Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-17C/186/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Monikou Géciovou, PhD., v právnej veci navrhovateľky: Ing. H. P., nar. XX.X.XXXX, bytom v Košiciach, H. č. 1, zastúpený JUDr. Michalom Treščákom ml., advokátom so sídlom v Košiciach, Thurzova č. 6, proti odporkyni: Z. M., nar. 5.X.XXXX, bytom v Košiciach, T. č. 5, v konaní o zaplatenie 3.200 eur takto

rozhodol:

Odporkyňa je p o v i n n á z a p l a t i ť navrhovateľovi 3.200 eur s 8,5% ročným úrokom z omeškania od 1.5.2013 do zaplatenia a n a h r a d i ť navrhovateľovi trovy konania v sume 192 eur titulom zaplateného súdneho poplatku a 1.396,18 eur titulom trov právneho zastúpenia a to do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 11.7.2013 domáhal, aby súd zaviazal odporkyňu zaplatiť mu 3.200 eur s 8,5% ročným úrokom z omeškania od 1.5.2013 do zaplatenia a na náhradu trov konania. Návrh odôvodnil tým, že dňa 26.8.2011 poukázal omylom, na účet vedený v Tatra banka, a.s., č. účtu: XXXXXXXXXX/XXXX, majiteľom ktorého je odporkyňa, sumu 3.200 eur. Navrhovateľ vyzval odporkyňu na vrátenie uvedenej platby, ktorá bola vykonaná bez právneho dôvodu. Neoprávnene nadobudnuté finančné prostriedky však odporkyňa do dnešného dňa navrhovateľovi nevrátila.

Okresný súd Košice II vydal dňa 31.7.2013 platobný rozkaz č. k. -11, ktorým návrhu navrhovateľa v celom rozsahu vyhovel.

Proti platobnému rozkazu podala odporkyňa dňa 14.6.2013 odpor, v ktorom uviedla, že navrhovateľ poukázal peniaze na jej účet odôvodnene, nie omylom. Dňa 30.4.2013 jej bola doručená výzva od právneho zástupcu navrhovateľa, na ktorú reagovala dňa 9.5.2013. Dňa 31.5.2013 jej bola doručená reakcia právneho zástupcu navrhovateľa, na ktorú odpovedala listom zo dňa 3.6.2013, navrhovateľ na ňu však nereagoval. Uviedla, že je zaujímavé, že navrhovateľovi nechýbali peniaze dva roky, ale až tesne pred skončením dvojročnej doby na ich vrátenie a do 30.4.2013 ju vôbec nekontaktoval, že omylom poslal peniaze na jej účet. K odporu proti platobnému rozkazu odporkyňa pripojila korešpondenciu medzi ňou a právnym zástupcom navrhovateľa.

Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k odporu dňa 18.9.2013 uviedol, že neexistuje žiadna právna norma, ktorá by oprávnenému prikazovala uplatniť si svoj nárok ihneď, pričom navrhovateľ ani ihneď nevedel, že zaplatil finančnú čiastku omylom na účet osoby, voči ktorej nemal záväzok. Nemožno preto oprávneného postihnúť za to, že si svoj nárok neuplatnil ihneď, nakoľko to urobil v rámci zákonnej premlčacej lehoty. Odporkyňa tiež neuviedla z čoho vychádza, ak má za to, že navrhovateľ platbu vykonal bez omylu. O skutočnosti, že odporkyňa neodôvodnila riadne podaný odpor svedčí aj fakt, že v jeho prílohe nepredložila žiadne dôkazy, ktorými by preukazovala tvrdené skutočnosti. To, že odporkyňa

predložila čestné vyhlásenie p. H., ktorý je jej druhom, nepreukazuje, že v ňom uvedené tvrdenia sú pravdivé. Odporkyňa žiadnym spôsobom nepreukazuje, že finančné prostriedky zaplatené na jej účet navrhovateľom boli skutočne zaplatené oprávnene a na základe akéhokoľvek právneho titulu, ktorý túto povinnosť navrhovateľa zakladal.

Odporkyňa v písomnom vyjadrení dňa 3.1.2014 uviedla, že podaný odpor nebol odôvodnený ľubovoľným tvrdením z dôvodu, že prácu na stavbe navrhovateľovi zhotovila stavebná spoločnosť HYDRO-MP, s.r.o., v zastúpení E. H.. Na vykonanie diela bola uzatvorená zmluva medzi navrhovateľom a stavebnou spoločnosťou. Na zmluve je uvedené jej číslo účtu, nakoľko spol. HYDRO-MP, s.r.o. jej dlhovala peniaze. Navrhovateľ bol informovaný o tom, že peniaze bude posielať na iný účet. Spol. HYDRO-MP s.r.o. navrhovateľovi zhotovila práce podľa zmluvy a ešte i práce naviac podľa ústnej objednávky, vystavila faktúry, ktoré si navrhovateľ nechcel prevziať s tým, že mu ich netreba a uhradil faktúry na účet uvedený v zmluve o dielo, ktorú sám navrhovateľ vypracoval. Na stavbe pracovalo cca 8 ľudí v dvoch etapách. Uviedla, že navrhovateľ podal na polícii trestné oznámenie na spol. HYDRO-MP s.r.o..

Navrhovateľ cestou právneho zástupcu v písomnom podaní doručenom súdu dňa 4.2.2014 uviedol, že nespochybňuje, že medzi ním ako objednávateľom a spol. HYDRO-MP, s.r.o. ako zhotoviteľom bola dňa 1.6.2011 uzatvorená Zmluva o dielo, na základe ktorej sa zhotoviteľ zaviazal vykonať pre navrhovateľa dielo - úprava terénu a výroba základovej platne pre rodinný dom na pozemku parc. č. 349/13, kat. úz. U., za dohodnutú cenu 14.500 eur vrátane DPH. Zhotoviteľ dielo navrhovateľovi dodal a navrhovateľ mu zaplatil celú dohodnutú cenu diela vo výške 14.500 eur, na účet uvedený v zmluve. Zhotoviteľ však nikdy navrhovateľovi neoznámil, že účet uvedený v zmluve o dielo nie je jeho účtom, ale je účtom tretej osoby. Tiež nie je pravdivé tvrdenie odporkyne o dohode navrhovateľa so zhotoviteľom diela o vykonaní prác naviac formou ústnej objednávky, pričom zhotoviteľ vykonal len dohodnutý rozsah prác. Poukázal na to, že účastníci zmluvy o dielo sa v čl. VIII. bod 7 a 8 zmluvy dohodli, že zmluvu je možné meniť len písomne a jej právny režim podriadili ustanoveniam . Ak malo dôjsť k zmene rozsahu diela dohodnutého v zmluve o dielo a tým aj k zmene ceny diela, mala byť táto zmena vykonaná písomne, inak je neúčinná. Tiež je zavádzajúce tvrdenie odporkyne, že faktúry za vykonanie diela navrhovateľ nechcel prevziať z dôvodu, že mu ich netreba. Faktúry neprevzal z dôvodu podozrenia, že konaním p. H. došlo k spáchaniu trestných činov na úseku daní a hospodárskej evidencie a podal trestné oznámenie, ktoré rieši OR PZ, Odbor ekonomickej kriminality pod č. M.: Z.-XXXX/X-OEK-KE-XXXX.

Vykonaným dokazovaním a oboznámením sa s listinnými dokladmi predloženými účastníkmi konania, výsluchom účastníkov konania a svedkov, súd zistil tento skutkový stav veci:

Dňa 1.6.2011 uzatvoril navrhovateľ ako objednávateľ so spol. HYDRO-MP s.r.o., zastúpenou konateľom E. H. zmluvu o dielo (č.l. 44), predmetom ktorej bolo zhotovenie diela - úprava terénu a výroba základovej platne pre rodinný dom na parcele objednávateľa v kat. úz. U., č. parcely XXX/XX. V čl. I. zmluvy sa zhotoviteľ zaviazal, že v dohodnutom termíne (od 1.6.2011 do 1.7.2011 - čl. II. zmluvy) zrealizuje stavebné práce podľa súpisu vykonaných prác a dodávok na nehnuteľnosti v zmysle rozpočtu, ktorý tvorí prílohu č. 1 k zmluve a objednávateľ sa zaviazal zaplatiť zhotoviteľovi dohodnutú odmenu (14.500 eur s DPH - čl. III. zmluvy). Podľa čl. III. zmluvy, zmluvnými stranami dojednanú cenu možno meniť len formou písomných dodatkov k zmluve, ak dôjde k zmene právnej úpravy výšky DPH.

Listom označeným ako „prehlásenie“ zo dňa 1.7.2011 (č.l. 46), spol. HYDRO-MP, s.r.o. prehlásila, že vykonala všetky práce na základoch, kanalizácii a vodovode zrubového domu podľa projektovej dokumentácie na parcele č. XXX/XX v obci U..

Z potvrdení o platbe vydaných Tatra bankou a.s. zo dňa 16.5.2013 a 23.4.2013 (č.l. 58) vyplynulo, že navrhovateľ vykonal platby v prospech účtu uvedeného na zmluve o dielo, č. účtu: XXXXXXXXXX/XXXX, patriaceho odporkyni, dňa 1.6.2011 vo výške 8.500 eur, dňa 14.6.2011 vo výške 2.000 eur, dňa 21.6.2011 vo výške 3.000 eur, dňa 29.6.2011 vo výške 1.500 eur a dňa 26.8.2011 vo výške 3.200, t. j. celkom vo výške 18.200 eur.

Výzvou zo dňa 30.4.2013 (č.l. 13) vyzval právny zástupca navrhovateľa odporkyňu na úhradu sumy 6.200 eur najneskôr do 10.5.2013 titulom vydania bezdôvodného obohatenia, keďže navrhovateľ poukázal dňa 26.6.2011 na účet odporkyne sumu 3.000 eur a dňa 26.8.2011 sumu 3.200 eur, pričom medzi nimi neexistoval, ani neexistuje žiaden záväzkový právny vzťah, na základe ktorého by mal

navrhovateľ uhradiť akékoľvek finančné prostriedky a platby poukázané na jej účet boli učinené bez právneho dôvodu.

Odporkyňa vo vyjadrení k výzve dňa 9.5.2013 (č.l. 15) uviedla, že nejde o bezdôvodné obohatenie z dôvodu, že p. H. P. (navrhovateľ) poukázal peniaze na jej účet za práce, ktoré previedol jej druh, E. H., na novostavbe navrhovateľa v obci U..

V čestnom prehlásení zo dňa 9.5.2013 (č.l. 16) E. H. prehlásil, že previedol práce na stavbe pána H. P., RD (rodinný dom) U., za čo mu p. P. H. poslal peniaze po vzájomnej dohode na účet pani Z. M., vedený v Tatra banke. Pred prevodom bol p. P. oboznámený, že peniaze posiela na účet p. Z. M., a tiež mu p. P. volal, či má správne číslo účtu. Na prácach, ktoré boli prevedené, pracovalo cca 8 chlapov, bager a bol mu dodaný materiál.

Výzvou zo dňa 21.5.2013 (č.l. 17) vyzval právny zástupca navrhovateľa odporkyňu na úhradu sumy 3.700 eur najneskôr do 31.5.2013 a uviedol, že z dokladov predložených navrhovateľom vyplýva, že tento uhradil na účet, u ktorého zistil, že je účtom odporkyne, sumu spolu 18.200 eur, pričom na dielo dodané p. H. bola dohodnutá cena vo výške 14.500 eur s DPH a k zmene ceny mohlo dôjsť len v prípade zmeny právnej úpravy DPH. Cenu diela mal navrhovateľ zaplatiť na bankový účet p. H., ktorý používa pre daňové účely pri výkone podnikateľskej činnosti.

Na uvedenú výzvu reagovala odporkyňa listom zo dňa 3.6.2013 (č.l. 19), v ktorom uviedla, že k danej veci sa nemá ako vyjadriť, lebo finančné prostriedky prišli na jej účet po dohode s p. P. a priložila vyjadrenie p. H. k sume 3.700 eur (zo dňa 3.6.2013; č.l. 20), v ktorom p. H. uviedol, že navrhovateľ vedel o tom, že peniaze idú na iný účet, upozorňoval ho na to a tiež vystavil žiadosť o zasielanie peňazí na účet p. M., na čo p. P. povedal, že ho nepotrebuje. Sumu X.XXX eur poslal p. P. na účet p. M. z dôvodu, že bol pracovne vyťažený a on mu zháňal ľudí na stavbu, stavebné stroje a materiál, o ktorý ho požiadal, na čo aj slúžili tieto peniaze, preto nemôže tvrdiť, že ich poslal neopodstatnene. Uviedol ďalej, že p. P. si v septembri 2011 požičal centrálu a do dnešného dňa ju nevrátil a nezaplatil ani dohodnutý prenájom 10 eur na deň, čo činí 637 dní x 10 eur, t.j. 6.370 eur.

Dňa 17.9.2013 podal navrhovateľ na OR PZ v Košiciach, Odbor kriminálnej polície oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu podvodu podľa Tr. zákona. Uznesením č. ČVS: Z.-XXXX/ X-OEK-KE-XXXX zo dňa 16.10.2013 (č.l. 54) vyšetrovateľ PZ odmietol trestné oznámenie navrhovateľa, nakoľko nie je dôvod na začatie trestného stíhania alebo na postup podľa .

Proti uvedenému uzneseniu podal oznamovateľ - navrhovateľ sťažnosť, ktorej prokurátor okresnej prokuratúry uznesením č. k. -6 zo dňa 22.11.2013 vyhovel, zrušil uznesenie vyšetrovateľa OR PZ, Odboru kriminálnej polície Košice, sp. zn. ORP-XXXX/X-OEK-KE-XXXX zo dňa 16.10.2013 a uložil policajnému orgánu, aby vo veci znova konal a rozhodol.

Právny zástupca navrhovateľa pred súdom uviedol, že medzi E. H. a navrhovateľom bola uzavretá zmluva o dielo na vykonanie základovej dosky a kanálu v celkovej sume 14.500 eur s DPH, ktorú sumu navrhovateľ zhotoviteľovi diela uhradil, následne však zistil, že omylom zaslal na účet odporkyne o 3.700 eur viac, ako bola suma dohodnutá v zmluve. V konaní si navrhovateľ uplatňuje len sumu 3.200 eur nakoľko žalobu podal až potom, čo túto skutočnosť zistil a suma 500 eur je premlčaná.

Navrhovateľ vo svojej výpovedi pred súdom uviedol, že s p. H. uzatvoril zmluvu o vykonaní prác na svojom pozemku, jednalo sa o základovú platňu a zemné práce v celkovej sume 14.500 eur. Pánovi H. postupne posielal peniaze na účet tak, ako o ne žiadal. Po skončení prác si dával dokopy dokumentáciu a zistil, že na predmetný (v zmluve uvedený účet) účet poslal viac peňazí, preto p. H. žiadal o vrátenie tejto sumy. Keďže sa to dlho ťahalo, dal si urobiť výpisy z účtu, aby mal prehľad, koľko peňazí zaplatil a zistil, že peniaze boli posielané nie na účet spoločnosti HYDRO-MP, ale na účet odporkyne, preto ju vyzval, aby mu žalovanú sumu vrátila, čo sa nestalo. Pokiaľ ide o vyjadrenie p. H. pred vyšetrovateľom, že k rozdielu ceny diela a reálne zaslanými platbami navrhovateľom vo výške 3.200 eur došlo z dôvodu, že si mal u p. H. ústne objednať aj práce nad rozsah Zmluvy o dielo a že navrhovateľ mu neuhradil nájomné za prenájom centrály uviedol, že žiadne práce naviac si u p. H. neobjednal, žiadne iné práce okrem tých, ktoré boli uvedené v zmluve a boli aj vykonané, si s p. H. nedohodol a pokiaľ ide o centrálu uviedol, že nevie o čo sa jedná.

Odporkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že si nie je vedomá toho, že navrhovateľ jej poslal omylom peniaze na účet. Prvýkrát od nej žiadal 9.600 eur, potom asi 6.500 eur, teraz žiada 3.200 eur a to po dvoch rokoch od ich zaslania na účet. Uviedla, že firme HYDR-MP požičala peniaze približne vo výške 20.900 eur, ktorá jej na základe zákaziek túto pôžičku splácala a posielala peniaze na jej účet. Pôžičku tejto spoločnosti poskytla z dôvodu, že bývalý konateľ, p. E. H., je otcom jej detí, o jeho prácu sa však nestará. Navrhovateľ mal s p. H. uzavretú zmluvu s tým, že peniaze pôjdu na jej účet, o čom mal navrhovateľ vedomosť. Ona teraz chodí na políciu, po súdoch a mala za to, že túto situáciu si mal navrhovateľ riešiť s p. H..

Svedok E. H. vo svedeckej výpovedi uviedol, že navrhovateľ si u firmy HYDRO-MP objednal práce na dome - základy, kanalizáciu, vodovod, ktoré začali podpisom zmlúv, ktoré vypracoval navrhovateľ. Po vypracovaní zmluvy sa stretol s navrhovateľom a keďže na zmluve nebolo číslo účtu zavolal mu s tým, že to bude účet odporkyne, pretože jej dlžia peniaze a navrhovateľ dopísal na zmluvu číslo účtu. Neskôr na otázku právneho zástupcu navrhovateľa, kto vpisoval číslo účtu na zmluve svedok uviedol, že to vyzerá na jeho písmo, nevedel presne kto číslo účtu vpisoval, pretože sa to nevypísalo spolu, bola napísaná banka, číslo účtu a tak sa zmluva podpísala. Zmluvu pripravoval navrhovateľ. Mal za to, že navrhovateľ mal vedomosť o tom, že peniaze neposiela na účet firmy. Neskôr si postupne navrhovateľ doobjednával ďalšie práce navyše ako zrovnanie pozemku a ďalšie veci. Písomné dodatky k zmluve nerobili, jednalo sa o ústnu objednávku, čo akceptovali. O cene a rozsahu prác navyše, nie je žiaden záznam. Firma práce urobila a navrhovateľ za ne zaplatil, niečo platil vopred, niečo neskôr. Cena za vykonanie prác bola dohodnutá vo výške asi 14.000 eur. Na základe vykonaných prác vyzval ešte navrhovateľa na zaplatenie sumy 3.200 eur. Sumu, ktorú prijal od navrhovateľa priznal pre daňové účely, faktúry už ale nemá a nemá už ani firmu. Uviedol ďalej, že navrhovateľovi požičal na stavbu zrubového domu centrálu, ktorú mu navrhovateľ nevrátil. V auguste 2013 posielal navrhovateľovi faktúru za prenájom centrály, na čo mu navrhovateľ odpísal, že už nie je (svedok) živnostník, o čom svedok nevedel, a až následne sa dozvedel, že nemá živnosť, pretože bola zrušená súdom.

Navrhovateľ k výpovedi svedka uviedol, že je pravdou, že zmluvu podpísal, číslo účtu však písal svedok a nie je pravda, že medzi nimi bola nejaká ústna dohoda. Keď svedok vykonával práce mal na stavbe svoje mechanizmy, ale on nemal od neho požičanú žiadnu centrálu. Cena bola dohodnutá presne za práce, ktoré boli na pozemku urobené a to tie, ktoré sú uvedené v zmluve, pričom omylom poslal na účet uvedený v zmluve, p. H. peniaze, keďže si myslel, že je to jeho účet. P. H. mu vždy povedal, koľko peňazí má poslať, vyzýval ho na všetky splátky.

Svedok A. J. vo svedeckej výpovedi uviedol, že na nehnuteľnosti navrhovateľa osobne ako bagrista vykonával zemné práce, klčovanie koreňov, znižovanie, navyšovanie terénu, hutnenie, skopávanie stien, čistenie pozemku. Nespomínal si od kedy do kedy práce vykonávali, boli však spísané záznamy o prácach. Pri uzatváraní zmluvy o dielo medzi navrhovateľom a p. H. (firmou HYDRO-MP s.r.o.) prítomný nebol. O prácach vykonaných navyše vedomosť nemal, nebol oboznámený ani s projektovou dokumentáciou, vedúci mu povedal, čo treba robiť a robil len to, čo robiť mal. Výkazy o práci odovzdával na podnik asi E. H. alebo Z., tým čo robia mzdu.

Svedok C. M. vo svojej výpovedi uviedol, že na pozemku navrhovateľa vykonávali úpravu terénu, bola kladená základová doska, robená kanalizácia. Od kedy do kedy boli práce vykonávané si nespomínal, bolo to niekedy v apríli - máji, na stavbe pôsobil ako stavbyvedúci. Nemal tiež vedomosť o tom, že boli vykonané aj práce navyše, ako boli uvedené v zmluve o dielo a ani o tom, čo bolo uvedené v zmluve o dielo. Po oboznámení svedka so Zmluvou o dielo uzavretou medzi navrhovateľom a spoločnosťou HYDRO-MP, s.r.o., v zmysle preambuly ktorej, zmluvné strany uzatvorili právny úkon za účelom úpravy vzájomných práv a povinností spojených so zhotovením diela, a to úprava terénu a výroba základovej platne pre rodinný dom na parcele objednávateľa svedok uviedol, že nemá vedomosť o tom, že by boli vykonávané aj nejaké iné práce.

Po poučení podľa ust. § 120 ods. 4 Os.p., nemali účastníci konania ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania.

Podľa ust. , , kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením

z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa ust. , musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

Súd posúdil nárok navrhovateľa ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa ust. § 451 ods. 2, a to plnením bez právneho dôvodu.

Vykonaným dokazovaním dospel súd k záveru, že nárok navrhovateľa je dôvodný a mal za to, že navrhovateľ v konaní uniesol dôkazné bremeno, keď tvrdil, že peniaze zaslané na účet odporkyne boli zaslané omylom, keďže sa domnieval, že účet, na ktorý peniaze posiela patrí spoločnosti vykonávajúcej práce na jeho nehnuteľnosti. Na druhej strane odporkyňa nepreukázala, že finančné prostriedky boli z jej strany prijaté po dohode s navrhovateľom, pričom navrhovateľ sa na zhotovení diela dohodol s firmou HYDRO-MP, s.r.o., nie s odporkyňou. Medzi navrhovateľom a odporkyňou neexistoval žiaden záväzkovo právny vzťah, preto mal súd za to, že navrhovateľ poslal na jej účet peniaze bez právneho dôvodu, čím došlo na strane odporkyne k bezdôvodnému obohateniu. Ani zo svedeckej výpovede svedka E. H. bezpochyby nevyplynulo, že navrhovateľ mal mať vedomosť o tom, že peniaze bude posielať na účet odporkyne a nie na účet firmy HYDRO-MP s.r.o.. Navyše spočiatku tento svedok tvrdil, že zmluvu vypracoval a číslo účtu do zmluvy dopísal navrhovateľ, neskôr ale uviedol, že písmo na zmluve, čo sa týka čísla účtu vyzerá na jeho písmo. Pokiaľ ďalej svedok tvrdil, že žalovaná suma bola uhradená za práce vykonané naviac, uvedené v konaní preukázané nebolo, a ani to nič nemení na tom, že sa jednalo o záväzkový vzťah zo zmluvy o dielo uzatvorenej medzi navrhovateľom a spol. HYDRO-MP s.r.o., a nie medzi navrhovateľom a odporkyňou.

Podľa , dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

Podľa , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa nariadenia vlády č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia v znení účinnom od 1.1.2009, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Nakoľko odporkyňa neuhradila žalovanú sumu ani na výzvy navrhovateľa, súd ju zaviazal zaplatiť navrhovateľovi popri istine aj úroky z omeškania vo výške ustanovenej v nariadenia vlády č. odo dňa nasledujúceho po doručení výzvy (30.4.2013) do zaplatenia.

O trovách konania rozhodol súd v zmysle , podľa ktorého priznal navrhovateľovi, ktorý mal vo veci úspech náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie práva proti odporcovi, ktorý vo veci úspech nemal. Preto úspešnému navrhovateľovi priznal súd náhradu trov konania vo výške 192 eur, titulom zaplateného súdneho poplatku a trovy právneho zastúpenia vo výške 1.163 eur, a to podľa v spojení s , a , č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „“) za 9 úkonov právnej služby á 121,17 eur (prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie na súd týkajúce sa veci samej zo dňa 10.7.2013, vyjadrenie k odporu dňa 18.9.2014, vyjadrenie vo veci samej dňa 4.2.2014, účasť na pojednávaní dňa 9.6.2014, dňa 22.9.2014, dňa 23.3.2015, dňa 25.5.2015 a dňa 14.9.2015) a režijný paušál za dva úkony právnej služby á 7,81 eur (rok 2013), za štyri úkony právnej služby á 8,04 eur (rok 2014) a tri úkony právnej služby á 8,39 eur (rok 2015).

Podľa , ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa odmena a náhrady podľa tejto o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť podľa osobitného predpisu.

Nakoľko je právny zástupca navrhovateľa platiteľom dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) priznal súd právnemu zástupcovi navrhovateľa 20% DPH vo výške 232,70 eur. Celkovo tak priznal súd navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia vo výške 1.396,18 eur.

Podľa , ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia v zmysle na Okresný súd Košice II v 2 písomných vyhotoveniach. Odvolanie má obsahovať, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť datované a podpísané, musí byť z neho zrejmé, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu ho napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedených v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V zmysle , ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.