Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9Cb-114-2014.pdf
PDF · 109.96 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
NM-9Cb/114/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Mesto nad Váhom samosudkyňou JUDr. Lenkou Pavlovičovou v právnej veci navrhovateľa Milana Bartovica, podnikajúceho pod obchodným menom Milan Bartovic, s miestom podnikania Nové Mesto nad Váhom, Dr. Markoviča 4, IČO: 32782683, zast. JUDr. Drahomírom Kubičinom, advokátom v Novom Meste nad Váhom, Námestie Slobody 16, proti odporcovi l/ Štrkopiesky Hrubá Borša, s.r.o., so sídlom Hrubá Borša, Majer- Malá Borša, IČO: 35938064, zast. JUDr. Soňou Vlhovou, advokátkou v Bratislave, Námestie M. Benku 5, 2/ KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Bratislava, Štefánikova 17, IČO: 31595545, o zaplatenie 1.800,40 Eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Odporcovia l/ a 2/ sú povinní zaplatiť navrhovateľovi spoločne a nerozdielne sumu 1.500,33 Eur so 5,25 % ročným úrokom z omeškania od 10.08.2013 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšnej časti súd návrh zamieta.
III. Odporcovia 1/ a 2/ sú povinní zaplatiť navrhovateľovi spoločne a nerozdielne náhradu trov konania spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku v sume 71,28 Eur a náhradu trov konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia v sume 314,34 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku k rukám právneho zástupcu navrhovateľa.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal, aby súd odporcov zaviazal k zaplateniu sumy 1.800,40 Eur so 6% ročným úrokom z omeškania od 10.08.2013 do zaplatenia spoločne a nerozdielne. Žiadal priznať náhradu trov konania. Uviedol, že účastníci sú podnikatelia. Navrhovateľ je vlastníkom motorového vozidla- autobus zn. Mercedes Benz TOURISMO, ev. č. J. XXX G.. Odporca l/ je podnikateľom a vlastníkom motorového vozidla zn. VOLVO, ev. č. N. XXX-G.. Odporca 2/ je poisťovateľom, ktorý uzatvoril s odporcom l/ Zmluvu o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla odporcu l/. Dňa 18.09.2012 jazdil navrhovateľ na svojom motorovom vozidle v popoludňajších hodinách na ceste č. 61 v Novom Meste nad Váhom v smere z Piešťan pri kruhovom objazde nachádzajúcom sa pri TESCO Nové Mesto nad Váhom, kde došlo k škodovej udalosti zakladajúcej právo navrhovateľa na náhradu škody voči odporcom. Pri vchádzaní navrhovateľa do tohto kruhového objazdu sa stretol s vozidlom odporcu l/, ktoré z kruhového objazdu vychádzalo smerom na Piešťany. V momente stredu vozidiel odletel kameň od zadného kolesa vozidla odporcu l/, ktorý trafil predné okno na autobuse navrhovateľa, ktoré v dôsledku tohto nárazu kameňa prasklo. Navrhovateľ hneď otočil svoje vozidlo, dobehol a zastavil vozidlo odporcu 1/ a následne informoval vodiča K. E. o vzniku škodovej udalosti. Ten uznal vznik spôsobenej škody vozidlom odporcu l/, spísali škodový záznam a vlastnoručne ho obaja podpísali. Následne obaja volali odporcovi l/ a oboznámili ho s tým, čo sa stalo. Pracovníčka odporcu l/ sľúbila, že všetko v poisťovni u odporcu 2/ vybaví. Asi o 4 dni navrhovateľ opätovne telefonoval odporcovi l/, kde ho ubezpečili, že celá škodová udalosť bola nahlásená u odporcu 2/. Dňa 12.04.2013 si navrhovateľ dal opraviť čelné sklo vo firme EUROP- AUTOSKLO SK, s.r.o., pričom oprava stála 1.800,40 Eur s DPH. K úhrade tejto škody nedošlo, právny zástupca navrhovateľa dňa 20.09.2013 zaslal výzvu odporcovi l/, ktorý nárok nenamietal, avšak uviedol, že poisťovňa škodu nezaplatila nie z dôvodu, že by ju odmietla uhradiť, ale že je potrebné nárok preukázať. Súčasne odkázal navrhovateľa na odporcu 2/. Odporca 2/ však škodu odmietol uhradiť s odôvodnením, že škodová udalosť nespĺňa podmienky pre poskytnutie poistného plnenia z dôvodu nepreukázania oprávnenosti vzneseného nároku. Podľa odporcu 2/ súhlasné prehlásenie vodičov nie je pre odporcu 2/ akceptovateľné, pretože sa nezakladá na preukázaných skutočnostiach. Podľa názoru navrhovateľa odporca 2/ bezdôvodne odoprel plnenie zo škodovej udalosti. Navrhovateľ ďalej poukázal na ustanovenia zákona č. 381/2001 Z.z.
Platobným rozkazom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 25.04.2014 č.k. 3Rob/99/2014-17 súd návrhu navrhovateľa v celom rozsahu vyhovel.
Proti platobnému rozkazu podal odporca l/ odpor, v ktorom uviedol, že škodovú udalosť nahlásil odporcovi 2/ riadne a včas. Odporca 2/ však odmietol škodu uhradiť z dôvodu, že navrhovateľ nepreukázal svoj uplatnený nárok. Namietol, že vodič čelného vozidla nemohol vidieť, že spod jeho vozidla odletel kameň a poškodil za ním motorové vozidlo. Odporca l/ začal vec prešetrovať. Z vyjadrenia vodiča pána E. vyplýva, že dňa 18.09.2012 ho zastavil navrhovateľ s tým, že mal poškodiť čelné sklo jeho motorového vozidla. Pri spiatočnej ceste z Nového Mesta nad Váhom na neho začal blikať za ním idúci autobus. Pán E. zastavil a navrhovateľ začal na neho kričať, že pri ceste do Nového Mesta nad Váhom mu na kruhovom objazde robil čelné sklo. Navrhovateľ sa správal veľmi agresívne a vyhrážal sa mu. Pán E. dostal strach a preto sa priznal k spôsobenej škode, i keď si tohto nebol vedomý. Navyše v čase, keď malo dôjsť k rozbitiu skla autobus nikde nevidel. Vodič odporcu 1/ teda opísal celý dej inak ako navrhovateľ. Nie je tak absolútne preukázané, že rozbitie čelného skla spôsobil vodič odporcu 1/.
Proti platobnému rozkazu podal odpor i odporca 2/. Uviedol, že odporca 1/ uzatvoril s odporcom 2/ s účinnosťou od 21.05.2012 Zmluvu o povinnom zmluvnom poistení motorového vozidla ev. č. N. XXXBY. Dňa 26.04.2013 si navrhovateľ uplatnil nárok na náhradu škody z tohto poistenia. Podľa odporcu 2/ nemôže vodič motorového vozidla prevádzkou, ktorého bola údajne spôsobená škoda jednoznačne potvrdiť alebo vyvrátiť vznik zodpovednosti za škodu, ako aj samotnú škodu v danom čase na danom mieste. Vodič si nemôže byť vedomý odskočenia predmetu od vedeného motorového vozidla a teda nie je možné objektívne preukázať, že predmet, resp. predmety, ktoré údajne poškodili čelné sklo na poškodenom motorovom vozidle boli odmrštené prevádzkou motorového vozidla poisteného. Ani Záznam o dopravnej nehode nepreukazuje, že škoda vznikla v dôsledku prevádzky motorového vozidla poisteného v danom čase na uvedenom mieste, keďže vodič motorového vozidla takúto vedomosť nemôže objektívne mať, nakoľko sa vždy primárne venuje situácii, ktorú priamo vidí, t.j. situácii, ktorá sa v cestnej premávke odohráva priamo pred ním, a len sekundárne sleduje situáciu za sebou. Podpis na listine označenej ako „Záznam o dopravnej nehode“ zo strany vodiča vozidla, ktorým údajne bola škoda spôsobená, nie je preto možné považovať za relevantný dôkaz, keďže vodič priebeh deja nemohol objektívne vidieť. Následne odporca 2/ poukázal na predpoklady pre vznik zodpovednosti za škodu. Poukázal tiež na skutočnosť, že poistený ako vodič motorového vozidla neporušil žiadnu povinnosť uloženú mu všeobecne záväznými právnymi predpismi a teda neexistuje ani základný predpoklad nároku navrhovateľa na náhradu škody podľa § 420 Občianskeho zákonníka. Prevádzateľ motorového vozidla zodpovedá za škodu objektívne, postačuje teda preukázanie skutočnosti, že škoda vznikla v súvislosti s osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla, vznik škody a existenciu kauzálneho nexu medzi nimi. Zákon č. 381/2001 Z.z. požaduje preukázanie nároku poškodeného, je teda na poškodenom, aby preukázal naplnenie podmienok pre vznik objektívnej zodpovednosti navrhovateľa podľa § 427 Občianskeho zákonníka. Navrhovateľ je teda povinný preukázať vecnú a časovú súvislosť medzi osobitnou povahou konkrétneho motorového vozidla ako príčinou a vznikom škody ako následkom. Nepostačuje tvrdenie poškodeného o samotnej existencii kauzálneho nexu. V prípade odmrštenej skalky od kolies motorového vozidla si vodič vzhľadom na hmotnosť predmetu nemôže byť vedomý toho, že spod jeho kolies odletela skalka, pretože túto skutočnosť nemôže zaregistrovať. V dôsledku neunesenia dôkazného bremena na strane poškodeného je potom potrebné nárok zamietnuť ako nepreukázaný. Ak by súd dospel k záveru, že príčinná súvislosť je preukázaná, zastáva odporca 2/ názor, že existujú v danom prípade liberačné dôvody, ktorými je skutočnosť, že škoda bola vyvolaná vonkajšími okolnosťami, ktoré nemajú pôvod v prevádzke motorového vozidla. Možnosť zabránenia vzniku škody vynaložením všetkého úsilia, ktoré možno požadovať sa posudzuje objektívne, t.j. nevychádza sa zo subjektívnych možností konkrétneho vozidla. Vychádza sa z objektívne možnej starostlivosti, ktorú možno od ktoréhokoľvek vodiča očakávať v danej situácii. Vzhľadom na splynutie kameňa s vozovkou, faktickú nemožnosť rozpoznať prekážku na vozovke a zabrániť tomuto druhu nehôd má odporca za to, že od prevádzateľa nebolo možné požadovať väčšie úsilie na odvrátenie škody, a preto je zbavený zodpovednosti. Opačný výklad robí vodiča vozidla zodpovedným za púhu náhodu, čo je z hľadiska práva neprijateľné, a i vzhľadom na historický výklad zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla nesprávne. Vymrštenie kameňa alebo iného predmetu ležiaceho na vozovke (ak tam nebol umiestnený činnosťou tohto vozidla) spod pneumatiky vozidla nie je okolnosťou, ktorá má pôvod v prevádzke. Vymrštenie kameňa predstavuje skutočnosť, ktorá je vyvolaná zvláštnou povahou prevádzky, nie však priamo prevádzkou vozidla alebo okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením návrhu, výpisu zo živnostenského a obchodného registra na účastníkov konania, výzvou, pokusom o mimosúdny zmier, vyjadrením odporcu 1/, faktúrou č. 420130241, listom odporcu 2/ zo dňa 19.11.2013, odporom odporcu 1/ a odporcu 2/, poistkou č. 6811673177, všeobecnými poistnými podmienkami, uplatnením nároku na náhradu škody, záznamom o dopravnej nehode, oznámením poistnej udalosti zo dňa 18.09.2012, zápisom o ohliadke poškodeného motorového vozidla s pripojenými fotografiami, listom odporcu 2/ zo dňa 10.05.2013 a zo dňa 09.07.2013 a zo dňa 09.08.2013, písomným vyjadrením navrhovateľa, vyjadrením odporcu 2/ zo dňa 01.04.2015, výsluchom účastníkov konania a svedka Petra Halásza.
Medzi účastníkmi nebolo sporné, že navrhovateľ je vlastníkom motorového vozidla- autobus zn. Mercedes Benz TOURISMO, ev. č. J. XXX G., odporca l/ je podnikateľom a vlastníkom motorového vozidla zn. VOLVO, ev. č. N. XXX-G. a odporca 2/ je poisťovateľom, ktorý uzatvoril s odporcom l/ Zmluvu o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla odporcu l/ s účinnosťou od 10.05.2012 (poistka číslo X XXX XXX XXX).
Medzi účastníkmi tiež nebolo sporné, že na vozidle navrhovateľa došlo k vzniku škody. Spornou skutočnosťou bolo, akým spôsobom došlo k vzniku škody a kto za túto škodu zodpovedá.
Navrhovateľ jednoznačne uvádzal, akým spôsobom k vzniku škody na jeho vozidle došlo. Súd v konaní vypočul navrhovateľa. Uviedol, že v uvedený deň išiel s autobusom natankovať, pričom na prvom kruhovom objazde pri Tescu, keď vchádzal doň, si všimol rýchlo sa blížiace nákladné vozidlo, ktoré doslova preletelo cez kruhový objazd a z ktorého odfrkla spŕška kameňov. Kamene boli vo veľkosti orecha. Jeden z kameňov trafil sklo, v tom čase vchádzal do kruhového objazdu. Preto vozidlo hneď otočil a asi po kilometri dohonil vozidlo, ktoré zastavil. Zo začiatku šofér aj začal namietať, preto povedal, že zavolajú policajtov, keďže vozidlo v takomto stave nemalo byť na ceste. Následne sa s vodičom dohodli, že zatiahnu na parkovisko pred Považanmi, tam mu vodič dal k dispozícii všetky doklady, vytiahol záznam o dopravnej nehode, vypísali ho, podpísali, a to bez akýchkoľvek námietok. Šofér mu dal kontakt na vedúcu dopravy, tej zavolal, povedala, že nebude žiadny problém, vec nahlásia poisťovni. Preto i on nahlásil ohliadku vozidla svojej poisťovni. Po 3-4 dňoch volal vedúcej dopravy, tá hovorila, že všetko nahlásili poisťovni a on vec považoval za vybavenú. Súd vypočul ako svedka K. E., vodiča odporcu l/, ktorý viedol vozidlo odporcu 1/ v čase, keď k vzniku škody malo dôjsť. Ten uviedol, že sa s vozidlom navrhovateľa stretol v kruhovom objazde, a to v čase, keď sám z kruhového objazdu vychádzal a navrhovateľ s autobusom doň vchádzal. Na autobuse si nič zvláštne nevšimol. Nevedel uviesť, či tam v uvedenom čase išlo i iné vozidlo. Navrhovateľ ho následne na ceste medzi Novým Mestom nad Váhom a Považanmi dohonil, následne pri Milexe zastavil a povedal mu, že mu rozbil predné sklo na vozidlo, ktoré aj reálne rozbité bolo. Navrhovateľ bol nahnevaný, hovoril, že s autobusom ide do Chorvátska, pôvodne chceli volať políciu, ale potom vyplnili tlačivo. Sám reálne odskočenie kameňa od kolies vozidla nevidel, avšak záznam na tlačive Allianzu podpísali obaja.
Podľa tlačiva Uplatnenie nároku na náhradu škody malo dôjsť dňa 18.09.2012 o 18,00 hod. ku vzniku škody na vozidle navrhovateľa tak, že pri stretávaní odletel spod kolies ťahača kameň, ktorý poškodil čelné sklo na autobuse. Vinníkom malo byť vozidlo odporcu 1/. Rovnaké skutočnosti vyplývajú aj zo Záznamu o dopravnej nehode zo dňa 05.10.2012. Bol urobený Zápis o obhliadke poškodeného motorového vozidla F.. S. E.. Odporca 2/ odmietol poskytnúť poistné plnenie vychádzajúc zo skutočnosti, že uplatnený nárok navrhovateľ nepreukázal (list zo dňa 10.05.2013).
Podľa faktúry č. 420130241 zaplatil navrhovateľ za opravu čelného skla sumu 1.800,40 Eur s DPH.
Predmetom konania je právo navrhovateľa ako poškodeného (škoda vznikla na jeho motorovom vozidle) proti odporcovi l/ ako osobe, ktorá má za škodu zodpovedať a voči odporcovi 2/ ako poisťovateľovi, u ktorého bolo poistené motorové vozidlo škodcu, teda odporcu l/
Podľa § 4 ods. 1, ods. 2 a 4 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovým vozidlom poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve. Poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b) alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie, d) ušlého zisku. Poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 11 ods. 6 až 8 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovým vozidlom poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené. Poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia. Ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu. 15a)
Podľa § 427 ods. 1 Obč. zákonníka, fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.
Podľa § 428 Obč. zákonníka, svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.
Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovým vozidlom, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.
V danom prípade súd konštatuje, že navrhovateľ svoj nárok na náhradu škody osvedčil. Preukázal, že objektívne ku škode došlo a táto bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla odporcu 1/. Navrhovateľ i svedok v podstate zhodne popísali situáciu, pri ktorej malo ku škode dôjsť. Je zrejmé, že svedok ako vodič odporcu 1/ nemal pravdepodobne možnosť zistiť, že práve z kolies jeho vozidla odletel kameň, ktorý rozbil sklo autobusu navrhovateľa, avšak zo všetkých ostatných okolností prípadu vyplýva, že tvrdenia navrhovateľa sú pravdivé. Obe vozidlá sa objektívne stretli na kruhovom objazde v čase, keď autobus do kruhového objazdu vchádzal a vozidlo odporcu 1/ z neho vychádzalo. Podľa vyjadrenia navrhovateľa tam v uvedenom čase iné vozidlo nebolo, o existencii iného vozidla, ktorým by bola škoda spôsobená, nemal vedomosť ani vodič odporcu 1/. Bolo by značne nelogické správanie navrhovateľa, ktorý by „prenasledoval“ vozidlo odporcu l/, ak by si nebol vedomý toho, že je to práve odporca 1/, ktorý mu sklo poškodil. Navyše odporca l/ si zrejme bol vedomý toho, že táto škoda bola spôsobená jeho vozidlom, keďže vypísal záznam o nehode a stotožnil sa s opisom škodového deja popísaným navrhovateľom. Ak by bol presvedčený o tom, že škodu nespôsobil, bol by zrejme trval na zavolaní polície, k čomu však nedošlo. Naopak, skontaktoval sa s kompetentným pracovníkom svojho zamestnávateľa a spoločne sa dohodli na uplatnení nároku v poisťovni (u odporcu 2/). Zo všetkých týchto okolností je tak zrejmé, že ku škode došlo spôsobom popísaným navrhovateľom. Pri výsluchu navrhovateľa neboli zistené žiadne rozpory, ktoré by jeho tvrdenia spochybňovali. Navrhovateľ pritom spravil všetky potrebné kroky k tomu, aby spôsobenie škody bolo objasnené, aby boli zabezpečené všetky podklady, teda vyvinul spoluprácu k tomu, aby k uplatneniu nároku mohlo dôsjť.
Súd sa oboznámil aj so Stanoviskom Útvaru dohľadu nad finančným trhom NBS zo dňa 16.7.2013, v ktorom sa okrem iného, uvádza, že ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke motorového vozidla, ide o absolútnu objektívnu zodpovednosť za škodu a prevádzkovateľ sa za žiadnych okolností nemôže zbaviť zodpovednosti za vznik takejto škody. V prípade škody na čelnom skle NBS prijala stanovisko, že vymrštenie kameňa spod kolies iného motorového vozidla je okolnosť, ktorá má pôvod v prevádzke. Prejavom prevádzky motorového vozidla je v tomto prípade otáčavý pohyb jeho kolies. Aj keď kameň nie je súčasťou motorového vozidla, bez pôsobenia otáčavého pohybu kolies idúceho motorového vozidla by kameň zostal na svojom mieste na ceste a k jeho vymršteniu a k vzniku škody by nedošlo. Prevádzka motorového vozidla je teda príčinou vymrštenia kameňa, ktorý nárazom do čelného skla spôsobí škodu. Ak teda udalosť - škoda na čelnom skle bola spôsobená okolnosťou majúcou pôvod v prevádzke, škoda vznikla a existuje príčinná súvislosť medzi udalosťou a vznikom škody, prevádzkovateľ zodpovedá za škodu na čelnom skle, a pokiaľ má uzavreté povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, je poisťovateľ povinný takúto škodu za neho nahradiť. Keďže zodpovednosť prevádzkovateľa pri škodách spôsobených prevádzkou motorového vozidla je založená na princípe objektívnej zodpovednosti, to znamená bez ohľadu na zavinenie, nie je podmienkou jej vzniku protiprávny úkon osoby, ktorá za škodu zodpovedá.
Vychádzajúc z vykonaného dokazovania je zrejmé, že za škodu objektívne zodpovedá odporca 1/ vychádzajúc z § 427 Občianskeho zákonníka. Náhradu škody pritom uhrádza poisťovateľ vychádzajúc z § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovým vozidlom. Navrhovateľ mohol priamo na zaplatenie škody žalovať iba odporcu 2/, avšak vzhľadom ku skutočnosti, že žaluje tak škodcu, ako i poisťovateľa, ktorý škodu objektívne uhrádza, zaviazal súd oboch odporcov k zaplateniu sumy 1500,33 Eur (reálna škoda bez DPH- § 9 ods. 2 písm. i/ zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov- toto plnenie je od dane oslobodené), a to spoločne a nerozdielne. Ich následné vyporiadanie je dané § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. Vo zvyšnej časti (týkajúcej sa DPH) bol návrh zamietnutý s poukazom na § 9 ods. 2 písm. i/ zákoan č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov.
O úroku z omeškania súd rozhodol podľa nasledujúcich ustanovení.
Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa názoru súdu bol odporca 2/ povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti buď skončiť prešetrovanie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť poistné plnenie. Následne bol odporca 2/ povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania. Odporca 2/ prevzal uplatnený nárok dňa 26.04.2013, t.j. do 26.07.2013 bolo jeho povinnosť prešetriť škodovú udalosť a následne do 15 dní poskytnúť poistné plnenie, čo však neurobil. Keďže odporca 2/ napriek svojej povinnosti plnenie neposkytol, súd zaviazal odporcov k zaplateniu úroku z omeškania od 10.08.2013 do zaplatenia. Základná úroková sadzba ECB bola v rozhodujúcom období vo výške 0,25%, navrhovateľovi preto patrí úrok z omeškania vo výške 5,25% ročne. V časti, v ktorej sa navrhovateľ domáhal priznania úroku nad 5,25% ročne bol návrh zamietnutý.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. Navrhovateľ žiadal, aby boli odporcovia zaviazaní spoločne a nerozdielne k zaplateniu sumy 1.800,40 Eur, v časti DPH návrh nezobral späť. Z tohto dôvodu bol úspešný iba v časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 1.500,33 Eur. Jeho úspech vo veci je tak v 83%, úspech odporcov je v 17%. Súd preto navrhovateľovi priznal náhradu trov konania vo výške 66%. Trovy navrhovateľa pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku z návrhu v sume 108,-Eur a z trov právneho zastúpenia. Tie boli určené podľa Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Právny zástupca navrhovateľa uskutočnil tieto úkony právnej pomoci:
- prevzatie veci, za čo by patrila odmena vo výške 81,33 Eur (§ 10 ods.l a § 14 ods.l písm.a/ citovanej vyhlášky),
- podanie návrhu na súd dňa 10.04.2014, za čo by patrila odmena vo výške 81,33 Eur (§ 10 ods.l a § 14 ods.l písm.b/ citovanej vyhlášky),
- písomné podanie zo dňa 30.05.2014, za čo by patrila odmena vo výške 81,33 Eur (§ 10 ods.l a § 14 ods.l písm.b/ citovanej vyhlášky),
- účasť na pojednávaní súdu dňa 10.04.2015, za čo by patrila odmena vo výške 81,33 Eur (§ 10 ods.l a § 14 ods.l písm.c/ citovanej vyhlášky),
- účasť na pojednávaní súdu dňa 27.08.2015, za čo mu patrí odmena vo výške 81,33 Eur (§ 10 ods.l a § 14 ods.l písm.c/ citovanej vyhlášky),
- účasť na vyhlásení rozsudku dňa 16.09.2015, za čo by patrila odmena vo výške 20,33 Eur (§ 10 ods.l a § 14 ods.l písm.c/ citovanej vyhlášky, 1-ina hodnoty úkonu ). Celkove by tarifná odmena predstavovala 426,98 Eur. Ku každému úkonu patrí paušálna suma náhrad- v roku 2014 vo výške 8,04 Eur, v roku 2015 vo výške 8,39 Eur, paušálna náhrada by potom za všetky úkony predstavovala 49,29 Eur. Celkove by trovy právneho zastúpenia boli vo výške 476,27 Eur. Z nich patrí navrhovateľovi 66%, t.j. suma 314,34 Eur. Odporca bol preto zaviazaný k zaplateniu trov konania spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku vo výške 71,28 Eur (66% zo 108,-Eur) a k zaplateniu trov konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia vo výške 314,34 Eur. Tieto trovy konania sú odporcovi povinní zaplatiť navrhovateľovi spoločne a nerozdielne do troch dní od právoplatnosti rozsudku k rukám právneho zástupcu navrhovateľa (§ 160 ods.l a § 149 ods.l O.s.p).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, § 205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu podľa osobitného predpisu.