Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10C/178/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom sudcom JUDr. Ivanom Spurným v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s. r. o., IČO: 35 807 598, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, v odd. Sro, vložka číslo 23636/B, so sídlom Pribinova ul. 25, Bratislava, zastúpená Fridrich Paľko, s.r.o., IČO: 36 864 421, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, v odd. Sro, vložka číslo 60065/B, so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, proti žalovanej Slovenská republika, v jej mene Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, Bratislava o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy takto

rozhodol:

Súd žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal, aby žalovanej strane bola uložená povinnosť zaplatiť mu z titulu majetkovej škody sumu 175 € a z titulu nemajetkovej ujmy sumu 387,24 € v plnom rozsahu z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Žalobca prostredníctvom svojho splnomocneného právneho zástupcu podal na Okresný súd Žiar nad Hronom, dňa 27.09.2012 viac ako 600 formulárových žalôb, v ktorých sa domáhal náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, ktorá mu vznikla v dôsledku nesprávneho úradného postupu okresného súdu v exekučných veciach. Podľa tvrdenia žalobcu, exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejednaná nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala si takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu, nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenom čase. Nesprávny úradný postup videl žalobca v nevydaní rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote, resp. v neprimeranom čase a bez zbytočných prieťahov, čo bolo príčinou vzniku majetkovej škody a nemajetkovej ujmy na strane žalobcu.

Žalovaná strana navrhovala žalobu zamietnuť a to z toho dôvodu, že žalobca nepreukázal, že by činnosťou súdu v namietanom konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu. Podľa tvrdenia žalovanej strany, žalobca nepreukázal vznik ani výšku skutočnej škody, ani prípadnej nemajetkovej ujmy a tým pádom neexistuje ani príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom súdu spočívajúci v tom, že rozhodol o poverení exekútora po uplynutí 15 dňovej lehoty, alebo rozhodol o zamietnutí návrhu na vydanie poverenia po zákonnom stanovenej lehote a uplatnenou majetkovou škodou a nemajetkovou ujmou. Podľa vyjadrenia žalovanej strany, má skôr za to, že stav, v ktorom sa žalobca ocitol si zavinil sám spôsobom vykonávania podnikateľskej činnosti, pasivitou pri obhajovaní svojich práv a najmä, že je už v súčasnosti zrejmé, že žalobca si uplatňuje ničím neodôvodnené a ničím nepreukázané čiastky, či už v podobe majetkovej škody alebo nemajetkovej ujmy. Ďalej žalovaná strana namietala, že žaloba je zmätočná, nemá náležitosti návrhu na začatie konania. Podľa jej názoru, je nárok uplatnený predčasne, nakoľko prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody boli

žalovanej strane doručené 23.04.2012 a žaloba na súd bola podaná 27.09.2012, teda neuplynula ešte šesťmesačná lehota. Žalovaná strana tiež vznášala námietku premlčania, a to z toho dôvodu, že podľa skutkových okolností uvádzaných žalobcom, v niektorých žalobách k nesprávnemu úradnému postupu okresného súdu malo dôjsť v období pred marcom 2009 a podľa Zákona číslo , sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený o škode dozvedel.

Po podaní žaloby na súd, vzhľadom na vznesenú námietku žalobcu o vylúčení sudcov Okresného súdu v Žiari nad Hronom z prejednania a rozhodnutia veci, vzhľadom na ich pomer k veci a k účastníkom, súd predložil spis spolu s pripojeným exekučným konaním a s vlastným vyjadrením Krajskému súdu v Banskej Bystrici na rozhodnutie. Krajský súd v Banskej Bystrici mal možnosť oboznámiť sa s návrhom žalobcu, s exekučným spisom. O návrhu žalobcu rozhodol svojimi rozhodnutiami v jednotlivých veciach a jednotlivých sudcov Okresného súdu v Žiari nad Hronom buď vylúčil alebo nevylúčil v konkrétnych veciach. Týmito rozhodnutiami je Okresný súd v Žiari nad Hronom viazaný.

Skutočnosť, že je súdom prejednávaná vec náhrady škody a nemajetkovej ujmy, ktorá mala byť spôsobená nesprávnym úradným postupom toho istého súdu v inej veci, hypotézu právnej normy uviedol v , nenaplňuje. Pomer sudcu k veci zakladajúcu pochybnosti o jeho nestrannosti by mohol byť, ale za okolností v tomto zákone nastaných iba za predpokladu, napr. vtedy, že by ten istý sudca prejednával žalobu na náhradu nemajetkovej ujmy, alebo škody, ktorá mala byť spôsobená jeho vlastným postupom v posudzovanom konaní, prípade postupom iného sudcu, či sudkyne, ku ktorému by bol vybavujúci sudca vo vzťahu osoby blízkej (obdobne rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky, spisovej značky zo dňa 27.04.2012).

Súd vytýčil termín pojednávania na deň 16.9.2015, účastníci sa ospravedlnili a preto súd konal aj keď účastníci zostali nečinní ( ).

Žalobca v žalobe poukazoval na tú skutočnosť, že v konaní EX 1246/2012 došlo k rozhodnutiu o zmene exekútora až po veľmi dlhej dobe. Neuvádza, v akej lehote tak malo dôjsť. Z pripojeného spisu ma súd za dokázané, že k uvedenému konaniu, na ktoré poukazuje žalobca, t.j. označenie účastníkov konania a predmetu konania zodpovedá konanie . V tejto veci vydal súd poverenie exekútora v lehote 7 dní a to dňa 11.5.2006. Žalobca podal dňa 6.9.2010 na súd návrh na zmenu exekútora. Okresný súd Žiar nad Hronom dňa 1.10.2010 vyzval súdneho exekútora, aby v lehote 10 dní zaslal súdu exekučný spis spolu s vyčíslenými trovami exekúcie za účelom rozhodnutia o zmene exekútora. Exekútor vyúčtoval trovy 21.10.2010 a súd dňa 4.4.2011 vyhovel návrhu a zmenil exekútora.

Oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne a zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora (§ 44 ods. 8 Exekučného poriadku).

V prípade lehoty o zmenu exekútora, súd považuje túto lehotu za poriadkovú, t.j. takú, ktorej plynutie zákonodarca nespája s hmotnoprávnymi účinkami.

Od podania návrhu na zmenu exekútora súd v lehote do rozhodnutia robil potrebné úkony pre rozhodnutie vo veci samej, vyzýval pôvodného exekútora, žiadal od neho spis, pýtal vyčíslenie trov konania a takýto postup súdu nemožno považovať za nesprávny úradný postup. Uvedená dĺžka konania sama o sebe ešte nie je takej povahy, že by bola zasiahnutá podstata a účel základného práva podľa článku 48 ods. 2 , resp. práva podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru (obdobne Ústavný súd ). Rozhodnutie bolo vydané v lehote, ktorá neprevyšuje šesťmesačnú lehotu, ktorá je považovaná judikatúrou Najvyššieho súdu i Ústavného súdu za lehotu, ktorá spôsobuje subjektívne prieťahy v konaní.

Námietka žalovanej strany, že žaloba nemá náležitosti návrhu na začatie konania nie je dôvodná, pretože nesprávne uvedené čísla exekučných konaní nemajú žiadny vplyv na to, že návrh má všetky náležitosti uvedené v a Rovnako nie je dôvodná námietka premlčania nároku, vzhľadom na to, že súd rozhodol 4.4.2011 a žaloba bola podaná 27.9.2012. Nie je dôvodná ani námietka žalovanej strany ohľadom predčasne uplatneného nároku na súd. Pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia ( ). Nie je sporné, že žalobca podal u žalovanej strany žiadosť o predbežné prejednanie nároku dňa 23.04.2012. Žalovaná strana, ako príslušný orgán, neuspokojil nárok

na náhradu škody alebo jeho časť žalobcu do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti (§ 16 ods. 1 Zákona číslo 514/2003 Zbierky zákonov) a preto v čase rozhodovania súdu boli splnené podmienky pre rozhodnutie vo veci samej.

Štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon, alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní, alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb (§ 9 ods. 1 Zákona číslo 514/2003 Zbierky zákonov o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení noviel).

Ako je uvedené vyššie, okresný súd v exekučnej veci postupoval v súlade s právom a preto nie sú dané dôvody pre zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Súd zistil, že žaloba žalobcu nie je dôvodná a preto ju v plnom rozsahu zamietol.

Žalovaná strana bola vo veci úspešná. V zmysle by mala právo aj na náhradu trov konania, tieto si neuplatňovala, a preto súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou tunajšieho súdu, ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici a to v 3 vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia vecí.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (z.č. o exekútoroch a exekučnej činnosti); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.