Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_8CoP-32-2022.pdf
PDF · 85.52 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoP/32/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a členiek senátu Mgr. Zuzany Hartelovej a JUDr. Táne Rapčanovej, v právnej veci manželky/ matky: W. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. F. XXXX/XXA, M., právne zastúpená: Advokátska kancelária M2 Legal s. r. o., so sídlom Zvolenská 4014/31, Martin, IČO: 53 057 368, proti manželovi/ otcovi: E. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. F. XXXX/XXA, M., právne zastúpený JUDr. Adriana Šimeková, advokátka so sídlom E. B. Y. X, W., v konaní o návrhu manželky na rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva: X. Y., nar. XX.XX.XXXX, W. Y., nar. XX.XX.XXXX, G. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako otec, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, na odvolanie manžela/otca proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 19P/22/2022-57 z 28. marca 2022, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd manželstvo E. Y. a W. Y. uzatvorené dňa XX.XX.XXXX v M., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu M., vo zväzku č. X, ročník XXXX, na str. XXX, pod por. č. X, rozviedol a schválil rodičovskú dohodu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode, ktorou sa rodičia dohodli, že maloleté deti sa zverujú do osobnej starostlivosti otca s tým, že obaja rodičia budú maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. Matka sa zaviazala prispievať na výživu každého z maloletých detí výživným vo výške 30,- eur mesačne, počnúc dňom právoplatnosti výroku o rozvode manželstva, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám otca. Žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. Okresný súd pri právnom posúdení veci v časti rozvodu manželstva vychádzal z ust. § 22, § 23 ods. 1 až 3, § 18, § 19 ods. 1 a 2, § 24 ods. 1,3,4,5 zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZR"), pri rozhodovaní o schválení rodičovskej dohody z ust. § 25 ods. 1,2,4, § 28 ods. 2, § 65 ods. 1 až 5, § 63 ods. 3, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1 ZR. Konštatoval, že základným predpokladom rozvodu manželstva je existencia vážneho narušenia a trvalého rozvrátenia vzťahov medzi manželmi, toto narušenie nastáva predovšetkým vtedy, ak sa manželia neriadia, resp. nemôžu riadiť vo vzájomnom správaní pravidlami vyplývajúcimi z ust. § 18 až 20 ZR. Uviedol, že manželstvo nie je len právny stav, ale je životným spoločenstvom, ktoré sa má vyznačovať vzájomným rešpektom, citovou náklonnosťou, úctou, dôverou a pomocou. V prejednávanej veci mal preukázané, že spolužitie manželov požadované znaky manželstva nenapĺňa. Došlo k ochladnutiu citových väzieb manželky voči manželovi, čo vyústilo k jej rozhodnutiu ukončiť manželské spolužitie. Manželka podala návrh po zrelej úvahe, vylúčila možnosť obnovenia manželského spolužitia, uviedla, že k manželovi necíti to, čo by ako k partnerovi cítiť mala. Vzhľadom na pevné rozhodnutie manželky súd manželstvo rozviedol. Konštatoval, že
súčasné vzťahy medzi manželmi netvoria zdravé a pokojné rodinné prostredie, ktoré je pre zdravý fyzický a psychosociálny vývoj maloletých detí potrebné, preto rozvod manželstva nebude v neprospech maloletých detí pochádzajúcich z manželstva. Z vyjadrenia kolízneho opatrovníka mal preukázané, že deti sú s rozvodom manželstva rodičov zmierené. Čo sa týka úpravy rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode, keďže rodičia uzavreli rodičovskú dohodu, ktorá nie je v rozpore so záujmami maloletých detí, okresný súd ju schválil. O trovách konania rozhodol podľa § 52 zák. č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP") tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
2. Proti tomuto rozsudku okresného súdu do výroku, ktorým súd manželstvo rozviedol, podal odvolanie manžel a žiadal, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zmenil tak, že návrh manželky na rozvod manželstva zamietne. Namietal, že okresný súd nesprávne a neúplne zistil skutkový stav - mieru rozvratu vzťahov medzi manželmi a následne vec nesprávne právne posúdil. Uviedol, že podaním odvolania do výroku o rozvod manželstva, zároveň napáda odvolaním aj výroky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode. Poukázal na nesúhlas s rozvodom manželstva, ktorý prezentoval už vo vyjadrení k návrhu na rozvod manželstva a na tomto postoji zotrval aj na pojednávaní pred okresným súdom, kde objasnil svoj vzťah k manželke, deťom a manželstvu. Po prečítaní odôvodnenia súdneho rozhodnutia dospel k záveru, že súd nedostatočne zisťoval mieru rozvratu vzťahov medzi manželmi. Rozvod nie je v súlade so záujmami ich maloletých detí. Vidí, ako sa synovia od matky vzďaľujú, zvykajú si na jej neprítomnosť, ich vyjadrenia pred kolíznou opatrovníčkou, že sú s rozvodom zmierení, boli len obranné slová, aby skryli bolesť, ktorú cítia. S chlapcami žije v jednej domácnosti a vie, že s rozvodom a odchodom matky zmierení nie sú, má obavu, že tento odchod matky v nich vytvorí nezdravý postoj k manželstvu a k rodine. Navrhol, aby manželke bol poskytnutý priestor uvedomiť si jej nesprávny postoj a znovu prijať a pocítiť jeho veľkú lásku. Manželka sa nepokúšala o zmenu v spolužití a partnerstve, nikdy neprišla za ním , že má nejaký vážny problém, inak by okamžite urobil všetko, aby bola znovu šťastná, iba jedného dňa prišla a oznámila mu, že k nemu už nič necíti a chce rozvod. Povedala to, podľa jeho názoru, lebo porušila manželskú vernosť a bola v tom čase zaľúbená do iného muža, s ktorým už momentálne nie je a žije s iným. Z jej konania je jasné, že hľadá šťastie, ale neuvedomuje si, že toto nie je správny postoj.
3. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca zo 06.06.2022 žiadala, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil s tým, že okresný súd vo veci úplne zistil skutkový stav a na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil.
4. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadril.
5. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania v celom rozsahu (§ 65 a § 66 CMP) a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 2 ods. 1 CMP v spojení s § 385 ods. 1 CSP a contrario) napadnutý rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
6. Po preskúmaní napadnutého rozsudku a postupu okresného súdu, ktorý jeho vydaniu predchádzal, dospel odvolací súd k záveru, že okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil stav veci a skutočnosti potrebné pre posúdenie dôvodnosti návrhu na rozvod manželstva a vec následne správne právne posúdil. Odôvodnenie rozsudku okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd v odvolacom konaní obmedzil na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozsudku (§ 387 ods. 2 CSP) s tým, že osobitne považoval za potrebné vyjadriť sa k odvolacím námietkami manžela.
7. V úvode odvolania manžel namieta nedostatočné zisťovanie príčin rozvratu manželstva okresným súdom. V ďalšom texte podaného odvolania však otec v konkrétnostiach neuvádza žiadne skutočnosti, ktoré boli zo strany účastníkov tvrdené a okresným súdom opomenuté, resp. nezisťované. Nespochybňuje, že manželka má voči nemu odmietavý postoj, nechce obnoviť manželské spolužitie, počas trvania manželstva už má v poradí druhú známosť s iným mužom, že nebývajú s manželkou v spoločnej domácnosti. V odvolaní uvádza svoj názor na možnosť obnovenia manželského spolužitia, pretože verí, že manželka svoj postoj zmení a „vráti" sa k rodine. Svoj nesúhlasný postoj k rozvodu manželstva prezentoval aj v konaní pred súdom prvej inštancie a ten sa ním zaoberal. Zo zvukového záznamu o pojednávaní pred okresným súdom zo dňa 28.03.2022 mal odvolací súd preukázané, že
okresný súd ponechal na pojednávaní obom manželom dostatočný priestor na vzájomnú komunikáciu a možnosť prejaviť svoj názor k otázkam rozvodu manželstva. Tak ako v odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd konštatoval, postoj manželky bol jednoznačne odmietavý k možnému ďalšiemu trvaniu manželského spolužitia. Manžel v rámci vyjadrení pred súdom prvej inštancie prezentoval, rovnako ako v odvolaní, vieru, že dôjde časom k zmene postoja manželky. Pred okresným súdom a ani v rámci odvolania neuviedol žiadne skutočnosti, z ktorých by bolo možné konštatovať, že tieto jeho pocity vyplývajú z nejakých reálnych skutočností. Naopak, zo strany manželky aj napriek vyjadreniam manžela je nepochybné, že nemá záujem na ďalšom trvaní manželstva. Pokiaľ ide o tvrdenia manžela, že rozvod manželstva nie je v záujme maloletých detí, je nutné uviesť, že vždy sa rozvod manželstva dotkne aj detí, pretože dôjde k rozpadu rodinného prostredia, naštrbia sa istoty, ktoré trvaním manželstva , kde figurovali obaja rodičia boli. Pri takomto nazeraní by však nemohlo dôjsť k rozvodu žiadneho manželstva. Pokiaľ ide o deti pochádzajúce z manželstva účastníkov, zo strany manžela/otca neboli tvrdené a ani z konania pred súdom prvej inštancie nevyplývali skutočnosti, ktoré by mohli mať negatívny dopad na záujmy maloletých detí (výchovný, zdravotný a pod.). Z obsahu podaného odvolania v kontexte konania pred súdom prvej inštancie vyplýva, že manžel poukazovaním na citovú ujmu u detí sa skôr snaží o citový nátlak na manželku. V prípade rozpadu rodiny vždy dochádza k určitej citovej ujme aj na strane detí pochádzajúcich z manželstva, avšak táto skutočnosť nie je jedinou okolnosťou, pre ktorú by bez ďalšieho nemalo byť pristúpené k rozvodu nefunkčného manželského spolužitia.
8. Vychádzajúc z týchto záverov odvolací súd rozsudok okresného súdu vo výroku o rozvode manželstva považoval za vecne správny a tento potvrdil. V rámci podaného odvolania sa zaoberal preskúmaním aj od výroku o rozvode závislých výrokov o úprave rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva. Vychádzal z toho, že okresný súd schválil o rodičovskú dohodu, na obsahu ktorej sa rodičia maloletých/manželia dohodli, odvolací súd nemal preukázané, že by takto upravený výkon rodičovských práv a povinností bol v rozpore so záujmami maloletých detí a rozsudok okresného súdu aj v týchto výrokoch ako vecne správny potvrdil. Zároveň ako vecne správny potvrdil aj výrok o trovách prvoinštančného konania.
9. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP a § 52 CMP tak, že žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
10. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 C. m. p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C. s. p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C. s. p.).