Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7CoP/65/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov senátu Mgr. Miloša Greguša a JUDr. Denisy Novotnej Mlinárcsikovej vo veci starostlivosti súdu o maloletého A. B. nar. X.X.XXXX zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, dieťa rodičov: C. B. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v D. E. F. G. XX a B. B. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v D. E. H. XX, t.č. v Českej republike v I. E. J. - H. I. na K. XXXX/D v konaní o návrhu matky na zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Košice II. z 19.10.2021 č. k. - 139 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zmenil rozsudok Okresného súdu Košice II č. k. -124 zo dňa 29.3.2011 v časti úpravy rodičovských práv a povinností tak, že zvýšil výživné na mal. Patrika zo sumy 70 Eur na sumu 210 Eur s účinnosťou od 2.4.2020 do budúcna. Zároveň rozhodol o dlžnom výživnom za obdobie od 2.4.2020 do 31.10.2021 v celkovej výške 1.988,57 Eur, ktoré je otec povinný zaplatiť matke do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal otec odvolanie. Uviedol, že s rozhodnutím súdu nesúhlasí a predložil opis mzdového listu zamestnávateľa (1/2021 – 10/2021) vo vzťahu k výške dosahovaného príjmu. Taktiež namieta nezrozumiteľnosť príjmov matky v bodoch 6, 9 a 13. odôvodnenia. V bode 6. matka uvádza 268 Eur príjem z hlavného pracovného pomeru, 108 Eur za upratovanie, SOS 210 Eur, 100 Eur výživné a 25,50 Eur prídavok na dieťa. V tom prípade má príjem 711,50 Eur. V bode 9. matka uvádza 300 Eur príjem z hlavného pracovného pomeru, 108 Eur za upratovanie, SOS 210 Eur/300 Eur, 100 Eur výživné a 25,50 Eur prídavok na dieťa. V tom prípade má príjem 743,50 Eur/833,50 Eur ( záleží od výšky SOS príspevku ). V bode 13. matka uvádza 147 Eur príjem z hlavného pracovného pomeru, 108 Eur za upratovanie, SOS 210 Eur/300 Eur, 100 Eur výživné a 25,50 Eur prídavok na dieťa, v tom prípade má príjem 590,50 Eur/680,50 Eur (záleží od výšky SOS príspevku). V tomto bode matka pracovala dobrovoľne pod minimálnu mzdu. V bode 16. sa uvádza, že pri lustrácii internetových portálov súd zistil, že byt s rozlohou 63 metrov štvorcových sa prenajíma vo výške maximálne do 14000 Kč, čo by bola pravda, ale nie sú k tomu započítané náklady na energiu, v tejto lokalite je to približne 5000 Kč za vodu, plyn a elektriku. Výdaje matky za paušál za telefón vo výške 46,99 Eur sú prehnané. V prípade každomesačnej investície 50 Eur za zubára, čo je ročne 600 Eur, je na zváženie. Na základe týchto skutočností požiadal o opätovné prehodnotenie a zníženie výšky výživného. V prílohe priložil potvrdenie zamestnávateľa o výške jeho príjmu.

Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že s rozhodnutím súdu prvej inštancie súhlasí a vníma ho ako primerané a spravodlivé. V ďalšom uviedla, že výdavky za paušál za telefón sú nižšie ako u otca. Za zubné ošetrenie vo výške 50 Eur mesačne je 100% minimálne dvojnásobne nižšia suma, ako výdavky na cigarety a alkohol otca. Aktuálny príjem otca je aspoň podľa doručených podkladov najvyšší, aký doteraz uviedol. V gastrosektore nikto nepracoval dobrovoľne pod minimálnu mzdu, ale v určitom čase nedobrovoľne v obmedzenom počte pracovných dní. Jednoducho chodiaca bezohľadnosť a lakomosť najhrubšieho zrna. A nielen otca, ale aj toho, kto odvolanie za neho písal.

Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedol, že pri zvýšení výživného sa vychádza zo zásady úmernosti životnej úrovne dieťaťa a jeho rodičov. Výživné teda môže byť určené v zodpovedajúcej miere, a to pre súčasnú dobu ako aj pre budúcnosť. Maloleté dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov a pokiaľ životná situácia jedného z nich presahuje vyšší životný štandard, možno očakávať, že rovnaký štandard umožní svojmu dieťaťu a to formou výživného, čo je v súlade s ďalšou požiadavkou, že maloleté dieťa, rodičia ktorého nežijú spolu, má mať takú životnú úroveň, ako keby spolužitie rodičov trvalo.

Matka vo vyjadrení k vyjadreniu kolízneho opatrovníka uviedla, že sa s ním stotožňuje, pretože zvýšené výživné zohľadňuje životnú úroveň maloletého dieťaťa. Tá má dosahovať štandard rodiča, ktorý ho dosahuje vyšší.

Otec v odvolacej replike uviedol, že zubné ošetrenie dieťaťa vo výške 50 Eur predstavuje ročne sumu 600 Eur. Neboli mu doručené žiadne doklady o týchto ošetreniach, preto žiada o ich zdokladovanie. Odišiel pracovať do cudziny, aby mohol slušne žiť a platiť výživné na syna. Bludy, ktoré píše matka na jeho osobu, sú odrazom jej nenávisti k celej jeho rodine. Nie je alkoholik, ani nikdy nebol. Súdu predložil doklad z učtárne na rozdiel od matky. Nebol mu doručený ani príjem matky, iba jej zvláštne výpočty. Dobrovoľne by nepracoval pod minimálnu mzdu, iba v prípade, že by chcel zavádzať štátne inštitúcie. Posledná veta v jej vyjadrení hovorí o jej skutočnej arogancii a osočovaní jeho osoby, ktorou sa na súde falošným plačom snaží zapôsobiť. Na rozdiel od nej nezisťuje, kto jej odvolanie písal. Platí výživné na svojho syna, žiada len o zníženie výšky sumy.

Kolízny opatrovník vo vyjadrení k vyjadreniam matky z 8.3.2022 a k vyjadreniu otca z 5.4.2022 uviedol, že výživné navrhuje určiť primerane veku a odôvodneným potrebám maloletého A. s ohľadom na možnosti, schopnosti a majetkové pomery na strane povinného rodiča, v záujme maloletého dieťaťa.

Ďalšie vyjadrenia doručené neboli.

Konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa prejednávajú a rozhodujú podľa (ďalej len ).

Podľa na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa (ďalej len ) odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch o zvýšení výživného a o dlžnom výživnom spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, v zmysle zásad vyplývajúcich z a bez nariadenia pojednávania podľa a contrario v spojení s a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine a zákonne vo veci rozhodol, pričom v odôvodnení sa vysporiadal so všetkými podstatnými skutočnosťami, ktoré tvorili podklad jeho rozhodnutia a s jeho závermi sa v plnom rozsahu stotožňuje aj odvolací súd. Otec v odvolaní neuviedol žiadne podstatné skutočnosti, ktoré by spochybňovali záver súdu prvej inštancie, pričom jeho odvolacia argumentácia je takmer totožná s obranou v konaní na súde prvej inštancie, s ktorou sa súd v napadnutom rozsudku vysporiadal. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, a teda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v konaní. V tomto prejednávanom prípade súd prvej inštancie dôsledne vykonal dokazovanie a dostatočne zistil skutočný stav, ktorý následne správne právne posúdil, pričom jeho skutkové a právne závery zjavne nie sú svojvoľné, neudržateľné a ani neboli prijaté v zrejmom omyle konajúceho súdu, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Vo vzťahu k odvolacej argumentácii otca, že mu nebol doručený opis mzdového listu zamestnávateľa matky (k výške jej príjmu) odvolací súd dodáva, že súd prvej inštancie účastníkov oboznámil so všetkými listinnými dôkazmi, čo vyplýva z obsahu zápisnice zo súdneho pojednávania dňa 19.10.2021. V tomto smere je preto jeho odvolacia argumentácia nedôvodná.

Súd prvej inštancie vzhľadom na predmet konania, ktorým je zmena rozhodnutia o výživnom, správne porovnával pomery účastníkov konania v čase predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom s pomermi existujúcimi v čase jeho rozhodovania o návrhu matky na zvýšenie výživného v súlade s § 78 ods. 1 Zákona o rodine. K odvolacej argumentácii otca o znížení jeho príjmu odvolací súd uvádza, že na zníženie alebo stratu príjmu povinného rodiča je možné prihliadať len v prípade preukázania dôležitého dôvodu, ktorý vznikol objektívne bez zavinenia rodiča, a takým môže byť napríklad preukázateľne výrazné zhoršenie zdravotného stavu znemožňujúce jeho doterajší výkon práce, skončenie pracovného pomeru z organizačných dôvodov, prípadne zníženie príjmu opäť na strane zamestnávateľa a podobne, teda dôvody, ktoré povinný rodič nemôže ovplyvniť. Z obsahu preskúmavaného spisu vyplýva, že súd prvej inštancie vychádzal z príjmu otca doručeného jeho zamestnávateľom. V období 4/2020 do 12/2020 bol priemerný mesačný príjem vo výške 24.288,90 Kč a v období 1/2021 do 6/2021 vo výške 27.880 Kč. Otec v odvolacej argumentácii namietal, že jeho príjem sa v uvedenom období znížil a predložil opis mzdového listu za obdobie od 1/2021 do 10/2021. Pokiaľ teda otec argumentuje znížením jeho príjmu, z opisu mzdového listu vyplýva, že výška jeho mesačných príjmov sa odvíjala od odpracovaných pracovných dní, pričom je možné konštatovať, že v niektorých mesiacoch bol aj vyšší. V neposlednom rade je tiež podstatné uviesť, že v čase poslednej úpravy otec ukončil pracovný pomer v spoločnosti Železnice Slovenskej republiky, následne bol nezamestnaný, bez príjmu, o čom svedčí aj jeho návrh na zníženie výživného z 14.8.2014. K zníženiu príjmu otca nedošlo, naopak jeho príjem sa od poslednej úpravy zvýšil. Je potrebné zdôrazniť, že vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je zákonná povinnosť, z čoho vyplýva, že každý rodič je povinný usmerňovať svoje pracovné a životné aktivity tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti k dieťaťu nebolo ohrozené. Všeobecne možno konštatovať, že pokiaľ rodič plánuje zmenu, či už v oblasti zamestnania, bývania, investícií či počtu vyživovacích povinností, musí mať na zreteli vždy už existujúce vyživovacie povinnosti tak, aby ich plnenie žiadnym spôsobom neohrozil, a to aj s predpokladom neustále sa zvyšujúcich potrieb dieťaťa, preto len rozdielna výška príjmu v jednotlivých mesiacoch nemôže sama osebe znamenať, že doteraz určené výživné na jeho maloleté dieťa nemožno zvýšiť.

Odvolací súd zdôrazňuje, že rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní si vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení, ako je bývanie, strava, nákup, ošatenie, zabezpečením zdravotnej starostlivosti a podobne a osobnou starostlivosťou. Výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom, tak po stránke fyzickej ako aj po stránke duševnej. Pokiaľ otec namieta, že neboli predložené doklady ohľadom

vykonaných zubných ošetrení je potrebné uviesť, že dôvodom zvýšenia jeho vyživovacej povinnosti na maloleté dieťa bola primárne zmena pomerov spočívajúca v náraste odôvodnených potrieb dieťaťa, ku ktorým môže dôjsť buď ihneď, ale aj postupne v dôsledku jeho vyššieho veku. V súvislosti s potrebou pravidelného zubného ošetrovania chrupu maloletého dieťaťa a jeho výšky namietanej otcom, odvolací súd poukazuje na predloženú lekársku správu (č.l. 116 spisu) o odvápnení zubov v krčkovej oblasti, s následnou nutnosťou sanácie a inou vhodnou remineralizáciou chrupu. Vzhľadom na to, že nie všetky zdravotné úkony sú hradené poisťovňou, tieto musí zaplatiť matka. K odvolacej argumentácii otca smerujúcej k nezrozumiteľnosti príjmov matky v bodoch 6., 9. a 13. odôvodnenia rozsudku, odvolací súd dodáva, že príjem matky sa menil v závislosti od štátom prijatých opatrení v súvislosti so šírením ochorenia COVID 19, ktoré mali vplyv na výkon jej zamestnania. Vo vzťahu k príjmom matky však možno uzavrieť, že rozdiely v dosahovanom príjme nie sú takého rozsahu, aby mali vplyv na zníženie vyživovacej povinnosti zo strany otca. V uvedenom prípade by zníženie výživného pre dieťa, resp. jeho nezvýšenie vzhľadom na dobu, ktorá uplynula od poslednej úpravy pomerov (10 rokov), ako aj výraznej zmene odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa, ktoré nie je schopné samo sa živiť, znamenalo posunúť zodpovednosť povinného rodiča za zdravie a život dieťaťa len na druhého rodiča, ktorý sa naviac o dieťa osobne stará a dobrovoľne si plní vyživovaciu povinnosť k dieťaťu. Argumentácia otca pôsobí fakticky aj v právnej rovine smerom k vyživovacej povinnosti voči maloletému dieťaťu nevyvážene a dovoľuje skôr záver, že subjektívne vnímanie vlastnej situácie mu bráni objektívne posúdiť podstatnú zmenu rozsahu odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa preukázaných v priebehu konania na súde prvej inštancie. Rozhodnúť tak v súlade s návrhom otca by znamenalo neúmerne posunúť ešte väčší podiel zodpovednosti za duševný a fyzický rast maloletého na matku, čo by bolo nepochybne v rozpore aj s relevantnými ustanoveniami Zákona o rodine. Vo vzťahu k ostatným výdavkom na maloleté dieťa, ktoré otec spochybňoval, odvolací súd dopĺňa, že nie je potrebné predkladať bločky o všetkých skutočnostiach rozhodujúcich pre posúdenie vyživovacej povinnosti rodiča, ale je potrebné vychádzať zo všeobecných poznatkov o cenách, tovarov a služieb, ktoré zodpovedajú veku maloletého dieťaťa. Uvedený záver je možné prijať aj k poskytovaným službám mobilných operátorov, ktoré využívajú tak matka ako aj otec.

Pretože konajúci súd správne rozhodol aj o dlžnom výživnom, odvolací súd potvrdil rozsudok v napadnutých výrokoch ako vecne správny podľa a podľa sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie doplnil ďalšie dôvody.

Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 ( vety druhej ).

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( a nasl. ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).