Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6CoP/37/2022

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Stanislavy Kollárovej a sudcov JUDr. Ivety Anderlovej a Mgr. Marka Anovčina vo veci starostlivosti súdu o maloletú X. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpenú kolíznym a procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, dieťa rodičov: matky K. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y., H. XXX/XX, t. č. bytom Y., O. E. XX, a otca Z. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y., X. XXXX/XC, t. č. v Ústave na výkon trestu odňatia slobody a Ústave na výkon väzby Ilava, Ilava, Mierové námestie 1, o návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca k maloletému dieťaťu a o návrhu otca na zníženie jeho vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č. k. -121 zo dňa 29. júna 2022 takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o zastavení konania o návrhu otca na zníženie výživného p o t v r d z u j e .

II. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o zvýšení vyživovacej povinnosti otca k maloletej X. Q., nar. XX.XX.XXXX, a v súvisiacich výrokoch, ktorými bolo rozhodnuté o povinnosti otca splácať dlh na zameškanom výživnom, o zmene výrokovej časti o úprave vyživovacej povinnosti otca k maloletej X. rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 19.05.2010, č. k. - 21, a o náhrade trov konania r u š í a vec mu v týchto častiach v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zvýšil vyživovaciu povinnosť otca k maloletej X. Q., nar. XX.XX.XXXX, z doterajšej sumy 40,- eur mesačne na sumu 130,- eur mesačne s účinnosťou od 01.07.2021, ktoré zaviazal otca platiť k rukám matky vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred. Dlh otca na zameškanom zvýšenom výživnom pre maloletú X. za obdobie od 01.07.2021 do 30.06.2022 vo výške 1 080,- eur otcovi povolil splácať v splátkach po 30,- eur mesačne spolu s bežným výživným k rukám matky až do úplného vyrovnania dlhu s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Vo výrokovej časti o úprave vyživovacej povinnosti otca k maloletej X. zmenil rozsudok Okresného súdu Trenčín zo dňa 19.05.2010, č. k. - 21. Súd konanie o návrhu otca na zníženie výživného zastavil. Žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. V odôvodnení uviedol, že návrhom na začatie konania sa matka maloletej domáhala zvýšenia vyživovacej povinnosti otca k maloletej X. z doterajšej sumy 40,- eur mesačne na sumu 230,- eur mesačne s účinnosťou od podania návrhu. V podaní zo dňa 10.03.2022 otec uviedol, že s návrhom matky na zvýšenie výživného nesúhlasí, nakoľko je od 03.01.2022 vo vyšetrovacej väzbe a jeho príjem je len čerpanie PN a výživné uhrádza pomocou jeho rodiny, ktorá výživné hradí za neho. Preto otec požiadal o zníženie jeho vyživovacej povinnosti na maloletú X., nakoľko on sám nemá finančné prostriedky, aby vôbec platil nejaké výživné. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že maloletá X. pochádza z mimomanželského vzťahu jej rodičov, ktorí nežijú spolu a rozsudkom Okresného súdu Trenčín č. k. - 21 zo dňa 19.5.2010 bola schválená rodičovská dohoda, v zmysle ktorej bola maloletá X. zverená do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal prispievať na jej

výživu sumou 40,- eur mesačne. Uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 17.06.2010. V čase uvedenej poslednej úpravy výživného mala maloletá X. jeden rok, bola zdravá. Matka maloletej bola slobodná, spolu s maloletou X. bývala v spoločnej domácnosti u jej rodičov v ich byte a na bývanie im prispievala 17,- eur mesačne. Matka bola s dcérou na rodičovskej dovolenke, poberala rodičovský príspevok vo výške 164,22 eur mesačne a prídavky na dieťa 21,99 eur mesačne. Okrem maloletej X. vtedy nemala matka iné vyživovacie povinnosti. Nevlastnila žiaden majetok väčšej hodnoty. Otec maloletej bol slobodný a býval v spoločnej domácnosti s jeho matkou v jej byte a na domácnosť jej prispieval 50,- eur mesačne. Otec maloletej bol vtedy nezamestnaný, nebol evidovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie a brigádnicky si privyrábal cca 230,-eur mesačne netto. Splácal dlh po 70,- eur mesačne. Nevlastnil žiaden majetok väčšej hodnoty. Okrem maloletej X. nemal iné vyživovacie povinnosti. Maloletá X. býva s matkou, s otcom sa nestretáva. Tomu s platením doterajšieho výživného na maloletú pomáha jeho rodina. Maloletá X. má v súčasnosti 13 rokov a je žiačkou 7. ročníka základnej školy. Jej stravné v školskej jedálni predstavuje 40,- eur mesačne. Jej cestovné výdavky matka vyčíslila v sume 35,- eur až 40,- eur mesačne. Maloletá navštevuje krúžok jazdenia na koňoch s poplatkom 50,- eur a má ďalšie bežné výdavky primerané jej veku. Maloletá je zdravá. Matka maloletej je slobodná, spolu s dcérou býva v spoločnej domácnosti s jej terajším priateľom a ich 3-ročným synom. Bývajú v prenajatom 3-izbovom byte, kde náklady bývania predstavujú 460,- eur mesačne. Okrem maloletej X. má matka ešte vyživovaciu povinnosť k jej maloletému synovi M. H., nar. v XX/ XXXX, pochádzajúcemu z jej terajšieho vzťahu. Matka maloletej je so synom na rodičovskej dovolenke a poberá rodičovský príspevok vo výške 280,- eur mesačne a prídavky na dve deti spolu vo výške 51,76 eur mesačne. Po ukončení rodičovskej dovolenky má matka v úmysle sa od 09/2022 zamestnať ako chyžná s predpokladaným zárobkom 500,- eur až 600,- eur mesačne. Matka nevlastní žiaden majetok väčšej hodnoty. Priateľ matky zarába cca 1 000,- eur mesačne. Otec maloletej je slobodný a okrem maloletej X. nemá iné vyživovacie povinnosti. Otec nevlastní žiaden majetok väčšej hodnoty. Dňa 03.01.2022 bol otec maloletej vzatý do väzby a doposiaľ sa nachádza v ÚVTOS a ÚVV Ilava. V minulosti bol od 18.01.2012 do 18.01.2021 vo výkone trestu odňatia slobody, kde bol zaradený do práce s čistou mesačnou mzdou vo výške cca 260,- eur mesačne. Po prepustení z výkonu trestu býval v spoločnej domácnosti s jeho novou priateľkou a jej synom v prenajatom byte a uhrádzal nájom 400,- eur mesačne. Od 19.01.2021 do 31.01.2021 bol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie a od 01.02.2021 bol zamestnaný u zamestnávateľa Vaillant Industrial Slovakia s.r.o. ako nastavovač strojov so zárobkom podľa jeho udania vo výške 900,- eur mesačne. Podľa oznámenia jeho zamestnávateľa jeho pracovná morálka nebola dostatočná. Z potvrdenia zamestnávateľa o príjme otca i potvrdenia Sociálnej poisťovne vyplynulo, že od 08.09.2021 do 05.10.2021, od 13.11.2021 do 26.12.2021 a od 04.01.2022 do 03/2022 bol otec maloletej práceneschopný a počas obdobia PN poberal nemocenské dávky, ktoré mu za uvedené obdobie od 09/2021 do 03/2022 boli vyplatené spolu vo výške 3 744,30 eur a čistá mzda za obdobie od 02/2021 do 12/2021 mu bola od vyplatená spolu vo výške 7 015,85 eur. Takto jeho priemerný čistý mesačný príjem z titulu mzdy a nemocenského predstavoval cca 685,- eur mesačne a podľa vlastného udania si občas brigádne privyrábal 4,- eur / hod. Od 03.01.2022 sa otec maloletej nachádza v ÚVTOS a ÚVV Ilava a dňom 11.05.2022 tam bol zaradený do práce na šitie obuvi, kde za uvedený mesiac zarobil 6,86 eur. Voči otcovi maloletej je vedených viacero trestných konaní. Uznesením Okresného súdu Trenčín zo dňa 07.01.2022 bol vzatý do väzby pre zločin porušovania domovej slobody podľa . Na Okresnom súde Trenčín je vedené trestné konanie na základe podanej obžaloby na otca maloletej za prečin útoku na verejného činiteľa podľa , ktorého sa mal dopustiť dna 30.05.2021. Aktuálne má otec evidovanú väzbu na základe príkazu na vzatie do väzby zo dňa 07.01.2022 so začiatkom väzby 03.01.2022 a od 14.06.2022 má evidovaný trest s nariadením výkonu trestu 09.06.2022, začiatok trestu 03.01.2022 a predpokladaný koniec trestu 03.01.2023, uložený za (trestný čin výtržníctvo). Právne vec súd posúdil podľa až 5, , , veta prvá, a Zákona o rodine, až 3 . Uviedol, že mal za preukázané, že návrh matky na zvýšenie výživného je dôvodný, hoci nie až v takom rozsahu ako navrhovala matka. Vyživovacia povinnosť otca k maloletej bola naposledy upravená veľmi dávno, ešte pred 12 rokmi a odvtedy došlo k podstatnej zmene pomerov ako na strane účastníkov konania, tak i objektívne rastom životných nákladov. V čase poslednej úpravy výživného bola maloletá X. v útlom dojčenskom veku, kedy mala len jeden rok a v súčasnosti už má 13 rokov a je žiačkou 7. ročníka základnej školy. Teda je vekovo podstatne staršia a medzitým u nej nastalo viacero zmien, z ktorých by každá odôvodňovala zvýšenie výživného. Maloletá prešla najprv do materskej školy, potom na prvý stupeň základnej školy a potom na druhý stupeň základnej školy. Je teda zrejmé, že jej vyšším vekom sa podstatne zvýšili aj výdavky na jej výživu, venuje sa školským aj mimoškolským činnostiam a záujmom. K zmene pomerov došlo aj na strane matky maloletej, ktorá v čase poslednej

úpravy výživného mala vyživovaciu povinnosť len k maloletej X. a v súčasnosti má vyživovaciu povinnosť k dvom maloletým deťom, teda jej pribudla jedna vyživovacia povinnosť k maloletému M.ovi, nar. v XX/ XXXX, pričom jej príjmové pomery sa nejako podstatne nezmenili, pretože v čase poslednej úpravy výživného bola na rodičovskej dovolenke s maloletou X. a poberala len rodičovský príspevok vo výške 164,22 eur mesačne a prídavky na jedno dieťa a v súčasnosti je tiež na rodičovskej dovolenke, teraz s jej maloletým synom M., jej jediným príjmom je rodičovský príspevok, ktorý je aktuálne vo výške 280,- eur mesačne a poberá prídavky na dve deti. K zmene pomerov došlo aj na strane otca maloletej. Ten bol v čase poslednej úpravy výživného nezamestnaný a len brigádne si privyrábal 230,- eur mesačne. V súčasnosti sa otec maloletej od 03.01.2022 nachádza v ÚVTOS a ÚVV Ilava s minimálnym príjmom, ale pred jeho vzatím do väzby bol riadne zamestnaný so zárobkom podľa vlastného udania vo výške 900,- eur mesačne. Hoci od 09/2021 býval pomerne často práceneschopný, aj tak jeho priemerný čistý mesačný príjem titulom mzdy a nemocenského predstavoval 685,- eur mesačne, čo je 2,98 násobne viac ako brigádne zarábal v čase poslednej úpravy výživného. Počet vyživovacích povinností sa mu nezmenil, teda okrem maloletej X. nemá otec iné vyživovacie povinnosti. S poukazom na zistenú zmenu pomerov, veľmi dlhý čas od poslednej úpravy výživného, vek a odôvodnené potreby maloletého dieťaťa a objektívne schopnosti a možnosti oboch rodičov, rozhodol súd o zvýšení vyživovacej povinnosti otca k maloletej z doterajšej sumy 40,- eur mesačne na sumu 130,- eur mesačne. Hoci sa otec dieťaťa aktuálne nachádza v ÚVTOS a ÚVV s minimálnymi príjmovými pomermi a nesúhlasil so žiadnym zvýšením výživného, pri určovaní zvýšeného výživného súd prihliadal na potencialitu jeho príjmových možností. Súd mal za to, že vyššie matkou požadované výživné by už presahovalo možnosti otca, u ktorého súd vychádzal z potenciálneho príjmu 685,- eur a matkou požadovaná suma 230,- eur by nebola v jeho možnostiach. V súvislosti so zvýšením vyživovacej povinnosti otca k maloletému dieťaťu v zmysle rozsudku vznikol otcovi dlh na zameškanom zvýšenom výživnom za obdobie od 01.07.2021 do 30.06.2022 vo výške 1 080,- eur (12 mesiacov á 90,- eur), ktorú sumu súd povolil otcovi splácať v splátkach po 30,- eur mesačne spolu s bežným výživným tak, aby dlh bol takto uhradený do 3 rokov, pod následkom straty výhody splátok. Keďže podaním zo dňa 10.03.2022 otec žiadal zníženie výživného, súd ho vyzval na upresnenie sumy, na ktorú navrhuje znížiť výživné. V podaní zo dňa 05.05.2022 už otec netrval na znížení výživného a žiadal, aby mu bola ponechaná doterajšia výška výživného. Toto podanie posúdil súd podľa jeho obsahu ako späťvzatie jeho návrhu na zníženie výživného a so súhlasom ostatných účastníkov bolo konanie o návrhu otca na zníženie výživného v zmysle zastavené. O trovách konania rozhodol súd v zmysle v spojení s tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletej. Namietal, že boli porušené jeho práva na spravodlivý súdny proces, nakoľko mu nebolo umožnené, aby sa zúčastnil súdneho konania, lebo nedisponoval finančnými prostriedkami, aby si uhradil eskortu na súdne pojednávanie. Uviedol, že sa nachádza vo výkone trestu v Ilave a momentálne nie je pracovne zaradený a nepoberá žiadne finančné prostriedky. Finančné prostriedky na úhradu bežného výživného nemá. S platením výživného mu pomáha jeho rodina, ktorá už sedem mesiacov za neho platí výživné. Mal za to, že matka v návrhu na zvýšenie výživného uvádzala nepravdivé tvrdenia. Poukázal na to, že v čase, kedy žil s matkou v spoločnej domácnosti, on uhrádzal všetky náklady, pričom matka nepracovala. Uhrádzal aj výživné, pričom finančné prostriedky, ktoré matke uhrádzal, si nenechal podpísať, a tak mu vznikol aj dlh na výživnom 1 600,- eur, ktorý uhradil po príchode z výkonu trestu. Podľa otca matka nepravdivo uviedla, že otec sa s maloletou nestretával a nemal ani záujem sa stretávať. S maloletou sa stretával a bral ju na spoločné výlety. Maloletej navrhoval, aby žila s ním a jeho priateľkou v spoločnej domácnosti, nakoľko podľa otca nemala vhodné výchovné podmienky. Maloletej pomáhal s nákupom študijných potrieb a liečiv. Matka maloletej vedela, kde otec pracuje, a to zo spoločného stretnutia pred podaním návrhu na zvýšenie výživného, ako aj od otcovej matky. Otec potom, čo mu zamrzol telefón, prišiel o číslo účtu matky, kde posielal výživné. Na jeho požiadanie mu matka úmyselne uviedla číslo účtu, ktoré nebolo jej, kde otec poslal finančné prostriedky, pričom naďalej žiadala výživné. Napriek tomu, že takto otec prišiel o finančné prostriedky, výživné matke vyplatil. S maloletou udržiaval kontakt aj vtedy, keď bol vo výkone trestu odňatia slobody, a to aj osobný a korešpondenčný. Mal za to, že súd výšku výživného neurčil správne, nakoľko po odrátaní jeho výdavkov by mu nezostala ani suma životného minima. Zo sumy príjmu, z ktorej vychádzal súd vo výške 685,- eur mesačne, platil nájom bytu vo výške 400,- eur, pôžičku vo výške 40,- eur mesačne, pričom z tohto má ešte platiť dlh na výživnom a bežné výživné 130,- eur. Otec mal za to, že nedostatok finančných prostriedkov mu nesmie brániť zúčastniť sa súdneho pojednávania. Výživné v určenej výške považoval za likvidačné, ktoré bude viesť k jeho ďalším dlhom, ktoré nebude

možné po prepustení uhradiť a nebude môcť viesť riadny život. Otec naďalej trval na znížení vyživovacej povinnosti a uviedol, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil jeho podanie.

3. Matka v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že otec mal veľa príležitostí napraviť sa a starať sa o svoju dcéru. Sumu určeného výživného považovala matka za primeranú veku maloletej. Odvolanie otca považovala za nedôvodné a žiadala, aby odvolací súd rozhodol v prospech maloletej a priznal jej výživné ako v konaní pred súdom prvej inštancie.

4. Otec v písomnej replike k vyjadreniu matky uviedol, že momentálne je vo výkone trestu odňatia slobody a nie je pracovne zaradený. Namietal, že matka zatajila svoje vedľajšie príjmy. Otec uviedol, že má záujem podieľať sa na výchove maloletej. Ďalej otec zopakoval svoje argumenty z podaného odvolania.

5. Matka v písomnej duplike k vyjadreniu otca uviedla, že otec mal vždy vo výkone trestu odňatia slobody pracovné zaradenie. Potvrdila, že maloletá párkrát navštívila otca vo väzení, pričom sama maloletá uviedla, že si nemá s otcom čo povedať a podľa matky sa otec pred maloletou vyjadroval vulgárne. Mala za to, že otec sa mohol o dcéru starať, keď bol na slobode, no napriek tomu opätovne skončil vo väzení. Žiadala, aby odvolací súd rozhodol v prospech maloletej a priznal jej výživné ako v konaní pred súdom prvej inštancie. Suma 40,- eur pokryje iba stravu v školskej jedálni, nič viac.

6. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podľa a a , bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné vo výroku o zastavení konania o návrhu otca na zníženie výživného podľa ako vecne správny potvrdiť a v ostatných výrokoch podľa zrušiť a podľa vrátiť vec v tejto časti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie z nasledovných dôvodov:

7. Súd prvej inštancie zastavil konanie v časti o návrhu otca na zníženie výživného z dôvodu, že podanie otca, ktoré nasledovalo po jeho návrhu na zníženie výživného, a v ktorom uviedol, že žiada, aby mu bola ponechaná doterajšia výška vyživovacej povinnosti, posúdil podľa obsahu ako späťvzatie návrhu na zníženie výživného.

8. Odvolací súd považuje výrok napadnutého rozsudku o zastavení konania o návrhu otca za vecne správny a v celom rozsahu sa stotožňuje aj s odôvodnením vo vzťahu k tomuto výroku. Na zdôraznenie jeho správnosti uvádza, že v zmysle sa každé podanie posudzuje podľa jeho obsahu a pokiaľ sa účastník konania vyjadrí, že žiada, aby mu bola ponechaná doterajšia výška vyživovacej povinnosti, nemožno takéto podanie považovať za nič iné, ako za späťvzatie akéhokoľvek návrhu, ktorým ten istý účastník žiadal akúkoľvek zmenu vyživovacej povinnosti, keďže má záujem na zachovaní súčasného stavu. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zastavení konania o návrhu otca na zníženie výživného ako vecne správny potvrdil. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že hoc bol výrok o zastavení konania o návrhu otca súčasťou rozsudku, takýto výrok má povahu uznesenia, ktorým sa inak konanie zastavuje, a preto na jeho potvrdenie postačovalo rozhodnutie odvolacieho súdu vo forme uznesenia.

9. Rozhodnutie o zvýšení výživného založil súd prvej inštancie na tom právnom závere, že návrh matky na zvýšenie výživného je dôvodný, hoci nie v takom rozsahu ako navrhovala. Súd poukázal na to, že vyživovacia povinnosť k maloletej bola naposledy upravená pred 12 rokmi a odvtedy došlo k podstatnej zmene pomerov u maloletej v súvislosti s narastajúcim vekom, zvýšenými nákladmi na štúdium na základnej škole, záujmami a mimoškolskými aktivitami a matke od poslednej úpravy výživného pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť. Otec je vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS a ÚVV Ilava. Pred jeho vzatím do väzby bol riadne zamestnaný, pričom vzhľadom na to, že bol často práceneschopný, súd ustálil jeho príjem na 685,- eur mesačne. Súd vychádzal z potenciality príjmu otca, ktorý dosahoval na slobode. Zo zisteného skutkového stavu mal súd za to, že je potrebné zvýšiť výživné na sumu 130,- eur, ktorú súd považoval vzhľadom na okolnosti veci za primeranú.

10. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

11. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

12. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

13. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

14. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

15. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

16. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

17. Súd v konaní o zvýšenie výživného v zmysle , , <https://www.beck-online.sk/bo/ document-view.seam?documentId=pj5f6mrqge2v6mjwgexhaylsmftxeylgfuztm> postupuje v súčinnosti s účastníkmi konania tak, aby zistil skutočný stav veci a je povinný na účely skutočného stavu veci vykonať aj iné dôkazy ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci. Súd si môže osvojiť zhodné skutkové tvrdenia účastníkov, ak nemá pochybnosti o ich pravdivosti, len ak nie sú v rozpore s vykonaným dokazovaním ( <https://www.beck-online.sk/bo/document-view.seam? documentId=pj5f6mrqge2v6mjwgexhaylsmftxeylgfuzto>). Mimosporové konanie je typické dominanciou princípu oficiality a princípu materiálnej pravdy. Tieto vyžadujú od súdu, aby zistil skutočný stav veci, a teda v rámci dokazovania sa nemôže spoliehať len na dôkaznú iniciatívu účastníkov konania, ale aplikuje tzv. vyšetrovací, resp. vyhľadávací princíp civilného procesu. Na tieto princípy nadväzuje aj právo účastníka konania na odôvodňovanie súdnych rozhodnutí, ktoré je súčasťou práva na spravodlivý súdny proces v zmysle článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a článku 46 ods. 1 SR. V situácii, keď z odôvodnenia rozhodnutia nemožno zistiť dôvody, pre ktoré bolo, resp. nebolo vyhovené uplatnenému nároku, je pre účastníkov veľmi obtiažne pochopiť takéto rozhodnutie. Pokiaľ nie sú tieto faktory vysvetlené v odôvodnení rozhodnutia, nemožno vylúčiť, že rozhodnutie, z ktorého nie je možné zistiť, akými úvahami sa súd pri formulovaní výroku spravoval, treba považovať za nepreskúmateľné.

18. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie o tom, že v predmetnej veci došlo k podstatnej zmene pomerov na strane účastníkov konania, a to aj vzhľadom k tomu, že vyživovacia povinnosť bola naposledy upravená pred 12 rokmi. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie správne vychádzal z princípu potenciality príjmov otca vzhľadom na skutočnosť, že otec je v súčasnosti vo výkone trestu odňatia slobody v dôsledku vlastného protiprávneho konania, čím sa zároveň vzdal výhodnejšieho zamestnania, ktoré mohol mať na slobode. Z ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine vyplýva princíp potenciality príjmov, ktorý je inštitútom výrazne ochraňujúcich záujmy oprávneného a umožňuje súdu hodnotiť nielen životné okolnosti a pomery povinného, ktoré sú reálne dané, ale aj tie, ktoré by za určitých podmienok mohli existovať. Okolnosťou, pre ktorú súd vychádza z princípu potenciality, je podľa záverov aplikačnej praxe aj výkon trestu odňatia slobody, či umiestnenie povinného vo väzbe, keď sa vychádza z toho, že tento dôvod by nemal byť pre povinného výhodou, a preto treba vychádzať z možných zárobkov otca bez ohľadu na skutočnosť, že je vo výkone trestu odňatia slobody, kde sú jeho zárobkové možnosti limitované pracovnými možnosťami, ktoré ústav na výkon trestu odňatia slobody odsúdeným ponúka, keďže otec maloletej je vo výkone trestu v dôsledku vlastného zavineného konania, ktoré ho nemôže zbaviť vyživovacej povinnosti a ani nijak obmedziť jeho vyživovaciu povinnosť k maloletej.

19. Súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania ustálil potenciálny príjem otca vo výške 685,- eur. V tomto smere súd prvej inštancie uviedol, že vychádzal z posledných zárobkových a príjmových pomerov, keď bol otec na slobode, pričom ako uviedol v odôvodnení svojho rozhodnutia, priemerný mesačný príjem otca určil súd na základe potvrdenia Sociálnej poisťovne o vyplácaných nemocenských dávkach za obdobie od 08.09.2021 do 05.10.2021, od 13.11.2021 do 26.12.2021 a od 04.01.2022 do 03/2022, spolu v sume 3 744,3 eur, a čistej mesačnej mzdy, ktorá mu bola vyplatená za obdobie od 02/2021 do 12/2021 spolu vo výške 7 015,85 eur.

20. Z uvedeného odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva, z akého obdobia súd prvej inštancie pri výpočte priemernej mesačnej mzdy otca vychádzal a nie je z neho zrejmé, ako dospel k sume potenciálneho príjmu otca na úrovni 685,- eur. Otec bol dňa 03.01.2022 vzatý do väzby. Od tohto dňa boli preto zárobkové možnosti otca obmedzené, a preto pre posúdenie potenciality príjmov bolo potrebné vychádzať z príjmov otca, ktoré dosahoval pred týmto obdobím, keď bol otec na slobode. Neskôr vyplácané zárobky otca vo výkone trestu odňatia slobody už boli obmedzené skutočnosťou straty osobnej slobody otca. Skutočnosť, že z odôvodnenia nevyplýva, za aké obdobie súd vypočítal priemerný mesačný príjem otca, neumožňovalo preskúmať, či súd prvej inštancie zohľadnil všetky príjmy, ktoré otec v rozhodnom období dosahoval. Za rozhodné obdobie je v tomto prípade nevyhnutné považovať iba obdobie pobytu otca na slobode a príjem, ktorý bol otec schopný dosiahnuť v tomto období.

21. Konanie o určenie (zvýšenie) výživného na maloleté dieťa je konaním, ktoré možno začať aj bez návrhu, a preto odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania. Odvolací súd taktiež nie je viazaný odvolacími dôvodmi. Z uvedených dôvodov odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v celom jeho rozsahu a keďže mu z neho nie je zrejmé, ako súd prvej inštancie dospel k potenciálnemu priemernému príjmu otca práve vo výške 685,- eur, dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je v tejto časti nepreskúmateľný, v dôsledku čoho došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces účastníkov konania, keďže riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia je súčasťou práva na spravodlivý súdny proces.

22. Pokiaľ otec namietal porušenie aj jeho práva na spravodlivý súdny proces v tom, že sa nemohol zúčastniť konania, nakoľko nemal dostatok finančných prostriedkov, aby mohol uhrádzať trovy eskorty, odvolací súd vyhodnotil tieto námietky ako nedôvodné. Predovšetkým otec bol riadne predvolaný na pojednávania v predmetnej veci. Z pojednávania konaného dňa 10.11.2021 sa telefonicky ospravedlnil z dôvodu PN. Pojednávania konaného dňa 16.02.2022 sa otec a ani matka nezúčastnili, pričom súd zistil, že otec sa nachádza v ÚVTOS a ÚVV Ilava a odročil pojednávanie za účelom výsluchu otca. Súd výzvou zo dňa 23. februára 2022 vyzval otca, aby sa vyjadril k otázkam súdu o podstatných skutočnostiach prejednávanej veci, na ktoré otec reagoval listom zo dňa 05.03.2022, v ktorom okrem iného uviedol, že súhlasí s tým, aby pojednávanie prebehlo v jeho neprítomnosti, nakoľko nemá finančné prostriedky na úhradu trov eskorty. Následne súd vyzval otca výzvou zo dňa 21. apríla 2022, aby sa vyjadril k ďalším skutočnostiam, ktoré v predchádzajúcom vyjadrení neuviedol, na ktorú výzvu otec odpovedal listom zo dňa 05.05.2022. Z uvedeného vyplýva, že aj napriek tomu, že sa otec nezúčastnil pojednávania, hoci sám súhlasil s pojednávaním bez jeho prítomnosti, súd prvej inštancie dostatočne vytvoril priestor na to, aby sa mohol otec vyjadriť ku všetkým podstatným skutočnostiam prejednávanej veci a jeho účasť na pojednávaní tak nebola nevyhnutná. Preto pokiaľ súd prvej inštancie uskutočnil pojednávanie bez prítomnosti otca (z dôvod súhlasu otca s pojednávaním v jeho neprítomnosti), takýmto postupom neporušil procesné práva otca.

23. Vzhľadom na skutočnosť, že nemožno zistiť dôvody, pre ktoré súd vychádzal konkrétne z potenciálneho príjmu otca vo výške 685,- eur, nebolo možné ani dospieť k záveru, že zvýšenie výživného zo sumy 40,- eur na sumu 130,- eur je primerané, a že toto zodpovedá schopnostiam a možnostiam otca maloletej. Tento nedostatok zároveň nebolo možné odstrániť v konaní pred odvolacím súdom.

24. Z týchto dôvodov odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zvýšení výživného podľa zrušil. Pokiaľ ide o výroky o zročnom výživnom, zmene predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom a o náhrade trov konania, zrušil odvolací súd aj tieto výroky napadnutého rozsudku ako výroky závislé na výroku o zvýšení výživného. Odvolací súd zároveň podľa vrátil vec súdu prvej inštancie v zrušených častiach na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

25. V ďalšom konaní súd prvej inštancie opätovne preskúma schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov, pričom v prípade otca vzhľadom na vyššie uvedené preskúma, aký skutočne dosahoval otec priemerný mesačný príjem pred tým, ako bol vzatý do väzby, pričom zoberie do úvahy všetky príjmy otca za posudzované obdobie, z ktorého pre výpočet priemerného mesačného príjmu bude vychádzať. V tomto smere súd prípadne doplní dokazovanie a následne rozhodne o zvýšení vyživovacej povinnosti otca v nadväznosti na jeho príjem, ktorý by bol schopný potenciálne dosahovať na slobode, berúc do úvahy zásadu prednosti výživného pred inými výdavkami rodiča. Podmienky na zvýšenie výživného sú jednoznačne splnené a na jeho znižovanie nie je zákonný dôvod, pretože aktuálny nízky príjem otca vo výkone trestu odňatia slobody je zapríčinený jeho správaním a teda nemožno naň prihliadať. Konkrétny rozsah zvýšenia výživného však musí vychádzať z riadne zisteného skutočného stavu veci (v tomto prípade potenciálneho príjmu otca) a odôvodnenie takéhoto rozhodnutia musí spĺňať náležitosti podľa , a to prípadne aj s uvedením výpočtu, ako súd dospel k priemernej výšku potenciálneho príjmu otca. Súd prvej inštancie sa v ďalšom konaní bude zároveň zaoberať aj ďalšími námietkami účastníkov konania, ktoré uplatnili v odvolacom konaní, a za týmto účelom ich vypočuje (matku najmä k jej možným zárobkom a otca najmä k jeho možnostiam, schopnostiam a nevyhnutným výdavkom). Odvolací súd tiež dáva do pozornosti, že hoc ide o konanie, ktoré možno začať aj bez návrhu, sa na návrh začalo, a pokiaľ súd návrhu matky úplne nevyhovel, mal to uviesť nielen v odôvodnení rozsudku, ale vyjadriť to mal aj vo výroku rozsudku o zamietnutí návrhu vo zvyšku. Pokiaľ súd návrhu matky v ďalšom konaní úplne nevyhovie, takýmto spôsobom sa vyporiada s návrhom matky nad rámec zvýšeného výživného. Pokiaľ by sa otec v priebehu ďalšieho konania znovu domáhal zníženia výživného, súd o takomto návrhu znovu rozhodne.

26. Vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu je súd prvej inštancie viazaný ( ).

27. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).