Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_18Er-225-2015.pdf
PDF · 68.36 KB
Case nature
Area
Subarea
18Er/225/2015
Uznesenie
Okresný súd Žiar nad Hronom v exekučnej veci oprávneného: Union zdravotná poisťovňa, a.s., IČO: 36284831, Bajkalská 29/A, 821 08 Bratislava, proti povinnému: N. H., V..Č.. XXXXXX/XXXX, K. XXX, XXX XX K., vedenej pod sp.zn. EX 39358/2015, súdnym exekútorom: JUDr. Matej Kršiak, Exekútorský úrad so sídlom Čsl. tankistov 212, 841 06 Bratislava, o vymoženie pohľadávky 63,76 eur s prísl., takto
rozhodol:
Súd námietky povinného proti exekúcii z a m i e t a.
odôvodnenie:
Tunajší súd poveril dňa 29.04.2015 súdneho exekútora vykonaním exekúcie na základe vykonateľného rozhodnutia Union zdravotnej poisťovne, a.s. sp. zn. 1490143571zo dňa 19.09.2014 a návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie.
Súdny exekútor upovedomením o začatí exekúcie upovedomil povinného o začatí exekúcie. Povinný upovedomenie o začatí exekúcie prevzal dňa 14.05.2015, čo potvrdil svojím podpisom na doručenke. Súdny exekútor následne doručil Okresnému súdu Žiar nad Hronom námietky povinného, ktoré povinný podal v zákonom stanovenej lehote. Povinný v námietkach proti exekúcii uviedol, že po obdržaní upovedomenia o začatí exekúcie telefonicky kontaktoval Union zdravotnú poisťovňu - pani Š., ktorá mu oznámila, že dňa 19.09.2014 mu bolo listom zaslané oznámenie o výške pohľadávky v sume 63,76 eur. Keďže od 16.03.2014 do 27.11.2014 bol študijne vzdialený v Austrálii a v Honkongu, list si nemal ako prevziať a tento sa vrátil späť do Union zdravotnej poisťovne. Tým pádom sa o žiadnom nedoplatku nedozvedel, až teraz keď mu prišlo upovedomenie o začatí exekúcie. Povinný ďalej uviedol, že to vidí ako veľmi nespravodlivé, veď on nič neporušil. Keď Union zdravotná poisťovňa vedela, že list nebol prevzatý, pred začatím exekúcie ho mohla ešte raz vyzvať alebo po vrátení listu to mohla skúsiť formou mailu, ktorý na neho má. Ďalej povinný uviedol, že pohľadávku v sume 63,76 eur uhradil už dňa 19.05.2015. Následne súd zaslal námietky povinného na vyjadrenie v lehote 10 dní oprávnenému. Oprávnený vo svojom vyjadrení uviedol, že predpokladom regulárneho doručovania je fakt, že výkaz nedoplatkov je zaslaný na poslednú adresu oznámenú zdravotnej poisťovni platiteľom poistného pri plnení oznamovacích povinností. Zákon o zdravotnom poistení týmto reaguje najmä na situácie, kedy poistenec zmení zdravotnú poisťovňu alebo odíde do zahraničia, ukončí poistný vzťah už sa na neho nevzťahuje oznamovacia povinnosť na aktuálny trvalý pobyt a taktiež obmedzuje možnosť vyhýbaniu sa odvodovej povinnosti platiteľov poistného. Výkaz nedoplatkov bol povinnému doručovaný na adresu miesta podnikania zapísanú v registri finančných agentov a finančných poradcov NBS, ktorá je súčasne aj poslednou oznámenou adresou trvalého pobytu povinného. Z uvedenej adresy sa zásielka vrátila dňa 22.10.2014 zdravotnej poisťovni s označením „neprevzatá v odbernej lehote“. V prípade náhradného doručovania je teda ustanovením § 17b ods. 5 zákona o zdravotnom poistení v znení účinnom do 30.04.2015 konštruovaná právna fikcia, že účinky doručenia písomností nastanú ex lege po uplynutí stanovenej doby aj voči tomu, kto písomnosť fakticky neprevzal. Právna fikcia je právno-technický postup, pomocou ktorého sa považuje za existujúcu situácia, ktorá je zjavne v rozpore s realitou, a ktorá dovoľuje aby z nej boli vyvodené odlišné právne dôsledky než tie, ktoré by plynuli iba z konštatovania
faktu. Účelom fikcie v práve je posilniť právnu istotu. Oprávnený ďalej uviedol, že povinnému bol dňa 02.03.2015 zaslaný e-mail na adresu N..H..U., v ktorom informoval povinného, že mu bol zaslaný výkaz nedoplatkov č. 1490143571 vo výške 63,76 eur. Oprávnený na základe vyššie uvedeného žiada, aby súd námietky povinného proti exekúcii zamietol. Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprístupná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§46), o námietkach netreba rozhodnúť.
Súd poukazuje na to, že pri rozhodovaní o námietkach môže prihliadnuť len na dôvody uvedené v ustanovení § 50 EP. Predmetom námietok môžu byť skutočnosti procesného i hmotného práva, ktorých spoločným znakom je, že nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by jestvovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom na exekúciu. Súd na základe námietky povinného rozhoduje o otázke, či sa exekúcia začala oprávnene, teda či v čase začatia exekučného konania oprávnený mal voči povinnému neuhradenú pohľadávku vyplývajúcu z vykonateľného exekučného titulu a nie sú okolnosti, ktoré by bránili jej vymáhaniu. Podľa § 36 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku sa exekučné konanie začína na návrh. Exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. V zmysle § 50 ods. 1 Exekučného poriadku zánik vymáhaného nároku možno namietať, iba ak nastal po vzniku exekučného titulu. Zánik vymáhaného nároku je však dôvodom na podanie námietok iba v prípade, ak nastal pred začatím exekučného konania, teda pred dňom, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Vychádza sa z toho, že konanie o námietkach je sporom o tom, či sa exekúcia začala oprávnene, či boli na podanie návrhu na začatie exekúcie splnené všetky zákonné predpoklady. Na základe uvedených skutočností má exekučný súd za to, že námietkam povinného nie je možné vyhovieť, nakoľko dôvody, ktoré vo svojom podaní uvádza, nie sú dôvody podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku, teda dôvody uvedené povinným nespôsobili zánik vymáhanej pohľadávky pred začatím exekučného konania, ani nejde o dôvody, ktoré by bránili vymáhateľnosti nároku oprávneného, a ani nie sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná, a preto súd námietky povinného ako nedôvodné zamietol. Dôvody, ktoré vo svojich námietkach povinný uviedol, sú dôvody na základe ktorých je súdna exekútorka povinná upustiť od vykonania exekúcie, nakoľko povinný v celom rozsahu splnil, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pričom vzhľadom k tomu, že neboli uhradené trovy exekúcie, má súdna exekútorka nárok na trovy exekúcie pozostávajúce z odmeny vo výške 10% z vymoženej sumy, náhrady hotových výdavkov, náhrady za stratu času a DPH (pokiaľ je súdna exekútorka platcom DPH). Teda v tejto časti môže súdna exekútorka na základe udeleného poverenia pokračovať v začatej exekúcii a vydaním príkazu na úhradu trov niektorým zo spôsobov na vymoženie peňažnej pohľadávky tieto trovy exekúcie vymáhať.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é . Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu ho napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.