Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_15P-137-2014.pdf
PDF · 77.92 KB
Case nature
Area
Subarea
15P/137/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad, samosudkyňou JUDr. Dagmar Soliarovou, vo veci starostlivosti o: mal. M. K., G.. XX.X.XXXX, bytom ako matka, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad, dieťa rodičov M. K.Č., G.. X.X.XXXX, K. O., U. XX Q. K.. J. Q., G.. XX.X.XXXX, K. O., U. XX, E..Č.. O. - A. A., K. XXXX/XX, zast. Advokátskou kanceláriou Hudzík & Partners s.r.o., Poprad, Mnoheľova 830/15, v konaní začatom na návrh matky o určenie zaostalého výživného, takto
rozhodol:
Otec maloletého dieťaťa M. K. sa zaväzuje hradiť výživné na maloletého M. K. vo výške 200 eur mesačne počnúc dňom 15.5.2014 do právoplatnosti rozhodnutia o rozvode, t.j. do 26.9.2014.
Zaostalé výživné od 15.5.2014 do 26.9.2014 v celkovej výške 774 eur je otec povinný splácať v 100- eurových mesačných splátkach spolu s bežným výživným určeným rozsudkom o rozvode pod stratou výhody splátok k rukám matky.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Tunajšiemu súdu bol doručený návrh matky, v ktorom žiadala, aby súd zaviazal otca prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou 500 eur mesačne od 1.8.2010. Okresný súd Poprad rozsudkom zo dňa 21.1.2015 návrh matky na určenie zaostalého výživného zamietol. Voči tomuto rozsudku podala odvolanie matka. Rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. 19CoP/11/2015-52 zo dňa 16.6.2015 bol potvrdený rozsudok okresného súdu o zamietnutí návrhu matky o určenie výživného za čas od 1.8.2010 do 14.5.2014. V časti o zamietnutí návrhu matky o určenie výživného za čas od 15.5.2014 do právoplatného rozhodnutia súdu o úprave práv a povinností k mal. M. na čas po rozvode manželstva a vo výroku o trovách konania bol rozsudok zrušený a vec vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Krajský súd uviedol, že súd prvého stupňa má náležite zistiť podmienky pre rozhodnutie o určenie výživného na mal. M. zo strany otca za obdobie od 15.5.2014 do právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva a s tým spojenou úpravou rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu. Na pojednávaní matka mal. dieťaťa uviedla, že trvá na podanom návrhu, aby bolo určené výživné za obdobie od 15.5.2014 do právoplatného rozhodnutia o rozvode. Uviedla, že v uvedenom období neeviduje nejakú väčšiu vec, ktorú by otec maloletému zakúpil a ak zakúpil, tak to ponechal u seba, keďže dieťa u neho trávi každý druhý víkend. Pokiaľ sa týka prázdnin v uplynulom roku, v júli 2014 trávil maloletý prázdniny u matky, v auguste 2014 bol maloletý dva týždne u otca a dva týždne u matky. Právny zástupca matky uviedol, že s poukazom na rozhodnutie o rozvode manželstva je potrebné vychádzať z majetkových pomerov, ktoré sú v spise 7C/143/2010 a kde sú tieto majetkové pomery riadne zdokladované. Z toho vychádzal aj súd pri určení výšky výživného vo svojom rozhodnutí vo februári 2014, čo bolo potvrdené aj rozsudkom Krajského súdu v Prešove pod sp.zn. 6CoP/13/2014. Na základe uvedených skutočností ako aj z výpovede otca je zrejmé, že je v jeho možnostiach a schopnostiach,
aby uhradil stanovené výživné po odpočítaní výživného v minimálnej výške, ktoré už bolo uhradené za obdobie od 15.5.2014 do právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva.
Otec vo svojej výpovedi uviedol, že nesúhlasí s tým, aby bol zaviazaný výživným od 15.5.2014 do právoplatnosti rozsudku o rozvode v októbri 2014 a to z viacerých dôvodov. V tom čase sa staral o staršie dieťa, ktoré malo jednoznačne zvýšené výdaje či už v súvislosti so štúdiom resp. aj iné výdaje na ostatné veci maloletého. Keďže si navzájom s matkou výživné nehradili, otec toto pokladal za vybavenú vec, pričom matka podala naňho trestné oznámenie, na základe ktorého uhradil výživné v minimálnej výške 27,13 eur. Otec však rovnaký krok neurobil, trestné oznámenie na matku nepodal, pretože toto nepokladal za správne. Maloleté deti vyrastali každý u iného rodiča a každý rodič sa podieľal na výchove a výžive toho dieťaťa, ktoré mal v starostlivosti. Maloletému aj zakúpil veci, pretože vždy mu zakupuje oblečenie približne raz za dva tri mesiace a jednalo sa o väčšiu položku. Z týchto dôvodov sa domnieva, že vyživovaciu povinnosť si hradil v dostatočnej miere a nie je potrebné určovať zaostalé výživné. Navyše má za to, že finančné prostriedky, na ktoré by ho súd zaviazal, minie matka pre vlastnú potrebu a nie pre potreby maloletého dieťaťa. Poukázal aj na to, že v poslednom čase zakúpil dieťaťu kolobežku v sume 600 eur, zakúpenie týchto darčekov si pokladá za povinnosť, pretože nevychováva maloletého M., tento s ním nežije v spoločnej domácnosti a aspoň takto chce čiastočne kompenzovať to, čo mu nemôže dať vlastnou výchovou.
Kolízny opatrovník uviedol, že v zmysle rozhodnutia krajského súdu doporučuje, aby súd rozhodol o určení výživného za obdobie od 15.5.2014 do právoplatnosti rozhodnutia o rozvode s tým, že zo strany otca by bolo odpočítané výživné, v ktoré v tom čase uhradil matke v minimálnej výške. Takéto rozhodnutie je v prospech maloletého dieťaťa.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil sa s pripojenými listinnými dôkazmi, ako aj s obsahom celého spisu a zistil nasledovný skutkový stav:
Rozsudkom Okresného súdu v Poprade č.k. 7C/143/2010-245 zo dňa 18.2.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť 26.9.2014, bolo manželstvo rodičov maloletého rozvedené, na čas po rozvode bol mal. M. zverený do starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať naňho výživným v sume 200 eur mesačne, zároveň bol upravený styk s maloletým. V tom čase mal. M. bol zverený do osobnej starostlivosti otca a matka bola zaviazaná prispievať naňho výživným v sume 50 eur mesačne. Predmetné rozhodnutie bolo potvrdené aj rozsudkom Krajského súdu v Prešove pod sp.zn. 6CoP/13/2014. Pri určení výšky výživného v uvedenom čase boli brané do úvahy majetkové a osobné pomery na strane oboch rodičov. Ako vyplýva z obsahu spisu, v uvedenom čase otec používal motorové vozidlo Mercedes Benz 350SL a Škoda Octavia. Z obsahu daňových priznaní vyplýva, že otec z podnikateľskej činnosti vykazuje stratu, jeho pomery však zjavne nie sú nepriaznivé a preto súd vyhodnotil, že už v tom čase bolo v jeho schopnostiach a možnostiach aj s poukazom na jeho pracovné skúsenosti hradiť výživné na dieťa vo výške 200 eur.
Nakoľko konanie o určenie zaostalého výživného súvisí s konaním v období vydania rozhodnutia o rozvode manželstva, súd vychádzal z uvedených majetkových pomerov aj pre účely tohto konania ako aj v zmysle pokynov krajského súdu.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia ako aj s poukazom na rozhodnutie krajského súdu súd zaviazal otca hradiť výživné vo výške 200 eur mesačne za obdobie od 15.5.2014 do 26.9.2014, t.j. do právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Pokiaľ sa týka zaostalého výživného za uvedené obdobie, súd odpočítal sumu minimálneho výživného 27,13 eur, ktoré otec uhradil a teda zaostalé výživné činí 172,87 eur mesačne (200 - 27,13 eur). Takúto sumu je otec povinný uhradiť za plné 4 mesiace (jún, júl, august a september 2014), t.j. 691,48 eur a alikvótnu časť za obdobie mesiaca máj 2014, ktorá činí 82,52 eur. Spolu teda otec má uhradiť 774 eur (691,48 + 82,52 eur), ktoré súd povolil otcovi splácať v 100-eurových mesačných splátkach spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok k rukám matky.
O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., pretože ide o konanie, ktoré môže začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. Podľa §-u 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.
- musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované, podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávne a čoho sa dovolateľ domáha. Podľa ods. 2 cit. ust. odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca, alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený, to neplatí, ak senát rozhodol namiesto samosudcu, konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ods. 3 cit. ust. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.