Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_4Co-260-2015.pdf
PDF · 77.15 KB
Case nature
Subarea
4Co/260/2015
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci navrhovateľky V. V. K., bytom M. XX, W., proti V. K., bytom K. B. XX, W., o nariadenie predbežného opatrenia, o odvolaní odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č.k. 14C 191/2015-25 zo dňa 25.06.2015 takto
rozhodol:
M e n í uznesenie vo vyhovujúcom výroku tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamieta.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa nariadil odporcovi, aby sa nepribližoval k navrhovateľke V. V. K., bytom M. XX, W., na vzdialenosť menšiu ako 20 metrov. V prevyšujúcej časti návrh navrhovateľky, ktorým sa domáhala uloženie nariadenia predbežného opatrenia, t.j. nepribližovania sa na vzdialenosť menšiu ako 20 metrov aj k mal. F. a F. K. zamietol. Uložil navrhovateľke podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia uznesenia návrh na uloženie zákazu odporcovi priblížiť sa k navrhovateľke V. V. K. na vzdialenosť menšiu ako 20 metrov.
V odôvodnení uviedol, že navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala uloženia nariadenia predbežného opatrenia, ktorým by súd zakázal odporcovi priblížiť sa k nej, ako aj k maloletým deťom v zmysle ust. § 76 ods. 1 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku. Súd poukázal na dôvody uvedené v návrhu, z obsahu ktorého vyplýva, že dňa 17.04.2015 navrhovateľka podala na Okresnom súde Prešov návrh na zvýšenie výživného a od podania tohto návrhu je odporca voči nej neprimerane agresívny, z čoho má navrhovateľka dôvodné obavy o svoj život a zdravie, ako aj o život a zdravie maloletých detí. Odporca sa prostredníctvom SMS správ navrhovateľke vyhráža, prostredníctvom sociálnych sietí ju osočuje a vulgárne uráža. Z obavy voči odporcovi navrhovateľka podala trestné oznámenie, avšak jeho slovné útoky napriek tomu neprestali. Podanie trestného oznámenia podnietilo odporcu k agresívnejšiemu správaniu sa, vyhrážaniu sa, zastrašovaniu navrhovateľky. Ďalej zdôraznila, že odporca v čase rozvodu ich manželstva bol v ústave na výkon väzby z dôvodu vzneseného obvinenia zo spáchania trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby, s tým, že následne bol právoplatne odsúdený pre trestný čin týrania blízkej osoby. V doplnení návrhu poukázala na to, že existuje dôvodná reálna obava, že odporca jej môže fyzicky ublížiť a to vzhľadom na jeho agresívne správanie v minulosti vo forme agresívnych útokov voči nej, voči svojim blízkym, pre ktoré bolo voči odporcovi vedené trestné stíhanie pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby, za čo bol následne nepodmienečne odsúdený. Navrhovateľka v doplnení návrhu ďalej uviedla, že odporca od rozvodového konania neprejavil ozajstný záujem o maloleté deti, nestretáva sa s dcérami, nemajú žiaden kontakt.
Následne súd citoval ust. § 74 ods. 1, § 75 ods. 2, § 76 ods. 1 písm. f/, j/, ods. 3, 4 a § 77 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a uviedol, že súd i napriek skutočnosti, že navrhovateľka podala návrh na nariadenie predbežného opatrenia 30.04.2015 vychádzal z ust. § 76 ods. 1 písm. j/ Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom od 1. mája 2005, nakoľko v zákone č. 73/2005 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky súdny poriadok absentujú prechodné ustanovenia, a preto súd bol toho názoru, že v danej veci je možné použiť znenie ustanovení Občianskeho súdneho poriadku účinných od 01.05.2015.
Súd uviedol, že sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vo vzťahu k navrhovateľke a odporcu, a preto v tejto časti jeho návrhu vyhovel.
Zamietol však návrh navrhovateľky vo vzťahu k mal. deťom z dôvodu, že tvrdené skutočnosti na uloženie zákazu odporcovi vo vzťahu k maloletým deťom, navrhovateľka žiadnym spôsobom nepreukázala dôvodnosť nároku ani nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Navyše F. K., nar. XX.XX.XXXX nadobudla plnoletosť, a preto je schopná vystupovať samostatne v súdnom konaní. Navyše deti účastníkov neboli označené ani ako účastníci sporového konania.
K rozhodnutiu o trovách konania súd poukázal na ust. § 145 Občianskeho súdneho poriadku, o ktorých rozhodne v rozhodnutí o veci samej.
V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu odvolanie odporca. Namietal nedôvodnosť návrhu. Poukázal na to, že tvrdené skutočnosti, že by mal byť neprimerane agresívny voči navrhovateľke nie sú pravdivé. Je pravdou, že bol podaný návrh na zvýšenie výživného k maloletým deťom. Od podania návrhu sa navrhovateľka snaží ho psychicky vydierať a zastrašovať tým, že podala na neho trestné oznámenie o vyhrážaní. Ak ho podala 07.04.2015, tak ako sa mal dozvedieť o podaní návrhu na zvýšenie výživného. Vo veci vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 30P 130/2015 bolo o podanom návrhu rozhodnuté, nie však podľa predstáv navrhovateľky, ktorá podala proti rozhodnutiu odvolanie. K trestnému oznámeniu zo dňa 07.04.2015 uviedol, že bol vypočutý na Obvodnom oddelení PZ v Prešove - Sever s tým, že podpísal zápisnicu o výsluchu s tým, že konanie sa zastavuje a vec bola odstúpená na priestupkové konanie. Aj keď jej tvrdenie v trestnom oznámení o vyhrážaní bolo založené na údajnej SMS, ktorú jej nikdy neposlal, tvrdil, že sa jej žiadnym spôsobom nevyhrážal. Nepozná ani nechce poznať jej telefónne číslo, nemá záujem sa s ňou kontaktovať akýmkoľvek spôsobom a chce si pokojne žiť svoj život bez zbytočných stresov. Poukázal na to, že v roku 2010 uzavrel nové manželstvo a s terajšou manželkou žije usporiadaným životom, nemá záujem riešiť bývalý vzťah s navrhovateľkou. Poprel, že by sa vyhrážal navrhovateľke slovne alebo prostredníctvom sociálnych sietí. Podľa jeho názoru, navrhovateľka dôvodnosť návrhu neosvedčila a nepreukázala dostatočne nebezpečenstvo hroziacej ujmy. Z jej vyjadrení nevyplýva žiadna skutočnosť, na základe ktorej by bolo možné vyvodiť, že sa k navrhovateľke pokúsil priblížiť, fyzicky na ňu útočiť a ohrozovať jej fyzickú a duševnú integritu. Naposledy ju videl na súdnom pojednávaní dňa 13.05.2015 v konaní o zvýšenie výživného, spolu s manželkou F. K.. Akémukoľvek stretu s navrhovateľkou sa vyhýbal vzhľadom k tomu, že vie, ako dokáže veci zneužiť. Potvrdil, že v čase rozvodového konania bol v ústave na výkon väzby z dôvodu vzneseného obvinenia zo spáchania trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby, kde ho dostala navrhovateľka, ktorá proti nemu zneužila inštitút ust. § 215 Trestného zákona, aby si vyriešila svoj nový partnerský vzťah, lebo dňa 30.08.2006 sa jej z tohto vzťahu narodil syn Y.. Uviedol, že bol právoplatne odsúdený, trest mu bol uložený súdom, ktorý vykonal i napriek tomu, že tvrdil, že navrhovateľku ani maloleté deti psychicky ani fyzicky netýral. Odvtedy prítomnosť navrhovateľky nevyhľadával doteraz. Považoval za nespravodlivé, aby skutočnosť, že bol v roku 2006 odsúdený, bola zneužívaná a používaná zo strany navrhovateľky aj zo strany súdu za skutkovú argumentáciu, ktorá nemá žiadnu reálnu oporu v súčasnosti. Podotkol, že bývajú obidvaja v jednom meste, a preto v situácii, kedy sa k navrhovateľke nevedomky môže priblížiť, môže dôjsť pri vykonávaní bežných nevyhnutných činností, napr. v obchode pri nákupe. Vo vzťahu k maloletým deťom podotkol, že mu navrhovateľka neumožňuje sa s nimi kontaktovať. V roku 2008 navrhovateľka obvinila jeho terajšiu manželku, že jej chcela pozabíjať deti. Preto sa o kontakt s deťmi ďalej nesnaží. Deti má rád a nikdy by im neublížiť. Podotkol, že navrhovateľka od rozvodu manželstva na neho podala cca 30 trestných oznámení, v ktorých konaniach sa tvrdenia navrhovateľky preukázali ako nedôvodné. Navrhol zrušiť napadnuté uznesenie.
Navrhovateľka sa k doručenému odvolaniu písomne nevyjadrila.
Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 Občianskeho súdneho poriadku, bez nariadenia pojednávania v lehote vyplývajúcej z ust. § 217 ods. 1, § 214 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku a dospel k záveru, že odvolanie odporcu je dôvodné.
Podľa § 220 Občianskeho súdneho poriadku, odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 219), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1).
Podľa § 74 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený.
Občianske súdne konanie je jednou zo záruk zákonnosti, pod ktorou treba rozumieť právnu istotu pri aplikácii práva súdom, a to v rozsahu zabezpečujúcom naplnenie spravodlivej ochrany subjektívnych práv účastníkov zaručených Ústavou Slovenskej republiky v súlade s právom na spravodlivý súdny proces zaručeným čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorým je Slovenská republika viazaná.
Oboznámením sa s obsahom spisu, odôvodnením napadnutého rozhodnutia a uplatnenými odvolacími dôvodmi odporcu odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa nedostatočne posúdil dôvodnosť podaného návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vo vzťahu medzi navrhovateľkou a odporcom. Tvrdené skutočnosti o tom, že by sa odporca mal približovať k navrhovateľke a slovne sa jej vyhrážať, z obsahu spisu nevyplývajú. V spise sú predložené len kópie komunikácie zo sociálnych sietí, ktorých totožnosť by bolo potrebné overiť.
Predmetom nariadeného predbežného opatrenia však bolo uloženie zákazu nepribližovania sa k navrhovateľke odporcom na vzdialenosť menšiu ako 20 metrov. Namietaná skutočnosť, že z obsahu návrhu nevyplýva, kde a za akých okolností sa mal odporca k navrhovateľke približovať a následne sa jej slovne vyhrážať, nebola preukázaná. Záver súdu prvého stupňa preto bol nesprávny, pokiaľ uložil odporcovi zákaz nepribližovať sa k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako 20 metrov z dôvodu, že tvrdené skutočnosti navrhovateľkou v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia neboli preukázané. Len podanie trestného oznámenia dňa 07.04.2015 pre údajnú SMS nemôže zakladať dôvod pre nariadenie predbežného opatrenia. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Ich zisťovaním neprihliada ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takéhoto postupu je, že osvedčené skutočnosti sa súdu so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia nanajvýš vysoko pravdepodobné (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Mcdo/5/2012 z 28.11.2012.
Odvolací súd je toho názoru, že v danom prípade zákonné podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia spočívajúceho v uložení zákazu odporcovi približovať sa k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako 20 metrov neboli osvedčené, ani nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, a preto postupom podľa § 220 Občianskeho súdneho poriadku odvolací súd návrh na nariadenie predbežného opatrenia vo vzťahu medzi navrhovateľkou a odporcom zamietol ako nedôvodný. Vyhovujúci výrok napadnutého uznesenia zmenil.
Podľa § 224 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvého stupňa platia i pre odvolacie konanie.
Podľa § 145 Občianskeho súdneho poriadku, účastníkovi, ktorému súd prizná náhradu trov konania, prizná aj náhradu trov predbežného opatrenia a zabezpečenia dôkazov. O trovách odvolacieho konania z titulu konania o predbežnom opatrení bude rozhodnuté súdom prvého stupňa, ktorý doposiaľ o trovách odvolacieho konania nerozhodol (§ 224 ods. 1 § 145 Občianskeho súdneho poriadku).
Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti uzneseniu odvolanie nie je prípustné.