Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3To/67/2015

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Zuzany Molnárovej a sudcov JUDr. Denisy Mészárosovej a JUDr. Petra Štifta v trestnej veci obžalovaného I. I. pre zločin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1, ods. 4 Tr. zákona o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I sp. zn. z 20. marca 2015, na verejnom zasadnutí konanom dňa 16. septembra 2015 takto

rozhodol:

Podľa sa odvolanie obžalovaného I. I. T.. XX.XX.XXXX z a m i e t a.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Bratislava I sp. zn. z 20.03.2015 bol obžalovaný I. I. uznaný vinným zo zločinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1, ods. 4 Tr. zákona, na tom skutkovom základe, že

dňa 24.7.2006 v Bratislave na Štefánikovej ulici XX v sídle Slovenskej záručnej a rozvojovej banky, a.s. ako konateľ spoločnosti J. G..M..B.., so sídlom F. XX, H., V. XXX XX XXX, uzatvoril ako dlžník Úverovú zmluvu č. UMU-XXXXX-XXXX na sumu Sk na kúpu atramentovej tlačiarne M. G.-XXXXIF s príslušenstvom, pričom mu predložil podklady pre poskytnutie úveru, a to fiktívnu faktúru číslo XXXX/ XX-XX zo dňa 20.7.2006 vystavenú v mene spoločnosti G. G..M..B.., G. G. S. X, H., V. XXX XX XXX, na sumu 2.427.600,- Sk, fiktívny príjmový pokladničný doklad zo dňa 21.7.2006 o úhrade sumy 427.600,- Sk a fiktívny príjmový pokladničný doklad zo dňa 24.7.2006 o úhrade sumy 500.000,- Sk, obidva od spoločnosti G. G..M..B.., ďalej sfalšované daňové priznanie spoločnosti J. G..M..B.. k 31.12.2005 a sfalšované súvahy a výkazy ziskov a strát k 31.12.2005 a k 31.3.2006, taktiež predložil čestné prehlásenie zo 4.7.2006, že je vlastníkom bytu na U. O. Č. XXX D. I., čo sa však nezakladalo na pravde a zaviazal sa splácať úver v mesačných splátkach po 27.000,- Sk, avšak ani jednu splátku neuhradil, čím poškodenej spoločnosti Slovenskej záručnej a rozvojovej banke, a.s. spôsobil škodu vo výške 1.500.000,-Sk (49.790,88,- €).

Podľa § 222 ods. 4Tr. zákona, § 36 písm. j/ § 38 ods. 2 ods. 3 a § 39 ods. 1 Tr. zákona mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona bol na výkon uloženého trestu zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote uvedenej v ustanovení odvolanie obžalovaný I. I., ktoré písomne zdôvodnil v jeho mene obhajca.

V písomných dôvodoch obhajca za obžalovaného uviedol, že odvolanie smeruje voči výroku o vine a treste. S hodnotením dôkazov súdomu prvého stupňa sa nemôže stotožniť. Poukázal na tú skutočnosť, že samotné uzatvorenie zmluvy obžalovaný nespochybňoval, ale dodal, že konal na podnet pána H. (správne má byť H.- pozn. krajského súdu), nenaplnil subjektívnu stránku skutkovej podstaty trestného

činu úverového podvodu, pretože jeho úmysel sa nevzťahoval na obohatenie sa a tým pádom aj na poškodenie spoločnosti Slovenská záručná a rozvojová banka, a.s.. Okresný súd neskúmal či omyl, ktorý vyvolal obžalovaný, nebolo možné pri dodržaní základných preventívnych povinností jednoducho odhaliť, a to najmä vzhľadom na postavenie poškodenej spoločnosti a na jej predmet podnikania, ako aj na odborné vedomosti jej pracovníkov. Súd tiež neposúdil zákonom vyžadovanú mieru opatrnosti pri rizikových obchodoch a následnú aplikáciu princípu ultima ratio, keďže poškodená spoločnosť svojím konaním prispela k vzniku škody.

V ďalšom je presvedčený, že v danom prípade obžalovaný a poškodená spoločnosť uzatvorili zmluvu o úvere, ktorú „zaraďujeme do súkromnoprávnych vzťahov. V tejto súvislosti považujeme za potrebné poukázať na povinnú mieru opatrnosti zo strany poškodenej spoločnosti, ktorá vyplýva z ustanovení o zodpovednosti za škodu podľa . Inak povedané chceme poukázať na tú skutočnosť, že poškodená spoločnosť vykonala dispozíciu svojho majetku na základe neospravedlniteľného omylu. Tento omyl poškodenej spoločnosti spočíval najmä v nepreverení si obžalovaným tvrdených skutočností a bez takéhoto preventívneho postupu vstúpili do „rizikového“ obchodu. Uvedenému tvrdeniu nasvedčuje aj skutočnosť, že pracovníci poškodenej spoločnosti bez rozumného dôvodu nepreverili ani vlastnícke právo obžalovaného k bytu na Thurzovej ulici v Martine, ktoré možno preveriť bez najmenších ťažkostí z listu vlastníctva prípadne z neformálneho výpisu dostupného z internetovej stránky, ako aj ďalšie podklady predložené obžalovaným. Z uvedeného dôvodu zastávame názor, že poškodená spoločnosť nepostupovala s odbornou starostlivosťou a mohla bez akýchkoľvek ťažkostí odvrátiť vznik škody na majetku spoločnosti. Taktiež netreba opomenúť na tú skutočnosť, že poškodená spoločnosť vykonáva podnikateľskú činnosť v oblasti poskytovania úverov a preto nemožno jej následky z riskantných obchodov riešiť trestnoprávnym postihom účastníkov týchto obchodov“.

V kontexte s uvedeným dal do pozornosti judikatúru Ústavného súdu ČR - a rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR sp. zn. , a s presvedčením, že je nutné vziať do úvahy aj prípadnú existenciu súkromnoprávneho vzťahu, v ktorom ako účastníci vystupovali obžalovaný a poškodená spoločnosť a ktorý má význam pre konkrétnu trestnú vec, nakoľko pokiaľ ide o súkromnoprávny vzťah, je potrebné totiž trvať na tom, aby na ochranu svojich majetkových záujmov dbali predovšetkým samotní účastníci takéhoto vzťahu. Od týchto účastníkov je nutné požadovať, aby postupovali obozretne a aby dodržali aspoň elementárne zásady opatrnosti, obzvlášť ak sú pre to ľahko dosiahnuteľné prostriedky. Za situácie, keď poškodený sám svojou zjavnou neopatrnosťou, ktorej sa mohol ľahko vyvarovať, pristúpil k neistej finančnej dispozícii a vynaložil finančné prostriedky, potom sa s dôsledkami tejto neistoty musí vysporiadať taktiež sám a to za použitia prostriedkov súkromného práva.

Záverom poznamenal: „že trestné právo by v takýchto prípadoch nemalo nahrádzať iné právne odvetvia, ktoré sú primárne určené na ochranu majetkových práv a záujmov. Z toho dôvodu, ako aj z dôvodu, že sa jedná o súkromnoprávne vzťahy, je potrebné zastať záver, aby jednotliví účastníci týchto vzťahov dbali na svoje práva a záujmy a chránili si ich. Trestné právo nemá istiť nedodržanie si svojich povinností účastníka a jeho nedbalé konanie pri uzatváraní rizikových obchodov. Ako teda vyplýva z uvedeného trestné právo v zmysle princípu ultima ratio a zásady subsidiarity trestnej represie sa nesmie aplikovať tam, kde možno využiť na ochranu svojich práv a zákonom chránených záujmov iné právne odvetvia, resp. iné právne prostriedky.“

Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že obžalovaného spod obžaloby oslobodí, alternatívne predmetný rozsudok zruší a vráti vec súdu prvého stupňa na opätovné prejednanie.

Na verejné zasadnutie sa obžalovaný nedostavil, termín verejného zasadnutia určeného na 16.09.2015 spolu s poučením podľa prevzal dňa 03.07.2015, o čom svedčí ním podpísaná doručenka. Prípisom zo 14.09.2015, ktorý obhajca predložil na verejnom zasadnutí obžalovaný I. I. požiadal o vykonanie verejného zasadnutia v jeho neprítomnosti. Krajský súd preto vykonal verejné zasadnutie v neprítomnosti obžalovaného podľa ustanovenia

Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu obhajca obžalovaného uviedol: „V celom rozsahu sa pridržiavam písomne podaného odvolania. Chcem doplniť len to, že ak by odvolací súd konštatoval,

že vina obžalovaného je preukázaná v dostatočnej miere dávam do pozornosti časové hľadisko od spáchania skutku a to 9 rokov. Na môjho klienta sa hľadí akoby nebol odsúdený, má dve maloleté deti, je podnikateľom v ČR. Vzhľadom k uvedenému navrhujem zvážiť iný druh trestu a to prípadne podmienečný aj s dlhšou skúšobnou dobou prípadne s uložením iného obmedzenia.“

Zástupkyňa krajskej prokuratúry predniesla: „Ja považujem rozhodnutie súdu I. stupňa za správne. Tento dospel k správnemu záveru o vine, tým že obžalovaný predložil fiktívne doklady, uviedol banku do omylu. Je pravdou, že niektoré doklady si banka mohla preveriť, ale nemohla si napr. preveriť daňové priznanie. Čo sa týka uloženého trestu tento bol mimoriadne znížený pod dolnú hranicu trestnej sadzby a takto znížený reaguje aj na časový odstup od skutku a preto ho považujeme za primeraný a odvolanie obžalovaného navrhujem podľa § 319 zamietnuť.“

Na základe podaných odvolaní, odvolací súd primárne skúmal, či nie sú dané podmienky pre niektoré z rozhodnutí uvedených v ustanovení a keďže zistil, že nie sú dané, podľa preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým mohol odvolateľ podať odvolanie, i správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo rozsudku, prihliadnuc pritom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, pričom zistil, že odvolanie obžalovaného I. I. nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného I. I., G. N. M. H., N.. N. Y.O., I.. N. Š., I.. Ľ. Y. Z. N. H. a oboznámil listinné dôkazy a na podklade dôkazov konštatoval: „Súd preto uzatvára, že obžalovaný naplnil znaky objektívnej stránky zločinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1, ods. 4 Tr. zák., nakoľko poškodenej spoločnosti pred uzatvorením úverových zmlúv uvádzal nepravdivé skutočnosti o svojej bonite a predkladal sfalšované podklady. Obžalovaný teda klamal poškodenú spoločnosť vedome (ide o priamy úmysel v zmysle § 15 písm. a/ Tr. zák.), pretože vedel, že nie je vlastníkom bytu v Martine, taktiež vedel, že úver splácať nebude, nakoľko za vybavenie všetkých náležitostí na poskytnutie úveru, mal dostať finančnú odmenu 14.000 - 15.000,- Sk. Svojim podvodným konaním vylákal od poškodenej spoločnosti finančné prostriedky vo výške 1.500.000,- Sk. Pre vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti za spáchanie zločinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. je pritom rozhodná doba pred alebo v čase uzatvárania úverovej zmluvy, pretože len v tomto čase sa páchateľ môže dopustiť podvodného konania spočívajúceho v konaní, ktorým predstiera svoju bonitu a klame tak poškodenú spoločnosť o svojej solventnosti. Doba, ktorá nasleduje po uzatvorení úverovej zmluvy je už doba po dokonaní predmetného zločinu a má vplyv len na prípadný výrok o náhrade škody. Nakoľko obžalovaný spôsobil poškodenej spoločnosti značnú škodu vo výške 1.500.000,- Sk, súd posudzoval túto vec v zmysle § 222 ods. 1, ods. 4 Tr. zák.“.

Skutkové zistenie súdom prvého stupňa je správne a zodpovedá dokazovaniu, ktoré bolo vykonané na hlavnom pojednávaní. Súd prvého stupňa pri zachovaní kontradiktórnosti konania vykonal na hlavnom pojednávaní všetky dostupné dôkazy potrebné pre poznanie skutkových okolností nevyhnutných pre zákonu zodpovedajúce a spravodlivé rozhodnutie o obžalobe, ktorá na obžalovaného I. I. bola podaná. Dôkazy pritom vyhodnotil jednotlivo ako aj v celom ich súhrne logicky a zároveň aj podrobne a presvedčivo odôvodnil spôsobom, ktorému z hľadiska pravidiel stanovených pre hodnotenie dôkazov tak, ako sú uvedené v ustanovení , nemožno nič vytknúť.

Okresný súd vykonal všetky dostupné dôkazy nevyhnutné na jeho rozhodnutie, riadiac sa pri tom zásadou, že s rovnakou starostlivosťou treba objasňovať okolnosti svedčiace proti obžalovanému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech a vykonal dôkazy tak, aby mohol spravodlivo rozhodnúť.

Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku, riadiac sa ustanovením podrobne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Z odôvodnenia rozsudku je tiež zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou obžalovaného a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení v otázke viny a trestu. Krajský súd sa preto v týchto smeroch stotožňuje s presvedčivým a správne odôvodneným rozsudkom prvostupňového súdu.

Ani odvolací súd nezistil dôvod pre spochybnenie vierohodnosti výpovedí vypočutých svedkov. Výsluchy svedkov boli vykonané procesným spôsobom a obžalovaného zo spáchania skutku jednoznačne usvedčovali a tiež nezistil dôvody na opakovanie už vykonaných dôkazov, resp. vykonávanie ďalších

dôkazov (doplnenie dokazovania) a dospel k rovnakému skutkovému zisteniu a právnej kvalifikácii konania obžalovaného ako súd prvého stupňa a preto si tiež osvojil dôvody a úvahy, ktorými tieto svoje zistenia a závery rozviedol a vysvetlil, a tak odkazuje na príslušnú časť zdôvodnenia napadnutého rozsudku (str. 4-6).

Reagujúc na odvolacie námietky obhajcu obžalovaného krajský súd

- k námietke, že nebola preukázaná subjektívna stránka konania zo strany obžalovaného, pretože tento podľa vlastného udania konal na podnet pána N. H., ktorý zadovážil potrebné doklady, uvádza: obžalovaný síce popiera spáchanie žalovaného skutku, avšak dôkazmi bolo jednoznačne preukázané, že uzatvoril s N.. N. Y., I.. Ľ. Y., N.. M. H.B. Z. I.. N. Š. dňa 05. 12. 2005 Zmluvu o prevode obchodného podielu, pričom obžalovaný bol nadobúdateľom obchodného podielu a prevádzatelia (N.. N. Y., I.. Ľ.O. Y., N.. M. H. Z. I.. N. Š.) boli spoločníkmi v spoločnosti J.I. G.. M.. B... B. I. I. po nadobudnutí obchodných podielov spoločnosti J.I. G.. M.. B.. sa dostavil dňa 24.07.2006 v Bratislave na Š. O. Č.. XX do sídla Slovenskej záručnej a rozvojovej banky a. s., kde uzatvoril ako dlžník resp. už ako konateľ spoločnosti J. G.. M.. B.. úverovú zmluvu č. O. - XXXXX - XXXX na sumu 1.500.000,- Sk na kúpu atramentovej tlačiarne M. G. - XXXXIF s príslušenstvom. Prostredníctvom tejto zmluvy sa zaviazal splácať úver v mesačných splátkach po 27.000,- Sk, avšak ani jednu splátku neuhradil čím spôsobil poškodenej spoločnosti - Slovenskej záručnej a rozvojovej banke, a. s. škodu vo výške 1.500.000- Sk. Dňa 13. 06. 2006 podal žiadosť o poskytnutie mikroúveru/úveru podnikateľa, s tým, že obžalovaný za účelom poskytnutia úveru poskytol Slovenskej záručnej a rozvojovej banke, a. s. podklady a to fiktívnu faktúru č. XXXX/XX. - 06 zo dňa 20. 07. 2006 vystavenú v mene spoločnosti G. G.. M.. B.., na sumu 2.427.6000,- Sk, fiktívny príjmový pokladničný doklad zo dňa 21. 07. 2006 o úhrade sumy 427.6000,- Sk a fiktívny príjmový pokladničný doklad zo dňa 24. 07. 2006 o úhrade sumy 500.000,- Sk, ďalej sfalšované daňové priznania spoločnosti J. G.. M.. B.., sfalšované súvahy a výkazy ziskov a strát k 31. 12. 2005 a k 31. 03. 2006. Taktiež predložil čestné vyhlásenie, že je vlastníkom bytu na U. O. Č.. XXX D. I., čo nebolo pravdou, nakoľko Správa katastra v Martine listom č. XXXX/XX zo dňa 26. 10. 2009 uviedla, že obžalovaný nebol vlastníkom žiadneho bytu na tejto adrese. Zo zmenkového platobného rozkazu č. k. -17 zo dňa 30. 01. 2008 je zrejmé, že Okresný súd Bratislava V rozhodol o uložení povinnosti odporcom v 1. rade J. M.. B.. Z. D. X. M. I. I. (obžalovaný) v lehote 3 dní odo dňa doručenia tohto platobného rozkazu zaplatiť navrhovateľovi - poškodenej spoločnosti spoločne a nerozdielne sumu 1.566.902,48,- Sk so 6% úrokom od 21. 08. 2007 do zaplatenia, zmenkovú odmenu 5.223,- Sk a náhradu trov konania 94.326,- Sk.

Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že obhajobné tvrdenia obžalovaného I. I. spočívajúce v tvrdení, že o úver žiadal na podnet N. H., ktorý v podstate dohodol aj prevod obchodného podielu spoločnosti J. G..M..B.., ktorý mu navyše zadovážil všetky potrebné podklady týkajúce sa žiadosti o úver a tiež deklaroval (N.T. H.), že úver bude ním (N. H.) riadne splácaný, dokazovaním v konaní pred súdom potvrdené neboli. Obžalovaný I. I. ako osoba plne spôsobilá na právne úkony a zároveň ako konateľ spoločnosti J. G..M..B.. sa do Slovenskej záručnej a rozvojovej banky Bratislava za účelom žiadosti o úver dostavil osobne, predkladal listiny potrebné pre kladné vybavenie úveru, o ktorých obsahu mal vedomosť. Teda bol jasne uzrozumený s účelom návštevy banky ako aj obsahom listín, ktoré predkladal, pretože sa jednalo o doklady týkajúce sa spoločnosti J. s.r.o., ktorej bol konateľom, pričom dokazovaním nebolo preukázané, že by sám konal v omyle. Pre naplnenie subjektívnej stránky žalovaného trestného činu sa tiež vyžaduje, aby páchateľ v čase pôžičky/úveru konal s vedomím nevrátiť resp. nesplácať peniaze, ktorá okolnosť bola naplnená, nakoľko sám obžalovaný zotrval na tvrdení, že úver bude splácať práve N. H.. Teda už v čase podávania žiadosti o úver obžalovaný vedel, že tento nebude z jeho strany splácaný.

Ak obhajoba namieta, že poškodená Slovenská záručná a rozvojová banka v danom prípade mala dodržať obvyklú mieru opatrnosti a preveriť obžalovaným predkladané listiny, na základe ktorých obžalovaný o úver žiadal a úver bol poskytnutý, je nutné pripomenúť, že skutok sa stal 24.07.2006 a je možné pripustiť, že v danom čase banka, ktorá bola uvádzaná do omylu mala na preverenie predmetných listín obmedzené možnosti.

Obhajoba konkrétne uvádza, že poškodená banka mala prostredníctvom internetovej stránky www.katasterportal.sk <http://www.katasterportal.sk> preveriť minimálne vlastníctvo obžalovaného k bytu na Thurzovej ulici v Martine, odvolací súd poznamenáva, že kataster portál vznikol na základe v znení neskorších predpisov a bezplatné stránky katasterportal.sk boli spustené na základe zákona od septembra 2007, dovtedy od februára 2004 bol prístup spoplatňovaný. V kontexte

s ďalšími listinnými dokladmi predkladanými obžalovaným a týkajúcimi sa spoločnosti J. G..M..B.. ktoré sa neskôr ukázali ako sfalšované, banka nemala dôvod vyššie uvedené dôkladne, v tom čase v značne obmedzených možnostiach, preverovať.

Krajský súd nezistil žiaden dôvod, pre ktorý by mal pochybovať jednak o hodnovernosti výpovedí svedkov ako aj listinných dôkazov a preto sa stotožňuje so skutkovým i právnym záverom súdu prvého stupňa.

Čo sa týka výroku o treste odvolací súd konštatuje, že pri úvahách o voľbe druhu trestu a jeho výmery vo vzťahu k obžalovanému I. I. prvostupňový súd dôsledne hodnotil všetky okolnosti významné pre rozhodnutie o treste, nepochybil ani pri úvahách súvisiacich s výrokom o treste a prihliadol na zásady ukladania trestov (§ 34 Tr. zákona) a v odôvodnení rozsudku sa dôsledne a konkrétne vyrovnal najmä s kritériami uvedenými v § 34 ods. 4 a 5 Tr. zákona.

Vzal do úvahy spôsob spáchania činu, motív, spôsobený následok a pohnútku, ako aj jeho pomery a možnosť nápravy a konštatuje, že súd prvého stupňa nepochybil ani pri rozhodovaní o treste vo vzťahu k obžalovanému, keď s prihliadnutím na zistenú poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j/ Tr. zákona - tj. viedol pred spáchaním trestného činu riadny život, ustanovenie § 38 ods. 3 Tr. zákona a predovšetkým ustanovenie § 39 ods. 1 Tr. zákona uložil trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky. Uložený trest považuje krajský súd nielen za zákonný ale aj za spravodlivý, ktorý zodpovedá nielen zmyslu trestného konania, vrátane spravodlivého potrestania páchateľov, ale aj účelu trestu vymedzeného v ustanovení § 34 ods. 1 Tr. zákona a ostaným rozhodným kritériám podľa ustanovenia § 34 ods. 4 Tr. zákona V tomto smere sa krajský súd v plnom rozsahu stotožňuje s úvahami a závermi rozvedenými v napadnutom rozsudku, ktoré viedli súd prvého stupňa k rozhodnutiu o uložení trestu odňatia slobody vo výmere dva roky.

Súd prvého stupňa zákonne rozhodol aj v otázke zaradenia obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia (§ 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona).

S poukazom na vyššie uvedeného odvolací súd nezistiac dôvod na zmenu rozsudku prvostupňového súdu, rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia a odvolanie obžalovaného I. I.Y. ako nedôvodné postupom podľa zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.