Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cob/103/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a členov senátu JUDr. Natálie Štrkolcovej a JUDr. Rastislava Pellu v spore žalobcu: Hotel Bankov, a.s., so sídlom Dolný Bankov 2, 040 01 Košice, IČO: 31 701 931, práv. zast.: advokátska kancelária Geško s.r.o., so sídlom: Velehradská 33, 821 08 Bratislava, IČO: 36 740 101, proti žalovanému: RossCo s.r.o., so sídlom Werferova 6, 040 11 Košice - mestská časť Juh, IČO: 45 848 521, o zaplatenie 3.600,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 7.7.2021, č.k. -148 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok v jeho napadnutých výrokoch, t.j. vo výroku II. a IV..

Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

Okresný súd Košice I (ďalej len „súd“ alebo „súd prvej inštancie“ ) rozhodol:

Konanie v časti úhrady sumy 1.460 EUR z a s t a v u j e. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 2.140 EUR a úrok z omeškania 8 % ročne z sumy 960 EUR od 17. 10. 2017 do 30.4.2018 , úrok z omeškania 8 % ročne z sumy 1.320 EUR od 22.11.2017 do 11.5.2018 , úrok z omeškania 8 % ročne z sumy 1.320 EUR od 14.12.2017 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobu v prevyšujúcej časti ohľadne istiny a úrokov z omeškania z a m i e t a. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 100 %.

Rozhodol tak o žalobe podanej upomínaciemu súdu (Okresný súd Banská Bystrica) dňa 16.2.2018, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 3.600,- eur s príslušenstvom titulom dlžného nájomného. Dôvodil, že na základe nájomnej zmluvy zo dňa 21.12.2013 uzavretej medzi žalobcom ako prenajímateľom a žalovaným ako nájomcom užíval žalovaný A. B. XX a nebytový priestor B. X – C. na ulici C. X, D., k.ú. E. F.. Dňa 30.11.2017 nájomca oznámil, že v zmysle článku II. zmluvy nepredlžuje opciu na nájom predmetu nájmu. V súlade s nájomnou zmluvou vznikol prenajímateľovi nárok na zaplatenie nájmu za mesiace október, november a december 2017 v celkovej výške 3.600,- eur.

Žalovaný uznal uplatnený nárok v sume 960,- eur (ktorú dňa 30.4.2018 uhradil) a v sume 500,- eur (ktorú dňa 11.5.2018 uhradil). Zvyšok uplatnenej sumy 2.640,- eur považuje za nedôvodný, argumentujúc, že počas kalendárneho roka 2017 nemohol predmet nájmu počas dvoch kalendárnych mesiacov

užívať z dôvodu stavebných úprav bytových priestorov nachádzajúcich sa vedľa predmetu nájmu. Pri týchto prácach bola poškodená aj spojovacia priečka, pričom prenajímateľ napriek tomu, že bol o uvedenej skutočnosti informovaný, nezjednal nápravu, daný problém ignoroval, preto bol žalovaný nútený predmetné opravy riešiť vo vlastnej réžií, v dôsledku čoho mu vznikla škoda vo výške 3.000,- eur. Zdôraznil, že pri prebratí bytu, v dôsledku ukončenia nájmu došlo k odsúhlaseniu vzájomných pohľadávok, pri ktorom žalobcu informoval, že znášal náklady a nemohol predmet nájmu užívať na účely, na ktoré požadoval.

Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie a zistil následovný skutkový stav:

strany sporu uzavreli dňa 21.12.2013 nájomnú zmluvu, ktorou žalobca ako prenajímateľ prenechal žalovanému ako nájomcovi byt č. XX s príslušenstvom nachádzajúci sa na X. C. bytového domu súpisné číslo XXX na pozemku parc.č. XXX/X a nebytový priestor č. X – C. nachádzajúci sa na prízemí vyššie uvedeného bytového domu na ul. C. B. X G. D., okres D. H., I. D. – E. F., kat. územie Stredné mesto, zapísané v KN vedenom D. J. G. D., Správa katastra Košice, na LV č. XXXXX. Nájom bol dohodnutý na dobu určitú, a to od 1.1.2014 do 31.12.2014 (čl. II) s nájomným dohodnutým na sumu 1.100,- eur mesačne (čl. III);

v odsúhlasení zostatku zo dňa 29.12.2017 žalovaný potvrdil správnosť zostatku pohľadávok vo výške 3.600,- eur.

Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa a o nájme a podnájme nebytových priestorov, (ďalej len alebo ), v platnom znení (ďalej len alebo ), a nasl. , Nariadenia vlády SR č. a dospel k záveru, že žaloba je sčasti dôvodná.

Argumentoval, že bola v konaní nesporná existencia nájomnej zmluvy zo dňa 21.12.2013 a skutočnosť, že nájom bol ukončený dňom 31.12.2017. V súlade s čl. III. bod 1 Nájomnej zmluvy vznikol prenajímateľovi nárok na zaplatenie nájmu vo výške 3.600,- eur a to za mesiace október, november a december 2017.

Ako nedôvodnú vyhodnotil obranu žalovaného spočívajúcu v tvrdení, že neuznáva úhradu zvyšnej časti nájomného z dôvodu, že nemohol pre prekážky na strane žalobcu prenajatý priestor užívať, pretože na preukázanie tohto tvrdenia nepredložil žiadne písomné dôkazy. Síce navrhol výsluch F. F., avšak nezabezpečil v súlade s ust. , jeho účasť na pojednávaní.

Na základe uvedeného žalobe vyhovel čo do sumy 2.140,- eur (po úhrade sumy 1.460,- eur uhradenej žalovaným predstavuje nezaplatený nájom a zálohové platby sumu 2.140,- eur nie žalobcom žiadanú sumu 2.640,- eur); v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

O úroku z omeškania rozhodol podľa , , a jeho výšku určil v súlade s Nariadenia vlády SR č. .

O späťvzatí časti žaloby súd prvej inštancie rozhodol podľa .

O trovách konania rozhodol podľa tak, že nárok na ich náhradu priznal v konaní úspešnému žalobcovi.

Proti rozsudku - jeho II. a IV. výroku, podal včas odvolanie žalovaný z dôvodov podľa a .

Tvrdí, že nebol povinný platiť žalobcovi ako prenajímateľovi nájom za obdobie dvoch mesiacov v dôsledku stavebných prác, ktoré mu zásadne bránili užívať predmet nájmu dohodnutým spôsobom. V tejto súvislosti poukázal na zdôvodiac, že zánik povinnosti platiť nájom v zmysle mu vyplýva priamo zo zákona, pričom dohodu o kompenzáciách v dôsledku nemožnosti užívať predmet nájmu zákon pre vznik nároku nájomcu – žalovaného nevyžaduje. Opätovne zdôraznil, že v dôsledku stavebných prác došlo k prasknutiu stien predmetu nájmu – prerazeniu jednej z priečok oddeľujúcich predmet nájmu od susedných priestorov, v ktorých boli realizované stavebné práce, pričom tieto tvrdenia pred súdom prvej inštancie sporné neboli.

Na základe uvedeného žiada, aby Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací, rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch zmenil a žalobu zamietol.

Žalobca sa k odvolaniu nevyjadril.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací ( ) prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania, v rozsahu vyplývajúcom z ust. a a dospel k záveru, že nie je dôvodné.

V prvom rade sa odvolací súd zaoberal skutočnosťou, či dôvody uvádzané odvolateľom sú prípustnými dôvodmi pre podanie odvolania v zmysle . Odvolateľ uvádza odvolací dôvod uvedený v t. j., že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniami, písm. h) t. j., že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ide o prípustné odvolacie dôvody, preto odvolací súd odvolanie meritórne prejednal.

Odvolací dôvod podľa (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci) je daný vtedy, ak súd vec nesprávne právne posúdil. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu). Použitie správneho ustanovenia ale neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo - povedané inak - posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ustanovení zákona súd vychádzal.

Ďalší odvolací dôvod podľa je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke, a ktoré nemali v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s , a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré

vyšli inak najavo z hľadiska závažnosti (dôležitosti) zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti, alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. o vykonávaní dokazovania.

Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 28.10.2022 o 10.25 hod. v pojednávacej miestnosti 235/II. posch., pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v súlade s .

Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností dospel k správnemu právnemu záveru. Odvolací súd si osvojil dostatočné a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje ( ) a na doplnenie správnosti a k odvolacím námietkam navyše udáva:

Podľa , nájomca má právo na primeranú zľavu z nájomného, dokiaľ prenajímateľ napriek jeho upozorneniu neodstráni v byte alebo v dome závadu, ktorá podstatne alebo po dlhší čas zhoršuje ich užívanie. Právo na primeranú zľavu z nájomného má nájomca aj vtedy, ak sa neposkytovali plnenia spojené s užívaním bytu alebo sa poskytovali vadne, a ak sa v dôsledku toho užívanie bytu zhoršilo.

Podľa , rovnaké právo má nájomca, ak stavebnými úpravami v dome sa podstatne alebo po dlhší čas zhoršia podmienky užívania bytu alebo domu.

Podľa , právo na zľavu z nájomného alebo z úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu treba uplatniť u prenajímateľa bez zbytočného odkladu. Právo zanikne, ak sa neuplatnilo do šiestich mesiacov od odstránenia závad.

V prejednávanej veci žalovaný tvrdí, že nemohol prenajatý byt užívať v dôsledku stavebných úprav v bytovom dome, resp. že jeho užívanie sa po dlhší čas výrazne zhoršilo. Ak by tomu tak bolo, mal by nárok na primeranú zľavu z nájomného. Aby bol v tomto konaní úspešný, musel by preukázať, že prenajímateľa na nemožnosť užívania bytu upozornil, napriek tomuto upozorneniu k odstráneniu prekážky brániacej v riadnom užívaní bytu nedošlo a zároveň by musel preukázať, že právo na zľavu z nájomného si uplatnil do šiestich mesiacov od odstránenia závad.

V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na ust. zakotvujúci jednu zo základných procesných povinností strán sporu - povinnosť tvrdiť a na dané tvrdenie predložiť dôkazy preukazujúce jeho pravdivosť (dôkazné bremeno). Povinnosť strany sporu uviesť skutkové tvrdenia a označiť dôkazy preukazujúce jeho pravdivosť sa vzťahuje na všetky skutočnosti, ktoré sú na základe hmotného práva spôsobilé privodiť jej úspech v spore. Ide teda o tie právne skutočnosti, ktoré spôsobia vznik jej nároku alebo zánik jej povinnosti (skutkové tvrdenia žalobcu sú prostriedkami procesného útoku, žalovaného prostriedkami procesnej obrany). Dôsledkom toho, že tvrdenie nie je preukázané (resp. súd ho nepovažuje za pravdivé) je pre stranu sporu nepriaznivé rozhodnutie.

Odvolací súd konštatuje, že tvrdenia žalovaného prednesené v rámci procesnej obrany, na základe ktorých by mal nárok na zľavu z nájomného (resp. na náhradu účelne vynaložených nákladov v súvislosti s tvrdeným poškodením spojovacej priečky – 691 ) žalovaný nepreukázal, pretože neoznačil dôkazy, ktoré by tieto preukazovali s vysokou pravdepodobnosťou. (účasť ním navrhovaného svedka na pojednávanie nezabezpečil, iné dôkazy neprodukoval).

Na základe uvedeného bol rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch ako vecne správny potvrdený ( ).

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa s použitím tak, že nárok na ich náhradu má v odvolacom konaní úspešný žalobca.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v , ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa

V dovolaní podľa sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).