Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Cb/88/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov samosudkyňou JUDr. Janou Dubivskou v právnej veci žalobcu Československá obchodná banka, a.s., so sídlom Michalská 18, 815 63 Bratislava, IČO: 36 854 140, právne zastúpeného Mgr. Miroslavom Rybánskym, advokátom, so sídlom Grősslingová 10, 811 09 Bratislava, proti žalovanej C. K., R.. XX.XX.XXXX, bytom D.. I.. T. XX, XXX XX D., toho času X. J. XXX, XXX XX N., Č. W., o zaplatenie 4.229,22 Eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

Súd žalobu voči žalovanej z a m i e t a .

Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou zo dňa 27.06.2011 doručenou súdu dňa 29.06.2011 pôvodne domáhal voči žalovaným v 1. a 2. rade zaplatenia spoločne a nerozdielne sumy 4.229,22 Eur spolu s úrokom z úveru vo výške 12 % ročne zo sumy 2.948,83 Eur od 13.07.2007 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 2.948,83 Eur od 13.07.2007 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 547,89 Eur od 13.07.2007 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 16,60 Eur od 13.07.2007 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 50,63 Eur od 13.07.2007 do zaplatenia a trov konania. Svoju žalobu odôvodňoval tým, že na základe zmluvy o zlúčení spísanej vo forme notárskej zápisnice číslo N281/2009 Nz13065/2009 NCRIs13235/2009 notárkou JUDr. Ľubicou Floriánovou zo dňa 23.04.2009 sa žalobca stal právnym nástupcom spoločnosti ISTROBANKA, akciová spoločnosť, so sídlom Laurinská 1, 811 01 Bratislava, IČO: 31 331 491 (ďalej len „právny predchodca žalobcu“) a prevzal všetky jej práva a záväzky. Právny predchodca žalobcu so žalovanými v 1. a 2. rade ako solidárnymi dlžníkmi uzatvoril dňa 02.07.2004 Úverovú zmluvu číslo 85104-17838061/4900na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovaným úver vo výške 3.319,39 Eur (100.000,00,-Sk) a to s dohodnutým úrokom vo výške 12,00 % ročne. Žalobca bol v zmysle článku VIII. (Úroková a poplatková politika) odsek 3 Obchodných podmienok ISTROBANKY, a.s. pre poskytovanie spotrebných úverov, oprávnený účtovať úroky počnúc dňom jednorazového čerpania úveru na úverovom účte končiac dňom predchádzajúcim dňu úplného vyrovnania záväzku na úverovom účte. Suma úveru bola na základe dohody zmluvných strán v zmysle ustanovenia Článku II odsek 2 Úverovej zmluvy zvýšená o sumu jednorazového poplatku za spracovanie úveru vo výške 66,39 Eur (2.000,00,-Sk). Právny predchodca žalobcu a žalovaní sa dohodli, že žalovaní budú úver splácať pravidelnými anuitnými mesačnými splátkami vo výške 99,55 Eur (2.999,00,-Sk) v prospech dohodnutého zúčtovacieho účtu žalobcu vždy k 15. dňu príslušného kalendárneho mesiaca. Prvá splátka úveru bola splatná dňa 15.08.2004 a posledná splátka bola splatná ku dňu 15.02.2008. Žalovaní poskytnutý úver nesplácali riadne a včas. Žalovaní boli vyzvaní k úhrade ich záväzkov z Úverovej zmluvy, avšak bezúspešne. Listom zo dňa 21.07.2006 právny predchodca žalobcu vyzval žalovaných k úhrade ich nedoplatku a zároveň

ich upozornil, že v prípade, ak svoje záväzky nevyrovnajú, pristúpi k vyhláseniu predčasnej splatnosti celého úveru. Po márnom uplynutí dodatočne poskytnutej lehoty na plnenie právny predchodca žalobcu vyhlásil v súlade s ustanoveniami článku VI. Odsek 5 prvá veta Úverovej zmluvy splatnosť úveru ku dňu 12.07.2007, čo žalovaným oznámil listom zo dňa 02.07.2007. Žalovaní v 1. a 2. rade poskytnutý úver ani jeho príslušenstvo v celom rozsahu nesplatili a to ani v primeranej dobe potom, ako boli právnym predchodcom žalobcu vyzvaní na splnenie svojho záväzku. Žalobca sa domáha zaplatenia sumy 4.229,22 Eur, ktorá pozostáva z nezaplatenej istiny vo výške 2.948,83 Eur, riadneho úroku vo výške 547,89 Eur, úroku z omeškania vo výške 665,27 Eur, poplatkov vo výške 16,60 Eur a poplatkov za neuhradené poistné za poistenie úveru vo výške 50,63 Eur spolu s úrokom z úveru zo sumy 2.948,83 Eur vo výške 12,00 % ročne od 13.07.2007 do zaplatenia a zákonného úroku z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 2.948,83 Eur od 13.07.2007 do zaplatenia, vo výške 9,00 % ročne zo sumy 547,89 Eur od 13.07.2007 do zaplatenia, vo výške 9,00 % ročne zo sumy 16,60 Eur od 13.07.2007 do zaplatenia, vo výške 9,00 % ročne zo sumy 60,63 Eur od 13.07.2007 do zaplatenia.

Rozsudkom zo dňa 30.01.2014 číslo konania -119 súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol, žalovanej v 1. rade náhradu trov konania nepriznal a žalobcu zaviazal nahradiť žalovanému v 2. rade trovy konania vo výške 562,84 Eur pozostávajúce z trov právneho zastúpenia žalovaného v 2. rade, ktoré je žalobca povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu žalovaného v 2. rade, a to z dôvodu vznesenej námietky premlčania žalovaným v 2. rade. Keďže v danom prípade posúdil súd zmluvu o úvere uzatvorenú medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanými ako zmluvu spotrebiteľskú, na ktorú je potrebné aplikovať zákon číslo (ďalej len „“), zákon číslo o ochrane spotrebiteľa (neskôr nahradený zákonom číslo o ochrane spotrebiteľa a o zmene o priestupkoch v znení neskorších predpisov), ako aj zákon číslo o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona SNR číslo o Slovenskej obchodnej inšpekcii v spojení s úpravou zmluvy o úvere v zákone číslo (ďalej len „“), nakoľko je v prípade vznesenej námietky premlčania pre spotrebiteľa priaznivejší výklad podľa so všeobecnou premlčacou dobou v trvaní 3 rokov, ktorá uplynula dňa 13.07.2010 a zároveň ide o solidárny záväzok žalovaných, súd žalobu na základe dôvodne vznesenej námietky premlčania žalovaným v 2. rade v celom rozsahu zamietol.

Proti uvedenému rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote žalobca odvolanie, ktorým žiadal, aby jeho návrhu vo vzťahu k obom žalovaným bolo v celom rozsahu vyhovené. V odvolaní uviedol, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil, ak úverovú zmluvu zo dňa 02.07.2004 posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú. Podľa jeho názoru, úverová zmluva bola uzavretá v zmysle až , keďže ide o absolútny obchod podľa písmena d) . Z tohto dôvodu ju nie je možné považovať za zmluvu spotrebiteľskú podľa a nasl. . Z tohto dôvodu jeho nárok nepodlieha premlčaniu, nakoľko premlčacia doba sa spravuje ustanovením ako 4 - ročná premlčacia doba. Keďže úver vyhlásil za splatný dňom 12.07.2007 a návrh podal na súde dňa 27.06.2011, bol podaný ešte pred uplynutím 4 - ročnej premlčacej doby. Súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil, keď jeho návrh zamietol aj proti žalovanej v 1. rade, ktorá námietku premlčania nevzniesla. Právne postavenie žalovaných má charakter samostatného procesného spoločenstva podľa zákona číslo (ďalej len „“), teda každý z nich koná sám za seba. Z tohto dôvodu právne úkony žalovaného v 2. rade nemožno v žiadnom prípade aplikovať na úkony žalovanej v 1. rade, teda súd nemôže na premlčanie prihliadať ex offo, t. j. bez vznesenej námietky premlčania žalovanou v 1. rade. Preto žiadal zaviazať oboch žalovaných v zmysle návrhu na plnenie spoločne a nerozdielne na zaplatenie sumy 4.229,22 Eur s príslušenstvom a náhradu trov konania.

Krajský súd v Prešove rozsudkom zo dňa 27.05.2014 číslo konania -143 potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej a vo výroku o trovách konania vo vzťahu k žalovanému v 2. rade. Rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej a vo výroku o trovách konania vo vzťahu k žalovanej v 1. rade zrušil a v rozsahu tohto zrušenia mu vec vrátil na ďalšie konanie. Dopĺňacím rozsudkom zo dňa 18.11.2014 číslo konania -151 žalobcu zaviazal nahradiť žalovanému v 2. rade na účet jeho právneho zástupcu trovy odvolacieho konania vo výške 187,70 Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V odôvodnení rozsudku sa odvolací súd nestotožnil so záverom súdu prvého stupňa, ktorý vo vzťahu k žalovanej v 1. rade návrh zamietol z dôvodu námietky premlčania vznesenej žalovaným v 2. rade, pričom, keďže ide o solidárny záväzok žalovaných, námietka premlčania sa vzťahuje aj na žalovanú v 1. rade. Podľa Krajského súdu v Prešove aj keď úverovú zmluvu zo dňa 02.07.2004 obaja žalovaní uzavreli ako dlžníci, i v tomto prípade ide vo vzťahu k žalobcovi, resp. k jeho právnemu predchodcovi ako veriteľovi, o spoločenstvo samostatné, teda každý z nich proti druhej strane (veriteľovi z úverovej zmluvy) vystupuje samostatne. Teda, ak žalovaný v 2. rade vzniesol námietku premlčania nároku žalobcu v zmysle v nadväznosti na , námietka premlčania z jeho strany je dôvodná, pretože ide o zmluvu spotrebiteľskú. V tejto súvislosti odvolací súd plne odkázal na odôvodnenie rozsudku súdom prvého stupňa vo vzťahu k žalovanému v 2. rade a potvrdil prvostupňový rozsudok vo veci samej a vo výroku o trovách konania vo vzťahu k žalovanému v 2. rade. Za nedôvodnú ďalej považoval aj odvolaciu námietku žalobcu, že uzavretá zmluva o úvere zo dňa 02.07.2004 je absolútnym obchodným vzťahom v zmysle písmena d) . V tomto smere, preto na správne závery súdu prvého stupňa ohľadom premlčania nároku žalobcu vo vzťahu k žalovanému v 2. rade aplikoval uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 19.06.2013 sp. zn. , z ktorého záverov vychádzal. Z tohto dôvodu aj pre posúdenie premlčacej doby platí o nej výklad, ktorý je priaznivejší pre spotrebiteľa, v danom prípade pre oboch žalovaných, a to že nárok žalobcu podlieha 3 - ročnej premlčacej dobe v zmysle ustanovení . Z tohto dôvodu odvolací súd uznal odvolaciu námietku žalobcu, že námietku premlčania nároku vzniesol iba žalovaný v 2. rade, avšak nie žalovaná v 1. rade. Preto nebol dôvod, aby, keďže ide o samostatné spoločenstvo podľa , námietku premlčania súd prvého stupňa aplikoval aj na žalovanú v 1. rade, ktorá ju počas celého konania nevzniesla. Inými slovami, vznesená námietka premlčania nároku žalobcu zo strany žalovaného v 2. rade nemá vplyv na právne ani procesnoprávne postavenie žalovanej v 1. rade. Z tohto dôvodu odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej a vo výroku o trovách konania vo vzťahu k žalovanej v 1. rade a v rozsahu tohto zrušenia mu vec vrátil na ďalšie konanie. Uviedol, že po vrátení veci bude povinnosťou súdu prvého stupňa zaoberať sa dôvodnosťou návrhu žalobcu proti tejto žalovanej a vo vzťahu k nej znovu rozhodnúť.

Uvedený rozsudok Krajského súdu v Prešove nadobudol právoplatnosť vo výroku, ktorým súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej a vo výroku o trovách konania vo vzťahu k žalovanému v 2. rade a ktorým zrušil rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej a vo výroku o trovách konania vo vzťahu k žalovanej v 1. rade a v rozsahu zrušenia vec vrátil na ďalšie konanie, dňa 30.07.2014 a vo výroku o trovách odvolacieho konania dňa 05.02.2015. Predmetom konania tak po čiastočnom zrušení rozsudku súdu prvého stupňa zo dňa 30.01.2014 číslo konania -119 ostal nárok žalobcu uplatnený podanou žalobou iba vo vzťahu k žalovanej v 1. rade, v tomto konaní ako žalovanej.

Súd viazaný právnym názorom odvolacieho súdu v zmysle , vykonal vo vzťahu k žalovanej dokazovanie jej výsluchom, oboznámením sa s obsahom spisu a z neho najmä s obsahom žaloby zo dňa 27.06.2011, s fotokópiou Úverovej zmluvy číslo 85104-17838061/4900 zo dňa 02.07.2004 (ďalej len „Zmluva o úvere“), s fotokópiou Obchodných podmienok ISTROBANKY, a.s. pre poskytovanie spotrebných maxiúverov (ďalej len „Obchodné podmienky“), s fotokópiou výpisu z účtu zo dňa 31.07.2004, s fotokópiou Oznámenia o vyhlásení splatnosti úveru zo dňa 21.07.2006, s fotokópiou Vyhlásenia o splatnosti úveru zo dňa 02.07.2007 spolu s doručenkami, s Výpisom z kníh ČSOB, a.s. zo dňa 06.08.2009, s vyjadrením žalobcu zo dňa 05.12.2012, s rozsudkom Okresného súdu Bardejov zo dňa 30.01.2014 číslo konania -119, rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 27.05.2014 číslo konania -143 v spojení s dopĺňacím rozsudkom zo dňa 18.11.2014 číslo konania -151, s výpisom z obchodného registra žalobcu a s obsahom ďalších v spise pripojených listinných dôkazov a zistil tento skutkový stav:

Právny predchodca žalobcu uzatvoril so žalovanou a s jej manželom dňa 02.07.2004 Zmluvu o úvere, na základe ktorej im bol poskytnutý strednodobý spotrebný bezúčelový MAXIÚVER vo výške 100.000,00,- Sk (t. j. 3.319,39 Eur), pri fixnej úrokovej sadzbe 12,00 % ročne. Výška poskytnutého úveru bola zvýšená o sumu jednorazového poplatku za spracovanie úveru vo výške 2,00 % zo sumy poskytnutého úveru, t. j. 2.000,00 Sk (t. j. 66,39 Eur). Žalovaná poskytnutý úver nesplácala riadne a včas, preto právny predchodca žalobcu ku dňu 12.07.2007 vyhlásil splatnosť úveru.

Na pojednávanie nariadené na deň 16.09.2015 sa žalobca ani jeho právny zástupca nedostavili. Svoju neúčasť písomne ospravedlnili podaním zo dňa 08.09.2015 doručeným súdu dňa 11.09.2015 a

súhlasili, aby súd pojednával v ich neprítomnosti, pričom nežiadali o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu. Súd preto v zmysle ustanovenia vec prejednal v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu. Žalovaná na predmetnom pojednávaní vzniesla námietku premlčania nároku žalobcu a navrhla, aby súd žalobu zamietol.

V danom prípade, ako to vyplýva z obsahu spisu, bola medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou, uzatvorená štandardná spotrebiteľská zmluva. I keď sa zo strany dodávateľov často argumentuje tým, že ak ide o zmluvu označenú tak, ako v tomto prípade ako zmluva o úvere podľa až , túto nemožno podriadiť pod spotrebiteľský režim, lebo má absolútnu obchodnú povahu, pričom v súdenej veci zmluva obsahuje aj písomnú dohodu o použití na vzťahy ňou založené, s týmto záverom však nemožno súhlasiť, nakoľko aj pre takúto zmluvu platia normy na ochranu spotrebiteľa obsiahnuté tak vo vnútroštátnych právnych predpisoch, ako aj v právnych aktoch Európskej únie. Uvedenému záveru prisvedčil aj odvolací súd, keď odvolaciu námietku žalobcu, podľa ktorého uzavretá zmluva o úvere zo dňa 02.07.2004 je absolútnym obchodným vzťahom v zmysle písmeno d) , posúdil aj s odkazom na uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 19.06.2013 sp. zn. ako nedôvodnú.

Odhliadnuc od toho, že spotrebiteľské úvery podliehajú režimu osobitného zákona o spotrebiteľských úveroch (v čase uzavretia predmetnej zmluvy to bol zákon číslo o spotrebiteľských úveroch), i keby nešlo o spotrebiteľský úver, i tak by vzhľadom na postavenie žalovanej ako spotrebiteľa ( písmeno a) a v tom čase plateného a účinného zákona číslo o ochrane spotrebiteľa a v znení účinnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy, t. j. k 02.07.2004), ktoré je zrejmé tak z obsahu zmluvy ako aj označenia žalovanej v nej (žalovaná je označená identifikačnými znakmi typickými pre fyzické osoby - nepodnikateľov, t. j. menom, priezviskom, bydliskom, rodným číslom, číslom občianskeho preukazu) bolo potrebné vzhľadom na zákonné kritériá obsiahnuté v zákone číslo o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom k 02.07.2004 uzavrieť, že v prípade Zmluvy o úvere zo dňa 02.07.2004 ide bez akýchkoľvek pochybností o vzťah spotrebiteľský. Len pre úplnosť súd uvádza, že ak by sa aj daný úver posudzoval ako absolútny obchod podľa ustanovení písmeno d) v spojení s a nasl. , i tak by nebolo možné neprihliadať na fakt, že žalovaná úverovú zmluvu uzatvárala ako spotrebiteľ. V tejto súvislosti potom treba mať na pamäti tú skutočnosť, že vysoký stupeň ochrany spotrebiteľa (Hlava III Charty základných práv Európskej únie) nekončí pri spotrebiteľských úveroch. Široká ochrana spotrebiteľov je garantovaná smernicou Rady 93/13/EHS zo dňa 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktoré sa spotrebiteľom predkladajú tak, že sú predformulované a spotrebiteľ spravidla ich obsah nemení. Ak spotrebiteľ pri takejto zmluve nepríjme službu alebo nekupuje tovar na obchodnú činnosť alebo iné podnikanie, prináleží mu ochrana garantovaná touto smernicou a nemusí pritom ísť o spotrebiteľský úver. Ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami z úradnej moci súdu sa týka rozmanitých zmluvných vzťahov vrátane úverov, ktoré nemožno zaradiť do kategórie spotrebiteľských úverov. Aj v právnom vzťahu, ktorý sa spravuje, či už ex lege alebo ex contractu ustanoveniami , nemožno opomenúť tú podstatnú skutočnosť, že táto právna úprava bola a je sprevádzaná právnym predpisom verejnoprávneho charakteru obsahujúcim kogentné ustanovenia, a to zákonom na ochranu spotrebiteľa, pričom v čase uzavretia predmetnej úverovej zmluvy so žalovanou išlo o zákon číslo o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, ktorý bol neskôr nahradený zákonom číslo o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej Národnej rady číslo o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „“).

Vzhľadom na vyššie uvedené je preto plne na mieste aplikovať na prejednávanú vec normy na ochranu spotrebiteľa.

Keďže v danom prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu (spĺňa všetky podmienky, ktoré zmluvu určujú ako spotrebiteľskú), je potrebné aplikovať zákonné ustanovenie prijaté do po 01.04.2004. Taktiež vzhľadom k tomu, že žalovaným bol poskytnutý úver vo výške 100.000,00,-Sk (3.319,39 Eur) a ide o spotrebný bezúčelový úver vzťahuje sa na predmetnú zmluvu o úvere aj osobitná právna úprava, a to zákon číslo o spotrebiteľských úveroch. Vzhľadom na uvedené, nárok žalobcu treba právne posúdiť podľa ustanovení , zákona číslo o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady číslo

o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) a . v časti upravujúcej spotrebiteľské zmluvy predstavuje všeobecnú právnu úpravu daného vzťahu („lex generalis“) spolu so základnými ustanoveniami zmluvy o úvere upravenej v a zákon číslo predstavuje špeciálnu právnu úpravu daného vzťahu („lex specialis“).

Podľa , časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené.

Podľa , zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa ustanovenia o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak.

Podľa na účely tohto zákona sa rozumie: a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom,

c) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úroku a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru, s výnimkou 1. sankcií uplatnených veriteľom voči spotrebiteľovi za nesplnenie záväzku uvedeného v zmluve o spotrebiteľskom úvere, 2. poplatkov, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť pri kúpe tovaru alebo služby okrem kúpnej ceny tovaru alebo kúpnej ceny služieb, 3. poplatkov za prevod peňažných prostriedkov a za udržiavanie účtu určeného na získanie platieb na úhradu spotrebiteľského úveru, platenia úroku a iných poplatkov s výnimkou prípadov, keď spotrebiteľ nemá možnosť výberu veriteľa a tieto poplatky sú neprimerane vysoké v porovnaní s obvyklými poplatkami za obdobné úvery. To sa nevzťahuje na poplatky za vyberanie takýchto úhrad alebo platieb bez ohľadu na to, či sa vykonávajú v hotovosti alebo inak, 4. členských príspevkov pre profesijné a záujmové združenia alebo skupiny, 5. poplatkov za poistenie alebo záruky okrem tých poplatkov, ktoré sú určené na zabezpečenie platby veriteľovi v prípade smrti, invalidity, choroby alebo nezamestnanosti spotrebiteľa v sume rovnakej alebo menšej, ako je celková výška spotrebiteľského úveru, úroku a poplatkov, ktoré musia byť určené veriteľom ako podmienka poskytnutia spotrebiteľského úveru, d) ročnou percentuálnou mierou nákladov sadzba, ktorá sa aplikuje na výpočet podľa prílohy tohto zákona z hodnoty celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom a výšky poskytnutého spotrebiteľského úveru, e) poplatkami akákoľvek platba, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť veriteľovi pri poskytnutí úveru, okrem úrokov.

Podľa , veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

Podľa , spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa , zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

Podľa , zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby, d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) meno a adresu spotrebiteľa,

g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov, i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

Podľa , zmluva ďalej obsahuje a) oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa , b) sankcie za porušenie zmluvy, c) podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek, d) spôsob zániku záväzku zo zmluvy.

Podľa , pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba.

Podľa , ak bol spotrebiteľský úver poskytnutý na zakúpenie tovaru alebo poskytnutie služby, veriteľ je oprávnený od zmluvy odstúpiť, ak je spotrebiteľ v omeškaní jednej splátky za časové obdobie dlhšie ako tri mesiace alebo dvoch splátok.

Podľa účinného ku dňu vzniku zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovanými, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa , ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa účinného ku dňu vzniku zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovanými, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa účinného ku dňu vzniku zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovanými, spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa účinného ku dňu vzniku zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovanými, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa účinného ku dňu vzniku zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovanými, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Dĺžku premlčacej doby je teda v tomto prípade potrebné vzhľadom na úpravu, ktorá je pre spotrebiteľa výhodnejšia, posudzovať podľa ustanovení nie podľa . Uvedený záver potvrdzuje aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 21.04.2015 sp. zn. , z ktorého, s odkazom na novelizované ustanovenie vyplýva, že plynutie premlčacej doby je v prípade spotrebiteľskej zmluvy potrebné posudzovať podľa ustanovení (do ustanovenia bola novelou vykonanou zákonom číslo o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov s účinnosťou od 01.04.2015, doplnená veta, v zmysle ktorej sa na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, vždy prednostne použijú ustanovenia , aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva). Aj vzhľadom na uvedené, súd nemal žiadnu pochybnosť o správnosti záveru, podľa ktorého platí pre posúdenie premlčacej doby výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší, a teda v danom prípade ten, že nárok žalobcu podlieha 3 - ročnej premlčacej dobe v zmysle ustanovení .

Podľa účinného ku dňu uzavretia zmluvy, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

Podľa , pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa účinného v čase uzavretia zmluvy, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

Keďže žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť úveru s účinnosťou ku dňu 12.07.2007, trojročná premlčacia doba začala plynúť dňom 13.07.2007 a uplynula dňa 13.07.2010 (utorok). Námietka premlčania vznesená žalovanou na pojednávaní konanom dňa 16.09.2015 je teda v celom rozsahu dôvodná.

Podľa účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa , o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa , vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho zastúpenia a iné trovy, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.

O trovách konania súd rozhodol podľa v spojení s . Vzhľadom na zamietnutie návrhu neúspešný žalobca právo na náhradu trov konania nemá. Žalovaná mala vo veci plný úspech, preto má právo na náhradu účelne vynaložených trov na uplatňovanie svojho práva. Nakoľko však náhradu trov konania nežiadala priznať, súd jej náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Bardejov.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona číslo o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov.