Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoP/37/2022

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Greguša a členov senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Moniky Géciovej, PhD. vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: Z. O. nar. XX.XX.XXXX, A. O. nar. XX.X.XXXX a O. O. nar. XX.X.XXXX bývajúcich s matkou, detí rodičov: matky B. G. nar. X.X.XXXX prihlásenej k trvalému pobytu na adrese G. - R. toho času bývajúcej v T. republike v A. X - Z. na G. ulici č. XXX/XX a otca S. O. nar. X.X.XXXX prihláseného k trvalému pobytu v T. č. XXX toho času bývajúceho v T. republike v A. X G. na ulici T. č. XXXX/X v konaní o návrhu matky na zvýšenie výživného pre maloleté deti o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Košice II č.k. -26 zo dňa 13.9.2021 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením vyhlásil, že nemá právomoc vo veci konať a konanie zastavil. Rozhodnutie odôvodnil tým, že matka v návrhu uviedla, že s maloletými deťmi sa zdržiavajú na adrese G.. XXX/XX, XXX XX A. X - Z., T. republika. Otec maloletých detí sa zdržiava na adrese T. č.XXXX/X, XXX XX A. X G., T. republika. Z uvedeného mal za to, že obvyklým pobytom maloletých detí v čase začatia konania, miestom, kde žijú na základe zhodnej vôle rodičov, miestom, kde majú vytvorené rodinné a sociálne zázemie, kde navštevujú školské zariadenie, je uvedený členský štát Európskej únie, t.j. Česká republika a nie Slovenská republika. Vyhlásil, že v zmysle čl. 8 ods. 1 a čl. 17 Nariadenia rady ES č. 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností nemá právomoc a keďže vec nepatrí do právomoci súdu SR, podľa konanie zastavil.

2. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie matka s návrhom, aby odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Poukázala nato, že síce žije v ČR, deti navštevujú školy v ČR, ale obaja rodičia majú stále trvalý pobyt na Slovensku a ona stále nemá nárok na dávky v ČR. Žiada zvýšiť výživné, ktoré bolo určené rozsudkom Okresného súdu Košice I č.k. -41 zo dňa 24.1.2019.

3. Otec sa k odvolaniu nevyjadril.

4. Konania vo veciach výživy maloletých sa prejednávajú a rozhodujú podľa .

5. Podľa , na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

6. Podľa , ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.

7. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

8. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Podľa kapitoly I, článku 1 ods. 3 písm. e) Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 z 27.11.2003 o právomocí a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností (ďalej len Nariadenie Brusel II), toto nariadenie sa nevzťahuje na vyživovaciu povinnosť.

10. Podľa kapitoly I, článku 1 ods. 1 Nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 z 18.12.2008 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti (ďalej len Nariadenie Rady o vyživovacej povinnosti), toto nariadenie sa vzťahuje na vyživovaciu povinnosť vyplývajúcu z rodinných vzťahov, príbuzenstva, manželstva alebo švagrovstva.

11. Podľa kapitoly I, článku 2 ods. 10 a 11 Nariadenia Rady o vyživovacej povinnosti, oprávnený je každá fyzická osoba, ktorá má nárok na výživné alebo o ktorej sa tvrdí, že má takýto nárok. Povinný je každá fyzická osoba, ktorá má vyživovaciu povinnosť alebo o ktorej sa tvrdí, že má takúto povinnosť.

12. Podľa kapitoly I, článku 3 Nariadenia Rady o vyživovacej povinnosti, v členských štátoch je právomoc vo veciach vyživovacej povinnosti daná podľa a) súdu podľa miesta obvyklého pobytu povinného, alebo b) súdu podľa miesta obvyklého pobytu oprávneného.

13. Podľa kapitoly II, článku 10 Nariadenia Rady o vyživovacej povinnosti, ak sa začalo konanie na súde členského štátu vo veci, v ktorej nemá podľa tohto nariadenia právomoc konať, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc.

14. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa bez nariadenia pojednávania podľa a contrario v rozsahu danom ust. pričom zistil, že súd prvej inštancie správne vyhlásil, že nemá právomoc vo veci konať aj keď na základe iného Nariadenia Rady ES. Súd prvej inštancie na posúdenie právomoci konať vo veci zvýšenia výživného pre maloleté deti aplikoval Nariadenia Rady ES č. 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenia (ES) č. 1347/2000, čím postupoval v rozpore s článkom 1 ods. 3 písm. e) predmetného nariadenia, ktoré výslovne vylučuje aplikáciu tohto nariadenia vo veciach vyživovacej povinnosti. V danom prípade bolo povinnosťou súdu prvej inštancie aplikovať Nariadenie Rady č. 4/2009 o vyživovacej povinnosti, ktoré sa v rámci členských štátov Európskej únie začalo uplatňovať dňa 18.6.2011 a ktoré sa vzťahuje na všetky druhy vyživovacej povinnosti priznanej právom toho - ktorého členského štátu vyplývajúcej z rodinných vzťahov, príbuzenstva, manželstva a švagrovstva. Predmetné nariadenie sa týka všetkých podstatných aspektov medzinárodného práva súkromného a procesného vo veciach vyživovacej povinnosti, a to právomocí súdov pri rozhodovaní o určení alebo zmene výživného, právneho poriadku, podľa ktorého sa vyživovacia povinnosť posudzuje, ako aj podmienok, za ktorých sa rozhodnutiam vo veci výživného vydaným na území jedného členského štátu priznávajú účinky na území iného členského štátu.

15. Článok 3 písm. a) a b) Nariadenia Rady o vyživovacej povinnosti zakladá nielen právomoc, ale aj príslušnosť súdu, a to podľa obvyklého pobytu oprávneného alebo povinného. Vo veciach vyživovacej povinnosti majú teda v zmysle uvedených ustanovení právomoc súdy obvyklého pobytu povinného (t.j. osoby povinnej poskytnúť výživné) alebo obvyklého pobytu oprávneného (t.j. osoby, ktorá má právo na výživné). V prípade, ak je žalobcom povinný môže si vybrať súd, ktorému doručí svoj návrh buď v mieste svojho obvyklého pobytu (článok 3 písm. a) nariadenia) alebo v mieste obvyklého pobytu oprávneného (článok 3 písm. b) nariadenia).

16. V danom prípade sa podaným návrhom matka maloletých detí (oprávnená) domáhala zvýšenia výživného od otca (povinného), pričom pre podanie návrhu na zvýšenie výživného si vybrala súd v Slovenskej republike (Okresný súd Košice I), ktorý rozsudkom č.k. -41 zo dňa 24.1.2019 schválil dohodu rodičov a zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti matke s tým, že obaja rodičia majú právo maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. Otca zaviazal platiť výživné pre mal. Z. sumou 80 Eur, pre mal. A. sumou 70 Eur a pre mal. O. sumou 50 Eur mesačne od 1.2.2019 do budúcna. Styk otca s maloletými deťmi neupravil. Okresný súd Košice I uznesením č.k. - 10 zo dňa 14.5.2021 preniesol miestnu príslušnosť na Okresný súd Košice II z dôvodu, že je v záujme maloletých detí, aby vo veci konal a rozhodoval súd, v obvode ktorého maloleté deti bývajú. Následne Okresný súd Košice II zistil, že maloleté deti spolu s matkou žijú a bývajú v Prahe v Českej republike, kde aj riadne chodia do školy. Taktiež otec žije a pracuje v Prahe v Českej republike.

17. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie pri posudzovaní právomoci vychádzal z nesprávneho právneho predpisu. Svoju právomoc skúmal podľa čl. 8 a čl. 17 nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000. Citované nariadenie sa však v zmysle článku 1 bodu 3 písm. e) nevzťahuje na vyživovaciu povinnosť. V tomto prípade je potrebné právomoc skúmať podľa nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 z 18.12.2008 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti. Článok 3 písm. a) a b) Nariadenia Rady o vyživovacej povinnosti zakladá nielen právomoc, ale aj príslušnosť súdu, a to podľa obvyklého pobytu oprávneného alebo povinného. V tomto prípade tak oprávnená ako aj povinný majú obvyklý pobyt v Prahe v Českej republike. Aj keď súd prvej inštancie vyhlásil, že nemá právomoc vo veci konať na základe nesprávneho právneho predpisu, v konečnom dôsledku postupoval procesne správne, pretože podľa čl. 10 Nariadenia Rady o vyživovacej povinnosti, ak sa začalo konanie na súde členského štátu vo veci, v ktorej nemá podľa tohto nariadenia právomoc konať, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc. Keďže nedostatok právomoci je neodstrániteľnou prekážkou, pre ktorú súd v konaní nemôže ďalej pokračovať, musel konanie podľa zastaviť.

18. Vzhľadom k tomu, že súd prvej inštancie správne rozhodol, keď vyhlásil, že vec nepatrí do právomoci súdu SR a konanie zastavil, odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa ust. a podľa ods. 2 tohto ustanovenia v jeho odôvodnení len na zdôraznenie správnosti rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody.

19. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 ( vety druhej ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( a nasl. ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).