Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20CoCsp/35/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a členov senátu JUDr. Daniely Babinovej a JUDr. Viery Kandrikovej v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35724803, právne zastúpenému Remedium Legal, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava - Petržalka, IČO: 53255739, proti žalovanej 2/ K. N., nar. XX.X.XXXX, bytom W. XXXX/XX, XXX XX N., o zaplatenie sumy 3.000,- eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. -179 zo dňa 26.04.2022, takto

rozhodol:

I. Potvrdzuje sa rozsudok vo výroku II. a III.

II. Stranám sporu sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Poprad (ďalej len ,,súd prvej inštancie“) rozhodol takto: ,,I. Žalovaná v 2. rade je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 3.000,-- eur s 5 % ročným úrokom z omeškania od 23.3.2019 do zaplatenia, všetko v mesačných splátkach po 40,-- eur splatných vždy k 25. dňu v mesiaci počnúc dňom právoplatnosti rozsudku až do vyrovnania s tým, že nezaplatením jednej splátky stáva sa zročným celý dlh. II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a . III. Žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanej nepriznáva.“

1.1. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca žalobou žiadal, aby súd zaviazal pôvodne žalovaných v 1. a 2. rade k zaplateniu sumy 3.000,-- eur s 8 % ročným úrokom z omeškania od 23.3.2019 do zaplatenia a k náhrade trov konania. Okresný súd Banská Bystrica rozhodol vo veci platobným rozkazom sp. zn. zo dňa 12.3.2020, ktorý sa žalovaným v 1. a 2. rade nepodarilo doručiť do vlastných rúk. Keďže žalobca navrhol pokračovať v konaní, Okresný súd Banská Bystrica v zmysle , resp. 14 ods. 3 dňa 17.9.2021 postúpil vec Okresnému súdu Poprad ako súdu príslušnému na prejednanie veci. Mal za preukázané, že pôvodný veriteľ I., poskytol žalovaným bezúčelový splátkový úver na základe úverovej zmluvy zo dňa 12.10.2009. Poskytnutý úver je úverom spotrebiteľským v zmysle , zmluva obsahuje všetky náležitosti v zmysle cit. zákona. Žalovaným bol poskytnutý úver v celkovej výške 9.999,-- eur pri dohodnutej fixnej ročnej úrokovej sadzbe 13,10 %, úver mal byť splácaný v mesačných splátkach po 152,95 eur. Z dôvodu nesplácania dohodnutých splátok pôvodný veriteľ zosplatnil úver dňa 28.2.2018. Pôvodný veriteľ postúpil pohľadávku na žalobcu na základe zmluvy zo dňa 22.3.2019, na základe čoho je daná aktívna legitimácia žalobcu v tomto konaní. Poukázal na to, že podľa tvrdení žalobcu v čase postúpenia pohľadávky bola jej výška 6.143,03 eura, čo preukázal výpisom z úverového účtu. Žalobca si v konaní uplatňuje iba časť neuhradenej istiny vo

výške 3.000,-- eur. Žalovaná tvrdenia žalobcu nespochybnila a nepredložila žiadne dôkazy, z ktorých by vyplynulo, že žalovaná suma, prípadne jej časť, je uhradená, preto súd v zmysle cit. zák. ustanovení žalobe v časti istiny vyhovel. Ďalej uviedol, že žalovaná neuhrádzala dohodnuté splátky v stanovenej lehote splatnosti, preto sa dostala do omeškania s plnením peňažného dlhu, a preto priznal žalobcovi úrok z omeškania od 23.3.2019, t. j. odo dňa nasledujúceho po postúpení pohľadávky, pretože žalobca si uplatnil úrok z omeškania uvedeným dňom, aj keď k vzniku omeškania došlo už pred uvedeným dátumom. Žalobca si uplatnil úrok z omeškania vo výške 8 % ročne. Výška úroku z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k 1. dňu omeškania s plnením peňažného dlhu (§ 3 Nariadenia Vlády SR č. 87/95 Z. z. v znení noviel). Z uvedeného dôvodu súd priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5 % ročne a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Zároveň povolil žalovanej splácať dlžnú sumu v mesačných splátkach po 40,-- eur s tým, že nezaplatením čo i len jednej splátky výhoda splátok zanikne. Výšku splátky považuje za primeranú majetkovým pomerom žalovanej v 2. rade. O trovách konania rozhodol podľa a .

2. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku súdu prvej inštancie v jeho zamietavom výroku odvolanie žalobca. Namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na to, že záväzkový vzťah medzi žalovanou a právnym predchodcom žalobcu vznikol dňa 12.10.2009 (t. j. pred 01.02.2013) a preto nesúhlasí so zamietnutím žaloby v časti uplatneného úroku z omeškania, nakoľko v zmysle ust. nariadenia vlády SR č. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia sa majú úroky z omeškania riadiť v prejednávanom prípade podľa predpisov účinných k 31.01.2013, v dôsledku čoho bol žalobcom uplatnený nárok na úrok z omeškania vo výške 8 % ročne uplatnený v zákonnej výške. Na základe vyššie uvedeného žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu preskúmal a v zmysle ustanovenia ho zmenil tak, že zaviaže žalovaného aj k zaplateniu úroku z omeškania vo výške 3% ročne zo sumy 3.000,00 eur od 23.03.2019 do zaplatenia a prizná žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100 %, resp. alternatívne žalobca navrhol, aby odvolací súd v zmysle ustanovenia rozsudok v napadnutej časti zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní ( , ďalej len „CSP“), vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a nasl. , bez nariadenia pojednávania.

4. Odvolaním bol napadnutý zamietajúci výrok týkajúci sa úrokov z omeškania, ktoré boli priznané súdom prvej inštancie vo výške 5 % ročne zo sumy 3.000 eur od 23.03.2019 do zaplatenia a v zostávajúcej časti, teda vo výške presahujúcej priznanú výšku 5 % bola žaloba zamietnutá. Žalobca pritom požadoval priznať úrok z omeškania vo výške 8 % ročne.

5. Podľa , odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

6. Podľa , ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

7. Podľa , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

8. Vykonávacím predpisom je nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , ktorý výšku úrokov z omeškania určuje v ustanovení ako univerzálne pravidlo. Podľa , výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu (účinné do 31.1.2013).

Podľa § 3, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu (účinné od 1.2.2013).

9. Prechodné ustanovenie § 10c predmetného nariadenie hovorí, že ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

10. Ako vyplýva z obsahu spisu aj keď právny predchodca žalobcu a žalovaná uzatvorili zmluvu o úvere dňa 12.10.2009, dôležité a rozhodným momentom je, že k zosplatneniu dlhu došlo k 28.02.2018, teda prvý deň omeškania s plnením peňažného dlhu nastal dňom defaultu.

11. Pokiaľ žalobca zosplatnil úver dňa 28.02.2018 a napokon požadoval v žalobe priznať úrok z omeškania od 23.03.2019, nemohol legitímne očakávať postup súdu podľa predpisov účinných do 31.01.2013. Inak povedané, pokiaľ prvým dňom omeškania s plnením peňažného dlhu je deň, ktorý nastal po 01.02.2013, je nevyhnutné postupovať striktne podľa § 3 uvedeného nariadenia účinného v čase zosplatnenia a preto v tomto smere súdu prvej inštancie nemožno nič vyčítať, jeho rozhodnutie je vecne správne a odvolaciemu súdu neostávalo nič iné ako napadnuté rozhodnutie potvrdiť.

12. S poukazom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku II. a v súvisiacom výroku III. o náhrade trov konania ako vecne správny v súlade s ustanovením , potvrdil.

13. V odvolacom konaní žalobca nebol úspešný. Naopak fakticky plne úspešná bola žalovaná, ktorej vznikol zásadne nárok na náhradu trov odvolacieho konania (v zmysle v spojení s ). Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaná bola v odvolacom konaní pasívna, k odvolaniu sa nevyjadrila, náhradu trov odvolacieho konania si neuplatnila a podľa obsahu spisu jej ani žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli, a preto rozhodol tak, že stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).