Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4C-287-2014.pdf
PDF · 85.92 KB
Case nature
Area
Subarea
4C/287/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina, v konaní pred sudkyňou JUDr. Ivetou Sýkorovou, v právnej veci navrhovateľky: H. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom: O. XXXX, XXX XX I. V., občan SR, proti odporcovi: K. S., nar. XX.XX.XXXX., bytom: O., XXX XX Veľké Rovné, občan SR, o návrhu na zvýšenie výživného pre plnoleté dieťa, takto
rozhodol:
Odporca je povinný platiť navrhovateľke zvýšené výživné vo výške 30,- € mesačne s účinnosťou od 01.10.2014 a to do 15 dňa každého kalendárneho mesiaca v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky.
Zameškané výživné vo výške 160,80 € za obdobie od 01.10.2014 do 31.08.2015 je odporca povinný zaplatiť navrhovateľke v splátkach vo výške 10,- € mesačne spolu s bežným výživným, a to pod hrozbou straty výhody splátok v prípade nezaplatenia jednej splátky v určenej výške a v určenom čase.
Navrhovateľke sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 23.09.2014 domáhala rozhodnutia, ktorým by súd určil povinnosť odporcu prispievať navrhovateľke na výživu sumou vo výške 30,- eur mesačne od 01.10.2014.
Svoj návrh odôvodnila tým, že rozsudkom č.k. 15Nc 235/1997-9 bolo odporcovi určené výživné v sume 500,- Sk mesačne, čo však nie je ani minimálne výživné zo zákona. Vzhľadom na to, že navrhovateľka je študentkou vysokej školy - 2.ročníka Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského v študijnom odbore špeciálna pedagogika a poradenstvo, žiada výživné zvýšiť na sumu 30,- eur mesačne. Zvýšené výživné potrebuje aj pre účely sociálneho štipendia.
Odporca sa k návrhu vyjadril dňa 06.11.2014 a uviedol, že sa s navrhovateľkou ústne dohodol na výživnom v sume 30,- eur mesačne, nakoľko jeho finančná situácia mu neumožňuje platiť vyššie výživné. S manželkou nežije v spoločnej domácnosti, je na invalidnom dôchodku a má priznaný plný invalidný dôchodok vo výške 375,60 eur mesačne. Z uvedeného platí výživné na ďalšiu dcéru v sume tiež 30,- eur mesačne, na lieky a dochádzanie k lekárovi minie mesačne asi 80 - 90 eur. Uviedol, že súhlasí s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania.
Navrhovateľka dňa 06.11.2014 súdu oznámila, že súhlasí s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania. Tiež potvrdila, že sa odporcom sa dohodli na výživnom v sume 30,- eur mesačne.
Podľa ust. § 115a ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) na prejednanie veci samej nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, ak to nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a ak možno vo veci rozhodnúť len na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi a účastníci
s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali.
Podľa ust. § 115a ods. 3 O.s.p. súhlas účastníkov s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania alebo výslovné vzdanie sa práva na prejednanie veci sa vzťahuje aj na odvolacie konanie. O tejto skutočnosti musia byť účastníci konania poučení.
Podľa ust. § 156 ods. 1 O.s.p. rozsudok sa vyhlasuje vždy verejne; vyhlasuje ho predseda senátu alebo samosudca v mene Slovenskej republiky. Uvedie pritom výrok rozsudku spolu s odôvodnením a poučením o odvolaní a o možnosti výkonu rozhodnutia.
Podľa ust. § 156 ods. 3 O.s.p. vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.
Súd v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami prejednal vec bez nariadenia pojednávania a vyhlásil verejne rozsudok dňa 11.09.2015, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku súd zverejnil na úradnej tabuli súdu dňa 03.09.2015.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s celým spisovým materiálom a dospel k nasledovným skutkovým zisteniam:
Z rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 15 Nc/235/1997-9 zo dňa 21.11.1997 právoplatného dňa 29.12.1997 súd zistil, že navrhovateľka (v tom čase maloletá) bola rozsudkom súdu zverená do výchovy matke a otca - odporcu súd zaviazal, aby na výživu dcéry H. (navrhovateľky) platil výživné v sume 500,- Sk mesačne.
Z predloženého potvrdenia vystaveného Pedagogickou fakultou Univerzity Komenského v Bratislave dňa 13.10.2014 mal súd zistené, že navrhovateľka v akademickom roku 2014/2015 navštevovala 2. ročník 1. stupňa denného vysokoškolského štúdia od 01.09.2014 do 31.08.2015.
Súd sa oboznámil s rozhodnutím Sociálnej poisťovne zo dňa 03.10.2014, z ktorého zistil, že odporca je poberateľom invalidného dôchodku v sume 375,60 eur mesačne od 10.11.2014.
Podľa ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z. (ďalej len ZoR) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa ust. § 62 ods. 3 ZoR každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona
Podľa ust. § 62 ods. 4 prvej vety ZoR pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
Podľa ust. § 65 ods. 3 ZoR výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
Podľa ust. § 75 ods. 1 ZoR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa ust. § 78 ods. 1 ZoR dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenia výživného možné len na návrh.
Podľa ust. § 78 ods. 3 ZoR pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu súd rozhodol o zvýšení vyživovacej povinnosti odporcu voči navrhovateľke zo sumy 500,- Sk určenej rozsudkom Okresného súdu Žilina č.k. 15 Nc/235/1997-9 zo dňa 21.11.1997 na sumu 30,- eur mesačne od 01.10.2014.
Základnými dvoma hľadiskami pre stanovenie výšky vyživovacej povinnosti sú odôvodnené potreby oprávneného a schopnosti a možnosti povinného. Odôvodnené potreby sú do značnej miery závislé na možnostiach a schopnostiach rodičov. Pokiaľ odôvodnené potreby dieťaťa vplyvom objektívnych okolností, napríklad prípravy na budúce povolanie v určitej dobe vzrastú, možno od rodičov vyžadovať, aby využili svoje možnosti a schopnosti intenzívnejšie, než je potrebné za iných okolností. Špeciálnym kritériom pre určenie výšky vyživovacej povinnosti rodičov je kritérium, podľa ktorého je potrebné prihliadnuť aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Schopnosti a možnosti rodičov súd posudzuje hlavne z hľadiska, aký môžu dosiahnuť zárobok alebo iný príjem.
Súd v konaní postupoval podľa § 132 O.s.p. podľa ktorého súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Rozhodnutie bolo vydané v súlade s ust. § 153 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich, alebo ich pravosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.
Súd mal v konaní preukázanú vecnú legitimáciu účastníkov konania, navrhovateľka je dcérou odporcu a vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľka sa pripravuje na budúce povolanie formou vysokoškolského štúdia, vyživovacia povinnosť odporcu ako otca voči nej trvá.
Súd dospel k záveru, že vzhľadom na dátum poslednej úpravy vyživovacej povinnosti odporcu voči navrhovateľke na základe rozsudku z roku 1997, ku ktorej teda došlo takmer pred 18 rokmi v čase, keď navrhovateľka bola maloletým dieťaťom, ktoré ešte ani nebolo školopovinné, došlo k významnej zmene pomerov na strane navrhovateľky, keďže navrhovateľka je v čase rozhodnutia súdu študentkou denného vysokoškolského štúdia prvého stupňa, s čím sú objektívne spojené zvýšené výdavky navrhovateľky spojené so štúdiom, a to najmä pokiaľ sa navrhovateľka pripravuje na budúce povolanie v mieste mimo svojho trvalého bydliska. Súd mal preukázané, že vyživovacia povinnosť odporcu voči navrhovateľke naďalej trvá, nakoľko táto stále nie je schopná sa samostatne živiť. Súd vzal do úvahy aj skutočnosť, že na výške určeného výživného sa účastníci počas konania vzájomne dohodli, odporca proti uvedenej sume výživného nenamietal, a teda navrhovateľkou navrhovanú výšku výživného súd vzhľadom na to považoval za primeranú.
Z uvedených dôvodov, keďže mal súd za to, že je v možnostiach a schopnostiach odporcu platiť navrhovateľke zvýšené výživné vo výške 30,- eur, na ktorom sa účastníci vzájomne dohodli, súd návrhu navrhovateľky v celom rozsahu vyhovel.
Vyživovaciu povinnosť odporcu na navrhovateľku súd zvýšil s účinnosťou od 01.10.2014, pričom zameškané výživné vo výške 160,80 eur za obdobie od 01.10.2014 do 31.08.2015 súd povolil odporcovi splácať spolu s bežným výživným v mesačných splátkach po 10,- eur až do úplného uhradenia pod stratou výhody splátok v súlade s ustanovením § 160 ods. 1 O.s.p, podľa ktorého ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Podľa § 142 ods. 1 OSP, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 151 ods. 1 vety prvej OSP, o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle citovaných zákonných ustanovení tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. O trovách konania podľa uvedeného ustanovenia súd rozhoduje len na návrh. Navrhovateľka bola v konaní úspešná, ale trovy konania si neuplatnila, preto jej súd náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy, i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali, j) bol odvolacím súdom schválený zmier.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.