Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_34C-38-2022.pdf
PDF · 78.78 KB
Case nature
Subarea
34C/38/2022
Uznesenie
Okresný súd Košice I v právnom spore žalobcu: Generálny konzulát Maďarska, so sídlom Hlavná 67, 040 01 Košice, IČO: 31 314 660, Maďarsko, zastúpený Nagy & Nagy s.r.o., so sídlom Kukučínova 8, 940 02 Nové Zámky, IČO: 53 582 268, proti žalovanému: Prokonzum, s.r.o., so sídlom Paulínyho 704/28, 040 01 Košice, IČO: 51 442 434, o vypratanie nehnuteľnosti, takto
rozhodol:
I. Konanie z a s t a v u j e.
II. Žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 25.8.2022 žiadal súd, aby uložil žalovanému povinnosť vypratať nehnuteľnosť - nebytové priestory a dvor, ktoré sa nachádzajú na adrese Hlavná 72, Košice - Staré mesto, ktoré sú v katastri nehnuteľností Okresný úrad Košice, katastrálny odbor vedené na LV č. 10578, Okres Košice I, obec: Košice - Staré Mesto, kat. úz. Stredné Mesto, parc. CKN č. 56 o výmere 489 m2, stavba - budova hospodárska so súp. č. 365 na parc. č. 56 a odovzdať ju žalobcovi do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
2. Podľa ust. § 156 Civilného sporového poriadku konanie sa začína doručením žaloby alebo doručením návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia súdu.
3. Podľa ust. § 60 Civilného sporového poriadku stranami sú žalobca a žalovaný.
4. Podľa ust. § 61 Civilného sporového poriadku procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
5. Podľa ust. § 67 Civilného sporového poriadku každý môže pred súdom samostatne konať v rozsahu, v akom má spôsobilosť na právne úkony.
6. Podľa ust. § 62 Civilného sporového poriadku ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.
7. Podľa ust. § 161 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
8. Podľa ust. § 161 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
9. Procesné podmienky nie sú výslovne zákonom definované, dajú sa však vyvodiť z ustanovení Civilného sporového poriadku - právomoc súdu (ust. § 3 a nasledujúce Civilného sporového poriadku), príslušnosť súdu (ust. § 12 a nasledujúce Civilného sporového poriadku), neexistencia prekážky začatého konania - litispendencie (ust. § 159 Civilného sporového poriadku), neexistencia prekážky právoplatne rozhodnutej veci - rei iudicatae (ust. § 230 Civilného sporového poriadku), procesná subjektivita (ust. § 61 a nasledujúce Civilného sporového poriadku) a iné.
10. Procesnou subjektivitou sa rozumie spôsobilosť subjektov mať procesné práva a povinnosti. V občianskom súdnom konaní majú procesnú subjektivitu tí, ktorí majú všeobecnú spôsobilosť mať práva a povinnosti podľa hmotného práva, teda všeobecnú hmotnú subjektivitu. Procesnú subjektivitu upravuje Civilný sporový poriadok v ustanovení § 61 tak, že túto procesnú subjektivitu ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
11. Vo všeobecnosti štát ako subjekt občianskoprávnych vzťahov má rovnaké postavenie ako ostatné fyzické a právnické osoby. V mene štátu vystupujú v občianskoprávnych vzťahoch orgány štátu. O ktorý orgán v konkrétnom prípade pôjde, vyplýva z právnych predpisov (najmä administratívnej povahy), ktoré upravujú právomoc jednotlivých štátnych orgánov. 12. Konzulárny úrad je zastupiteľský úrad štátu v zahraničí určený na udržiavanie konzulárnych stykov a plnenie (výkon) konzulárnych funkcií, spravidla zriaďovaný mimo hlavných miest prijímajúcich štátov s cieľom napomáhať rozvoju obchodných, ale aj kultúrnych stykov. Konzulárny úrad zriaďuje vysielajúci štát na území iného (prijímajúceho) štátu len s jeho súhlasom, pričom môže vykonávať konzulárne funkcie i za tretí štát, ak prijímajúci štát proti tomu nevznesie námietky. Sídlo, klasifikácia a konzulárny obvod (územie určené konzulárnemu úradu na výkon konzulárnych funkcií) sú určené v konzulárnom dohovore. Konzulárny úrad môže byť poverený aj výkonom diplomatických úkonov v štáte, v ktorom nemá vysielajúci štát stálu diplomatickú misiu, ako aj zastupovaním vysielajúceho štátu v medzinárodných organizáciách, ktoré majú sídlo na území prijímajúceho štátu. Podľa úrovne sa rozlišuje generálny konzulát, konzulát, vicekonzulát a konzulárne zastupiteľstvo. 13. Vznik, právomoci a fungovanie konzulárnych úradov na území Slovenskej republiky upravuje vyhláška ministra zahraničných vecí z 12.februára 1969 o Viedenskom dohovore o konzulárnych stykoch publ. pod č. 32/1969 Zb., pričom bližšiu úpravu medzi Slovenskou republikou a Maďarskom v oblasti konzulárnych stykov poskytuje vyhláška ministra zahraničných vecí z 22.februára 1974 o Konzulárnom dohovore medzi Československou socialistickou republikou a Maďarskou ľudovou republikou publ. pod č. 50/1974 Zb..
14. Podľa Článku 1.1. písm. a) Viedenského dohovoru o konzulárnych stykoch pre účely tohto Dohovoru majú nasledujúce výrazy tento význam: „konzulárny úrad“ je generálny konzulát, konzulát, vicekonzulát alebo konzulárne zastupiteľstvo. Podľa Článku 5 dohovoru konzulárne funkcie spočívajú: a) v chránení záujmov vysielajúceho štátu a jeho štátnych príslušníkov, a to tak fyzických, ako aj právnických osôb v prijímajúcom štáte v rozsahu dovolenom medzinárodným právom; b) v podpore rozvoja obchodných, hospodárskych, kultúrnych a vedeckých stykov medzi vysielajúcim a prijímajúcim štátom a v inom rozvíjaní priateľských stykov medzi nimi v súlade s ustanoveniami tohto Dohovoru; c) v zisťovaní stavu a vývoja obchodného, hospodárskeho, kultúrneho a vedeckého života prijímajúceho štátu všetkými zákonnými prostriedkami a v podávaní správ vláde vysielajúceho štátu a informácií zainteresovaným osobám; d) vo vydávaní cestovných pasov a cestovných dokumentov štátnym príslušníkom vysielajúceho štátu a víz alebo príslušných dokumentov osobám prajúcim si cestovať do vysielajúceho štátu; e) v poskytovaní pomoci a podpory štátnym príslušníkom vysielajúceho štátu, a to tak fyzickým, ako aj právnickým osobám; f) vo vykonávaní funkcie notára, civilného matrikára a obdobných funkcií a vo výkone niektorých funkcií administratívnej povahy za predpokladu, že to nie je v rozpore so zákonmi a predpismi prijímajúceho štátu; g) v ochrane záujmov štátnych príslušníkov vysielajúceho štátu, fyzických i právnických osôb, vo veciach dedičských na území prijímajúceho štátu, a to v súlade so zákonmi a predpismi prijímajúceho štátu; h) v ochrane záujmov mladistvých a iných osôb, nemajúcich plnú spôsobilosť, ktoré sú štátnymi príslušníkmi vysielajúceho štátu, v rozsahu ustanovenom zákonmi a predpismi prijímajúceho štátu, najmä v prípadoch, v ktorých sa vzhľadom na tieto osoby požaduje poručníctvo alebo opatrovníctvo;
i) v zastupovaní štátnych príslušníkov vysielajúceho štátu alebo v zabezpečovaní ich vhodného zastúpenia pred súdmi a inými orgánmi prijímajúceho štátu pri zachovaní praxe a procesných predpisov platných v prijímajúcom štáte, s cieľom dosiahnuť dočasné opatrenia na ochranu práv a záujmov týchto štátnych príslušníkov v súlade so zákonmi a predpismi prijímajúceho štátu v prípadoch, v ktorých vzhľadom na neprítomnosť alebo z iných dôvodov uvedení štátni príslušníci nie sú schopní včas sa ujať obhajovania svojich práv a záujmov; j) v doručovaní súdnych a mimosúdnych dokumentov alebo vo vybavovaní dožiadaní alebo poverení na vykonanie dôkazu pre súdy vysielajúceho štátu v súlade s platnými medzinárodnými dohodami, alebo pokiaľ takéto medzinárodné dohody neexistujú, iným spôsobom, ktorý je v súlade so zákonmi a predpismi prijímajúceho štátu; k) vo výkone práva dozoru a inšpekcie ustanoveného zákonmi a predpismi vysielajúceho štátu, pokiaľ ide o lode majúce príslušnosť vysielajúceho štátu, o lietadlá registrované v tomto štáte a o ich posádky; l) v poskytovaní pomoci lodiam a lietadlám uvedeným v pododseku k) tohto článku a ich posádkam, v prijímaní hlásení týkajúcich sa plavby lodí, kontrolovania a evidovania lodných dokumentov a bez toho, že by tým bola dotknutá právomoc orgánov prijímajúceho štátu, vo vyšetrovaní všetkých nehôd, ku ktorým došlo v priebehu plavby, a v riešení sporov všetkých druhov medzi kapitánom, dôstojníkmi a námorníkmi, pokiaľ to povoľujú zákony a predpisy vysielajúceho štátu; m) vo vykonávaní iných funkcií zverených konzulárnemu úradu vysielajúcim štátom, ktoré nie sú zakázané zákonmi a predpismi prijímajúceho štátu alebo proti ktorým prijímajúci štát nepodá nijaké námietky alebo ktoré sú uvedené v medzinárodných dohodách platných medzi vysielajúcim a prijímajúcim štátom.
15. Nedostatok procesnej subjektivity je taký nedostatok podmienok konania, ktorý je neodstrániteľný. Ak v konaní ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nie je možné odstrániť, súd konanie zastaví v zmysle ust. § 62 Civilného sporového poriadku.
16. V danom prípade podal žalobu Generálny konzulát Maďarska, ktorý je organizačným útvarom ministerstva v zahraničí. Osobitný organizačný útvar vykonáva diplomatické funkcie alebo konzulárne funkcie v zahraničí a nemá procesnú subjektivitu podľa ust. § 61 Civilného sporového poriadku, pretože nemá spôsobilosť mať práva a povinnosti podľa ust. § 18 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Procesnú subjektivitu, a to spôsobilosť mať práva a povinnosti v zmysle konštantnej judikatúry má len ministerstvo, ktoré príslušný útvar zriadilo v zahraničí a nie jeho organizačný útvar. Navyše podľa predloženého výpisu listu vlastníctva je vlastníkom nehnuteľnosti, ktorej vypratania sa žalobca v žalobe domáha, Maďarsko zastúpené Ministerstvom zahraničného obchodu a zahraničných vecí Maďarska.
17. Nedostatok procesnej subjektivity na strane žalobcu v čase začatia konania je neodstrániteľným nedostatkom podmienky konania, na ktorú skutočnosť je súd povinný prihliadať v akomkoľvek štádiu konania s procesným dôsledkom povinnosti konanie zastaviť (ust. § 161 ods. 2 Civilného sporového poriadku v spojení s ust. § 62 Civilného sporového poriadku). Z uvedených dôvodov súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia a konanie zastavil.
18. Podľa ust. § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
19. Ustanovenie § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku vychádza pri náhrade trov konania zo zásady procesného zavinenia. V takom prípade je ten, kto zavinil zastavenie konania povinný nahradiť trovy konania procesnej protistrane.
20. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal súd z toho, že zastavenie konania zavinil žalobca podaním žaloby napriek nedostatku svojej procesnej subjektivity, v dôsledku čoho by podľa ust. § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku mal nárok na náhradu trov konania žalovaný, no pretože mu v konaní doposiaľ žiadne trovy nevznikli, súd mu tento nárok nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I, do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, v dvoch písomných vyhotoveniach ( ust. § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ust. 127 ods. 1, od. 2 Civilného sporového poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ust. § 363 Civilného sporového poriadku).
Podľa ust. § 364 Civilného sporového poriadku rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
Podľa ust. § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.