Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_8Co-157-2022.pdf
PDF · 77.36 KB
Case nature
Subarea
8Co/157/2022
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a členiek senátu Mgr. Zuzany Hartelovej a JUDr. Táne Rapčanovej, v spore žalobcu: H.. P. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. X. XX, N., právne zastúpený: Mgr. Richard Karkó, advokát so sídlom v N., X. A. X. XXXX/XX, proti žalovaným: 1/ F. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXXX/XX, N., 2/ N. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXXX/XX, N., žalovaní 1/ a 2/ právne zastúpení: JUDr. Michaela Řiháková Kojtálová, advokátka so sídlom v N., Y. W. XX, N., o zaplatenie 1.046.412,26 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaných 1/ a 2/ proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č. k. 18C/47/2012-343 z 18. marca 2014, takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu zrušuje.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením okresný súd uložil žalovaným 1/ a 2/ každému samostatne poriadkovú pokutu vo výške 400,- eur. Vychádzal z ust. § 53 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej „OSP“) a konštatoval, že žalovaní 1/ a 2/ zmarili uplatnenie základného práva žalobcu na prejednanie veci a hrubo sťažili postup súdu v predmetnom konaní. Uviedol, že v prejednávanej veci boli zo strany súdu vykonané všetky potrebné úkony spojené s prípravou pojednávania nariadeného na deň 06.03.2014, na ktoré sa žalovaní 1/ a 2/ riadne neustanovili a včas neoznámili svoju neprítomnosť, napriek tomu, že na pojednávanie boli riadne predvolaní. Svoju neúčasť ospravedlnili až podaním doručeným súdu 04.03.2014 o 13.02 hod. z dôvodu práceneschopnosti, pričom žalovaný 1/ bol práceneschopný už od 14.01.2011 a žalovaná 2/ už od 27.08.2013.
2. Proti tomuto uzneseniu podali prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalovaní 1/ a 2/ v zákonom stanovenej lehote odvolanie a žiadali, aby im konajúci súd odpustil vyrubenú pokutu a zrušil napadnuté uznesenie, eventuálne, ak tejto žiadosti nevyhovie navrhli, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil. Namietali, že z obsahu uznesenia okresného súdu nie je zrejmé, aké potrebné úkony s prípravou pojednávania učinil, a to najmä v nadväznosti na jeho tvrdenie o hrubom sťažení postupu súdu ich osobami v tomto konaní. V súvislosti so záujmom zúčastniť sa určeného termínu pojednávania boli na kontrole u ošetrujúcich lekárov, ktorí im neodporučili, vzhľadom na zvolenú liečbu, zúčastniť sa pojednávania. Po zistení týchto informácií, bez zbytočného odkladu súdu oznámili existenciu osobnej prekážky na ich strane, pričom z mailovej vyplýva, že súd akceptuje ospravedlnenie a pojednávanie bude odročené.
3. Podľa § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej „CSP“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
4. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednanie veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
5. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že sa jedná o rozhodnutie vydané pred nadobudnutím účinnosti zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, t. j. pred 01.07.2016, podľa § 470 ods. 1 CSP vo veci konal a rozhodol už podľa tohto aktuálneho procesného právneho predpisu, s tým, že prípustnosť podať dovolanie, ako aj posúdenie dôvodnosti napadnutého uznesenia, v zmysle § 470 ods. 2 CSP posudzoval podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku ako procesného predpisu platného a účinného v čase vydania napadnutého uznesenia. Odvolací súd konštatuje, že Občiansky súdny poriadok na rozdiel od aktuálnej právnej úpravy CSP odvolanie proti uzneseniu o uložení poriadkovej pokuty pripúšťal (§ 201 ods. 1 v spojení s § 202 ods. 3 OSP), odvolací súd preto napadnuté uznesenie na základe podaného odvolania žalovanými 1/ a 2/ preskúmal a dospel k záveru, že ho je potrebné zrušiť podľa § 389 ods. 1 písm. a / CSP.
6. Prvým zákonným dôvodom na uloženie poriadkovej pokuty v zmysle § 53 ods. 1 OSP (citovaný v napadnutom uznesení okresného súdu) je marenie uplatnenia základného práva iného účastníka konania. V súvislosti s uložením pokuty za marenie uplatnenia základného práva účastníka treba zdôrazniť, že všeobecný súd nerozhoduje o ochrane základného práva účastníka, táto právomoc patrí ústavnému súdu, ale len o tom, že iný účastník, marí jeho uplatnenie. Marením treba rozumieť úkony alebo opomenutia, či inú nečinnosť, ktoré zasahujú do niektorého základného práva procesného charakteru prostredníctvom neplnenia procesných povinností uložených zákonom alebo súdnym rozhodnutím, hoci procedurálneho charakteru alebo aj zneužívaním (nadužívaním) procesných oprávnení vyplývajúcich formálne z procesného predpisu - Občianskeho súdneho poriadku alebo z iného zákona. Ďalším zákonným predpokladom na uloženie poriadkovej pokuty je záver o hrubom sťažení postupu súdu exemplifikatívne (príkladmo) uvedenými správaniami účastníkov alebo iných subjektov súdneho konania. Uznesenie o uložení poriadkovej pokuty je rozhodnutím, ktorým sa ukladá určitá povinnosť, preto musí byť náležite odôvodnené vo vzťahu ku konkrétnemu prípadu tak, aby bolo možné preskúmať jeho vecnú správnosť (R 13/1977).
7. Pokiaľ ide o charakter poriadkovej pokuty tak ide o poriadkové opatrenie, ktoré umožňuje zabezpečiť nerušený priebeh konania a súčinnosť účastníkov, resp. ich zástupcov a iných subjektov v prípade, ak títo nemajú záujem podieľať sa na prebiehajúcom konaní spôsobom, ktorý zákon upravuje, alebo ak by priebeh konania iným spôsobom sťažovali, predlžovali, či dokonca marili.
8. Z obsahu spisu v prejednávanej veci mal odvolací súd preukázané, že vo veci bolo nariadených okresným súdom pred inkriminovaným pojednávaním s neúčasťou, na ktorom bola žalovaným uložená pokuta, niekoľko pojednávaní (konkrétne 24.05.2012, 03.08.2012, 10.01.2013, 22.02.2013, 06.06.2013, 05.09.2013), rovnako bolo nariadené pojednávanie na termín 17.07.2014, ktorého sa žalobca ani žalovaní nezúčastnili. Účasť strany sporu (účastníka konania) je procesným právom, nie procesnou povinnosťou. Účasť na pojednávaní ako povinnosť môže byť daná v prípade, že účastník je povinný niečo konkrétne sám osobne na tomto pojednávaní vykonať. Okresný súd v napadnutom uznesení neuviedol žiaden dôvod, pre ktorý mali byť žalovaní osobne účastní pojednávania 06.03.2014 a v konkrétnostiach nevysvetlil, v čom malo dôjsť k hrubému sťaženiu postupu okresného súdu ich neprítomnosťou. Vzhľadom na absenciu týchto skutočností nepovažoval odvolací súd za dostatočne odôvodnené uloženie poriadkovej pokuty žalovaným, a to aj v kontexte zistení o spôsobe predchádzajúceho postupu okresného súdu, ktorým bolo nariadených niekoľko pojednávaní, počas ktorých práve pre práceneschopnosť žalovaných bol ako dôvod odročenia akceptovaný. Za rozhodujúcu odvolací súd považuje absenciu riadneho zdôvodnenia hrubého sťaženia postupu súdu neprítomnosťou žalovaných. Z uvedených dôvodov pre nedostatočné odôvodnenie uloženia poriadkovej pokuty žalovaným, odvolací súd vychádzajúc z odvolacích námietok žalovaných napadnuté uznesenie okresného súdu zrušil. Vzhľadom na charakter rozhodnutia o poriadkovej pokute, ktorá je procesným rozhodnutím s procesnými dôsledkami len pre určité štádium konania a nie je sama o sebe predmetom konania, o ktorom by malo byť za každých okolností súdom rozhodované, odvolací súd neuložil súdu prvej inštancie povinnosť opätovne o uložení poriadkovej pokuty žalovaným rozhodovať.
9. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods. 1 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)