Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_8CoP-364-2015.pdf
PDF · 73.48 KB
Case nature
Subarea
8CoP/364/2015
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach vo veci starostlivosti súdu o maloletého A. J. nar. XX.X.XXXX zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach dieťaťa rodičov T.. Ľ.S. J. nar. X.X.XXXX bývajúcej v P. F. W. K. Č.. X zastúpenej JUDr. Jarmilou Machovou advokátkou so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach na Štúrovej ulici č. 20 a Š. J. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v Handlovej na Poštovej ulici č. 42/1 v konaní o nariadenie predbežného opatrenia o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Košice I z 9.7.2015 č.k. 21P 103/2015-7 takto
rozhodol:
Potvrdzuje uznesenie.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým uznesením predbežne zveril maloletého A. J. nar. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky Bc. Q. J. nar. X.X.XXXX. Pri rozhodnutí právne vychádzal z ust. § 74 ods. 1 O.s.p. a § 75 ods. 1, 2, 5, 6, 8, 9 O.s.p., návrhu matky a po zvážení všetkých relevantne významných okolností doteraz preukázaných dospel k záveru, že je daná potreba neodkladného zásahu súdu do pomerov maloletého A., stabilizácie jeho výchovného prostredia a v čo najväčšej možnej miere zabránenia tomu, aby sa konflikty a narušené vzťahy rodičov premietali do starostlivosti o dieťa.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie otec. Uviedol, že s rozhodnutím súdu prvého stupňa nesúhlasí. Zdôraznil, že o maloleté dieťa sa vždy vzorne staral, zabezpečoval všetky jeho potreby, ako aj jeho osobnostný rozvoj primerané jeho veku. V podanom návrhu vidí predovšetkým účelové chovanie matky, keďže doteraz sa vedeli vo veci starostlivosti o maloleté dieťa dohodnúť. Zdôraznil, že vzniknuté dôvody týkajúce sa jeho zdravia nemali žiaden vplyv na výchovu a správanie sa voči maloletému dieťaťu. Vyslovil presvedčenie, že v danom prípade nebola daná potreba neodkladného zásahu súdu do pomerov maloletého A., nakoľko maloletý sa nenachádza v nebezpečenstve bezprostredne hroziacej ujmy. Poukázal na konanie matky už po nariadení predbežného opatrenia 13.7.2015, kedy sa spoločne dohodli na tom, že od 18.7.2015 bude maloletý A. na jeden týždeň v jeho osobnej starostlivosti v U.. Následne mu oznámila, že môže mať syna v starostlivosti až do 1.8.2015. Po rozhodnutí súdom prvého stupňa, súčasne s odvolaním, zaslal vyjadrenie k návrhu matky o nariadenie predbežného opatrenia, v ktorom podrobne a konkrétne rozviedol spolužitie s matkou maloletého dieťaťa a s ich rodinnými príslušníkmi. Poukázal predovšetkým na neschopnosť matky zabezpečovať kompletnú starostlivosť o maloleté dieťa. Zdôraznil, že často bola z výchovy dieťaťa vyčerpaná, nervózna, podráždená a v neposlednej miere poukázal aj na nevhodné správanie sa a neustále konflikty matky maloletého dieťaťa s jej matkou, ktorá pracovala v Nemecku ako opatrovateľka a chodila ku nim na návštevu. Vyslovil názor, že matka maloletého dieťaťa radšej sledovala televízny program, ako sa venovala maloletému dieťaťu. Celkove starostlivosť matky označil ako nedostatočnú.
K vyjadreniu otca k návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a k odvolaniu otca sa vyjadrila matka maloletého dieťaťa. Uviedla, že v čase tretieho trimestra tehotenstva sa rozhodla odsťahovať k otcovi dieťaťa do U., kde chcela stráviť materskú dovolenku, pretože nechcela ostať tehotná v
domácnosti, ktorú zdieľala so svojím bývalým manželom. V Košiciach mala trvalé zamestnanie a podporu svojej rodiny. Po nasťahovaní sa do U. v spoločnej domácnosti s nimi žila aj dcéra odporcu. Medzi matkou maloletého dieťaťa a dcérou odporcu vznikali konflikty, ktoré jej fyzicky a psychicky priťažovali, čo sa odrazilo aj na zlom zdravotnom stave a opakovanej hospitalizácii v nemocnici. Bola svedkom dennodennej interakcie medzi odporcom a v tom čase ešte jeho neplnoletou dcérou. Dcéra nerešpektovala základné princípy slušného správania a spolužitie s nimi sa pre matku maloletého dieťaťa stávalo čoraz viac stresujúce a spôsobovalo jej to zhoršovanie zdravotného stavu počas poslednej fázy tehotenstva. Po narodení dieťaťa nastali ďalšie konflikty medzi ňou a otcom dieťaťa z dôvodu, že ich predstavy o výchove maloletého dieťaťa boli zásadne odlišné. V dôsledku neprimeraných výchovných zásahov zo strany otca dochádzalo k tomu, že maloletý sa začal otca báť. Zdôraznila, že aj po malicherných nezhodách následne došlo k agresívnemu správaniu sa otca voči nej, preto sa začala báť o svoj život. Jeho agresívne správanie viedlo k tomu, že situáciu sa rozhodla riešiť odchodom zo spoločnej domácnosti.
Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadril.
Podľa §-u 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa ust. § 74 ods. 1 O.s.p. pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený.
Podľa ust. § 76 ods. 1 písm. b/ O.s.p. predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby odovzdal dieťa do starostlivosti druhého z rodičov, alebo do starostlivosti toho, koho označil súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti.
Predbežné opatrenie predstavuje jeden zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom procese a jeho zabezpečovacia funkcia sa prejavuje najmä v schopnosti zabrániť dočasnou a provizórnou úpravou nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania alebo už v začatom konaní nastať. Pri nariaďovaní predbežného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení, a to z dôvodu, že nariadenie predbežného opatrenia má dočasný (predbežný) charakter. V dôsledku toho sa nezisťujú všetky skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného rozhodnutia (vo veci samej) a skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, nemusia byť preukázané dôkazmi. Zákon z toho dôvodu ani nepredpokladá, že by pri rozhodovaní o predbežnom opatrení mal súd vykonávať dokazovanie (§ 120 a nasl. O.s.p.). Pre nariadenie predbežného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia sa posudzuje len podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených, prípadne dodatočne predložených listín. Takýto postup súdu predpokladá platná právna úprava (§ 115 ods. 1 O.s.p. a contrario, § 75 ods. 7 O.s.p.) sledujúca tým dosiahnutie účelu právneho inštitútu predbežného opatrenia, ktorým je rýchle a pružné riešenie situácie vyžadujúce okamžitý zásah súdu. Ak by v konaní o nariadenie predbežného opatrenia bolo potrebné trvať na požiadavke riadneho vykonania a hodnotenia dôkazov, mohol by byť účel tohto procesného inštitútu zmarený, pretože základnými znakmi predbežných opatrení sú ich dočasnosť a provizórnosť. Najmä atribút provizórnosti je potrebné mimoriadne vyzdvihnúť, lebo už zo samotného označenia „predbežné opatrenie“ vyplýva, že nejde o konečnú a definitívnu úpravu vzťahov medzi účastníkmi a že nariadením predbežného opatrenia nezískava jeden z účastníkov silnejšie postavenie, nezískava práva, o ktorých sa má rozhodnúť až v budúcnosti, ale sa ním len dočasne a hlavne predbežne upravuje určitý okruh vzťahov. Vo veci
starostlivosti súdu o maloleté deti nevyhnutnosť nariadiť predbežné opatrenie je potrebné posudzovať vždy z hľadiska záujmu maloletých detí, ktorý je prioritný.
Odvolací súd preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že boli splnené zákonné podmienky na nariadenie predbežného opatrenia, a to potreba dočasnej úpravy pomerov maloletého dieťaťa vzhľadom na výrazné konfliktné vzťahy medzi rodičmi navzájom, v dôsledku čoho nie sú schopní konštruktívne komunikovať o výkone rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, i keď sú schopní čiastočne uzatvárať rôzne dohody o výkone rodičovských práv a povinností, ktoré však v konečnom dôsledku nie sú dôsledne dodržiavané, čo následne vyúsťuje ešte do väčších konfliktov medi rodičmi, ktoré riešia zjavne nevhodným spôsobom, ktoré dieťa vníma na vedomej aj nevedomej úrovni, čím môže byť ohrozený jeho zdravý fyzický a psychický vývin. Odvolací súd sa preto stotožnil s rozhodnutím súdu prvého stupňa, ktorý nariadením predbežného opatrenia dočasne do skončenia vo veci samej zveril maloleté dieťa do osobnej starostlivosti matke. Odvolací súd rozhodol tak predovšetkým v záujme maloletého dieťaťa, ktoré napriek rozchodu rodičov má právo na zachovanie si psychickej pohody a psychického zdravia, ktoré môže v danom prípade nastať len po stanovení určitých pravidiel správania sa rodičov maloletého dieťaťa. Opodstatnenosťou skutočností uvádzaných matkou v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a vyjadrení otca sa bude zaoberať konajúci súd v rámci zisťovania skutkového stavu potrebného pre rozhodnutia vo veci samej. Na záver odvolací súd poznamenáva, že nariadením predbežného opatrenia ide len o dočasnú ingerenciu súdu do pomerov účastníkov a predbežné opatrenie nemá prejudikovať rozhodnutie súdu vo veci samej, ktoré môže byť po úplnom zistení skutkového stavu odlišné. Na základe uvedených skutočností odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne.
Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.