Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_1Co-63-2015.pdf
PDF · 65.84 KB
Case nature
Area
Subarea
1Co/63/2015
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľa POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova ul. č. 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti odporcovi Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, v konaní o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota č.k. 14C/201/2012-43 zo dňa 21.11.2013, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh navrhovateľa vo veci samej a odporcovi náhradu trov konania nepriznal.
V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ sa domáhal náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy v zmysle § 3 zákona č. 514/2003 Z. z., ktorá mu mala vzniknúť nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Rimavská Sobota, pretože tento nerozhodol o žiadosti exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre pohľadávku navrhovateľa, ktorá vznikla nesplnením záväzku dlžníka vyplývajúceho zo zmluvy o úvere v zákonom stanovenej lehote, ktorý nárok si uplatnil aj písomnou žiadosťou adresovanou odporcovi podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.
Súd vytýčil pojednávanie na deň 21.11.2013. Odporca sa z pojednávania ospravedlnil. Navrhovateľ ani jeho právny zástupca sa na pojednávanie nedostavili. E-mailovým podaním doručeným okresnému súdu dňa 20.11.2013 navrhol zrušenie nariadeného pojednávania a prerušenie konania do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o jeho ústavnej sťažnosti o porušení jeho práva na zákonného sudcu v danej veci. Tvrdené konanie Ústavného súdu SR o jeho sťažnosti nepovažoval za dôvod pre odročenie pojednávania, keďže sa nejednalo ani o dôvod pre prerušenie konania v zmysle § 109 Občianskeho súdneho poriadku. Súd potom nevyhovel žiadosti navrhovateľa na odročenie pojednávania a konal v jeho neprítomnosti v súlade s ustanovením § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku.
Uznesenie o zamietnutí návrhu na prerušenie konania vyhlásil na pojednávaní. Následne po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že nebol preukázaný nesprávny úradný postup exekučného súdu, ktorý plynule a bez prieťahov skúmal podmienky pre vydanie poverenia súdnemu exekútorovi vzhľadom na to, že exekučným titulom bolo rozhodnutie rozhodcovského súdu.
Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie navrhovateľ. Ako odvolacie dôvody uviedol ustanovenie § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f, g, h, c, d, e O. s. p. Navrhol rozsudok okresného súdu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.
Okrem paušalizovaných dôvodov odvolania (podávaných v tisíckach vecí) sa vyjadril k návrhu na prerušenie konania, namietal, že konečné (meritórne rozhodnutie) vo veci súdom neprichádzalo do úvahy aj preto, že súd v rovnakom rozhodnutí rozhodol aj o zamietnutí návrhu navrhovateľa na prerušenie konania z dôvodu, že prebieha konanie o prejudiciálnej otázke, ktorou je rozhodnutie o porušení práva navrhovateľa na zákonného sudcu a práva na nestranný súd na základe ústavnej sťažnosti podanej na Ústavnom súde Slovenskej republiky. Navrhovateľ podal odvolanie proti uzneseniu o zamietnutí návrhu na prerušenie konania, pričom v čase podania odvolania proti rozsudku o zamietnutí návrhu na náhradu škody ešte nebolo právoplatne rozhodnuté o zamietnutí návrhu na prerušenie konania.
Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril.
Krajský súd v Banskej Bystrici ako odvolací súd, preskúmal vec v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1 O. s. p. a bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. rozsudok okresného súdu zrušil podľa ustanovenia § 221 ods. 1 písm. f) O. s. p. a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že meritórne rozhodnutie okresného súdu je predčasné v dôsledku skutočnosti, že okresný súd nerozhodol o návrhu na prerušenie konania z oboch dôvodov. Navrhovateľ sa totiž návrhom doručeným súdu elektronicky dňa 20.11.2013 dožadoval prerušenia konania z dôvodu podľa § 109 ods. 1, písm. b) O.s.p., ako aj z dôvodu podľa § 109 ods. 2, písm. c) O.s.p. (č.l. 25 p.v.), tvrdiac, že vo veci sú dané oba dôvody. Odvolací súd aj s prihliadnutím na § 212 ods. 3 O. s. p. musel prihliadnuť na túto vadu konania, čo vyústilo do zrušenia uznesenia okresného súdu č.k. 14C/201/2012-41 zo dňa 21.11.2013, ktorým okresný súd zamietol návrh na prerušenie konania.. Tým, že prvostupňový súd nerozhodol o celom návrhu na prerušenie konania (neposudzoval opodstatnenosť návrhu na prerušenie konania aj podľa § 109 ods. 1, písm. b) O.s.p.), odňal navrhovateľovi možnosť konať pred súdom. V dôsledku zrušenia tohto uznesenia bolo nevyhnutné zrušiť aj meritórne rozhodnutie, ktoré nemôže predchádzať rozhodnutiu o zamietnutí návrhu na prerušenie konania.
Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie taký procesne nesprávny postup súdu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie procesných oprávnení účastníka konania, ktoré mu poskytuje Občiansky súdny poriadok. O procesnú vadu v ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva (v zmysle § 18 O. s. p. majú účastníci v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie a súd je povinný zabezpečiť im rovnaké možnosti na ich uplatnenie).
Povinnosťou okresného súdu v ďalšom konaní bude opätovne rozhodnúť vo veci samej, po tom čo rozhodne o celom návrhu navrhovateľa na prerušenie konania (posúdi jeho opodstatnenosť z oboch dôvodov).
Preto bolo potrebné zrušiť rozsudok okresného súdu a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne, t.j. pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch). Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne, t.j. pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.