Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_20Er-367-2012.pdf
PDF · 76.17 KB
Case nature
Subarea
20Er/367/2012
Uznesenie
Okresný súd Košice I v exekučnej veci oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa,a.s., Mamateyova 17, 850 05 Bratislava, IČO: 35937874, proti povinnému: F. G., D.. X.X.XXXX, G. XX, XXX XX G., vedená pred súdnym exekútorom: JUDr. Michalom Mazúrom, Štúrova 17, 040 01 Košice, pod sp.zn. EX 475/2012 o námietkach povinného proti exekúcii doručených súdnemu exekútorovi dňa 05.05.2014, takto
rozhodol:
Námietky povinného proti exekúcii z a m i e t a .
odôvodnenie:
Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie doručeného súdnemu exekútorovi dňa 13.1.2012 a poverenia k vykonaniu exekúcie č.5802 077506* vydaného Okresným súdom Košice I dňa 3.2.2012, upovedomil poverený súdny exekútor účastníkov konania o začatí exekúcie upovedomením č. k. Ex 475/2012-3, ktoré bolo povinnému doručené dňa 27.4.2014.
Povinný v zákonnej lehote vzniesol u súdneho exekútora námietky proti exekúcii. Námietky proti exekúcii odôvodnil viacerými skutočnosťami. Vo svojom podaní, ktoré označil ako odvolanie vo veci exekučného konania, ktoré súd v zmysle ust. § 41 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku posúdil ako námietku voči upovedomeniu o začatí exekúcie, povinný viedol, že v roku 2013 až 3/2014 vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni vyplatil celú pohľadávku, na ktorej sa dohodol na splátkovom kalendári, ktorý počas 9 mesiacov dodržal. Vyplatením tejto sumy si bol vedomý iba tohto dlhu, ktorý mal voči oprávnenému, keďže si po osobnom stretnutí s oprávneným vyžiadal celú dlžnú sumu. Pohľadávku, ktorú je povinný uhradiť ešte zo staršieho obdobia, a ktorá je predmetom exekúcie, uhradí v najbližšie možnom období a to formou splátkového kalendára, keďže momentálne je od 5.4.2014 nezamestnaný, a po rozhodnutí Sociálnej poisťovne nemá nárok na peňažné dávky v nezamestnanosti, čo preukázal potvrdením Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice zo dňa 8.4.2014, že je zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie odo dňa 5.4.2014. Ďalej uviedol, že nezbavuje sa zodpovednosti, aktívne si hľadá prácu a ak to bude možné a bude finančne schopný, ihneď začne splácať pohľadávku, ktorá vznikla oprávnenému.
Súd po preskúmaní podania a obsahu spisu zistil, že v predmetnom exekučnom konaní je exekučným titulom výkaz nedoplatkov č. 1165182413 vo výške 23,47 Eur, ktorý nadobudol právoplatnosť a zároveň sa stal vykonateľným dňa 12.11.2011 a výkaz nedoplatku č. 1165182615 vo výške 945,01 Eur, ktorý nadobudol právoplatnosť a zároveň sa stal vykonateľným dňa 15.11.2011. Exekučným titulom bol povinný zaviazaný zaplatiť žalobcovi (v tomto konaní oprávnenému) sumu 968,48 eur. Nakoľko zo strany povinného nedošlo k úhrade dlžnej sumy, oprávnený bol nútený domáhať sa svojho práva podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Na základe uvedeného je preukázané, že oprávnený uplatnil svoje právo oprávnene.
Podľa ust. § 36 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku, (ďalej len Ex.por.) exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Exekútor však môže začať vykonávať exekúciu až udelením poverenia súdu na jej vykonanie.
Podľa ust. § 38 ods. 2 Ex. por., oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.
Podľa ust. § 41 ods. 2 písm. h) Ex. por., podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí a výkazov nedoplatkov vo veciach sociálneho zabezpečenia, sociálneho poistenia, starobného dôchodkového sporenia a vo veciach verejného zdravotného poistenia.
Podľa ust. § 50 ods. 1 Ex. por., povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.
V zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. h) zák. č. 233/1995 Z.z., exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Cieľom exekučného konania je vykonanie exekúcie a uspokojenie oprávneného. Na to, aby mohla byť exekúcia vedená voči povinnému musia byť naplnené zákonné predpoklady. Základnými predpokladmi zákonného vedenia exekúcie voči povinnému je existencia vykonateľného rozhodnutia, ktoré je podkladom k vykonaniu exekúcie a nesplnenie si povinnosti uloženej vykonateľným rozhodnutím. V danom prípade v konaní nebolo preukázané, aby do podania návrhu na vykonanie exekúcie došlo k splneniu uloženej povinnosti a taktiež neboli preukázané ani iné dôvody pre ktoré by mala byť exekúcia neprípustná.
Čo sa týka námietok povinného súd konštatuje, že po preskúmaní a oboznámení sa s listinnými dôkazmi dospel k záveru, že námietky povinného neboli podané dôvodne, nakoľko povinný vo svojich námietkach nepreukázal ani jednu z okolností, ktorá by po vzniku exekučného titulu spôsobovala zánik vymáhaného nároku, alebo by bránila jeho vymáhateľnosti alebo iné dôvody pre ktoré je exekúcia neprípustná. Vo svojich námietkach povinný poukazuje na zlú finančnú situáciu, pričom uviedol, že dlžnú pohľadávku uhradí v najbližšie možnom období a to formou splátkového kalendára, keďže momentálne je od 5.4.2014 nezamestnaný, a po rozhodnutí Sociálnej poisťovne nemá nárok na peňažné dávky v nezamestnanosti. Ďalej uviedol, že nezbavuje sa zodpovednosti, aktívne si hľadá prácu a ak to bude možné a bude finančne schopný, ihneď začne splácať pohľadávku, ktorá vznikla oprávnenému. Súd k danej veci konštatuje, že insolventnosť ani skutočnosť, že povinný je nezamestnaný ešte povinného nezbavujú povinnosti na ktorú bol zaviazaný exekučným titulom, a preto tieto ako také nemajú právny dosah na zastavenie exekúcie. Dôvodom zastavenia exekúcie by bolo preukázanie naplnenia ust. § 57 ods. 1 Exekučného poriadku v zmysle ktorého exekúciu súd zastaví ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. V danom prípade však súd rozhoduje o námietkach povinného proti exekúcii a teda súd v danom štádiu preskúmava taxatívne upravené dôvody prípadného vyhovenia vyplývajúce z ust. § 50 ods. 1 Exekučného poriadku. Aj napriek uvedenej skutočnosti, sa súd zaoberal námietkou povinného ohľadom jeho zlej finančnej situácie, resp. námietkou nemajetnosti, však v danom prípade povinný vo svojom podaní nepreukázal svoju nemajetnosť žiadnym relevantným dôkazom. Súd dáva do pozornosti, že v exekučnom konaní spadá dôkazné bremeno výlučne na ťarchu povinného a je preto povinnosťou povinného preukázať súdu všetky relevantné dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia o nemajetnosti.
Nakoľko však v danom prípade nebola doposiaľ preukázaná nemajetnosť povinného, resp. ani súdny exekútor na základe predbežného šetrenia majetkovej podstaty povinného nepodal podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného, exekučný súd v čase kedy rozhoduje o námietkach proti exekúcii musí vychádzať iba z aspektov námietkové konania a teda skúmať dôvody taxatívne vymedzené v ust. § 50 ods. 1 Exekučného poriadku. Na základe uvedeného preto súd nemôže prihliadať na nemajetnosť povinného, resp. na jeho zlú finančnú situáciu, nakoľko táto doposiaľ nebola
preukázaná, a preto zlú finančnú situáciu povinného ani jeho ochotu splácať vymáhanú pohľadávku, súd nemôže považovať ako relevantný dôvod na zastavenie exekúcie.
Samotný výkon exekúcie spadá výlučne do pôsobnosti súdneho exekútora, ktorý po preskúmaní majetkových ako aj finančných možností povinného sám rozhodne o spôsobe vykonania exekúcie. Povinný vo svojom podaní poukázal na zlú finančnú situáciu, avšak bez preukázania relevantného dôkazu o nevymožiteľnosti pohľadávky z dôvodu jeho nemajetnosti. Súdny exekútor v súčinnosti s povinným môže vykonať exekúciu niektorým zo spôsobov vykonania exekúcie. Z daného vyplýva, že v priebehu výkonu exekúcie je možné, aby súdny exekútor vykonal exekúciu aj iným spôsobom než len napr. zrážkami zo mzdy, či prikázaním pohľadávky z účtu v banke, a preto súdny exekútor po preskúmaní majetkovej podstaty povinného môže pristúpiť k exekvovaniu hnuteľných či nehnuteľných vecí povinného. Samotný priebeh výkonu exekúcie je ovplyvnený aj súčinnosťou povinného, a preto by malo byť v záujme povinného poskytnúť súdnemu exekútorovi pri výkone exekúcie dostatočnú súčinnosť, tak aby výkonom exekúcie došlo k čo najmenšiemu zásahu do životných potrieb povinného, ktorý je v zlej finančnej situácii, ale súčasne k riadnemu uspokojeniu oprávneného.
Povinný uviedol vo svojej námietke, že je ochotný uhradiť dlžnú sumu v najbližšie možnom období a to formou splátkového kalendára. V prípade ak má povinný záujem splácať vymáhanú pohľadávku, súčasná zákonná úprava nebráni povinnému so súdnym exekútorom spísať dohodu o splátkovom kalendári, avšak k tejto dohode musí udeliť súhlas oprávnený. V exekučnom konaní nemá súd právomoc rozhodovať o povolení splátok.
Súd taktiež poukazuje na skutočnosť, že vedenie exekučného konania spadá do pôsobnosti samotného súdneho exekútora, ktorý okrem iného preskúmava všetky majetkové pomery povinného. Exekučný súd ako orgán, ktorý vykonáva dohľad nad výkonom exekúcie preto nepreskúmava majetkové pomery povinného, ale iba skúma či sú splnené zákonné podmienky na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti v prípade ak takéto skutočnosti boli zo strany súdneho exekútora preukázané, prípadne ak bol podaný zo strany povinného návrh na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť.
Nakoľko sú v súčasnosti predmetné výkazy nedoplatkov právoplatné a vykonateľné a povinný nepredložil súdu žiaden relevantný dôkaz o tom, že si do podania návrhu na začatie exekúcie splnil povinnosť na ktorú ním bol zaviazaný, súd má za preukázané, že návrh na vykonanie exekúcie bol zo strany oprávneného podaný oprávnene a v súlade s právnymi predpismi, a preto je predmetná exekúcia vedená voči povinnému v celom rozsahu dôvodná.
Keďže v námietkach proti exekúcii neboli preukázané skutočnosti vyplývajúce z ust. § 50 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučný súd dospel k záveru, že námietky povinného proti exekúcie sú nedôvodné a návrh na vykonanie exekúcie bol zo strany oprávneného podaný oprávnene, a preto súd námietky povinného ako nedôvodné zamietol.
Vo svojom podaní sa povinný taktiež domáhal odkladu exekúcie, nakoľko však súd nemal v čase rozhodovania o námietke povinného relevantné podklady o majetkových pomeroch povinného, o návrhu na odklad exekúcie rozhodne súd samostatným uznesením.
Na základe vyššie uvedených skutočností a s poukazom na citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I, v troch písomných vyhotoveniach. V zmysle § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.