachádzajúci sa X metre od jej vonkajšieho okraja s poukazom na identifikáciu koľají par. č. C KN XXXX/XXX spoločnosti GEODEZIA Bratislava, podľa ktorej na väčšej časti o výmere XX m2 sa nachádza obvod dráhy vlečky podľa a nasl.

Zb. o dráhach. ŽSR majú potom k predmetnému pozemku podľa z.č. len právo zodpovedajúce vecnému bremenu.

Pokaľ ide o námietku vydržania, k tejto súd uvádza :

Ustanovenie a upravuje vydržanie ako osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva. Ide o nadobudnutie vlastníckeho práva na základe inej skutočnosti ustanovenej zákonom. Vydržanie vlastníckeho práva je jeho nadobudnutie v dôsledku kvalifikovanej držby veci, vykonávanej po zákonom stanovenú dobu. Funkciou vydržania je umožniť nadobudnutie vlastníctva držiteľovi, ktorý vec dlhodobo ovláda v dobrej viere, že je jej vlastníkom, pričom táto dobrá viera (dobromyseľnosť) je podľa platnej úpravy daná "so zreteľom na všetky okolnosti". Účelom vydržania je uviesť do súladu dlhodobý faktický stav so stavom právnym.

Jedným z predpokladov vydržania ako osobitného spôsobu nadobudnutia vlastníckeho práva zo zákona je, že držba musí byť oprávnená. Vo všeobecnosti pod oprávnenou držbou treba rozumieť faktické ovládanie veci (vykonávanie práva) spojené s vôľou nakladať s ňou ako so svojou v dobrej viere, že držiteľovi táto vec patrí. Pri oprávnenej držbe musí byť teda splnená (okrem iných) aj podmienka dobrej viery držiteľa, že mu vec patrí. Skutočnosť, či držiteľ veci je alebo nie je dobromyseľný, treba vždy hodnotiť objektívne a to nielen z hľadiska osobného presvedčenia držiteľa veci. Dobrú vieru treba totiž chápať ako presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, keď si prisvojuje určitú vec. Ide teda o psychický stav, o vnútorné presvedčenie subjektu, ktoré samo osebe nemôže byť predmetom dokazovania. Možno o nej usudzovať len z okolností, za ktorých sa tento psychický stav navonok prejavuje. Tvrdenie držiteľa o tom, že mu vec patrí, musí byť preto podložené konkrétnymi okolnosťami, z ktorých sa dá usúdiť, že toto presvedčenie držiteľa bolo, a to nielen pri jeho vstupe do držby, ale po celú vydržaciu dobu, dôvodné.

Vo všeobecnosti platí, že strata dobrej viery držiteľa veci nastane okamihom, keď sa mu stali známe skutočnosti, ktoré z hľadiska objektívneho posudzovania museli u neho dôvodne vyvolať pochybnosti o tom, že mu vec (právo) patrí. Predpokladom vydržania je 1. vec spôsobilá na vydržanie, 2. subjekt vydržania, 3. oprávnená držba, 4. vydržacia doba.

V prejednávanej veci dospel súd k záveru, že sporný pozemok nadobudol odporca vydržaním, keď boli podľa názoru súdu splnené všetky zákonom dané podmienky na vydržanie pozemku.

Po prvé bola splnená podmienka spôsobilého subjektu a predmetu vydržania, keď mal súd preukázané, že v roku 1992 odporca nadobudol vlastnícke právo k pozemku par. č. XXXX/XX o výmere XX.XXX m2 a keď mal preukázané, že od tejto výmery bol odčlenený pozemok par. č. XXXX/XXX o výmere XXX m2.

V konaní mal súd preukázané, že právny predchodca odporcu, národný podnik Slovnaft, bol v t. č. správcom národného majetku a keďže podľa listinných dôkazov k 15.01 1975 bola par. č. XXXX/XX a par. č. XXXX/XXX vo vlastníctve štátu, čo vyplýva z výkazu plôch ku geometrickému plánu ako aj z LV č. XXX zo dňa 18.10.1981, ku prechodu vlastníctva došlo v súlade o o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby.

Podľa o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby tento zákon upravuje podmienky prevodu majetku štátu, ku ktorému majú právo hospodárenia štátne , štátne peňažné , štátne poisťovne a iné štátne organizácie (ďalej len "") alebo ktorý je v správe Slovenského pozemkového fondu, včítane ich majetkových účastí na podnikaní iných právnických osôb, ako aj podmienky prevodu majetkových účastí štátu na tomto podnikaní, a to na slovenské alebo zahraničné právnické alebo fyzické osoby (ďalej len "privatizácia").

V danej veci je potom nepochybné, že ku dňu 24.04.1992 štát vložil do akciovej spoločnosti spornú nehnuteľnosť ako nepeňažný vklad, pričom ku dňu prechodu vlastníctva došlo v súlade o o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby.

Pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním držiteľ musí preukázať okolnosti, z ktorých možno usudzovať jeho dobromyseľnosť, teda okolnosti, svedčiace o poctivosti právneho dôvodu nadobudnutia

veci, resp. práva, nie samu dobromyseľnosť ako vnútorné presvedčenie - psychický stav. Základným kritériom je, či držiteľ veci pri normálnej opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti daného prípadu rozumne od neho požadovať, mohol alebo nemohol mať pochybnosti o tom, že mu vec, ktorú fakticky ovláda patrí. Oprávnená držba musí byť po stanovenú dobu troch (desiatich) rokov nepretržitá.

Napriek skutočnosti, že žiaden s účastníkov nedisponuje dokladmi o tom, že by bolo vlastníctvo právnym predchodcom navrhovateľov odňaté, resp. dokladom, na základe ktorého bolo vlastníctvo k predmetnému pozemku na Československý štát zapísané, súd má za zo, že odporca bol dobromyseľný, keď nadobudol sporný pozemok do vlastníctva v rámci privatizačného projektu vychádzajúc z podkladov zapísaných na LV č.XXX, keďže odporca s týmto pozemkom nakladá ako s vlastným, stará sa oňho ako vlastník (platí dane), predmetný pozemok má vo svojej nepretržitej držbe vyše 20 rokov a tento užíva v dobrej viere od jeho nadobudnutia v roku 1992, ako aj preto, že o spochybnení hodnovernosti údajov katastra k predmetnému pozemku z dôvodu duplicity vlastníctva s poznámkami registra E KN par. č. XXXX a XXXX, zapísanými a LV č. XXXX, k.ú. L. sa dozvedel až v roku 2012, kedy bola vykonaná poznámka v katastri nehnuteľností pod B.-XXXX/XX.

V danej veci súd má teda za to, že držba k spornému pozemku zo strany odporcu bola oprávnená a dobromyseľná. Pri posudzovaní oprávnenosti držby treba vychádzať zo zásady, že jej predpokladom je presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, ak si určitú vec prisvojuje. Ide o psychický stav, o jeho vnútorné presvedčenie, ktoré sa prejavuje navonok a z ktorého možno vyvodiť, že sa dôvodne považuje za vlastníka veci. Subjektívny pocit držiteľa nemôže byť sám osebe podkladom pre vydržanie, ak nie je tento pocit vyvolaný okolnosťami objektívne nasvedčujúcimi oprávnenosti držby práva. A práve v tomto prípade súd prihliadol na všetky okolnosti prípadu, na jednej strane na skutočnosti známe podľa stavu v katastri a na druhej strane na skutočnosť, že na rozdiel od preukazovania vlastníctva nie je spravidla treba, aby vydržiteľ preukazoval platný právny dôvod nadobudnutia vlastníctva, ktorý môže byť základom pre zápis vlastníckeho práva do príslušného katastra nehnuteľností, ale postačí existencia takéhoto nadobúdacieho titulu (aj putatívneho), ktorý jeho vnútorné presvedčenie, že sa stal vlastníkom veci, dostatočne opodstatňuje. Oprávnená držba sa nemusí nevyhnutne opierať o existujúci právny dôvod, stačí ak tu bol i domnelý právny dôvod (titulus putativus), teda ide o to, aby bol držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu právny titul svedčí. Nepochybne existencia faktickej držby sporného pozemku od roku 1975 a jeho užívanie podľa stavu na evidenčnom liste z katastra nehnuteľností od roku 1981 svedčia o tom, že odporca nemal dôvod pochybovať o vierohodnosti takýchto údajov v čase, keď ako vlastník predmetného pozemku bol zapísaný Československý štát. Iná skutočnosť, ktorá by spochybňovala nadobudnutie vlastníctva sporného pozemku štátom a dobromyseľnosť držby odporcu nebola v konaní zistená, preto súd vyhodnotil u odporcu, že sa jedná o držbu oprávnenú (držbu riadnu a poctivú) keď v prípade pochybností platí o vyvrátiteľná domnienka, že ide o držiteľa oprávneného.

Súd vzhľadom na vyššie uvádzané okolnosti držby sporného pozemku poukazuje na Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. marca 2011, sp. zn. X H. XX/XXXX, podľa ktorého "Funkciou vydržania je umožniť nadobudnutie vlastníctva držiteľovi, ktorý vec dlhodobo ovláda v dobrej viere, že je jej vlastníkom, pričom táto dobrá viera (dobromyseľnosť) je podľa platnej úpravy daná "so zreteľom na všetky okolnosti". Opakom ovládania veci držiteľom je nečinnosť vlastníka. Vydržanie tak hojí najmä vady alebo nedostatok nadobúdacieho titulu. V prípade, že zmluva je neplatná pre vadu, o ktorej nemohol nadobúdateľ pri zachovaní obvyklej opatrnosti vedieť, alebo ak tu výnimočne titul vôbec nie je a nadobúdateľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že tu titul je, stane sa nadobúdateľ veci jej oprávneným držiteľom a pri splnení ďalších podmienok ju vydrží. Účelom vydržania je uviesť do súladu dlhodobý faktický stav so stavom právnym"

Pokiaľ ide o vydržaciu dobu, ktorá je desaťročná, odporca ako oprávnený držiteľ mal vec v oprávnenej držbe od 24.04.1992 (ku dňu vzniku akciovej spoločnosti) až do 24.04.2002, pričom táto vydržacia doba trvala až do 10.09. 2012 ( vyše 20 rokov) kedy sa dozvedel, že si vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti uplatňujú navrhovatelia. Uplynutím vydržacej doby nehnuteľnosť vydržal.

V neposlednom rade súd považuje z potrebné ešte dodať, že pokiaľ odporca poukazoval na to, že navrhovatelia si vo vzťahu k sporným parcelám mohli uplatniť reštitučný nárok a pokiaľ tak neurobili, už sa nemôžu domáhať vlastníckeho práva podľa všeobecných predpisov, súd uvádza, že tento právny názor je už prekonaný súčasnou judikatúrou, keď Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí zo dňa

17.02.2011 sp. zn. XCdo XXX/XXXX uviedol, že "otázku vzťahu reštitučných zákonov a všeobecných právnych predpisov (Obč. zák.) riešili viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu SR (napr. sp. zn. XCdo XX/ XXXX, XCdo XXX/XXXX) a dospeli v nich k zhodnému právnemu názoru, že reštitučné zákony, aj keď majú vo vzťahu k povahu lex specialis, nevylučujú možnosť v prípade, ak sa zistí, že ustanovenia lex specialis nemožno na daný prípad uplatniť, domáhať sa ochrany vlastníckeho práva podľa Obč. zákonníka žalobou na určenie vlastníctva, prípadne žalobou na vydanie veci. Dovolací súd ani v danom prípade nemá dôvod odkloniť sa od doterajšej rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR. Aj Ústavný súd SR vo svojej rozhodovacej činnosti (napr. , ) vyslovil záver, že reštitučné predpisy neboli vydané pre ten účel, aby spôsobili zánik vlastníckeho práva oprávnených osôb, ale aby im uľahčili obnovenie tohto vlastníckeho práva. Preto, ak došlo k zabratiu majetku štátom bez právneho dôvodu, osoba nestratila svoj vlastnícky vzťah k tomuto majetku a nič nebráni tomu, aby sa svojho nároku, resp. finančnej náhrady domáhala žalobou opierajúcou sa o všeobecné predpisy občianskeho práva". Tento právny záver vyplýva aj z rozsudku Najvyššieho súdu SR z 29.04.1998 sp. zn. H. X/XX a taktiež z nálezu Ústavného súdu SR -30, v ktorom Ústavný súd poukázal aj na zmysel a účel reštitučného zákonodarstva, "ktorým nebolo spôsobenie zániku vlastníckeho práva oprávnených osôb, ale naopak, uľahčenie obnovenia ich vlastníckeho práva a v žiadnom prípade ním nemohlo byť a nebolo vytváranie dodatočných nadobúdacích titulov pre nadobudnutie vlastníckeho práva (štátom) s odstupom mnohých rokov, a tým aj legalizácia takých postupov štátu v dobe neslobody, ktoré boli nezlučiteľné nielen s ústavnými princípmi ochrany vlastníctva v ich dnešnom chápaní, ale boli v rozpore aj s právom platným v rozhodnom období". Ďalej Ústavný súd v tomto rozhodnutí uviedol, "že názor, podľa ktorého zánik práva oprávnenej osoby postupovať podľa zákona o pôde márnym uplynutím lehoty ustanovenej v zákona o pôde, znamená aj zánik jej vlastníckeho práva, tobôž v situácii, keď povinnej osobe (na rozdiel od oprávnenej osoby) nesvedčí žiaden nadobúdací titul k nehnuteľnosti, zásadne popiera základné právo na vlastníctvo, tak ako to je garantované v a Listiny, či právo na majetok podľa Dodatkového protokolu, pretože jeho aplikácia by znamenala vytvorenie dosiaľ v právnom poriadku neznámeho spôsobu straty vlastníckeho práva fyzických osôb v prospech štátu. Takýto záver nemožno vyvodiť ani z tretej vety ust. zákona o pôde (neuplatnením práva v lehote právo zanikne), ktorá sa už len z hľadiska systematického a gramatického výkladu môže vzťahovať iba na zánik reštitučného nároku ustanoveného zákonom o pôde, avšak nie na zánik práva vlastníckeho garantovaného Obč. zákonníkom, , Listinou a Dodatkovým protokolom".

Pokiaľ ide o protinávrh odporcu, aby súd určil, že výlučným vlastníkom sporného pozemku je odporca, súd po vykonanom dokazovaní tomuto protinávrhu vyhovel s poukazom na ust. .

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa , nakoľko odporca mal vo veci plný úspech a priznal mu trovy konania, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, na tunajšom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za neprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutková stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie, podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.