Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_39C-219-2015.pdf
PDF · 97.5 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-39C/219/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V, sudkyňou JUDr. Danielou Bergerovou, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, zastúpeného advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., IČO: 36 613 843, so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, proti žalovanému: T. V.?zy, nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt hlásený B.-X., t.č. na neznámom mieste, zastúpený opatrovníkom, L. X., zamestnankyňou H. súdu B. V, o zaplatenie 264,66 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu 264,66 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,08 €, úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 264,66 € od 21.02.2011 do zaplatenia a na účet právneho zástupcu žalobcu náhradu trov konania v sume 16,50 € súdny poplatok a 70,53 € trovy právneho zastúpenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným súdu dňa 22.08.2013, opraveným podaním doručeným súdu dňa 02.12.2013 sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia istiny 264,66 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,08 € vyčísleným ako úrok z omeškania zo splátok do konečnej splatnosti úveru:
9% ročne zo sumy 44,11 € od 21.09.2010 do 20.02.2011 v sume 1,70 €;
9% ročne zo sumy 44,11 € od 21.10.2010 do 20.02.2011 v sume 1,36 €;
9% ročne zo sumy 44,11 € od 21.11.2010 do 20.02.2011 v sume 1,01 €;
9% ročne zo sumy 44,11 € od 21.12.2010 do 20.02.2011 v sume 0,68 €;
9% ročne zo sumy 44,11 € od 21.01.2011 do 20.02.2011 v sume 0,33 € (spolu 5,08 €)
a úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 264,66 € od 21.02.2011 do zaplatenia a náhrady trov konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia.
Svoj návrh odôvodnil tým, že žalobca sa stal veriteľom pohľadávky na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 15.12.2011 uzatvorenej medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s., IČO: 00 151 653 ako postupcom a žalobcom ako postupníkom. Postupca pohľadávky/právny predchodca žalobcu so žalovaným dňa 11.03.2006 uzatvoril Zmluvu, ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky. Na základe Zmluvy postupca poskytol žalovanému peňažné prostriedky. Žalobca zastáva názor, že zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa § 497 až § 507 Obchodného zákonníka. Žalovaný neplnil v stanovených termínoch splátky, čím porušil povinnosti Zmluvy. Pohľadávka žalobcu ku dňu postúpenia predstavovala sumu 2.944,82 €, ktorá pozostávala z istiny 2.301,43 €, riadneho úroku 231,13 €, úroku z omeškania 412,26 € a ostatného príslušenstva
0 € v zmysle prílohy k zmluve o postúpení pohľadávky. Podľa zmluvy postupca poskytol žalovanému úver v sume 1.659,70 € ktorý mal byť splácaný v mesačných splátkach vo výške 44,11 € vždy k 20. dňu kalendárneho mesiaca. Žalobca v predmetnom konaní uplatňuje 6 splátok úveru splatných od 20.09.2010 do 20.02.2011 v celkovej výške 264,66 € a úrok z omeškania v zmysle § 517 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (OZ) počnúc dňom splatnosti každej splátky samostatne v sume 5,08 € do konečnej splátky úveru dňa 20.02.2011 a úrok z omeškania zo sumy 264,66 € do zaplatenia.
Na návrh žalobcu súd vydal dňa 16.12.2013 platobný rozkaz pod sp.zn.: 27Ro/3683/2013, ktorý nebolo možné doručiť žalovanému do vlastných rúk, preto ho súd Uznesením zo 17.12.2014 podľa § 173 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (OSP) zrušil. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňom 28.01.2015. Žalovaný má od 28.10.2013 hlásený trvalý pobyt Bratislava-Petržalka. Súdu sa vykonaným šetrením nepodarilo zistiť aktuálnu adresu pobytu žalovaného, preto mu s poukazom na ustanovenie § 29 ods. 2 OSP ustanovil pre toto konanie opatrovníka. Opatrovník sa k návrhu nevyjadril.
Súd na pojednávaní v súlade s § 101 ods. 2 OSP, v neprítomnosti účastníkov konania vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými do spisu, predovšetkým Zmluvou o splátkovom úvere zo dňa 11.03.2006 (č.l. 5); Všeobecnými obchodnými podmienkami (č.l. 6-20); Oznámením postupcu o postúpení pohľadávky zo dňa 27.12.2011 žalovanému doporučene na adresu X); v B. (č.l. 4); Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 15.12.2011 spolu s prílohou č.1 (č.l. 23 -31); Pokusom žalobcu o zmier listom z 06.08.2013 (č.l. 32); Vyjadrením žalobcu na výzvu súdu z 03.07.2015 (č.l. 67-68); Výpisom uskutočnených transakcii na účte žalovaného vyhotovenom žalobcom (č.l. 69-75) a ostatným na vec vzťahujúcim sa spisovým materiálom.
Zmluvu o splátkovou úvere uzatváral ako veriteľ Slovenská sporiteľňa, a.s., IČO: 00 151 653 a žalovaný ako dlžník, ktorej predmetom bolo poskytnutie splátkového úveru v sume 50.000 Sk (1.659,69 €) ako spotrebný úver, s pevnou výškou úrokovej sadzby 17,30% ročne do konečnej splatnosti úveru, bez poplatku za poskytnutie úveru, s dohodnutým poplatkom za správu úveru 50 Sk/mesačne (1,65 €). Poskytnutie úveru bolo dohodnuté jednorázovo bezhotovostne. Žalovaný sa zaviazal splatiť úver v 59- tich pravidelných mesačných splátkach vo výške 1.329 Sk (44,11 €) mesačne počnúc splatnosťou prvej splátky dňa 20.04.2006 a konečnou splátkou úveru 20.02.2011 inkasom z inkasného účtu žalovaného. Splatnosť úrokov bola stanovená na posledný deň kalendárneho mesiaca. Súčasťou Zmluvy boli Všeobecné obchodné podmienky veriteľa účinné od 01.08.2002. Pohľadávku veriteľa z poskytnutého úveru tvorili istina, riadne úroky, úroky z omeškania, všetky poplatky a náklady veriteľa spojené s úverom. Ročnú percentuálnu mieru nákladov si účastníci zmluvy dohodli vo výške 9,42%, vypočítanej z hodnoty celkových nákladov, ktorá sa mení v závislosti so zmenou Úrokovej sadzby alebo poplatkov, prípadne s účtovaným úrokom s omeškania.
V preskúmavanej veci je nesporné, že predmetom konania je nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy, Zmluvy o splátkovom úvere, ktorého konečná splátka bola 20.02.2011. Veriteľ pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, a preto je ho potrebné v zmysle § 52 ods. 2 <aspi://module='ASPI'&link='40/1964%20Zb.%252352'&ucin-k-dni='30.12.9999'> Občianskeho zákonníka považovať za dodávateľa (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy). Žalovaný ako fyzická osoba pri uzatváraní predmetnej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, preto je potrebné považovať ho podľa § 52 ods. 3 <aspi:// module='ASPI'&link='40/1964%20Zb.%252352'&ucin-k-dni='30.12.9999'> Občianskeho zákonníka (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy) za spotrebiteľa a zmluvu posúdiť ako spotrebiteľskú zmluvu. Išlo o typickú štandardnú formulárovú zmluvu (ktorá je typická tým, že sa uzatvára vo viacerých prípadoch a že spotrebiteľ spravidla jej obsah nemení vzhľadom na formulárovú predtlač, spotrebiteľ buď príjme podmienky zmluvy, ktoré si dodávateľ sám v predstihu, buď podľa vlastnej predstavy naformuluje, alebo zmluvný vzťah nevznikne), na ktorú zásadne dopadá súdna kontrola v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Veriteľ postúpil svoju pohľadávku na žalobcu vo výške 2.944,82 € zmluvou zo dňa 16.12.2011, t.j. po v zmluve dohodnutej konečnej splátky úveru s úrokom. Žalovaný mal v splátkach celkovo uhradiť 2.602,49 € z toho 1.659,69 € úver a 942,80 € úrok úveru a poplatky. Z prehľadu pohybov na účte súd zistil, že žalovaný z poskytnutého úveru uhradil 1.235,21 €, naposledy splátkou z 29.07.2008. Právny predchodca žalobcu žalovaného listom zo dňa 12.12.2008 vyzýval na zaplatenie
splátok v omeškaní ku dňu 30.11.2008 vo výške 5.316 SKK (176,46 €) s príslušenstvom najneskôr do 10 dní od doručenia výzvy (č.l. 80). Zo strany žalovaného k úhrade dlžných splátok nedošlo, veriteľ nevyužil právo na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru. Úver sa stal splatným poslednou splátkou úveru 20.02.2011. Žalobca v predmetnom konaní uplatňuje návrhom doručeným súdu 22.08.20013 len 6 splátok úveru podľa tabuľky započítania jednotlivých splátok na istinu a úrok, v zmluvnej výške 44,11 € spolu s úrokom z omeškania vyčísleným z jednotlivej splátky do konečnej splatnosti úveru pevnou sumou a zákonný úrok z omeškania z uplatnenej istiny do zaplatenia dlhu. Zvyšné splátky postúpené právnym predchodcom v tomto konaní neuplatňuje.
Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.
Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 497 ObchZ - Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Keďže nedošlo, resp. nie je preukázané predčasné zosplatnenie úveru Právnym predchodcom žalobcu, v každej mesačnej anuitnej splátke je zahrnutý aj dohodnutý úrok a poplatok za vedenie úverového účtu.
Rozhodovacia prax aj právna literatúra je jednotná v tom, že úroky dohodnuté pri poskytnutí peňažnej pôžičky alebo úveru, predstavujú odmenu za používanie požičanej istiny. Pokiaľ dohodnuté úroky sú odmenou za používanie istiny, úroky z omeškania predstavujú zákonnú sankciu za omeškanie s platením istiny a na rozdiel od dohodnutého úroku ich môže veriteľ požadovať, aj keby neboli zmluvne dohodnuté, ako vyplýva z ust. § 517 ods. 2 <aspi://module='ASPI'&link='40/1964%20Zb. %2523517'&ucin-k-dni='30.12.9999'> Občianskeho zákonníka.
Uvedenú zmluvu súd vyhodnotil ako zmluvu o úvere v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Zmluva o úvere je v zmysle § 261 ods. 6 písm. d/ Obchodného zákonníka tzv. absolútnym obchodom, pre ktoré je daná pôsobnosť Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu účastníkov konania. V čase uzatvorenia zmluvy o splátkovom úvere (11.03.2006) Občiansky zákonník už obsahoval úpravu problematiky spotrebiteľských zmlúv s tým, že spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo a iné odplatné zmluvy upravené v 8. časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Z Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy o splátkovom úvere by bolo možné teda izolovaným výkladom vyvodiť, že úverová zmluva ako absolútny obchod podľa § 261 ods. 6 písm. d/ Obchodného zákonníka spotrebiteľskou zmluvou nie je. Je však potrebné poukázať na ďalšie zákony, a to najmä na zákon č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa (ktorý bol platný v čase uzatvorenia zmluvy o splátkovom úvere), v zmysle ktorého a najmä z § 23a ods. 1 vyplýva, že spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzatvorené podľa Občianskeho zákonníka a Obchodného zákonníka ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy v podstate podstatným spôsobom neovplyvní. Pojem typová zmluva (synonymum neskôr zavedeného pojmu spotrebiteľská zmluva) podľa Občianskeho zákonníka bol teda rozšírený tak, že spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzatvorené podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvní. Zmluva o splátkovom úvere uzatvorená medzi Právnym
predchodcom žalobcu a Žalovaným je napriek povahe tzv. absolútneho obchodu zmluvou typovou, a teda zmluvou spotrebiteľskou. Z tohto teda vyplýva, že je právne irelevantný prameň práva, podľa ktorého sa príslušná zmluva spravuje, ale vychádzajúc z predchádzajúceho, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva upravená podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka ako aj podľa ktoréhokoľvek iného zákona, ktorá vyhovuje vyššie uvedenej charakteristike.
Podľa § 524 ods. 1 a 2 zákona č. 40/ 1964 Zb. - Občianskeho zákonníka (OZ) veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom od 01.04.2015, článok II , článok XIV zákona č. 102/2014 Z.z. ) ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Právny predpis, ktorého súčasťou je toto ustanovenie, nemá prechodné ustanovenia, čo znamená, že od jeho účinnosti sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom ( rozsudok NS SR z konania sp.zn. 3 MCdo 12/2014 ).
Zistený skutkový stav vyhodnotil súd podľa právnej úpravy v rozhodnej dobe vzniku zmluvných vzťahov a to podľa ustanovení zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, podľa ustanovení zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, podľa Smernice Rady 87/102/EHS a podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách.
Splátky bol žalovaný povinný hradiť do 20. dňa kalendárneho mesiaca - právny predchodca mohol uplatniť mimoriadnu splatnosť pre porušenie zmluvy - každá splátka sa premlčuje samostatne a samostatne jej začína plynúť premlčacia lehota. Splátky uplatnené žalobcom od 20.09.2010 do 20.02.2011 - 6x nie sú premlčané a predstavujú výšku istiny uplatňovanú v návrhu 6x 44,11 € = 264,66 €.
Vykonaným dokazovaním považoval súd za preukázané, že banka poskytla Žalovanému úver, záväzok vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť úrok žalovaný nedodržal a svoj splatný záväzok nesplnil, preto bola Banka oprávnená požadovať splatenie pohľadávky. Preukázané tiež bolo, že pohľadávka Banky, vyšpecifikovaná žalobcom bola aj s príslušenstvom postúpená žalobcovi. Jej uspokojenia sa preto žalobca domáhal oprávnene.
Na základe vykonaného dokazovania a s poukazom na ustanovenia zákonov súd dospel k záveru, že žalobný návrh bol dôvodne podaný. Z listinných dôkazov bola preukázaná dôvodnosť a výška zostatku nesplateného a nepremlčaného záväzku žalovaného ako dlžníka, súd preto návrhu v celom rozsahu vyhovel a žalovaného zaviazal na zaplatenie istiny spolu s úrokom z omeškania v súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nar. vl. č. 87/1995 Z.z. tak ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP v spojení s § 149 ods. 1 OSP. Žalobca bol úspešný. Trovy konania mu vznikli zaplatením súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby vypočítané podľa vyhl.č. 655/2004 Z.z.
1/ prevzatie a príprava zastúpenia .................................................................................. 21,58 €
2/ písomné podanie žaloby súdu 22.08.2013 .................................................................. 21,58 €
advokátska odmena spolu 43,16 € + režijný paušál 15,62 € (2x 7,81 €) = trovy právneho zastúpenia 58,78 + 11,75 € (20% DPH) =70,53 €.
Podľa § 149 ods. 1 OSP priznaná náhrada trov konania sa zaplatí k rukám/na účet právneho zástupcu žalobcu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na podpísanom súde, dvojmo.
Odvolanie voči rozsudku musí obsahovať tieto náležitosti:
- z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje a musí byť podpísané a datované,
- v odvolaní je potrebné uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha,
- odvolanie podlieha súdnemu poplatku v rovnakej výške ako sa platí súdny poplatok za návrh.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
- v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (z.č. 233/1995 Z.z.)