Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1T-19-2015.pdf
PDF · 74.87 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-1T/19/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Kežmarok samosudcom JUDr. Richardom Burešom v trestne veci obžalovanej R. R. pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa§ 289 ods. 1/ Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 11. septembra 2015 takto
rozhodol:
Obžalovaná
R. R., nar. X.XX.XXXX/XXXX v T. - L.L., trvalé bydlisko V., G.. V. Č.. XXXX/XX, I. V., zamestnaná
rozhodol:
u z n á v a s a z a v i n n ú , ž e
dňa16.4.2015, okolo 15.30 hod., potom čo požila alkoholické nápoje, ktoré u nej zvýšili hladinu alkoholu v dychu na najmenej 1,18 mg/l vydychovaného vzduchu ( 2,46 promile ), čo bolo zistené analyzátorom dychu typu ALCOTEST 7410 č. ARPE-0571, po pozemnej komunikácii na ulici Š. v V., v smere na ulicu V., I. V., viedla osobné motorové vozidlo továrenskej značky U. L., evidenčné číslo V. XXX E., kde bola kontrolovaná hliadkou polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru V. - Okresný dopravný inšpektorát v V.
t e d a
vykonávala v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodila vplyvom návykovej látky, činnosť, pri ktorej by mohla ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku
č í m s p á c h a l a
prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1/ Trestného zákona
z a t o sa o d s u d z u j e
Podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 36 písm. j, l/ Trestného zákona,§ 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 4 (štyroch) mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, § 50 ods. 1 Trestného zákona súd obžalovanému výkon uloženého trestu podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 14 ( štrnásť) mesiacov.
Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona súd ukladá obžalovanej trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel na dobu 2 /dva roky/.
Podľa § 73 ods. 2 písm. d/ Trestného zákona súd ukladá obžalovanej ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou.
odôvodnenie:
Súd vykonal dokazovanie a zistil a ustálil skutkový stav tak, ako ho uviedol vo výrokovej časti tohoto rozsudku. Na hlavnom pojednávaní prokurátorka ani obžalovaná nechceli uzavrieť dohodu o vine a treste. Po poučení podľa § 257 ods. 1 Tr. por. obžalovaná vyhlásila, že je vinná. Súd potom postupoval primerane podľa § 333 ods. 3 písm. c,d,f, g, h, Tr. por. a teda:
- či rozumie čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa jej kladie za vinu udáva: áno,
- či bola ako obžalovaná poučená o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či jej bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohla radiť o spôsobe obhajoby udáva: áno,
- či rozumie právnej kvalifikácii skutku ako trestného činu, udáva: áno,
- či bola oboznámená s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestné činy jej kladené za vinu udáva: áno,
- či sa dobrovoľne priznáva a uznáva vinu za spáchaný skutok, ktorý sa kvalifikuje ako určitý trestný čin udáva: áno
Po zistení stanoviska prokurátorky vyhlásenie obžalovanej o vine prijal.
Počas čítania listinných dôkazov a správ sa zistilo, že obžalovaná R. R. bola v nedávnej minulosti hospitalizovaná z dôvodu nadúživania alkoholu.
Na návrh prokurátorky súd nakoniec rozhodol, že je potrebné vypočuť vo veci aj znalkyňu z odvetvia psychiatrie.
Znalkyňa Y.. E. C. sa vyjadrila najmä k otázke, či zotrváva aj napriek nedávnemu liečeniu na uložení protialkoholického liečenia formou ústavnou.
Znalkyňa vypovedala, že obžalovaná v podstate absolvovala špecifickú liečbu závislosti , ktorá je porovnateľná so strednodobou ústavnou liečbou, avšak v podstatne kratšom časovom rozmedzí, ako sa vykonáva obvykle. Už predtým absolvovala strednodobú liečbu , ktorá však nebola úspešná. Dôležitá je tá skutočnosť, že čas, ktorý strávi pacient na tej liečbe je podstatný z hľadiska celkovej abstinencie, a to hlavne z toho dôvodu, že najväčšie abstinenčné príznaky bývajú u pacientov prevažne v prvých troch mesiacoch od začiatku abstinencie. A teda dĺžka strednodobej ochrannej liečby má svoj účel. Liečebná forma jednej aj druhej liečby je veľmi podobná, ale je rozhodujúca dĺžka jej trvania. Trvá na svojom návrhu aj preto, že iba v tomto roku sa hospitalizácia na psychiatrickom oddelení v nemocnici v N. vykonala štyrikrát, a schopnosť abstinencie je výrazne porušená, riziko zlyhania je veľmi veľké.
Obžalovaná sa k výsluchu znalkyne vyjadrila, že ústavná liečba nie je potrebná, a uviedla niekoľko osobných dôvodov, pre ktoré je nemôže v súčasnosti absolvovať. Znalkyňa sa ešte vyjadrila k záveru znaleckého posudku, týkajúceho sa syndrómu závislosti na alkohole u obžalovanej. Tento syndrom nie je podľa znalkyne duševnou chorobou, ale duševnou poruchou, i keď v určitých situáciách porucha môže prerásť do choroby.
Uvedené závery dávajú odpoveď na doposiaľ nevyslovenú otázku, či bola alebo nebolo potrebné počas trestného stíhania ustanoviť obhajcu.
Prítomnosť duševnej choroby vylučuje aj znalecký posudok, v ktorom sa už okrem ďalších záverov zistila v čase spáchania skutku stredne ťažká opilosť, pričom si priebeh deja pamätá, a má vysokú toleranciu
na alkohol. Okrem toho chápe zmysel trestného konania a ,môže sa ho plnohodnotne zúčastňovať. Pobyt obžalovanej na slobode nebezpečný z psychiatrického hradiska nie je, nakoľko nepôjde o duševnú chorobu. Ústavná forma liečby by mohla priniesť priaznivý efekt na jej ďalšie fungovanie .
Zo správy z Psychiatrického oddelenia Nemocnice v N. znovu vyplýva, že obžalovaná trpí duševnou poruchou, tá je pritom kontraindikáciou k držaniu vodičského preukazu.
V spise sa nachádza aj rozhodnutie Okresného dopravného inšpektorátu Kežmarok o preskúmaní zdravotnej spôsobilosti R. R. osobitne vo vzťahu k závislosti od alkoholu.
Súd po vyhlásení obžalovanej, že je vinná, dôkazy o vine nevykonával a teda sa sústredil na dokazovanie súvisiace s výrokom o treste a ochrannom opatrení.
Bolo jednoznačne zistené, že obžalovaná Jana Jeleňová sa svojim konaním dopustila prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky, pretože vykonávala v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodila vplyvom návykovej látky činnosť, pri ktorej by mohla ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku.
Obžalovaná je z miesta bydliska hodnotená všeobecne, priestupkov sa dopúšťala v minulosti takých, ako ktorýkoľvek iný vodič. Doposiaľ súdne trestaná nebola.
Súd pri úvahách o treste postupoval podľa základných zásad ukladania sankcií a dospel k záveru ,že obžalovanej na nápravu postačuje uloženie trestu odňatia slobody v tretine zákonom stanovenej trestnej sadzby s prihliadnutím k prevahe poľahčujúcich okolností. Trest bol podmienečne odložený na primeranú skúšobnú dobu. Vzhľadom k tomu, že k trestnému činu došlo v súvislosti s riadením motorových vozidiel, bolo potrebné obžalovanej uložiť aj trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel nad dolnou hranicou zákonom stanovenej trestnej sadzby.
Čo sa týka ochranného opatrenia, je v danom prípade nevyhnutné uložiť ochranné liečenie protialkoholické. Čo sa týka jej formy, v plnom rozsahu sa súd stotožňuje s názorom znalkyne a prokurátorky, že iba ústavná forma by mohla splniť požadovaný efekt. Aj súd má za to, že by takáto liečba v primeranej dĺžke a kvalite bola určite úspešnejšia ako doteraz prevádzané formy liečení, ktoré neboli vynútené súdnou mocou a ani neboli charakteru ochranného.
V osobe obžalovanej treba vidieť mladú, doposiaľ bezúhonnú ženu, ktorá pobytom v na to určenom zariadení má predpoklady získať dlhodobý náhľad na skutočnosť, že jej návyk na pitie alkoholu škodí jej osobnosti, ako aj jej rodine a jej spoločenskému postaveniu. Za takýchto okolností treba veriť, že po úspešnom liečení sa vráti do normálneho života, a že ju takú radi privítajú späť členovia jej rodiny na ktorej jej veľmi záleží, resp. v práci, ktorú potrebuje na to, aby rodinu mohla ďalej riadne živiť.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie na Krajský súd v Prešove do 15 dní od oznámenia rozsudku podaním na Okresný súd v Kežmarku.
V Kežmarku, dňa 11. septembra 2015
JUDr. Richard Bureš
samosudca