Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Er-1804-2014.pdf
PDF · 71.45 KB
Case nature
Area
Subarea
4Er/1804/2014
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného Železnice Slovenskej republiky, Bratislava v skrátenej forme ŽSR, so sídlom Klemensova 8, 813 61 Bratislava, IČO: 31 364 501, proti povinnému Aton, s.r.o., so sídlom Hronská 230/13, 976 13 Slovenská Ľupča, IČO: 36 041 807, na vymoženie pohľadávky vo výške 933,20 eura s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom Mgr. Pavlom Mikom, so sídlom exekútorského úradu Krupinská cesta 5, 960 01 Zvolen, pod spis. zn. EX 316/2014, o podnete súdneho exekútora, takto
rozhodol:
Súd exekúciu z a s t a v u j e .
Oprávnený je p o v i n n ý uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 58,18 eura, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie pohľadávky vo výške 933,20 eura s príslušenstvom, a to na základe exekučného titulu, právoplatného a vykonateľného rozhodnutia Okresného súdu Banská Bystrica - platobného rozkazu číslo konania 63Rob/21/2011-23 zo dňa 14.03. 2011.
Poverením č. 5601 116400 zo dňa 05.06. 2014 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora Mgr. Pavla Miku.
Podaním, ktoré bolo Okresnému súdu Banská Bystrica doručené dňa 20.11. 2014, súdny exekútor súdu doručil podnet na zastavenie exekúcie, nakoľko počas vykonávania exekúcie súdny exekútor nezistil existenciu majetku, ktorý by postačoval na úhradu trov exekúcie.
Z obsahu z exekútorského spisu a najmä zo správy o stave exekúcie súdneho exekútora vyplýva, že u povinného bola vykonaná lustrácia majetku s nasledovným výsledkom: Povinný nemá žiadne aktívne účty v bankách. Povinný nie je vlastníkom a držiteľom motorových vozidiel. Nie je vlastníkom hnuteľných vecí, ktoré by bolo možné postihnúť exekúciou, taktiež nie je vlastníkom nehnuteľností. Povinný nedisponuje žiadnym reálne exekvovateľným majetkom. V dôsledku spomenutých skutočností je zrejmé, že v súčasnosti nie je možné aplikovať ani jeden zo spôsobov vykonania exekúcie upravených v ust. § 63 ods. 1 v spojení s ust. § 65 Exekučného poriadku a to pre nemajetnosť povinného.
V zmysle § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení Exekučného poriadku, súd exekúciu v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku zastavil, nakoľko zo správy súdneho exekútora a ním predložených listinných dôkazov, mal v konaní preukázanú skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a jej ďalšie pokračovanie by prinieslo iba zvyšovanie a neúčelne vynaloženie ďalších nákladov.
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie v celkovej výške 58,18 eura. Z toho odmenu vo výške 33,19 eura, náhradu hotových výdavkov za poštovné vo výške 15,00 eura, za poplatky vo výške 0,90 eura, za cestovné vo výške 6,89 eura + 20 % DPH vo výške 09,70 eura.
Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti patrí súdnemu exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“), ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
Podľa § 22 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.
Podľa § 203 ods. 2 prvej vety Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Vzhľadom na dôvod zastavenia, nemajetnosť povinného, je v danom prípade na mieste aplikácia citovaného ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, a preto súd uložil oprávnenému uhradiť súdnemu exekútorovi vzniknuté trovy exekúcie.
Súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu za výkon exekučnej činnosti vo výške 33,19 eura v zmysle § 14 ods. 1 vyhlášky.
Súd uznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov vo výške 15,00 eura za poštovné, 0,90 eura za poplatky a 6,89 eura za cestovné v zmysle § 22 vyhlášky.
Súd uložil oprávnenému uhradiť súdnemu exekútorovi v súlade s Exekučným poriadkom a vyhláškou sumu 58,18 eura. Z toho odmena súdneho exekútora predstavuje 33,19 eura, hotové výdavky predstavujú 22,79 eura a uplatnená 20 % DPH predstavuje 09,70 eura.
Podľa § 169 ods. 1 vety druhej zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov, ak súd rozhodol o vykonateľnosti uznesenia až po jeho právoplatnosti (§171 ods. 3), uvedie dôvody pre ktoré viazal vykonateľnosť až na právoplatnosť rozhodnutia.
Keďže v danom prípade už bola exekúcia zastavená (proces konania už neprebieha), niet žiadneho dôvodu pre to, aby nebola vykonateľnosť rozhodnutia viazaná až na jeho právoplatnosť.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia na Okresný súd Banská Bystrica, písomne v troch vyhotoveniach (§ 374 ods. 4 prvá veta O. s. p.).
Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca (§ 374 ods. 4 O. s. p.).
Odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona (§ 202 ods. 2 O. s. p.).
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa (§ 205 ods. 1 O. s. p.).
Odvolanie podľa § 205 ods. 2 O. s. p. možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a O. s. p. pri odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.