Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1T-45-2015.pdf
PDF · 91.69 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PE-1T/45/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Partizánske samosudcom Mgr. Radoslavom Smatanom, PhD. v trestnej veci obžalovaného R. U. pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 4 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 16.09.2015, takto
rozhodol:
Obžalovaný
R. U., nar. XX.XX.XXXX v U., trvale bytom R., F. XXXX/XX, t. č. v Ú. Z., nezamestnaný,
j e v i n n ý, ž e :
dňa 03.06.2015 v čase asi od 22.15 hod. v Partizánskom z hlavnej autobusovej stanice SAD, ako profesionálny vodič prostriedku hromadnej dopravy, po tom, ako požil asi 4 dl vodky, viedol autobus SAD Prievidza, zn. SOR C 10,5, EČ: R. XXX D., s piatimi pasažiermi, ktorí na svoju žiadosť vystúpili pri autobusovej zastávke na Nitrianskej ceste v Partizánskom, pričom následne s autobusom bez pasažierov pokračoval v jazde na trase Partizánske, Veľké Kršteňany, Malé Kršteňany, Pažiť, kde v obci Veľké Uherce bol zastavený a kontrolovaný motorizovanou hliadkou Obvodného oddelenia PZ Partizánske, kedy pri následnej orientačnej dychovej skúške prístrojom Alcotest 7410, výrobné číslo ARFK-0126 mu bola, v čase o 22.40 hod., nameraná hodnota alkoholu v dychu 1,36 mg/l, teda 2,83 promile a opakovanou dychovou skúškou v čase o 23.00 hod. mu bola nameraná hodnota alkoholu v dychu 1,30 mg/l, teda 2,71 promile,
t e d a :
vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, konanie, pri ktorom by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku pri výkone zamestnania alebo inej činnosti, pri ktorých je vplyv návykovej látky obzvlášť nebezpečný - viedol prostriedok hromadnej prepravy,
č í m s p á c h a l:
prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 4 Trestného zákona.
Z a t o s a o d s u d z u j e :
Podľa § 289 ods. 4 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. l/, § 37 písm. m/ Trestného zákona, na trest odňatia slobody vo výmere 28 (dvadsaťosem) mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ a § 51 ods. 1 Trestného zákona sa obžalovanému výkon trestu podmienečne odkladá na skúšobnú dobu s probačným dohľadom na 40 (štyridsať) mesiacov.
Podľa § 51 ods. 3 písm. b/ Trestného zákona sa obžalovanému ukladá zákaz požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok.
Podľa § 51 ods. 4 písm. f/ Trestného zákona je obžalovaný povinný v skúšobnej dobe získať určitú pracovnú kvalifikáciu alebo zúčastniť sa na rekvalifikačnom kurze.
Podľa § 73 ods. 2 písm. d/ Trestného zákona sa obžalovanému ukladá ochranné liečenie protialkoholické ambulantnou formou.
Podľa § 61 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. l/, § 37 písm. m/ Trestného zákona sa obžalovanému ukladá trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke na 67 (šesťdesiatsedem) mesiacov.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry v Partizánskom podal dňa 27.07.2015 na Okresnom súde Partizánske obžalobu na R. U. pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 4 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že dňa 03.06.2015 v čase asi od 22.15 hod. v Partizánskom z hlavnej autobusovej stanice SAD, ako profesionálny vodič prostriedku hromadnej dopravy, po tom, ako požil asi 4 dl vodky, viedol autobus SAD Prievidza, zn. SOR C 10,5, EČ: R. XXX D., s piatimi pasažiermi, ktorí na svoju žiadosť vystúpili pri autobusovej zastávke na Nitrianskej ceste v Partizánskom, pričom následne s autobusom bez pasažierov pokračoval v jazde na trase Partizánske, Veľké Kršteňany, Malé Kršteňany, Pažiť, kde v obci Veľké Uherce bol zastavený a kontrolovaný motorizovanou hliadkou Obvodného oddelenia PZ Partizánske, kedy pri následnej orientačnej dychovej skúške prístrojom Alcotest 7410, výrobné číslo ARFK-0126 mu bola, v čase o 22.40 hod., nameraná hodnota alkoholu v dychu 1,36 mg/ l, teda 2,83 promile a opakovanou dychovou skúškou v čase o 23.00 hod. mu bola nameraná hodnota alkoholu v dychu 1,30 mg/l, teda 2,71 promile.
Vo veci súd nariadil termín hlavného pojednávania na deň 16.09.2015, na ktorom obžalovaný po zákonnom poučení urobil v súlade s § 257 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku vyhlásenie, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe a ľutuje svojho konania. Následne samosudca postupom podľa § 257 ods. 5 Trestného poriadku, v súlade s § 333 ods. 3 písm. c/, písm. d/, písm. f/, písm. g/, písm. h/ Trestného poriadku zistil otázkami či:
- rozumie z čoho je obžalovaný,
- bol poučený o svojich právach najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby,
- rozumie právnej kvalifikácii skutku,
- vie, aká je trestná sadzba za tento trestný čin,
- sa dobrovoľne, z vlastnej vôle priznáva k spáchaniu žalovaného trestného činu.
Nakoľko obžalovaný na všetky položené otázky odpovedal kladne (áno), súd po predchádzajúcom vyjadrení prokurátora podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku jeho vyhlásenie prijal a dokazovanie v rozsahu, v akom sa priznal k spáchaniu predmetného skutku nevykonal a vykonal iba dôkazy súvisiace s výrokom o treste (odňatia slobody a zákazu činnosti) a ochrannom opatrení.
Súd na základe takto vykonaného dokazovania, po právnej stránke konanie obžalovaného popísané vo výrokovej časti tohto rozsudku právne kvalifikoval ako prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 4 Trestného zákona.
V jeho konaní ide o priamy úmysel podľa § 15 písm. a/ Trestného zákona, nakoľko bolo preukázané, že obžalovaný chcel spôsobom uvedeným v Trestnom zákone spôsobiť ohrozenie chráneného záujmu.
Z výpovede svedkyne J. J. (priateľky obžalovaného) na hlavnom pojednávaní vyplýva, že táto sa v súčasnosti sama stará o svoju dcéru, ktorá je postihnutá, má 18 rokov. Sama má zdravotné problémy a obžalovaný by pre ňu bol veľmi nápomocný. V súčasnosti nemá jasno vo svojich citoch voči obžalovanému, nakoľko sa na neho hnevá, za to čo urobil, ale je presvedčená, že v prípade jeho odsúdenia na podmienečný trest by mu vedela pomôcť s tým, aby už viacej alkoholické nápoje nekonzumoval a urobila by pre to všetko, aby sa to už neopakovala. Na záver opäť skonštatovala, že obžalovaný by pre ňu na slobode znamenal veľkú pomoc.
Zo záverov znaleckého posudku MUDr. Viktora Segedu, znalca z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Psychiatria zo dňa 23.06.2015 vyplýva, že znalec u obžalovaného zistil závislosť od alkoholu v rozhodnom štádiu, pričom sa u neho nejedná o chorobný sklon k požívaniu alkoholu, pričom obžalovaný požíva alkohol z vlastnej vôle a vlastným pričinením. Znalec doporučil obžalovanému uložiť ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou a zároveň nenavrhol vyšetriť duševný stav obžalovaného dvoma znalcami.
Pri hodnotení osoby obžalovaného súd zistil, že je rozvedený, doposiaľ bol 3 krát súdne trestaný, pričom v jednom prípade sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený. Naposledy rozhodoval Krajský súd v Trenčíne č.k. 2Ntc/201/2014 zo dňa 04.12.2014 rozsudkom právoplatným dňa 30.12.2014, kedy rozhodol o uznaní a vykonaní na území Slovenskej republiky rozhodnutia Obvodného súdu Landau nad Isarom, sp. zn. 5Cs 11/Js 21506/13 zo dňa 14.11.2013, právoplatné dňa 24.12.2013, ktorým bol obžalovaný uznaný vinným z trestného činu ohrozenia verejnej cestnej dopravy z nedbanlivosti podľa § 315c, odstavec 1 číslo 1a, odstavec 3 číslo 2, § 69, § 69a, § 69b Trestného zákonníka Spolkovej republiky Nemecko a bol mu uložený peňažný trest vo výške 2 400 €. Od roku 2010 do súčasnosti bol obžalovaný 7 krát riešený v priestupkovom konaní, pričom v 4 prípadoch išlo o priestupky na úseku dopravy, v jednom prípade priestupok proti majetku, v jednom prípade priestupok proti verejnému poriadku a v jednom prípade motorové vozidlo parkovalo na chodníku bez dodržania 1,5 m šírky voľného chodníka. Zo správy Psychiatrickej nemocnice vo Veľkom Záluží vyplýva, že obžalovaný bol hospitalizovaný na III. oddelení PN Veľké Zálužie od 22.02.2012 do 04.05.2012. Išlo o dobrovoľnú liečbu, ktorá bola ukončená na žiadosť pacienta. Z evidenčnej karty vodiča obžalovaného súd zistil, že tento bol Dopravným inšpektorátom Prievidza zo dňa 11.08.2008 postihnutý za priestupok v doprave pre porušenie povinnosti vodiča v zmysle § 4 ods. 3 písm. b/ zák. č. 315/1996 Z.z. (zistený alkohol) a bol mu uložený zákaz činnosti na 20 mesiacov a pokuta vo výške 15 000 Sk.
Pri uložení druhu a výmery trestu súd vychádzal zo zásad ukladania trestov uvedených v ustanovení § 34 Trestného zákona, pričom prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, na osobu páchateľa, ako aj možnosti jeho nápravy, nakoľko trest musí mať v prvom rade prevýchovný účinok.
Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že obžalovanému svedčí jedna poľahčujúca okolnosť uvedená v § 36 písm. l/ Trestného zákona, že sa priznal k spáchaniu žalovaného skutku a svoj čin úprimne oľutoval. Ďalej u obžalovaného zistil jednu priťažujúcu okolnosť uvedenú v § 37 písm. m/ Trestného zákona a to, že už bol za trestný čin odsúdený. V tejto súvislosti preto v zmysle § 289 ods. 4 Trestného zákona za použitia § 38 ods. 2, § 36 písm. l/, § 37 písm. m/ Trestného zákona (teda za vyrovnaného stavu poľahčujúcich a priťažujúcich okolností a teda bez zmeny rozpätia trestnej sadzby), mu súd uložil trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby vo výmere 28 (dvadsaťosem) mesiacov podmienečne s probačným dohľadom a so skúšobnou dobou vo výmere 40 (štyridsať) mesiacov nakoľko v danom prípade mal súd za to, že aj podmienečný trest s probačným dohľadom pri uložení dostatočne dlhej skúšobnej doby v hornej polovici zákonného rozpätia a zároveň za súčasného uloženia primeraných povinností a obmedzení v zmysle § 51 ods. 3, ods. 4 Trestného zákona, môže u obžalovaného splniť svoj účel. Súd zohľadnil závažnosť obžalovaným spáchaného trestného činu (prečinu), ako aj jeho predchádzajúci život a pri rozhodovaní o treste bral do úvahy aj skutočnosť, že obžalovaný bol doteraz trikrát súdne trestaný, pričom v poslednom prípade išlo o uznanie cudzieho rozhodnutia za obdobný skutok, za ktorý bol stíhaný v predmetnom konaní (teda jazda pod vplyvom alkoholu na dopravnom prostriedku určenom na prepravu viacerých osôb - omnibusu). Zohľadnil tiež skutočnosť, že sa od roku 2010 až do súčasnosti dopustil 7 priestupkov (z toho 4 na úseku dopravy). Zohľadnil aj skutočnosť, že bol v priestupkovom konaní postihnutý za jazdu pod vplyvom alkoholu okrem iného zákazom činnosti riadiť motorové vozidlá na 20 mesiacov (rok 2008). Prihliadol aj na skutočnosť, že obžalovaný sa dobrovoľne prihlásil v Psychiatrickej nemocnici vo Veľkom Záluží na protialkoholické liečenie, ktoré absolvoval od 22.02.2012 do 04.05.2012 a bol prepustený na vlastnú žiadosť, pričom podľa vyjadrenia obhajkyne obžalovaného liečbu ukončil z dôvodu, že mal nastúpiť do práce. Súd pri ukladaní trestu prihliadol tiež na súčasný rodinný stav obžalovaného, ktorý je síce rozvedený, ale pred nástupom do výkonu väzby žil v spoločnej domácnosti so svojou priateľkou v Partizánskom, pričom táto má jednu dcéru, ktorá je postihnutá a od smrti jej matky je odkázaná na starostlivosť o ňu sama, pričom ako uviedla na pojednávaní, sama má zdravotné problémy a je pre ňu veľmi fyzicky i psychicky náročné zvládať starostlivosť o ňu, ako aj o domácnosť. Uviedla, že návrat obžalovaného do ich domácnosti by bol pre ňu v tomto smere veľkým prínosom, aj keď tiež poznamenala, že v súčasnosti nemá jasno v otázke svojich citov voči obžalovanému, keďže sa na neho za to, čo spravil a čo musela sama zvládať, hnevá. Na základe týchto skutočností súd konštatuje, že v danom prípade predchádzajúca trestná i priestupková minulosť obžalovaného nevyznieva pre neho príliš pozitívne. Tento už v minulosti mal problémy s alkoholom, pričom pod vplyvom alkoholu riadil aj motorové vozidlo, za čo bol postihnutý jedenkrát v priestupkovom konaní a v jednom prípade sa dopustil trestného činu. Obžalovaný sa dokonca sám rozhodol svoje problémy s alkoholom riešiť, ktoré aj podľa záverov znaleckého posudku, jednoznačne má, a to tým spôsobom, že sa odhodlal a prihlásil na dobrovoľné protialkoholické liečenie, avšak aj po jeho absolvovaní sa opätovne neudržal a bol, ako to už bolo vyššie konštatované, odsúdený za spáchanie trestného činu. Na druhej strane však súd poznamenáva, že účelom trestu nie je len samotná represívna zložka, ale aj zložka preventívna (tak individuálna ako aj generálna), pričom trest samotný má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu. Aj vzhľadom na zložitú rodinnú situáciu priateľky obžalovaného súd mu dal šancu, aby dokázal svojej priateľke, svojej rodine, ako aj celej spoločnosti, že sa naozaj zmenil a začne viesť riadny život a hlavne že bude oporou pre ňu v jej momentálnej situácii. Ako aj sám obžalovaný prezentoval už samotný pobyt vo väzbe je pre neho dostatočným ponaučením a odstrašujúcim prípadom a bude to pre neho aj do budúcna spomienka na to, ako by už nechcel dopadnúť. Za týchto okolností, keď obžalovaný bude svojej priateľke pomáhať so starostlivosťou o jej dcéru a zároveň sa bude pravidelne podrobovať dohľadu probačného úradníka, ktorý bude dohliadať na správanie obžalovaného a na skutočnosť, či obžalovaný dodržuje súdom určené obmedzenia a povinnosti, je podľa názoru súdu dostatočne osvedčené, že účel trestu je možné zabezpečiť aj podmienečným trestom odňatia slobody. Takto uložený trest v dostatočnej miere spĺňa požiadavku nielen represie, ale aj individuálnej, či generálnej prevencie a v tejto súvislosti súd konštatuje, že už samotné trestné konanie vedené voči obžalovanému pre predmetný skutok je pre obžalovaného dostačujúcim predpokladom pre jeho nápravu a jeho rozhodnutie skončiť s požívaním alkoholu a tomuto cieľu by mohlo čiastočne napomôcť i 3 mesačné abstinenčné obdobie strávené vo výkone väzby. Súd v tejto súvislosti poznamenáva, že bude záležať len na obžalovanom, ako využije šancu, ktorá mu bola daná a či naozaj začne viesť riadny život a tento povedie počas plynutia celej skúšobnej doby. V opačnom prípade dôjde k premene trestu z podmienečného na trest nepodmienečný. Takto aj naďalej bude mať svoj osud v rukách práve obžalovaný a bude záležať len na ňom ako s touto šancou naloží a či dôveru súdu v neho kladenú, nesklame.
Nakoľko sa obžalovaný dopustil trestného činu v súvislosti s konzumáciou alkoholu a znaleckým dokazovaním bola preukázaná jeho závislosť na konzumácii alkoholu, súd zároveň obžalovanému uložil obmedzenie v zmysle § 51 ods. 3 písm. b/ Trestného zákona spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov. Taktiež súd obžalovanému uložil povinnosť v zmysle § 51 ods. 4 písm. f/ Trestného zákona v skúšobnej dobe získať určitú pracovnú kvalifikáciu alebo zúčastniť sa na rekvalifikačnom kurze, keďže v jeho prípade opätovné získanie práce a zamestnania môže napomôcť k pozitívnej zmene u obžalovaného a k dosiahnutiu jeho cieľa, že skončí s konzumáciou alkoholu tým, že opätovne získa pracovné návyky a systém dochádzky.
Súd obžalovanému tiež v zmysle § 73 ods. 2 písm. d/ Trestného zákona uložil ochranné liečenie protialkoholické ambulantnou formou, pričom pri rozhodovaní o uložení tohto ochranného opatrenia vychádzal najmä so záverov znaleckého posudku z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, v ktorom sa konštatuje, že obžalovaný je závislý od konzumácie alkoholu v rozhodnom štádiu, pričom sa u neho nejedná o chorobný sklon k požívaniu alkoholu, ale obžalovaný požíva alkohol z vlastnej vôle a vlastným zapríčinením. Znalec odporučil uložiť obžalovanému ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou. S týmto záverom sa stotožnil aj súd, pričom uloženie ochranného liečenia ambulantnou formou považoval za postačujúce, keď v danom prípade rozhodujúcim faktorom je vôľa obžalovaného skončiť s konzumáciou alkoholu, avšak súd má za to, že toto jeho odhodlanie musí byť v súčasnosti podporené aj pomocou špecializovaného odborníka a v tejto kombinácii je predpoklad, že sa dostaví pozitívny výsledok.
Zároveň súd obžalovanému uložil aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke na dobu 67 mesiacov, pri zohľadnení vyrovnaného pomeru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností (1:1) v zmysle § 38 ods. 2 Trestného zákona, keďže sa trestného činu dopustil v súvislosti s touto činnosťou. V danom prípade súd zistil, že obžalovaný už bol za obdobný trestný čin ako je trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 4 Trestného zákona odsúdený rozhodnutím Obvodného súdu Landau nad Isarom sp. zn. 5Cs 11/Js 21506/13 zo 14. novembra, právoplatný dňa 24. decembra 2013 a toto rozhodnutie bolo rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č.k. 2Ntc/201/2014-31 zo dňa 04. decembra 2014, právoplatným dňa 30. decembra 2014 uznané na území Slovenskej republiky a bolo rozhodnuté aj o jeho vykonateľnosti na našom území. Za tejto situácie súd aplikoval ustanovenie § 61 ods. 3 Trestného zákona a obžalovanému uložil trest zákazu činnosti v hornej polovici trestnej sadzby.
Na základe týchto skutočností súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie len ohľadne výroku o treste (odňatia slobody a zákazu činnosti) a ochrannom opatrení v lehote 15 (pätnásť) dní od oznámenia rozsudku prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne. Ohľadne výroku o vine nie je možné podať odvolanie, nakoľko obžalovaný urobil vyhlásenie o vine, ktoré súd prijal uznesením.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1 Trestného poriadku).