Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_51P-113-2015.pdf
PDF · 167.81 KB
No categories available
51P/113/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Annou Klepáčovou, v právnej veci starostlivosti súdu o maloletých:
D. D., nar. X.XX.XXXX, bytom F. XX, R.
maloleté dieťa v zastúpení kolízneho opatrovníka: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov : matka - G.. B. E., nar. XX.X.XXXX, bytom F. XX, R., v zastúpení: Mgr. Elena Szabóová, advokát, Hlavné nám. 7, Nové Zámky, a otec - R. D., nar. XX.X.XXXX, bytom A. XX, R. , v zastúpení: Mgr.Kristína Monosi Lehoťanová, advokát, Mickiewiczova 2, Bratislava, o nahradenie súhlasu za otca k žiadosti matky o zmenu priezviska maloletého dieťaťa, takto
rozhodol:
Súd nahrádza za otca súhlas na podanie žiadosti matky na zmenu priezviska maloletého dieťaťa: D. D., nar. X.XX.XXXX, na priezvisko E..
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
V spojených veciach návrhom na začatie konania, doručeným tunajšiemu súdu dňa 26.08.2014 matka žiadala:
1/vec : upraviť podľa § 36 ods.1, veta druhá Zákona o rodine autoritatívnym rozhodnutím súdu výkon rodičovských práv a povinnosti k mal. dieťaťu / vrátane styku /rodičom, ktorí spolu nežijú a neuzavreli dohodu podľa § 36 ods.1, veta prvá Zákona o rodine tak, že:
- mal dieťa bude zverené do osobnej starostlivosti matky
- zastupovať a spravovať majetok mal. dieťaťa bude matka
- otec bude povinný od 1.9.2014 platiť výživné na mal. dieťa vo výške určenej rozhodnutím súdu, ak za konania nedôjde k dohode rodičov
- otec bude mať právo styku s mal. dieťaťom každú stredu od 15,00 hod. do 17,00 hod a každú nepárnu sobotu od 13,00 hod. do 17,00 hod.
2/vec: pri nezhode rodičov o podstatnej veci pri výkone rodičovských práv a povinnosti k mal. dieťaťu , nahradiť rozhodnutím súdu podľa § 35 Zákona o rodine súhlas otca k žiadosti matky o zmenu priezviska mal. dieťaťa na priezvisko matky: E..
Uznesením čk: 51P/351/2014 - 67 zo dňa 23.2.2015 súd vylúčil z návrhu matky na samostatné konanie. Vylúčená vec bola po právoplatnosti uznesenia dňa 11.3.2015 zapísaná
pod spisovou značkou 51P/113/2015.
Skutkovo návrh o vylúčenej veci matka odôvodnila tvrdením, že rodičia maloletého dieťaťa nie sú manželia, spoločne nehospodária, nevychovávajú spolu maloleté dieťa , žijú oddelene viac ako 5 rokov, vzájomné rodičovské vzťahy doposiaľ neupravovali žiadnym súdnym rozhodnutím. Maloleté dieťa je v osobnej starostlivosti matky, bývajú v 4 - izb. byte, v čase podania návrhu maloletý navštevoval predškolské zariadenie, s otcom sa stretáva, styk sa realizuje len na základe aktuálnej a konkrétnej požiadavky otca, ktorý nekorešponduje s potrebami maloletého dieťaťa a je nevyhovujúci aj pre matku. Otec na výživu maloletého neprispieva. Tým, že maloletý trvale žije s matkou, je problematická otázka rozdielnosti ich priezvisk. Maloletý opakovane vyslovil želanie, aby sa volal rovnako ako matka, toto želanie maloletého vzhľadom na obdobie jeho trvania matka považuje za legitímny dôvod pre podanie tohto návrhu v záujme maloletého aj s prihliadnutím na skutočnosť, že od 9/2015 začne maloletý vykonávať povinnú školskú dochádzku.
Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie dňa 7.5.2015, na ktorom matka v zastúpení zvoleného zástupcu - advokáta doplnila návrh vo veci samej o skutočnosť, že hlavným dôvodom na podanie tohto návrhu je skutočnosť, že dieťa sa identifikuje s priezviskom matky s postupom jeho fyzického veku a mentálnej spôsobilosti, čoraz častejšie znáša požiadavku, aby sa volal rovnako ako matka a tá časť rodiny matky, ktorú ako svoju rodinu reálne aj každodenne maloletý pociťuje. Priezvisko, ktoré používa maloletý od narodenia pociťuje ako cudzie, ktoré nedáva príslušnosť tejto rodine a vníma ho ako priezvisko otca avšak chce sa volať po matke a po tej časti rodiny, s ktorou je ako rodina stotožnený, odlišnosť priezvisk matky a syna spôsobuje problémy aj v dennom kontakte dieťaťu, pričom sa nevie v kolektíve s tým vysporiadať, lebo jeho rovesníci otca nikdy nevideli, nikdy nebolo tak, že by prišiel pre neho do škôlky, že by ho deti niekedy s otcom stretli. Zmena priezviska má podklad aj v správaní samotného otca voči maloletému, ktoré bolo po konkrétnom incidente riešené psychologickou intervenciou, o čom svedčí správu z psychologického vyšetrenia maloletého. Aj z tohto vyjadrenia= správy vyplýva, že motiváciou maloletého na tom, že trvá na zmene priezviska je samotné správanie sa otca voči maloletému. Tretia v návrhu nedostatočne zmienená skutočnosť je tá, že otec si vo vzťahu k maloletému osobuje iba výhradne práva bez toho, aby rešpektoval základné povinnosti rodiča, otec od 8.12.2008 dodnes prispel na jeho výživu dokopy sumou 200 eur, čiže dlhodobo a bez vážneho dôvodu si voči synovi neplní vyživovaciu povinnosť, ktorá je základnou povinnosťou rodiča zo zdôraznením, že plnenie vyživovacej povinnosti má v zmysle Zákona o rodine prednosť pred všetkými ostatnými výdavkami rodičov, zároveň na neplnenie vyživovacej povinnosti otec nemá objektívny dôvod spočívajúci v jeho sociálnej majetkovej alebo inej situácii, teda nemá žiaden ospravedlniteľný dôvod na dlhodobé a hrubé neplnenie základných rodičovských povinností. Doposiaľ však nebola vyvodzovaná voči otcovi jeho trestnoprávna zodpovednosť, zo strany matky nebolo pristúpené k podaniu trestného oznámenia s odôvodnením matky, že má obavu, že toto by ešte viac narušilo vzťahy, príp. že by sa to maloletému nepriamo vrátilo cez zhoršenie vzťahu otca k maloletému, poukazujúc na skutočnosť, že maloletý negatívne vníma skutočnosť, že otec mu chcel zabrániť v odchode matky na dovolenku, stalo sa to priamo na letisku, kde sa odohral policajný zásah v lete 2014, na letisku M.R. Štefánika v Bratislave.
Na preukázanie dôvodnosti návrhu vo veci samej matka žiadala vykonať ďalšie dôkazy:
- oboznámením sa so správou zo psychologického vyšetrenia mal.,
- výsluchom rodičov matky:
1/ K. E., z adresy: Č. X, XXX XX R.,
2/ O. E., z adresy: Č. X, XXX XX R..
Ďalej žiadala vykonať dotaz na pediatra maloletého : G.. Ľ. M.Á., Poliklinika Tehelná, Bratislava, na preukázanie skutočnosti, či otec maloletého bol niekedy prítomný spolu s maloletým v jej ambulancii.
Otec žiadal návrh matky zamietnuť.
Vo vyjadrení zvoleným zástupcom = advokátom uviedol, že , túto vec nie je možné vyriešiť dohodou rodičov, pretože otec so zmenou priezviska maloletého nesúhlasí z nasledovných dôvodov:
Otec si dobrovoľne plní svoju vyživovaciu povinnosť. Po narodení maloletému zabezpečuje spoločne s matkou všetky potreby pre dieťa, prispieva nákupmi do domácnosti, mal. navštevuje podľa toho, ako mu to je umožnené zo strany matky, od posledného pojednávania z o dňa 23.2.2015 vo veci 51P/351/2014 / úprava výkonu rodičovských práv a povinnosti , vrátane styku/ bol otcovi umožnený styk s maloletým asi 4 x, otec dňa 1.3.2009 uzavrel na mal. syna D. životné poistenie, na ktoré mu mesačne odvádza 50 eur, a toto poistenie je uzavreté až do dovŕšenia 18 roku veku dieťaťa, otec má preukázateľne k synovi silný citový vzťah a prejavuje záujem v budúcnosti sa oň starať, pomáhať s jeho výchovou matke a by ť mu dostatočnou oporou, zmena priezviska mal. dieťaťa je závažným zásahom do práv mal. dieťaťa, dôvodom pre zmenu priezviska nemôže byť samotná skutočnosť, že mal. dieťa nesie iné priezvisko ako rodič. Mal za to, že neexistujú dôkazy preukazujúce dôvody, pre ktoré ma byť zmena priezviska maloletého v jeho najlepšom záujme. Predloženú psychologickú správu otec nepovažoval za objektívnu, navrhol vykonať znalecké dokazovanie , či v skutočnosti súčasné priezvisko mal. u neho vyvoláva zbytočný stres, alebo nebodaj problém s vlastnou identitou. Otec žiadal vykonať dokazovanie aj o výpis o úhrade výživného otca na maloletého za mesiace marec, apríl, máj/2015.
Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení uviedol, že s prihliadnutím na výsledky neformálneho pohovoru s maloletým a správania sa maloletého a predloženú psychologickú správu má zato, že matkou predložená správa má svoj skutkový základ ,ktorý nadobudol kolízny opatrovník z rozhovoru s maloletým , v záujme ktorého je, aby vzhľadom na rozporné tvrdenia rodičov vykonal súd pred rozhodnutím vo veci samej znalecké dokazovanie.
Z vykonaného dokazovania podľa § 120 ods. 2 OSP na pojednávaní dňa 7.5.2015 prednesom správy o šetrení pomerov na strane mal. dieťaťa a z obsahu neformálneho pohovoru s maloletým, kolízny opatrovník uviedol, že maloletý má k matke mimoriadne silný citový vzťah., maloletý neodpovedal na otázky týkajúce sa zmeny priezviska, skôr ako keby nechcel k tomuto nič povedať, nevyjadroval sa ani k širšej rodine jedného alebo druhého rodiča, opakovane potvrdil, že veľmi málo sa podarilo z rozhovoru s maloletým získať informácie týkajúce sa problémov okolo jeho priezviska.
K tomto dôkazu matka v zastúpení zvoleného zástupcu uviedla, že rozhovor kolízneho opatrovníka / ďalej KO/ s matkou aj spolu s maloletým trval celkom hodinu, matka má na základe toho názor, že obsah správy, ktorú KO predniesol na tomto pojednávaní je podľa jej názoru nedostačujúci. Taktiež matka potvrdila, že maloletý nadviazal dobrý kontakt s pracovníkom ÚPSVa R Bratislava, ktorý vykonával šetrenie v jej rodine, či už v prítomnosti matky alebo počas rozhovoru s maloletým, matka nezaznamenala žiaden komunikačný problém medzi nimi, a rovnako ani KO po ukončení rozhovoru nesignalizoval akýkoľvek komunikačný blok medzi ním a maloletým, naopak uviedla, že ide o dieťa bezprostredné a zhovorčivé. K tomuto dôkazu matka ešte uviedla, že tak ako pozná vlastného syna, ak sa ho KO konkrétne opýtal na priezvisko určite by mu odpovedal hneď. Rovnako matka uviedla, že maloletého počula, že povedal, že starého otca z otcovej strany vôbec nevidel, starú matku maximálne 2-3X.
Na otázku PZ matky, aby otec uviedol, čo je hlavným dôvodom na jeho strane pre ktorý nesúhlasí so zmenou priezviska maloletého otec uviedol : Je to môj syn.
Z neformálneho rozhovoru maloletého na pojednávaní dňa 23.2.2015, tento sám na priamy diktát súdu uviedol nasledovné: Budeme kresliť postavičky, začneme od nôh, ten kto ma nemá rád, toho nebudem kresliť. Iba mamičku a dieťa. Ocka nebudem kresliť, lebo ten ma nemá rád. Ja nakreslím škôlku, v škôlke mám aj húpačky, v škôlke mám aj veľký stôl, kde obedujem, mám tam samé baby 35 báb, 25 chlapcov,
nechcem to rozpitvávať, tá baba ma pozná, pozná moje meno, my sa voláme medzi sebou len menom, vieme medzi sebou, že máme aj druhé meno, najviac sa mi páči T. H., má pekne meno a priezvisko, D. priezvisko sa mi nepáči, lebo je špinavé, E. je krajšie, D. je škaredé priezvisko. T. má dlhé vlasy do copu, mám tam agresívneho spolužiaka, sedí, príde do škôlky, bije sa, mňa nebije, ja sa uhýnam, nie sú tam deti čo sa posmievajú, ja som nakreslil tučka, má obrovské brucho, smeje sa, je tučný a veselý, má veľa prstov, aby všetko stačil chytiť, bude sa volať tučniačik, vy nakreslite tučného pandrláka a aby bol vedľa neho dom, ja som nakreslil činžiak, a vy dom.
Po oboznámení rodičov s obsahom neformálneho rozhovoru, ktorý súd vykonal s maloletým v súlade s § 125 veta druhá OSP a po kresbách, ktoré spolu kreslili , účastníci konania nevyužili právo vyjadriť sa k tomuto dôkazu.
Z výsluchu svedka : K. E., nar. XX.XX.XXXX, mal súd preukázané, že je starou matkou maloletého a matkou matky maloletého , s otcom maloletého dieťaťa má normálny vzťah, nie je poznačená žiadnym averzným názorom voči nemu, s vnukom D. je v každodennom kontakte, vodieva ho aj zo škôlky a do škôlky, D. má v škôlke veľmi dobrú atmosféru, až na jedného chlapca, D. sa veľmi teší do škôlky, veľmi dobre sa tam cíti. Nikdy sa jej nesťažoval a ani sa nezmienil, že by hociktoré z detí, ktoré s ním sú v škôlke, mali voči nemu posmešky, je toho názoru, že D. má veľmi mierumilovnú kamarátsku povahu, skôr ustúpi, deťmi je vnímaný pozitívne. Výslovne môže potvrdiť, že D. v súčasnosti so svojim priezviskom nemá problémy v škôlke, v škôlke neprespáva, ide domov pred obedom pretože má diétu, obeduje u nej alebo u jej dcéry, poobede keďže malý nespáva idú von, je v dennodennom kontakte s deťmi, má svoje krúžky, poobede karate, angličtinu, sprevádza ho ona, alebo väčšinou chodí dcéra. Nikdy ani nezachytila, žeby deti, s ktorými vnuk prichádzal do kontaktu sa bavili vôbec o svojich priezviskách, medzi sebou sa oslovujú rodným menom, maloletého volajú prevažne D.. Vnuk jej veľmi dôveruje, všetko jej povie, aj z čoho sa teší, aj z toho, z čoho je smutný. Potvrdila, že asi 3-4 roky, čo už rodičia nie sú spolu vnuk sa jej zdôveroval zo svojim priezviskom, taktiež jej povedal, že tento dôvod pretrváva a vyostril sa do až takej miery, že minulý rok v lete v súvislosti s priezviskom, im otec skoro zabránil spoločne odísť aj s vnukom na dovolenku do I.. Maloletý keď sa narodil mal priezvisko po mojej dcére E., neskôr mu zmenili priezvisko na súčasné priezvisko po svojom otcovi, k zmene priezviska došlo dohodou rodičov na matrike, asi do dvoch mesiacov od jeho narodenia. Napriek tomu Patrik vie, že keď sa narodil mal priezvisko E., je veľmi chápavý a je vnímavý, lebo sme mu to povedali, keď hneď ako začal vnímať,že sme mu dali priezvisko po tatinovi, lebo sa pýtal prečo on má meno D. a mamina a ostatná rodina takéto priezvisko nemáme. Po tomto vysvetlení túto skutočnosť prijal ale začal hovoriť postupom času od 3-4 rokov, že by sa chcel volať ako mamina, rovnako bola svedkom situácií, kde sa musel jej vnuk predstaviť na verejnosti svojim menom a priezviskom, predstavuje sa ako D. a povie je D. D. E.. Opísala pocit maloletého, keď šli na spoločnú dovolenku, kde delegátka čítala mená prítomných, kde D. výslovne prosil nech nečíta jeho priezvisko, lebo všetci si budú myslieť , že toto nie je jeho maminka a babka, dedko nie sú jeho rodina. Malý mal slzy v očiach, tak drgla delegátku, čomu vyhovela.
Na otázku PZ matky, čím odôvodňoval maloletý svoje želanie, aby sa volal E., svedkyňa uviedla, že to odôvodňoval tým, že sa chce volať ako jeho maminka a jeho rodina.
Na otázku PZ matky, či maloletý prežil nejaký zásadný negatívny zážitok s otcom, v dôsledku ktorého sa nestotožňuje s jeho priezviskom, svedkyňa uviedla, že jedným z dôvodov môže byť na strane vnuka aj to, že otec má zo svojim synom narušený vzťah, čiastočne aj tým, že maloletého musela opakovane presviedčať a prosiť, aby išiel s tatinom, a maloletý bol viackrát svedkom, kedy v jeho prítomnosti otec používaním ťažkých slov , napr. zavolám policajtov, zavolám sociálku, bol s touto situáciou konfrontovaný.
Na otázku otca, od ktorého veku maloletý považuje svoje priezvisko za rušivé, resp. ako sa maloletý vyjadril za špinavé, svedkyňa vypovedala, že cca od 3-4 rokov jeho veku, je však pravdou, že nikdy nepočula od D., že by v súvislosti s priezviskom otca spojil ho s označením špinavé. Nikdy k nemu nedával žiadne prívlastky, reagoval len odmietavým postojom a prejavom „ nechcem sa tak volať ako tatino“.
Po vykonaní tohto dôkazu otec stručne uviedol, že tomuto predchádzali časté hádky medzi ním a svedkyňou ako starou matkou, medzi ním a matkou maloletého, tieto hádky boli vykonštruované, cielené a namierené na zmenenie názoru dieťaťa na jeho osobu, aby sme išli tam, kde oni povedali, robili to čo oni povedali, a aby to bolo všetko podľa ich podmienok.
Zo správy KO šetrením pomerov na strane maloletého v MŠ, ktorú navštevuje, mal súd preukázané, že dňa 13.5.2015 vo vopred dohodnutom čase o 13.00 hod. popoludní v MŠ maloletého nezastihli, z rozhovoru s učiteľkou vyplynulo, že bol zo škôlky vybratý skôr, učiteľka MŠ sa vyjadrila, že maloletý je zžitý so svojim súčasným priezviskom a čo počula , že sa maloletý vyjadruje tak, že chce, aby sa volal ako mamina.
Z výpovede matky súd zistil, že maloletý sa narodil dňa 8.12.2008 predčasne, z partnerského vzťahu s otcom dieťaťa, keďže neboli zobratí, maloletému bolo v RL zapísané jej priezvisko, ktoré v tom čase mala, asi po mesiaci išla na matriku aj s otcom, kde sa dohodli, že sa bude volať jeho priezviskom, hoci jej priezvisko zostalo nezmenené, vychádzala z faktu, že vzťah s otcom budú fungovať ako rodina. Cca 2 roky spolu žili, do troch rokov s ním bola matka doma. MŠ začal maloletý navštevovať od 3 rokov, vtedy už vnímal svoje priezvisko, ale už mal vysvetľované, že matkine priezvisko nemá, lebo má priezvisko po ocinovi, v tom čase nemal s tým žiadne problémy ani sa to nijako bližšie v rodine neriešilo. Synovi nechceli nič zamlčovať, mal krabičku, v ktorej mal veci z inkubátora, v ktorej mal priezvisko E., hovorila mu aj tom, prečo mal toto priezvisko. Hlavnou príčinou, pre ktorú maloletý zmenil postoj k svojmu priezvisku sú ním prežité konflikty, ktoré boli medzi matkou a jeho otcom, ktoré pretrvávali dlhodobo a v zásade z gradujúcou tendenciou od narodenia. Otec sa synovi v zásade nevenoval, ak tak minimálne , vždy dával prednosť svojim osobným záujmom. Matka nepovažovala za kvalitný vzťah prístup otca k maloletému, ktorý sa mu v zásade nevenoval, nerozvíjal ho, maximálne sa s ním zahral hodinu-dve. V tejto súvislosti poukázala, že boli opakovane atakovaní ona a aj syn súčasnou priateľkou otca cca 2 roky spätne v E. C. L. , kde si ju odstavila aj so synom s tým, že nech im dám pokoj tým myslela asi seba a otca maloletého, toto sa stalo opakovane, naposledy nás v E. C.. L. natáčala, utekala za nami, s tým, že maloletý už všade vidí tetu v čiernom, ktorá uteká a natáča ich, napriek tomu, že ide o úplne cudzieho človeka, súčasná priateľka otca zasahuje do života matky a maloletého a následne po prežití takýchto negatívnych zážitkov maloletý atakuje matku, prečo sa nevolá ako ona a samozrejme potom ani nechce ísť s otcom a odmieta sa s ním stretnúť. Dokonca už mal obdobie, kedy mal tiky cca polroka dozadu, keď mal prísť otec poňho. Ďalší negatívny postoj bolo aj neakceptovanie prosby maloletého otcom, kedy ho maloletý výslovne prosil, aby nešli do E. C.. L., napriek tomu otec išiel tam s ním, viem situáciu len rozprávania maloletého, kedy na vychádzke otec na celú ulicu začal vykrikovať, že sa jeho syn bude volať priezviskom D. D.. Ešte uviedla, že po každej návšteve maloletého s otcom, jej maloletý hovorí, že otec na jej adresu hovorí, že či má maminka frajera, že stále chodí maminka s niekým von.
Na otázky súdu, či otec platí riadne výživné, matka uviedla, že otec nemá súdom určené výživné, dobrovoľne na jeho výživu neplatil do marca/2015. Aj napriek tomu, že spolužitie ukončili pred štyrmi rokmi, dobrovoľne začal platiť výživné vo výške 100 eur mesačne, nepeňažne na jeho výživu neprispieval a naďalej neprispieva. Otec nebol podľa jej vedomia trestnoprávne prejednaný., jeho povesť , ktorú majú ľudia z blízkeho okolia matky je taká, že ... nie som normálna... doposiaľ nepodala návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému z dôvodu, že sa snažila s otcom dlhodobo dohodnúť.
Na otázku PZ matky, či je pravda vo vyjadrení otca, že aktuálne prispieva na výživu maloletého nákupmi do domácnosti matky, matka uviedla že nie v mojej domácnosti sa už trvalo nezdržuje 4 roky.
Na otázku PZ matky, či možno pociťovať vzťah otca s maloletým ako vzťah blízkych osôb, ktorý je aj citovo sýtený, matka vypovedala, že nie. mňa nie.
Na otázku PZ matky, či počas návštev zaregistrovala nevhodné správanie zo strany otca, ktoré syn odmietal, alebo komentoval, matka vypovedá, že jej maloletý opakovane hovoril, že sa s tatkom fotil a niekam to posielal. Z vyjadrenia maloletého však vie, že otcovi povedal, aby ho nefotil.
K výpovedi matky využíva právo vyjadriť sa len PZ otca a uviedol, že na pojednávaní dňa 7.5.2015 uviedol, že nákupmi otec prispieval do doby, pokiaľ spolu žili a viedli spoločnú domácnosť.
Rovnako otec využil právo vyjadriť sa k výpovedi matky s tým, že matka od narodenia maloletého bola sústavne ovplyvňovaná svojou matkou. Nepamätal si,žeby v čase kedy spolu žili, bolo maloletému vysvetľované, že keď sa narodil sa nevolal D.. Pokiaľ ide o jeho vykrikovanie z auta, že sa jeho syn bude naďalej volať D., toto označil za celý výmysel. Rovnako za nepravdivú označil výpoveď matky, že by som maloletého využíval, zneužíval na získanie informácií o súčasnom živote jeho matky. S matkou sa spolu vôbec nerozprávajú. Pokiaľ ide o výživné na maloletého, do dnešného dňa zaplatil spolu 400 eur za obdobie od 3/2015 .
Z výsluchu otca súd zistil, že s matkou nikdy neboli manželia, v čase narodenia maloletého žili v partnerskom vzťahu, po narodení dieťaťa sa spolu s matkou dohodli a išli na matriku, kde do RL bolo ich dohodou zapísané meno D. a jeho priezvisko D.. V spoločnej domácnosti s matkou som žil do roku 2013, v tom čase mal D. vek 4 roky, už chodil do škôlky, v tom čase si maloletý neuvedomoval, že jeho priezvisko je rovnaké ako priezvisko otca ani to, že priezvisko jeho mamy je iné. Otec do doby pokiaľ sa neodsťahoval nebol svedkom žiadneho rozhovoru, ani matky ani starej matky, že by maloletému vysvetľovali rozdielnosť týchto priezvisk. Po jeho odsťahovaní maloletý otcovi ani raz nepovedal, že sa nechce volať ako terajším priezviskom, ale ako jeho mama, prvýkrát sa o tom dozvedel potom, čo mu bol doručený návrh, ani matka mu to nespomínala. Za synom chodí do škôlky, naposledy tam bol včera, predtým tam bol jedenkrát za tri mesiace, doposiaľ sa s učiteľkou nerozprával, okrem včerajška, naposledy to bolo v roku 2013, kedy sa pýtal učiteľky na maloletého, ako sa má. Otec je riadne zamestnaný ako sanitár, v registri trestov je bez záznamu, priestupkovo nemá zápis, v súčasnosti má partnerský vzťah, z ktorého deti nepochádzajú, má ešte z iného vzťahu ďalšie dieťa: R. D., nar. XX.XX.XXXX, z matky: N. D., na ktorého platí výživné 100 eur mesačne, určené rozsudkom OS BA V, s týmto synom sa stretáva, majú permanentný vzťah, mal. D. vie že má brata Borisa, videl ho, nie sú v kontakte, ale nie z jeho iniciatívy.
Na otázku súdu, či pred podaním žaloby bol otec vyzvaný matkou k udeleniu súhlasu k zmene priezviska a k podpisu žiadosti príslušnému matričnému úradu, otec uviedol, že nie
Na ďalšiu otázku, či sa maloletý D. v rámci výkonu práva styku s otcom stretáva aj s rodinnými príslušníkmi otca, napr. starými rodičmi z otcovej strany, otec uviedol, že sa nestretávajú, lebo to bolo výslovne matkou zakázané.
Na otázku KO, či s prihliadnutím k záujmom maloletého nie je možné medzi rodičmi dospieť k dohode, otec uviedol, že bude odpovedať iba po dohode so svojim právnym zástupcom. Na poslednú otázku PZ matky, aký iný závažný dôvod okrem tých, ktoré otec už uviedol ,má so zmenou priezviska maloletého aj proti vôli samotného maloletého, otec opakovane uviedol, že sa poradí s právnym zástupcom, má syna rád, spraví všetko pre to, čo je preňho dobré.
Súd z vykonaného dokazovania prečítaním listín tvoriacich súdny spis, ktorého súčasťou je pripojený súdny spis UPP vedený pod č.k. 51P/351/2014, mal preukázané, že na č.l. 5 je RL maloletého, ktorý má v RL zapísané priezvisko D.. Z obsahu tohto spisu súd konštatoval, že konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému je na základe zhodného návrhu účastníkov konania uznesením 51P/351/2014 zo dňa 23.2.2015 prerušené podľa § 110 OSP. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 11.3.2015.
Zo psychologickej správy z vyšetrenia maloletého, ktorá správa je založená v spise 51P/351/2014 a vyhotovená psychológom : D.. Š. G., D.., vyplýva, že ide o vyšetrenie so záverom, že maloletý je citovo výrazne fixovaný na svoju matku a starých rodičov matky, citový vzťah maloletého k otcovi je odmietavý jednoznačne, čas ktorý s ním musí stráviť, prežíva ako frustráciu, v prípade, že otec bude používať svoje doterajšie výchovné metódy a praktiky akútne hrozí, že maloletý začne prítomnosť otca totálne odmietať. Z psychologického hľadiska možno odporučiť pokus o zmenu správania sa otca voči synovi a to aj v spolupráci v príslušnej poradenstvo -terapeutickej inštitúcii formou rodinnej terapie, nezáujem otca o toto riešenie môže byť dôvodom na dočasné odlúčenie styku, naďalej sa pokračuje v psychologickej starostlivosti o maloletého.
Po prečítaní správy matka uviedla, že maloletý bol v starostlivosti psychológa cca polroka, potom spolu absolvovali ešte jedno psychologické sedenie koncom apríla so záverom, že ďalšie psychologické poradenstvo bude len v prípade, ak to bude maloletý potrebovať.
Na otázku, či v spolupráci s psychológom došlo k pozitívnym zmenám, matka uviedla, že dôvodom pre toto vyšetrenie bolo správanie sa maloletého : tiky, vnútorný nekľud, ktorý pominul.
Pre objektívne vyhodnotenie tejto správy o psychologickom vyšetrení maloletého otec žiadal, aby bol doplnený aj o účasť otca, s tým, že náklady tohto vyšetrenia bude znášať otec.
Z výpisu osobného účtu otca /č. l. 11/ vyplýva, že 12.3.2015 dal otec príkaz na úhradu sumy 100, 150 eur a 4.5.2015 dal príkaz na úhradu 150 eur, tieto platby poukázal na účet matky.
K tomuto dôkazu na dotaz PZ matky, kedy otec doplatí výživné na maloletého, ktoré má zaostalé otec uviedol, že dlh na výživnom zaplatí v súlade s rozhodnutím súdu a vo výške určenej súdom v konaní, ktoré sa súbežne vedie na tunajšom súde, aktuálne je prerušené.
Z pracovného posudku zamestnávateľa matky zo dňa 12.5.2015 vyplýva, že matka pracuje v pozícii lekár na plný prac. úväzok, riadne si plní pracovné povinnosti, svedomito, odbornú činnosť lekára vykonáva na vysokej úrovni, v súlade s aktuálnymi odbornými postupmi a dodržiava etický kódex zdravotného pracovníka.
Z výpisu registra trestov vyplýva, že otec ku dňu 13.5.2015 nemá záznam v registri trestov GP SR.
Z pracovného posudku zamestnávateľa otca vyplýva, že otec nastúpil do súčasného prac. pomeru 1.2.2013 v pozícii sanitár, je zodpovedný, dochvíľny a svedomitý zamestnanec, rýchlo si osvojil prac. postupy, zamestnávateľ hodnotí prístup, zdvorilosť pomôcť, dodržiava prac. čas. V kolektíve je obľúbený, nekonfliktný.
Súd ďalej pokračoval v prejednaní veci na pojednávaní dňa 23.9.2015 , na ktorom
matka v zastúpení PZ uviedla, že pretrváva spor týkajúci sa nezhody rodičov o zmene priezviska dieťaťa, maloletý sa medzičasom destabilizoval vplyvom otca, dôsledkom čoho bolo potrebné jeho ďalšie psychologické vyšetrenie psychológom : D.. Š. G., D.., destabilizácia bola vyvolaná prenasledovaním zo strany otca, otec trval na tom, aby v čase keď je dieťa choré, mu bolo matkou ukázané z okna, pretože on k nemu nepôjde, aby sa nenakazil, na textové správy, že maloletý spí lebo je chorý, adresované matkou otcovi, otec požadoval, aby matka syna zobudila a odovzdala mu ho k telefónu, viackrát sa stalo, že otec čakal pred bytovým domov, v ktorom býva matka s maloletým a fotografoval ho ako vychádza z brány, toto zaregistrovala matka, ktorá následne z brány vychádzala, bližšie k tejto skutočnosti žiadala vypočuť matku. Správaním sa otca od posledného pojednávania sa výrazne zmenil postoj maloletého k otcovi, maloletý už vykonáva povinnú školskú dochádzku na ZŠ Česká 10, Bratislava, odmieta sa s otcom stretávať, tento odmietavý postoj zo strany maloletého je výslovne vyvolaný konaním otca.
Otec v zastúpení PZ potvrdil súdu, že pretrváva medzi rodičmi spor, pokiaľ ide o samotný návrh matky, otec ho naďalej považuje za neopodstatnený, neodôvodnený. Otec mal záujem sa zúčastniť ďalšieho psychologického stretnutia, dohodol termín na 11.6.2015, osobne matku informoval dňa 9.6.2015 telefonicky aj prostredníctvom SMS správy, matka sa tohto sedenia nezúčastnila a totožného dňa prevzal informáciu, že matka sa tohto termínu nezúčastní. Pokiaľ ide o tvrdenie matky o tzv. prenasledovaní maloletého otcom, k tomu žiadala vypočuť otca.
Kolízny opatrovník zotrval na svojom pôvodnom stanovisku.
K zistenia skutkového stavu súd doplnil a vykonal dokazovanie podľa § 120 ods. 2 OSP .
Prečítaním psychologických správ :
Zo správy č.l. 27 zo dňa 21.5.2015 z jej obsahu vyplýva, že vyšetrenie maloletého, ktoré malo byť v prítomnosti otca dňa 21.5.2015 sa neuskutočnilo pre neprítomnosť otca, čakalo sa naňho 70 minút.
Po prečítaní tejto listiny matka súdu uviedla, že maloletý D. je v trvalom psychologickom sledovaní D.. G.,D.., prvé spoločné stretnutia mali v roku 2014 cca november, impulzom pre intervenciu psychológa bol nekľud maloletého, pre tento nekľud v podstate bol maloletý opakovane pod odbornou spoluprácou D.. G., bol s ním vykonávaný pohovor vždy v jej neprítomnosti, ani raz sa otec tohto pohovoru nezúčastnil, hoc je pravdou, že o týchto pohovoroch nevedel. V podstate sa matky maloletý doma pýtal, ako to celé dopadne, matka mu nedáva žiadne informácie, že prebieha konanie o zmene priezviska, okrem toho čo už vypovedala a ani o tom, aké sú medzi rodičmi konflikty, ani o tom aké sú konflikty aj v súvislosti so zmenou priezviska, a keby ich otec neprenasledoval, tak ani nevie, že existuje. To, že skutočne správanie sa otca už nie je bežnou intenzitou snahy o kontakt potvrdila tým, že podala trestné oznámenie na skrátenom vyšetrovaní OO PZ BA III., na osobu otca. Posledný problém, sa odohral v prvý deň školy 2.9.2015, kedy otec prišiel do školy, v prítomnosti priateľky, maloletý keď ho zbadal zakričal na otca choď preč, nechcem aby si tu bol, tak otca vyzvala, aby vyšli z budovy školy von aby nerobili cirkus v budove, reagujúc na vyjadrenie otca, či má teda robiť cirkus on v škole, pokiaľ sa s ním nebude rozprávať, ich vzájomný rozhovor nemal žiadny hlbší význam, zo strany otca, či sa bude matka s ním rozprávať, na jej otázku, čo chce, zostali len na tejto úrovni, odišli oddelene, odvtedy ani matku ani maloletého otec neatakuje a to ani verbálne, ani neverbálne, ani telefonátom, ani SMS, od tejto doby sa otec nepokúsil o opätovné stretnutie s maloletým, toto stretnutie už nebude možné na reakcie maloletého, ktorý kričí, že nepôjde von, naposledy apríl, máj /2015, kedy bol otec s maloletým naposledy, otec začal sťahovať okienko na aute, a začal kričať D. sa bude volať D. a to v prítomnosti maloletého, na čo maloletý, keď sa vrátil domov začal plakať a povedal, že on viac von nepôjde, otec mu povedal, že mama klame, mama má frajera, podľa matky sú to všetko ataky zo strany otca. Po poslednom pojednávaní, ktoré sa konalo 14.5.2015 otec na matku predvolal obvodné oddelenie PZ, ako výsledok toho jeho prenasledovania matky doma, v práci už prestala dvíhať telefóny, nedalo sa to vydržať, na to otec privolal policajnú hliadku, že matka zatajuje maloletého. Ďalšie policajné hliadky už neboli. Ako podstatné veci týkajúce sa kontrolného vyšetrenia zo dňa 20.8.2015 matka označila skutočnosť, že prenasledovanie otca malo negatívny vplyv na maloletého tak, že sa stále obracia na ulici, či ho niekto nefotografuje, neprenasleduje, nekontroluje, stále sa matky vypytuje „mama nie je to tatino, nefotí nás?“ Taktiež aj doma , keď niekto zazvoní sa ihneď začína pýtať : „mami, niekto zvoní, kto to je?“ čo predtým nerobil, na liekoch nie je, psychológ doposiaľ zastáva názor, že nie je potrebná ani intervencia psychiatra, príp. iného špecialistu, ak by sa tento stav nezmenil a pretrvával povedal, že len ak sa to bude stupňovať a ak to bude nutné. Matke odporučil, aby syna neinformovali o priebehu pojednávaní, o téme, ktorá je predmetom súdneho konania ,aby mal. nezaťažovali do ich názorov a postojov otca, a hlavne ak bude mať zopakovaný stav úzkosti, aby sa mu to vysvetlilo, tak aby sa v podstate odpútala jeho pozornosť iným smerom. Tieto stavy aj vzhľadom na profesiu matky / lekár/ nemôže byť vyvolané terciálnym dôvodom napr. stravy, pretože maloletý od mala má nastavenú stravu tak, aby u neho nevyvolávala akékoľvek alergény.
Zo správy zo dňa 20.8.2015 Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie , vyhotovenej psychológom D.. Š. G., D.., ktorý udáva, že 20.8.2015 matka požiadala o spoluprácu pre aktuálny stav syna, vyvolaného zintenzívnením styku otca s maloletým, preto podala voči otcovi trestné oznámenia, z výsledkov vyšetrenie psychológ uviedol, že stav maloletého vykazuje znaky odmietania otca., pretože otec si všetko nahráva a dokumentuje bez súhlasu matky s priateľkou, správanie maloletého permanentne neurotizuje a to z výrazným posunom citového vzťahu smerom k negatívnemu pólu. Momentálny citový stav maloletého je psychologicky oprávnený uvažovať o takom obmedzení styku s otcom , aby sa dostal aspoň do polohy akceptácie, doporučil využiť služby odbornej inštitúcie a otca zo styku totálne vylúčiť.
Zo psychologickej správy, ktorá je založená na č.l. 9, v tomto smere aj s prihliadnutím na zápisnicu z pojednávania zo dňa 7.5.2015 súd konštatuje, že táto správa bola rovnako vyhotovená D.. Š. G.,D.., kde deklaruje, že stav k 16.3.2015 preukazuje, že maloletý má svojím citovým vzťahom k otcovi jednoznačne odmietavý postoj, čas ktorý s ním musí stráviť prežíva ako frustráciu, hrozí že začne prítomnosť otca odmietať.
K týmto dôkazom otec uviedol, že nemá vedomosť o trestnom oznámení, vie len trestnom oznámení matky proti jeho osobe pre zanedbanie povinnej výživy maloletého. Potvrdil súdu, že všetky hliadky , ktoré matka deklarovala na pojednávaní, otec už uviedol vo svojom vyjadrení, o iných nemá vedomosť.
Pokiaľ ide psychologické vyšetrenie maloletého, zdokladované tromi správami ošetrujúceho psychológa D.. G.,D.., k týmto uviedol, že pred pojednávaním konaným 7.5.2015 nemal žiadnu vedomosť o tom, že zdravotný stav maloletého si vyžaduje psychologickú intervenciu, od tejto doby dobrovoľne sám menovaného psychológa kontaktoval telefonicky až po zmarení vyšetrenia konaním matky, dohodnutý termín bol na 11.6.2015, tohto sa zúčastnil, s D.. G. ,D. sa nerozprával, rozprával som len s p. N.. E., ktorá nemá v osobnej starostlivosti ich syna, dostal len informáciu, že bol odcestovaný, ďalší kontakt na tohto psychológa už neurobil. Aktuálne s maloletým nebol vôbec po 2.9.2015, v tento deň prišiel som za ním do triedy sám, išli dokonca všetci spolu aj matka, stará matka, starí otec z matkinej strany s maloletým, avšak oddelene, je pravdou, že keď ho maloletý zbadal na nádvorí , povedal mu sám od seba, že má ísť preč. Otec na tieto slova maloletého nereagoval, zostal, pretože podľa otca ich vyslovil na popud matky, ktorá ho stále ťahala za ruku, aby nebol s otcom v kontakte, zazerala na otca a práve na tento popud zareagoval maloletý tak, že povedal choď preč. Ďalej si otec dal odstup 10-15 m, z diaľky syna pozoroval. Pred týmto stretnutím bol naposledy s maloletým dňa 8.6.2015 v prítomnosti matky v jej byte a aj oboch jej rodičov. Styk trval 5-6 minút a skončila ho matka slovami koniec návštev. Od tejto doby nemal žiadne informácie o synovi, každý tretí, štvrtý deň napísal jednu SMS, telefonoval 1 x za 3-4 dni, nedostával od matky žiadnu priamu reakciu len dve odpovede formou SMS, že D. je v poriadku. Pretože chcel vedieť bližšie informácie tak išiel na políciu aby sa oni dovolali. Taktiež aspoň 3-4 x zazvonil na bránu. Malého však nevidel.
Ďalej otec uviedol, že zmena priezviska je len samotným želaním matky a jej rodiny, určite nie spontánnym želaním a prianím syna, ktorý je viac s matkou, otca matka vylučuje , zmena priezviska je ďalšia zo snáh matky úplne otca odstrániť, odrezať od syna, aj napriek tomu, že výživné otec platí riadne. Otec do 12/2014 rešpektoval matku a jej výchovný vplyv na maloletého, snažil sa prispôsobovať matke, nevie si vysvetliť, čo sa stalo od 1/2015, čo potvrdzujú aj fotky z Vianoc. Do 12/2014 vôbec ani netušil, že jeho syn má nejaké problémy s priezviskom. Je pravdou, že sa nie často, ale minimálne 1 x za tri mesiace informoval o synovi a jeho zdravotnom stave v MŠ.
Na otázku PZ matky, či pred osobnou návštevou školy, kontaktoval matku akoukoľvek formou otec vypovedal, že matku informoval formou SMS, že kedy ide syn do školy, čo potrebuje mať kúpené, a neúspešnými telefonátmi.
Na otázku PZ matky, čo bolo popudom, že išiel na políciu, otec vypovedal, že maximálna ignorácia matky smerom k jeho osobe.
Na otázku PZ matky, prečo chcel syna odhlásiť , otec uviedol, že nechcel ho odhlásiť zo školy.
Na otázku matky, prečo sa dovtedy otec o dieťa nezaujímal, otec vypovedal, že o maloletého sa zaujímal formou SMS, navštívil v škôlke učiteľku, a pred začiatkom školskej dochádzky sa bol tiež informovať.
Súd pre dôkaznú nadbytočnosť zamietol návrh kolízneho opatrovníka ako aj návrh otca na doplnenie dokazovania nariadením znaleckého posudku a dotazom na ambulantného všeobecného lekára / pediatra / maloletého.
Vzhľadom na všetky právne významné skutočnosti, ktoré mal súd preukázané z už vykonaných dôkazov aj vo vzťahu k vyjadreniu maloletého pred súdom a s poukazom na gradujúce interpersonálne konflikty a vzájomné ataky medzi rodičmi za konania vo veci, vykonanie týchto dôkazov by v zásade nezvrátilo už zistený skutkový stav, z ktorého súd vychádzal vo svojom meritórnom rozhodnutí vo veci samej.
Záverečným prednesom matka v zastúpení zvoleného zástupcu = advokáta k právnej stránke veci a vykonaným dôkazom uviedla, že samotná zmena priezviska nemení nič na vzťahu dieťaťa s otcom,
vytvorí len zosúladenie túžob a želaní maloletého, odprezentovať svoj bližší vzťah k matke, maloletý jasne povedal svoje stanovisko k otcovi, že toho kresliť nebude, lebo otec ho nemá rád, v tomto smere ani zmena priezviska na strane mal. dieťaťa neovplyvní postoj maloletého k otcovi či už pozitívne alebo negatívne. Skôr zamietavé stanovisko otca môže spôsobiť ďalšiu negáciu vzťahu medzi otcom a synom aj vzhľadom na aktuálne psychologické vyšetrenie o aktuálne prežívanom vzťahu dieťaťa k otcovi, z uvedených dôvodov je potrebné návrhu vyhovieť o to viac, že maloletý aktuálne nastúpil do prvej triedy, minimálne do doby prvého polročného vysvedčenia aby vystupoval v kolektíve so zmeneným priezviskom. Vzhľadom na zistený skutkový stav z doteraz vykonaných dôkazov, má rovnako za to, že v prejednávanej veci nie je podstatné nariaďovať znalecké dokazovanie, toto sa javí za dôvodné len v konaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinnosti k maloletému v otázke úpravy styku otca s maloletým, pretože v zásade výkon osobnej starostlivosti, správa a zastupovanie, výživné medzi rodičmi nebude sporné.
Záverečným prednesom matka uviedla, že aj počas predstavovania sa v triede maloletý vždy najprv zaváha a až po miernom zaváhaní sa predstavuje svojim priezviskom nadobudnutým po otcovi.
Záverečným prednesom právny zástupca otca k právnej stránke veci a k vykonaným dôkazom uviedol, že ani správy z psychologických vyšetrení predložených matkou za konania vo veci nepreukázali na strane maloletého dieťaťa také zásadné okolnosti pre jeho budúci vývoj a integritu, aby pre odmietavý postoj otca bol rozhodnutím súdu nahradený prejav jeho vôle pre zmenu priezviska, poukázala na skutočnosť, že maloletý nadobudol priezvisko po otcovi pri jeho narodení, s týmto priezviskom je integrovaný, vychovávaný, otec nevedie žiaden spôsob konania, ktorý by maloletého týmto priezviskom degradoval, prevažný spôsob výchovy maloletého má v rukách matka, preto aj priezvisko maloletého je vecou, kde maloletý vzhľadom na svoj vek nedokáže objektívne posúdiť dôvodnosť jeho zmeny, tak aby to bolo v čo najlepšom záujme dieťaťa, priezvisko dáva zároveň pocit spolupatričnosti dieťaťa k rodičovi a rodiča k dieťaťu, preto žiadala návrh zamietnuť. Otec má za to, že v prejednávanej veci bolo potrebné, aby súd nariadil znalecké dokazovanie na objektívne posúdenie potreby zmeny priezviska mal. dieťaťa.
Otec záverečným prednesom podporne poukázal, že aj zo samotného šetrenia vykonaného KO v predškolskom zariadení, ktoré navštevoval vôbec a ani z psychologických správ nebolo zistené, že by maloletý mal problémy so svojím súčasným priezviskom D..
Záverečným prednesom kolízny opatrovník uviedol, že v najlepšom záujme maloletého je potrebné nariadiť znalecké dokazovanie pred rozhodnutím súdu vo veci samej tak, že spojí toto konanie s konaním o úprave výkonu rodičovských práv a povinností / vrátane styku/.
Poplnením záverečného prednesu právna zástupkyňa matky uviedla, že nie je pravdivé tvrdenie otca, že výživné na dieťa platí riadne, pretože do 3/2015 otec výživné neplatil.
Podľa § 13 ods. 1, písm. b) Zákona o matrikách do knihy narodení sa zapisuje meno, priezvisko, pohlavie a rodné číslo dieťaťa.
Podľa § 4 ods. 2 / výťah/ Zákona o mene a priezvisku číslo 300/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov štátny občan SR po narodení nadobúda v prípade , ak rodičia nie sú zosobášení a majú rôzne priezviská, priezvisko podľa dohody rodičov.
Podľa § 4 ods. 6 Zákona o mene a priezvisku číslo 300/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov do času, kým nie je otcovstvo určené, dieťa nadobúda priezvisko matky, ktoré má matka v čase jeho narodenia.
Podľa § 9 / posledná veta/ Zákona o mene a priezvisku číslo 300/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov, ak ide o zmenu mena alebo zmenu priezviska maloletého, príslušný je úrad podľa trvalého pobytu zákonného zástupcu, ktorý žiadosť podáva.
Podľa § 11 ods. 3 Zákona o mene a priezvisku číslo 300/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov žiadosť o zmenu mena alebo priezviska maloletého podávajú jeho rodičia, ak sú jeho zákonnými zástupcami, ako spoločnú žiadosť. /veta prvá/ Ak o zmenu mena alebo zmenu priezviska maloletého žiada len jeden z rodičov , k žiadosti priloží aj písomný súhlas druhého rodiča s jeho úradne osvedčeným podpisom alebo právoplatné rozhodnutie súdu nahrádzajúce jeho súhlas / veta tretia, písm. a, /.
Podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä:
a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa
b) zastupovanie maloletého dieťaťa
c) správa majetku maloletého dieťaťa
Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
Podľa § 35 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.
Rodičia ako nositelia rodičovských práv a povinností majú právo rozhodovať o všetkých záležitostiach ich maloletého dieťaťa, a to nielen ohľadne jeho majetku,výživy, ale patria sem aj tzv. statusotvorné práva, t.j. určenie mena a priezviska. V prípade ak sa rodiča nevedia dohodnúť o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, ako je napríklad aj zmena priezviska maloletého, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.
V prípade nezhody rodičov o zmene priezviska dieťaťa, súd vo výrokovej časti svojho rozhodnutia len nahrádza súhlas za rodiča, ktorý nepripojil písomný súhlas k písomnej žiadosti druhého rodiča o zmenu priezviska dieťaťa ak nesúhlasil rodiča s touto zmenou zároveň spĺňa základnú hmotnoprávnu podmienku, že jeho nesúhlas je v rozpore so záujmami maloletého dieťaťa. Priezvisko dieťaťa, rovnako ako aj meno dieťaťa je jeden z dôležitých osobnostných predpokladov pre všestranný zdravý fyzický a psychický vývoj maloletého dieťaťa, preto aj v prípade, ak žiadosť o zmenu priezviska podajú obaja rodičia ako spoločnú žiadosť, zmena priezviska sa povolí ak je hanlivé alebo ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa./§ 6 ods.1 zákona o mene a priezvisku/.
Zhodnotením vykonaných dôkazov, jednotlivo ako aj v ich vzájomnej súvislosti a s prihliadnutím na všetko, čo za konania vyšlo najavo, mal súd prejudiciálne preukázané, že obaja rodičia maloletého dieťaťa sú nositelia rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu bez ich pozbavenia, resp. obmedzenia, resp. pozastavenia ich výkonu právoplatným súdnym rozhodnutím. Bez právneho významu v prejednávanej veci je preto skutočnosť, že doposiaľ, aj keď rodičia spolu nežijú nemajú upravený výkon svojich rodičovských práv a povinnosti súdnym rozhodnutím. Rovnako v prejednávanej veci mal súd ako prejudiciálnu otázku preukázané, že súčasné rozdielne priezviská rodičov maloletého dieťaťa nie sú hanlivé., rovnako mal súd preukázané, že súčasné priezvisko maloletého dieťaťa, nadobudnuté po otcovi na základe dohody rodičov v spojení so súhlasným určením otcovstva k maloletému pred orgánom matriky za hanlivé nepovažuje ani samotné maloleté dieťa, resp. jeho kamaráti, spolužiaci či rovesníci, ale rovnako ani samotná matka maloletého dieťa. Rovnako mal súd prejudiciálne preukázané, že na strane otca nie je žiadna závažná a zásadná skutočnosť takej intenzity a rozsahu, s ktorou by široká verejnosť v spojení s jeho priezviskom spájala zavrhnutiahodné konanie.
Z vykonaného dokazovania mal však súd preukázané, že na strane maloletého dieťaťa existuje viacero, popri sebe pôsobiacich faktorov, ktoré ako dôvody hodné osobitného zreteľa vplývali a vplývajú na maloletého aj vo vzťahu k jeho nestotožneniu sa so súčasným priezviskom , nadobudnutým dohodou rodičov po jeho otcovi. Predovšetkým bolo nesporne preukázané, že rodičia ukončili spolužitie v čase útleho veku maloletého dieťaťa, kedy samotný maloletý ešte vôbec nevnímal a ani nepocitoval
rozdielnosť priezvisk svojich rodičov, tu podporne pôsobil na maloletého nepriamo aj faktor, že matka maloletému poskytovala osobnú celodennú starostlivosť do veku 3 rokov maloletého, t.j. v čase, kedy maloletý nebol vôbec zaradený do kolektívu detí predškolského zariadenia a teda vôbec nevnímal ako rušivú skutočnosť, že jeho priezvisko je odlišné od priezviska jeho matky. Rovnako je súd toho názoru, že aj napriek tomu, že maloletý v súvislosti so svojim zaradením do predškolského zariadenia v kolektíve svojich rovesníkov nebol nijak verbálne atakovaný posmeškami, výsmechom , či prezývkami v súvislosti s jeho terajším priezviskom, je návrh matky nedôvodný. Naopak, z vykonaného dokazovania ma súd za to, že bolo náležite preukázané, či už zo stanoviska kolízneho opatrovníka, alebo z psychologickej správy, že maloletý je výrazne citovo naviazaný na matku a predkov matky / starých rodičov maloletého/, ktorí zohrávali a zohrávajú rozhodujúcu úlohu v jeho fyzickom a psychickom vývoji, o. i. aj z dôvodu, že otec maloletého po ukončení spolužitia s matkou nevykonával svoje rodičovské práva a povinnosti / hlavne výživu dieťaťa/ k maloletému dieťaťu v rozsahu, ktorým by maloletému dieťaťu vytvoril v jeho emočnom vývoji pocit istoty a bezpečia, ktorý naopak maloletému poskytovali a poskytujú okrem matky ďalší rodinní príslušníci, všetci s priezviskom E., aj keď podľa úvahy súdu z vykonaného dokazovania „nadprácou“ v čo najlepšom záujme dieťaťa pokiaľ ide o informácie týkajúce sa jeho priezviska nadobudnutého pri narodení či dohodou rodičov, alebo aktuálneho súdneho sporu rodičov o zmene jeho priezviska. Za najdôležitejší a najpodstatnejší dôvod, pre ktorý súd dospel k záveru, že pre maloletého je nevyhnutne potrebné a až nutné pre jeho ďalší zdravý vývoj sa aj právne stotožniť s priezviskom matky je až zarážajúca intenzita interpersonálnych konfliktov, ktorá vznikla medzi rodičmi navzájom a prejavila sa v celej svojej šírke aj počas súdneho konania o tejto veci, pričom priamo, alebo nepriamo bolo ich spoločné dieťa nástrojom, prostredníctvom ktorého riešili svoje diametrálne odlišné hodnotové názory, v čom a ako majú rodičovské práva a povinnosti zabezpečovať voči ich maloletému dieťaťu tak, aby zodpovedali skutočným záujmom a potrebám ich dieťaťa a nie ich vlastným. Niet pochýb, že následne maloleté dieťa, ktoré bolo priamo, resp. nepriamo atakované s týmto stavom, stráca pocit bezpečia, zázemia, nadobúda vnútorný nekľud, či tyky a následne sa prestáva postupne stotožňovať s priezviskom svojho otca, ktoré označí počas voľne postaveného testu kresbou ním zvolenej postavy, umožňujúceho dieťaťu voľne rozprávať o svojich pocitoch dokonca pre neho nezažitej situácii / pred súdom/, že toto priezvisko považuje za špinavé, že otca kresliť nebude, otec ho nemá rád...
Na základe týchto právne významných skutočnosti dospel súd k právnemu záveru, že zmena priezviska maloletého je v jeho najlepšom záujme, aj s prihliadnutím na to, že maloletého s ním nespája silné citové puto, otec o maloletého neprejavoval skutočný a trvalý záujem, zodpovedajúci potrebám a túžbam samotného dieťaťa, jeho tvrdenia o nemožnosti participovať na jeho výchove pre správanie sa matky súd vyhodnotil len ako účelovú obranu, otcovi nebránilo a nič nebráni, aby podal sám návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinnosti k maloletému dieťaťu / vrátane styku/ pre nemožnosť dohody s matkou , samozrejme aj s úpravou vyživovacej povinnosti otca k maloletému, fakticky však vedome neprispieval na výživu maloletého. Maloletý sám prejavil vôľu mať rovnaké priezvisko ako má jeho matka, aby sa necítil vyčlenený z rodiny matky. Maloletý je v osobnej starostlivosti matky, ktorej priezvisko je E., rovnako ako aj jej rodina, s ktorou maloletý prichádza do každodenného styku a preto je v záujme maloletého, aby mal rovnaké priezvisko ako jeho matka, v ktorej výchovnom prostredí je maloletý začlenený.
S prihliadnutím k zistenému skutkovému stavu a k záujmom maloletého dieťaťa dospel súd k záveru, že ide o podstatnú vec súvisiacu s výkonom rodičovských práv a povinností , na ktorej sa rodiča maloletého nevedia dohodnúť, preto vo veci samej rozhodol podľa § 35 Zákona o rodine tak, ako je vo výrokovej časti rozsudku uvedené a nahradil za otca matke súhlas na podanie žiadosti o zmenu priezviska maloletého na priezvisko E., ktorá je zákonom požadovanou podmienkou pre začatie konanie o zmene priezviska maloletého dieťaťa podľa osobitného zákona.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods.1, písm. a/, OSP tak, ako je vo výrokovej časti rozsudku uvedené.
O náležitostiach v písomnej forme vyhotoveného rozsudku platí § 157 ods.2 OSP.
Poučenie:
Účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu I. stupňa odvolaním (§ 201 OSP).
Odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1 OSP)
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP)
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno dôvodiť len tým, že :
- v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
- súd I. stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
- súd I. stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a)
- rozhodnutie súdu I. stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 OSP)