Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1Cbi-95-2010.pdf
PDF · 107.54 KB
Case nature
Area
Subarea
1Cbi/95/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I. v Bratislave sudcom JUDr. Vladimírom Sklenkom v právnej veci žalobcu: Mesto Nová Baňa, so sídlom Námestie slobody č. 1, 968 26 Nová Baňa, IČO: 00 320 897, proti žalovanému: JUDr. PaedDr. Jozefom Malichom, so sídlom Záhradnícka 30, 821 08 Bratislava, konkurzný správca úpadcu TELEMONT, a.s. so sídlom Trnavská cesta 102, 820 09, IČO: 35 824 620, zast. advokátom Mgr. Ľubošom Jurčom so sídlom, Pribinova 25, 811 09 Bratislava o určenie popretej pohľadávky, takto
rozhodol:
Súd u r č u j e, že pohľadávka žalobcu uplatnená v prihláške do konkurzného konania č. 4K 36/2010 na majetok úpadcu TELEMONT a.s., Trnavská cesta 102, PO BOX 88, Bratislava 29, IČO: 35824620 vo výške 2.389,68 EUR, ktorá vznikla na základe faktúry č. 1317900371 na zaplatenie zmluvnej pokuty na základe zmluvy o dielo č. VISO 2002052/ŠH/2008 je nesporná čo do pravosti a výšky.
Žiadnemu účastníkovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Žalobou doručenou súdu dňa 03.11. 2010 sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd určí, že pohľadávka žalobcu uplatnená v prihláške do konkurzného konania č. 4K/ 36/2010 na majetok úpadcu TELEMONT, a.s., Trnavská cesta 102, PO BOX 88, Bratislava 29, IČO: 35824620 vo výške 2.389,68 EUR, ktorá vznikla na základe faktúry č. 1317900371 na zaplatenie zmluvnej pokuty na základe zmluvy o dielo č. VISO 2002052/ŠH/2008 je nesporná čo do pravosti a výšky.
Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním doručeným súdu dňa 04.07. 2011 v ktorom uviedol, že prihláškou zo dňa 10.08. 2010 si žalobca u žalovaného uplatnil pohľadávku vo výške 2.398,68 EUR o čom žalovaný vydal žalobcovi písomnosťou zo dňa 18.08. 2010 potvrdenie o úplnosti a správnosti doručenej prihlášky v zmysle § 29 ods. 9 ZoKR. V zmysle § 32 ZoKR žalovaný uvedenú prihlásenú pohľadávku žalobcu porovnal s účtovnou dokumentáciou úpadcu v ktorej úpadca uvedenú prihlásenú pohľadávku neevidoval a súčasne v tejto veci prihliadol aj na vyjadrenie zástupcu úpadcu, ktorý sa obdobne vyjadril, že nemá vedomosť o existencii uvedenej prihlásenej pohľadávky.
Keďže správca pri skúmaní prihlásenej pohľadávky' zistil, že prihlásená pohľadávka je sporná v súlade s § 32 ods. 3 ZoKR ju v celom rozsahu poprel.
Nárok ktorý si vo svojej prihláške uplatnil žalobca, je podľa tvrdenia žalobcu zmluvná pokuta vyplývajúca zo Zmluvy o dielo č. VISO-052/ŠH/2008 (ďalej len „ZOD“) za 72 dní omeškania s opravou reklamovanej vady diela. Podľa písomného vyjadrenia úpadcu (list N.. J. U. zo dňa 11.1. 2010, ktorý priložil k návrhu na začatie konania žalobcu) oprava reklamovanej vady diela bola vykonaná riadne a včas.
Podľa čl. 10.2. ZOD (od ktorého si žalobca odvodil právo na uplatnenie zmluvnej pokuty) nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 1.000,- Sk za každý deň omeškania vznikne žalobcovi ako objednávateľovi diela ak žalovaný ako zhotoviteľ nezačne s odstraňovaním vás v čase podľa bodu 7.6 ZOD t. j. v termíne do 48 od uplatnenia oprávnenej reklamácie s tým, že termín odstránenia vád sa dohodne písomnou formou. V zmysle bodu 7.8 ZOD objednávateľ sa zaväzuje, že prípadnú reklamáciu vady diela uplatní bezodkladne po jej zistení písomnou formou do rúk oprávneného zástupcu zhotoviteľa a podľa čl. I. ZOD , k tomu žalovaný uvádza, že v prílohách k návrhu na začatie konania nebola jednak nikde priložená písomná reklamácia vady diela adresovaná oprávneným zástupcom zhotoviteľa uvedeným v čl. I. ZOD (N.. P., p. R., N.. L., N.. V.) a jednak ani prípadný písomný protokol podpísaný oboma stranami z ktorého by vyplýval termín odstránenia reklamovanej vady od ktorého by teda navrhovateľ bol oprávnený si uplatňovať zmluvnú pokutu.
Podľa názoru žalovaného, ak by sa aj dokazovaním zistilo, že úpadca vykonal zásah v termíne, ktorý uviedol žalobca v návrhu, tento nepostupoval v súlade s ZOD pretože:
- písomnú reklamáciu vady diela neadresoval oprávneným zástupcom zhotoviteľa uvedeným v čl. I. ZOD (N.. P., p. R., N.. L., N.. V.),
- nespísal písomný protokol podpísaný oboma stranami z ktorého by vyplýval termín odstránenia reklamovanej vady od ktorého by teda žalobca bol oprávnený si uplatňovať zmluvnú pokutu.
K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 17.10. 2011 doručeného súdu dňa 25. 10. 2011 a 02.04. 2014 v ktorom uviedol, že prihlášku do konkurzu si prihlásil v presvedčení o ich nároku po zvážení všetkých informácií.
Ďalej uviedol, že prihláška im bola popretá z dôvodu, že v účtovníctve úpadcu nie je zmluvná pokuta zaúčtovaná. K prihláške pripojili všetky dôkazné prostriedky, o ktorých mali presvedčenie, že ich oprávňovali fakturovať zmluvnú pokutu. Žalobca je povinný ich vymáhať v zmysle z. č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov a preto sa s pohľadávkou museli vysporiadať. K dohodnutým spôsobom reklamovania vád uvádza, že od uzavretia zmluvy sa pri reklamácii uplatňovali vady e- mailom na dispečing úpadcu a toto nebola jediná reklamácia. Tých bolo pred touto reklamáciou viac. Nikdy nespochybnili takto doručenú reklamáciu, ani spôsob reklamovania a na základe takto doručenej reklamácie úpadca vždy konal a odstraňoval nahlásené vady. Má za to, že sme si s úpadcom pri plnení zmluvy zaviedli prax, ktorú pripúšťa Obchodný zákonník v § 266 a ktorú od začiatku rešpektovali obe zmluvné strany. Pri zisťovaní vady hlásičov úpadca objednával plošinu z TS mesta Nová Baňa, pretože hlásiče sú umiestnené vysoko na stĺpe. Toto bol zaužívaný postup pri začatí odstraňovania vád od uzavretia zmluvy. Z listu zo dňa 11.1.2010 vyplýva, že reklamácia zo dňa 24.7.2009 bola toho istého dňa doručená, pretože úpadca v liste vôbec nespochybňuje deň doručenia e mailu alebo že by bola reklamácia doručená v iný deň ako tento deň, a tiež tvrdí, že hlásič bol okamžite zdemontovaný a dňa 28.7.2009 zaslaný do servisu PWS PLUS s.r.o. v Prahe. Ani pri predchádzajúcich reklamáciách, ani v tomto prípade nevytkol spôsob reklamácie, alebo nepoprel deň doručenia reklamácie. Tvrdil však, že vadu bezodkladne začal odstraňovať, čo spochybňujeme. K uvedenému žalobca predložil písomné záznamy o tom, že sa vždy uplatňovali reklamácie e mailom. Boli uplatnené a] zmluvné pokuty za to, že po doručenia e mailom nezačali s opravou do 48 hodín. Má za to, že úpadca nezačal s odstraňovaním vád okamžite od doručenia reklamácie, ale až 6.10.2009. V čase od 24.7.do 30.7.2009 demontáž nebola možná, pretože Telemont a.s. neobjednal plošinu k demontáži hlásiča. Ďalej uvádza, že má montážny list o tom, že bol zdemontovaný dňa 6.10.2009, a pri demontáži bol s plošinou zamestnanec TS mesta Nová Baňa X. a ďalej záznamy o tom, že plošina bola objednaná úpadcom na deň 6.10.2009. Montážny list je podpísaný pánom B., zamestnancom úpadcu. Ak by hlásič bol zdemontovaný tak, ako uviedol úpadca v liste, nemal úpadca potom čo robiť dňa 6.10.2009 na Kútovskej ceste, kde iný hlásič okrem tohto nie je. Nemohol ho ani montovať v tento deň, lebo podľa písomných záznamov, ktoré sú pripojené v spise, bol hlásič namontovaný späť na stĺp až dňa 19.11.2009. Dňa 28.7.2009 do opravy v Prahe tak museli byť zaslané iné hlásiče ako hlásič č. 4. z Kútovskej cesty v Novej Bani. Taktiež uviedol, že pred doručením prihlášky urobili šetrenie v PWS PLUS Praha, kde nám potvrdili, že začiatkom novembra 2009 bol pánom B. osobne donesený hlásič VISO 402 C v záručnej dobe, (v našom prípade išlo o záručnú opravu VISO 402C hlásič č.4) z Prahy odišiel opravený dňa 11.11.2009 a namontovaný bol dňa 19.11.2009. Chronologicky to zodpovedá tomu, že bol zdemontovaný dňa
6.10.2009, začiatkom novembra zanesený do Prahy, dňa 11.11.2009 donesený do Telemontu, a.s. a dňa 19.11. namontovaný späť, o čom sme predložili doklady.
Pokiaľ vo vyjadrení zástupcu žalovaného ide o to, že nebol spísaný protokol podpísaný oboma zmluvnými stranami, z ktorého by vyplýval termín odstránenia reklamovanej vady, od ktorého by sme mali oprávnenie si uplatňovať zmluvnú pokutu, uvádza: Má za to, že v čl. VII bod 7.6 sú dve rozdielne právne skutočnosti a obe zakladajú oprávnenie zmluvnú pokutu účtovať samostatne, a to podľa čl. X bodu 10.2, a podľa čl. X bodu 10.3 zmluvy. Jednou právnou skutočnosťou je, že úpadca mal začať s odstraňovaním vady do 48 hodín podľa čl.7.6. prvá veta, s čím zmluva v bode 10.2. spája jednu sankciu a následne až po začatí odstránenia vady (je to zistenie vady a vzatie do opravy) si strany dohodnú, v akej lehote sa zistená vada odstráni, pretože tieto hlásiče sa zasielali do Prahy. Preto sa až tento termín musel dohodnúť, lebo bol závislý od plnenia treťou osobou. Za nedodržanie dohodnutého termínu podľa čl. 7.6 druhá veta zmluvnými stranami je dohodnutá samostatná sankcia uvedená v čl. X bod 10.3., ktorá účtovaná nebola. Ďalej uvádza, že po zdemontovaní hlásiča nedohodli dĺžku trvania opravy resp. odstránenia vady ani netvrdili, že takúto dohodu uzatvorili, ale ani si si neúčtovali zmluvnú pokutu podľa 10.3. Zmluvná pokuta je len za porušenie čl. 7.6. prvá veta, že nezačali s odstraňovaním vady do 48 hodín po doručení reklamácie dňa 24.7.2009. Dohodnutie čl. X bod 10.2 v zmluve mal význam preto, aby úpadca bez prieťahov reagoval na reklamáciu, prišiel hlásič bez prieťahov zdemontovať, vziať ho do opravy, pretože funkčnosť rozhlasuje nevyhnutná pre informovanie občanov, pre potreby CO a iné. Na pojednávanie konané dňa 02.10. 2014, 01. 12. 2014, 26.06. 2015 a 14.09. 2015 sa dostavil PZ žalobcu, právny zástupca žalovaného, svedok N.. Q. L., svedok T. X., svedok L. B., svedok H. K., svedok N.. J. U.. PZ navrhovateľa sa v celom rozsahu pridržiava podanej žaloby a trvá na dôvodoch v nej uvedených. PZ odporcu uviedol, že považuje popretie pohľadávok za dôvodné a má za to, že reklamácia, ktorá je predmetom žaloby zo dňa 24.07. 2009 je zamieňaná z reklamáciou zo dňa 06.10. 2009, uvedené vyplýva z tvrdení bývalých zamestnancov úpadcu - N.. U., p. B. a p. K., ktorých navrhuje vypočuť ako svedkov. Svedok N.. Q. L. uviedol, že do mája 2012 bol zamestnancom žalobcu, toho času na dôchodku, v rozhodnom období som vykonával funkciu riaditeľa tech. služieb. Okrem iného bolo mojou povinnosťou spravovať mestský rozhlas. Osobne som zabezpečoval nahlášky vád hlásičov a osobne som aj potom podpisoval záznamy o vykonaní opravy. Opravy boli aj záručné aj pozáručné. Zmluvný vzťah bol uzavretý medzi žalobcom a úpadcom, pôvodne sme nahlasovali vady hlásičov telefonicky p. B., takto to však veľmi nefungovalo, často krát som ho zachytil mimo SR, dohodli sme sa, že nahlášky sa budú vykonávať priamo cez dispečing úpadcu. Ja osobne som to robil, vady som hlásil mailom. Aby bolo možné opravy vykonať poskytovali sme úpadcovi plošinu, a to na základe telefonátu a písomnej objednávky, kedy mi oznámil, kedy konkrétne sa dostaví. Na tento prípad si pamätám, pretože vada bola nahlásená v júli a hlásič úpadca odmontoval až v októbri 2009, čo je možné preukázať záznamom o premávke vozidla a faktúrou. Pamätám si to, pretože to bola dlhá doba a obyvatelia nás opakovane urgovali a žiadali opravu. Myslím, že sa sťažovali aj písomne. Keby bola pravda, že úpadca prevzal hlásič skôr, tak potom by v októbri 2009 nepotreboval plošinu. Na otázku PZ žalovaného, že keby si úpadca na demontáž doniesol svoju plošinu, či by to žalobca vedel, uvádza, že : ak by to urobil mimo pracovnej doby, nemuseli by sme sa to teoreticky dozvedieť. Avšak toto je špekulatívne - neobjednal by si v tomto prípade potom plošinu v októbri na toto konkrétne miesto. My sme skutočne úpadcovi vychádzali v ústrety, keby sme chceli, mohli sme si sankcie uplatniť aj v iných prípadoch, avšak sme tak nerobili, až kým nenastali vážne problémy - ako je tento prípad a ešte 4 ďalšie hlásiče. Svedok T. X. uviedol, že je stále zamestnancom žalobcu ako elektrikár, vodič. Ja si mená zamestnancov úpadcu, ktorí chodili opravovať hlásiče nepamätám, keby som ho videl, tak by som ho spoznal. Vždy chodil jeden konkrétny zamestnanec, niekedy došli dva. V tomto prípade občania opakovane hlásili nefunkčnosť hlásiča, sťažovali sa aj u mňa, ja som to povedal tech. riaditeľovi, on komunikoval s úpadcom. Hlásič úpadca odviezol až niekedy v októbri 2009. Takéto vady sa vyskytovali častejšie. Na otázku PZ žalobcu, či podpisoval nejaké doklady pri demontážach hlásičov a montážach, uviedol, podpisujem záznamy o prevádzke vozidla nákladnej dopravy. Na otázku PZ žalovaného či sa hlásič nachádzal v nejakej časti mesta, ktoré má nejaký názov, svedok uvádza v Kútovci. Na otázku PZ žalovaného, kde z čl. 21 vyplýva, že bol zmontovaný hlásič v tejto časti, svedok uvádza z poslednej kolónky - v ten deň toho bolo viac, z toho záznamu vyplýva, že v Kútovci sme boli o 15.00 hod. Na otázku PZ žalovaného, či tam svedok bol priamo prítomný, svedok uvádza áno, ja som obsluhoval plošinu. Na otázku PZ žalovaného či tam bol svedok ako jediný, svedok uvádza, že do nedávna bol jediný, kto obsluhoval plošinu, nikto iný tam nebol.
Na poslednú otázku PZ žalovaného, či si svedok nepamätá, že by tento hlásič bol demontovaný aj v júli 2009, svedok uvádza, nie nebol. Svedok L. B. uviedol, že v spol. Úpadcu bol zamestnaný ako technik až do vyhlásenia konkurzu, kedy bol pracovný pomer ukončený výpoveďou zo strany zamestnávateľa. V jeho kompetencii bolo aj odstraňovanie závad na hlásičoch u žalobcu. Robil tak na základe požiadavky nášho dispečingu v Spišskej Novej Vsi, spravidla do dvoch pracovných dní. Neviem sa vyjadriť k tomu aká doba uplynula medzi nahlásením nefunkčnosti hlásiča a zaslania požiadavky, aby som závadu odstránil. Na opravu hlásičov sme využívali plošinu, ktorú väčšinou zabezpečoval žalobca, na základe mojej telefonickej požiadavky, alebo to zabezpečil vedúci zo Spišskej Novej Vsi. Najprv som chodil k žalobcovi sám, neskôr so spolupracovníkom p. K.N.. V meste Nová Baňa sme sa kontaktovali s p. Š.
- zamestnankyňou žalobcu, priamo k hlásiču sme však chodili sami. Na otázku súdu, kto obsluhoval plošinu, svedok uviedol, že zamestnanec žalobcu, resp. tech. služieb, meno si nespomína, vždy sme mu podpísali aj príslušnú dokumentáciu. Na otázku súdu, či si svedok spomína na prípad, ktorý je predmetom tohto sporu, tj. nahlásenie vady dňa 24.07. a demontáž 06.10.2009, svedok udáva, osobitne si na tento prípad nespomínam, u žalobcu som bol mnoho krát. Na otázku súdu, či si svedok spomína na nejaké problémy ohľadom rýchlosti riešenia opráv hlásičov, svedok udáva nespomínam si, niekedy sa stalo, že sme nevedeli opravu vykonať sami a hlásič sme museli zaslať výrobcovi do ČR. Na otázku žalobcu, či podpisy na výkonovom a dodacom
liste zo dňa 19.11.2009 a 6.10. 2009 sú jeho podpismi, uvádza že áno. Na otázku žalobcu, či sa vie svedok vyjadriť k listu úpadcu založenom na čl. 18, z ktorého vyplýva, že hlásič bol zaslaný výrobcovi už dňa 28.07.2009, svedok uviedol k tomu sa vyjadriť neviem, na nič také si nespomínam, uvedený list som nepísal ja. Na otázku žalobcu, či si spomína svedok, že by v čase 24. - 28.07.2009 požičiaval si plošinu odinakiaľ ako od žalobcu, svedok udáva: takých výjazdov bolo mnoho, ja si naozaj nemôžem pamätať na tento prípad. Na otázku žalobcu, či mohla byť situácia, že plošina bola zabezpečená od niekoho iného ako od žalobcu, svedok uviedol, že sa k tomu neviem vyjadriť, mohla byť situácia, že nebola plošina voľná a bola zabezpečená odinakadiaľ. Na otázku PZ žalovaného, či N.. U. bol p., ktorý bol na dispečingu v Spišskej Novej Vsi, svedok uviedol, že áno a otázku PZ žalovaného, komu svedok odovzdával výkonový a dodací list, svedok uviedol p. U.. Na otázku súdu či p. K., ktorý sa stal jeho spolupracovníkom bol N., alebo H., svedok udáva: H., býva v Senci. Svedok H. K. uviedol, že na náklade objednávky od zákazníka sme boli vyslaní na servis hlásičov Pokiaľ bolo možné tieto boli opravené na mieste, ak mali inú vadu, tak sa posielali do ČR. Na otázku súdu: či je to bežný postup? Svedok uviedol, že áno. Na otázku súdu, či si pamätá konkrétne na tento prípad? Svedok uvádza, že nie. Po vykonaní servisných prác sa vyplnil formulár o vykázané práce a bol podpísaný zákazníkom a vykonávateľom opravy. Ďalej svedok uvádza, že si presne nepamätá rok, kedy už nepracoval pre úpadcu, ale p- B. tam ešte v čase, keď malo prísť k oprave hlásičov pracoval. Na otázku PZ žalobcu svedkovi, či svedok podpisoval výkonnostný a dodací list, alebo len technik? V tomto prípade to bol p. B.. Svedok uviedol, podpísať by mal iba jeden, aj keď boli na servise dvaja. Na otázku PZ žalobcu svedkovi a po ukázaní výkonného a dodacieho listu, či bol prítomný svedok na uvedenom servisnom výjazde? Svedok uviedol z uvedeného výkonného a dodacieho listu vyplýva, že nie. Na otázku PZ žalobcu svedkovi, či si svedok pamätá či bol v tomto čase od 25.-27. júla 2009 na oprave v Novej Bani a či mal úpadca vyhotoviť o vykonanej oprave dokumentáciu, teda výkonný a dodací list? Svedok uviedol v tom čase, či som bol v Novej Bani si nepamätám. Pokiaľ by tam niekto bol od úpadcu, tak by mal byť vyhotovený dodací a servisný list. Svedok N.. J. U. uviedol, že on osobne systém VISO neservisoval, nakoľko bol zaradený len ako servisný technik pre telefónne ústredne Alcatel. Z mojej strany som Novú Baňu riešil len ako zastupujúci vedúci na servisnom oddelení v rámci svojich možností a schopností a doslova, ,,keď niekto do služobného auta natankoval, tak sa išlo na servis.“ Na otázku súdu, či svedok bol niekedy v N. Bani? Svedok uviedol, že služobne nie. Na otázku PZ žalobcu svedkovi, či podpisoval svedok list k faktúre č. 1317900371 zo dňa 11.01.2010, v ktorom si vyúčtovali zmluvnú pokutu? Svedok uviedol že áno, že podpisoval uvedený list. Na otázku PZ žalobcu svedkovi, či sa vie vyjadriť, či tieto skutočnosti sú pravdivé? Svedok uviedol, že na uvedenom liste je uvedené, že technik zabudol písať montážny list na mieste a vypísal ho až 06.10.2009. Na otázku PZ žalobcu svedkovi, či má svedok doklady o požičaní plošiny ao výkonnom a dodacom liste. Svedok uviedol že nie, o plošine nie. Na otázku PZ žalobcu svedkovi keď tvrdíte, že teda ten hlásič bol zobratý, kedy bol naspäť namontovaný a prečo bolo znova napísané demontovanie hlásiča? Svedok uviedol, že sa musel znovu pokaziť. Na otázku súdu, prečo podpisoval uvedené listiny? Svedok uviedol, že bol zástupcom vedúceho servisu. Súd vykonal vo veci dokazovanie, oboznámil sa so žalobou žalobcu a prednesom povereného zástupcu žalobcu, vyjadrením právneho zástupcu žalovaného a jeho prednesom, výpoveďou svedka N.. Q. L.,
svedok T. X., svedok L. B., svedok H. K., svedok N.. J. U., záverečným vyjadrením k právnej stránke veci žalobcu a s listinnými dôkazmi založenými v spise, a to najmä: návrhom, prihláškou pohľadávky, zmluvou o dielo, mailovou komunikáciou, faktúrou č. 1317900371, výkonovým a dodacím listom, vyjadrením k faktúre č. 1317900371, sprievodným listom tovaru v oprave, záznamom o prevádzke vozidla nákladnej dopravy, faktúre č. 090357, výkonným a dodacím listom, vyjadrením žalovaného k návrhu na začatie konania, vyjadrením žalobcu k vyjadreniu žalovaného, výpisom z bankového účtu VÚB BANKA, a.s., vyjadrením žalobcu zo dňa 02.04. 2014, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci: Uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 11.03.2014, sp. zn. 4K/36/2010 zo dňa 28.06. 2010, zverejneným v Obchodnom vestníku č. OV 2010/130 dňa 08.07.2010 bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu, zároveň ktorým bol žalovaný ustanovený do funkcie správcu konkurznej podstaty úpadcu, obchodnej spoločnosti Telemont a.s. so sídlom Trnavská cesta 102, P.O. BOX 88, 820 09 Bratislava, IČO: 35 824 620, zap. V OR OS Bratislava 1, oddiel: Sro, vložka č.: 3139/B.
Žalobca si do konkurzného konania dňa 23..07.2010 prihlásil svoju pohľadávku pod por. č. 1 a to:
Pohľadávka vo výške 2.887, 53 EUR v zmysle prihlášky pod por. č. 1 predstavuje nároky navrhovateľa na základe zmluvy o dielo z faktúry č. 131790037 zo dňa 27.11.2009, vrátane neoddeliteľných príloh.
Dôvod, pre ktorý pohľadávku žalovaný na prvej schôdzi veriteľov dňa 11.10. 2010 poprel bola skutočnosť, že zmluvnú pokutu Telement, a.s. neviedol v účtovníctve a súčasne v tejto veci prihliadol aj na vyjadrenie zástupcu úpadcu, ktorý sa obdobne vyjadril, že nemá vedomosť o existencii uvedenej prihlásenej pohľadávky. K popretiu došlo teda z opatrnosti, aby splnenie jeho povinností v zmysle § 32 ods. 1 posledná veta zákona o konkurze a reštrukturalizácii bolo nespochybniteľné.
Podľa § 32 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii v platnom znení každú prihlásenú pohľadávku správca s odbornou starostlivosťou porovná s účtovnou a inou dokumentáciou úpadcu a zoznamom záväzkov úpadcu. Správca pritom prihliadne aj na vyjadrenia úpadcu a iných osôb a vykoná aj vlastné šetrenie.
Podľa § 32 ods. 3 zákona o konkurze a reštrukturalizácii v platnom znení ak správca pri skúmaní prihlásenej pohľadávky zistí, že prihlásená pohľadávka je čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, poradia, výšky, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva sporná, je povinný prihlásenú pohľadávku v spornom rozsahu poprieť.
Podľa § 32 ods. 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii v platnom znení Prihlásenú pohľadávku môže poprieť len správca do 30 dní od uplynutia lehoty na prihlasovanie pohľadávok. Prihlásenú pohľadávku správca poprie tak, že popretie pohľadávky spolu s dôvodom a rozsahom jej popretia zapíše do zoznamu pohľadávok. Ak správca poprie pohľadávku čo do výšky, v zozname pohľadávok uvedie aj zistenú sumu prihlásenej pohľadávky. Ak správca poprie pohľadávku čo do poradia, v zozname pohľadávok uvedie aj uznané poradie prihlásenej pohľadávky. Uplynutím lehoty na popieranie pohľadávok sa prihlásená pohľadávka v rozsahu, v akom nebola popretá, považuje za zistenú. Na účely výkonu práv spojených s prihlásenou pohľadávkou počas konkurzu sa prihlásená pohľadávka považuje za zistenú aj vtedy, ak je popretá len čo do jej poradia alebo výšky.
Podľa § 32 ods. 6 zákona o konkurze a reštrukturalizácii v platnom znení Veriteľ popretej pohľadávky sa môže do 30 dní od uplynutia lehoty na popieranie pohľadávok žalobou podanou proti správcovi domáhať, aby súd určil právny dôvod, vymáhateľnosť, výšku, poradie, zabezpečenie zabezpečovacím právom alebo poradie zabezpečovacieho práva popretej pohľadávky; v žalobe sa veriteľ môže domáhať len toho, čo uviedol v prihláške.
Podľa § 32 ods. 9 zákona o konkurze a reštrukturalizácii v platnom znení Rozhodnutie súdu o určení popretej pohľadávky je účinné voči všetkým účastníkom konkurzného konania. Právoplatnosťou rozhodnutia súdu o určení popretej pohľadávky sa popretá pohľadávka v rozsahu určenom súdom považuje za zistenú; vo zvyšnom rozsahu sa na popretú pohľadávku v konkurze neprihliada.
Súd mal na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že žalobca si pohľadávku určenia pravosti ktorej sa domáhal, prihlásil do konkurzného konania v súlade s § 32 ods. 6 zákona o konkurze a reštrukturalizácii.
Súd na základe vykonaného dokazovania - na základe žalobcom predložených listinných dôkazov a výsluchom svedkov považoval pohľadávku žalobcu uplatnenú a prihlásenú v konkurznom konaní z hľadiska jej vzniku a výšky za preukázanú. K popretiu pohľadávky zo strany odporcu došlo z dôvodu riadneho si plnenia povinností správcu v zmysle príslušných ustanovení zákona o konkurze a reštrukturalizácii, nakoľko správca neevidoval pohľadávku v účtovníctve a súčasne v tejto veci prihliadol aj na vyjadrenie zástupcu úpadcu, ktorý sa obdobne vyjadril, že nemá vedomosť o existencii uvedenej prihlásenej pohľadávky.
Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná a žalobca osvedčil právo na určenie uplatnenej pohľadávky vo výške 2.389,68 EUR v zmysle prihlášky pod por. č. 1 predstavujúci nárok žalobcu z faktúry č. 1317900371 zo dňa 27.11.2009 na zaplatenie zmluvnej pokuty na základe zmluvy o dielo č. VISO 2002-052/ŠH/2008, a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
Žalobca a žalovaný si uplatnili nárok na náhradu trov konania. Súd v zmysle ust. § 100, ods. 2 ZKR konštatoval, že z uspokojenia v konkurze sú vylúčené aj trovy účastníkov konania, ktoré im vznikli v konaniach súvisiacich s týmto konaním a z toho dôvodu by výrok priznávajúci náhradu trov konania účastníkov bol z dôvodu vylúčenia z uspokojenia nevykonateľný a preto súd účastníkom náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje, a to v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 OSP (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané - každý rovnopis vlastnou rukou, pri právnických osobách opatrený popisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom pečiatky a datované) tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia alebo na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. v platnom znení).