Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9C/269/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudca JUDr. Stanislava Semanová, v právnej veci navrhovateľa: CD Consulting, s.r.o so sídlom Politických věznů 1272/21, Nové Město, Praha 1, IČO: 26429705, právne zastúpenom advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grosslingova 4, Bratislava, IČO: 36864421 proti odporcovi: E.Í. S., bytom K. D. XXX, o zaplatenie 404,- eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi sumu 404,- eur so 6 % ročným úrokom od do zaplatenia s tým, že súd povoľuje zaplatiť priznanú istinu a úroky z omeškania v mesačných splátkach po 20,- eur, splatných vždy do 25.teho dňa v mesiaci, počnúc od právoplatnosti tohto rozsudku do zaplatenia pod následkami straty výhody splátok nezaplatením čo i len jednej splátky.

V prevyšujúcej časti súd návrh zamieta.

Navrhovateľovi súd náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Navrhovateľ podal na tunajšom súde návrh, ktorým žiadal, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť mu zmenkovú sumu vo výške 404,- eur, zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne zo sumy 404,- eur od 25.7.2010 do zaplatenia, 6 % ročný úrok zo sumy 404,- eur od 8.10.2010 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 1/3 % zmenkovej sumy teda 1,35 eur a náhradu trov konania. Návrh na uplatnenie pohľadávky podal podľa článku 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. V časti údaje o pohľadávke navrhovateľ uviedol, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavil odporca dňa 21.8.2009 na zmenkovú sumu vo výške 404,- eur, pričom sa zaviazal aj k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 25.7.2010. Indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote štyroch rokov od vystavenia“. Zmenka bola vystavená dňa 21.8.2009 na uvedenú sumu, pričom do jej textu bol poňatý záväzok odporcu zaplatiť túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa spolu so zmenkovým úrokom 0,25 % denne od 25.7.2010. Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Indosant predložil zmenku k zaplateniu, ale vystaviteľ doposiaľ nezaplatil žiadnu sumu ani z titulu zmenkovej sumy, ani z titulu úrokov. Keďže zmenková listina je opatrená doložkou „bez protestu“, indosant nenechal vyššie uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou.

Navrhovateľ je obchodnou spoločnosťou so sídlom na území Českej republiky, odporca ako fyzická osoba, ktorá má bydlisko na území Slovenskej republiky a žalovaná zmenka bola vystavená na území Slovenskej republiky, kde je aj platobné miesto. Navrhovateľ určil ako príslušný súd, súd podľa bydliska odporcu v zmysle článku 25 ods. 1 písm. a/ Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu.

Po podaní návrhu, tunajší súd dňa 4.4.2013 postúpil vec Okresnému súdu Košice I podľa , , , o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a v zmysle článku 19 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Okresný súd Košice I vyslovil nesúhlas s postúpením veci a predložil vec na rozhodnutie Krajskému súdu v Košiciach. Krajský súd v Košiciach uznesením sp. zn. - 22 zo dňa 17.7.2013 vyslovil, že nesúhlas Okresného súdu Košice I s postúpením veci je dôvodný. V odôvodnení tohto uznesenia dospel k záveru, že v prejednávanej veci je príslušný na prejednanie veci v prvom stupni Okresný súd Spišská Nová Ves podľa a z dôvodu, že odporca má bydlisko v obvode tohto súdu. V odôvodnení ďalej uviedol, že v danej veci i keď predmetom konania sú nároky zo zmenky, jedná sa o zabezpečovaciu zmenku nároku zo spotrebiteľskej zmluvy a preto sa stotožnil s právnym názorom Okresného súdu Košice I, že platnosť zmenky bude treba posúdiť nie len podľa zákona zmenkového a šekového, ale aj podľa zákona o spotrebiteľských úverov, ktorý upravuje podmienky vystavenia zabezpečovacej zmenky na zabezpečenie nárokov zo spotrebiteľských úverov.

Po vrátení veci tunajšiemu súdu bolo vo veci rozhodnuté rozsudkom sp. zn. -42 dňa 31.1.2014 bez nariadenia pojednávania. Uvedeným rozsudkom tunajší súd návrh navrhovateľa zamietol poukazujúc na článok 4 ods. 4 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu z dôvodu, že pohľadávku navrhovateľa považoval za zjavne neopodstatnenú a návrh za neprípustný. Proti uvedenému rozsudku bolo zo strany navrhovateľa podané odvolanie, o ktorom rozhodoval Krajský súd v Košiciach. Odvolací súd uznesením sp. zn. -80 zo dňa 28.4.2015 zrušil uvedený rozsudok tunajšieho súdu a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odôvodnení Krajský súd v Košiciach uviedol, že tunajší súd nesprávne aplikoval článok 4 ods. 4 Nariadenia a nesprávne postupoval, keď nepoužil jeho článok 5 a nasledujúce. Odvolací súd ďalej uviedol, že súd nebol oprávnený posudzovať právny vzťah medzi účastníkmi konania ako spotrebiteľský a preto nesprávne považoval pohľadávku žalobcu uplatnenú v návrhu za zjavne neopodstatnenú. Právny názor vyslovený v uznesení sp. zn. -22 zo dňa 17.7.2013 nie je v prejednávanej veci záväzný, pretože ním bolo rozhodnuté iba o miestnej nepríslušnosti. Povinnosťou súdu bude preto vo veci uskutočniť konanie podľa Nariadenia, konkrétne podľa jeho Kapitoly II Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu.

Po vrátení veci tunajšiemu súdu bolo podľa článku 5 ods. 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu zaslané odporcovi tlačivo C na odpoveď, ktoré mu bolo doručené dňa 2.7.2015. Odpoveď odporkyne súdu doručená nebola.

Podľa článku 5 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, je európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu v zásade písomné. Ak to súd považuje za potrebné alebo ak to požiada niektorá zo strán, súd nariadi pojednávanie. Vzhľadom k tomu, ale aj vzhľadom k povahe uplatnenej pohľadávky navrhovateľom, povahe vystaviteľa zmenky (pôvodne oprávneného zo zmenky), ktoré nasvedčovali tomu, že zmenka vychádzala resp. zabezpečovala pôvodne nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, súd považoval nariadenie pojednávania za potrebné a vo veci nariadil termín pojednávania na deň 11.9.2015. Pojednávanie vo veci súd považoval za potrebné aj za účelom vykonania ďalšieho dokazovania oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to Zmluvou o úvere a Všeobecnými podmienkami úveru a umožnenie účastníkom vyjadriť sa k týmto dôkazom s poukazom na ustanovenie , pričom nebolo možné vzhľadom na povahu tohto listinného dôkazu uvedené zabezpečiť iným spôsobom než nariadením pojednávania vo veci.

Navrhovateľ namietal procesný postup súdu, ktorým súd vytýčil pojednávanie ako nesprávny z dôvodu, že súd mal povinnosť rozhodnúť o nariadení pojednávania formou uznesenia a toto uznesenie riadne odôvodniť. V tejto súvislosti súd poukazuje na článok 5 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, z ktorého nevyplýva povinnosť súdu v prípade ak považuje za potrebné nariadenie ústneho pojednávania o tomto rozhodnúť a rozhodnutie odôvodniť. Rozhodnúť a rozhodnutie odôvodniť je súd povinný podľa uvedeného článku vety tretej a štvrtej v prípade odmietnutia žiadosti niektorej zo strán o nariadenie ústneho pojednávania, čo sa nevzťahuje na tento prípad.

Na pojednávanie určené na 11.9.2015 navrhovateľ prevzal predvolanie dňa 10.8.2015, u odporcu doručenie predvolania bolo preukázané taktiež dňom 10.8.2015. Navrhovateľ a jeho právny zástupca sa pojednávania nezúčastnili, svoju neúčasť písomne ospravedlnili, lehota na prípravu na pojednávanie bola u nich zachovaná a preto súd podľa pojednával v ich neprítomnosti.

Odporkyňa sa na pojednávanie taktiež nedostavila, doručenie predvolania mal súd aj u nej riadne preukázané, lehota na prípravu pojednávania bola zachovaná. Svoju neprítomnosť odporkyňa písomne ospravedlnila. Uviedla, že jej príjmom je len 140,- eur, je nezamestnaná, vyživovaciu povinnosť má k jednému maloletému dieťaťu. Zároveň požiadala o splátkového kalendára. Pojednávanie odporkyňa nežiadala odročiť, preto súd podľa pojednával aj v jej neprítomnosti.

Súd vykonal dokazovanie oboznámil sa s listinnými dôkazmi a to zmenkou zo dňa 21.8.2009, Zmluvou o úvere č. XXXXXXXXX a Všeobecnými podmienkami úveru a zistil tento skutkový stav:

Navrhovateľ na osvedčenie svojho nároku predložil zmenku vystavenú odporom dňa 21.8.2009 s nasledovnými údajmi: Označenie: jedná sa o zmenku Číslo zmluvy: XXXXXXXXX Meno, priezvisko, rodné číslo a podpis vystaviteľa - odporcu Miesto vystavenia: v Spišskej Novej Vsi Dátum vystavenia: 21.8.2009 Zmenková suma: 404,- eur Vyhlásenie vystaviteľa: zaplatím za túto zmenku pri predložení na rad: POHOTOVOSŤ s.r.o., IČO: 35 807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava sumu štyristoštyri eur a zmenkový úrok 0,25 % denne od 25.7.2010 Splatné: POHOTOVOSŤ s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava Doložka: „bez protestu“, „na platenie predložiť v lehote štyroch rokov od vystavenia“ Na rube zmenky sa nachádza indosament (rubopis), ktorým bola zmenka prevedená na navrhovateľa.

Zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 21.8.2009 bolo zistené, že predchodca navrhovateľa spoločnosť Pohotovosť, s.r.o., Bratislava ako veriteľ poskytla odporcovi ako dlžníkovi úver vo výške 250,- eur. Odporca ako dlžník sa zmluvne zaviazal zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 210,- eur t.j. celkovo čiastku 460,- eur v 10 mesačných splátkach po 46,- eur, počnúc od 22.9.2009. Pred podpismi na zmluve sa nachádza vyhlásenie dlžníka o tom, že sa oboznámil a súhlasí s obsahom zmluvy o úvere, ako aj obsahom plnomocenstiev v nej uvedených a súhlasí so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, ktoré sú na zadnej strane tejto zmluvy, nemá k ním žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať.

Všeobecné podmienky poskytnutia úveru v článku 14 obsahujú Dohodu o vyplnení zmenky v tomto znení: Na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky (ďalej aj ako vystaviteľ) vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi (ďalej aj ako remitent) vystavil vystaviteľ zmenku, v ktorej nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Ručiteľ je z takto vystavenej zmenky zaviazaný ako zmenkový ručiteľ. Zmluvné strany a ručiteľ sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane celý dlh splatný okamžite t.j. keď dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok, alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo časť poslednej splátky. Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na zmenke remitent tak, že ním bude deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal splatný celý dlh.

Podľa článku 2 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 zo dňa 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej Nariadenie č. 861/2007), toto nariadenia sa uplatňuje v občianskych a obchodných veciach pri cezhraničných sporoch bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu, v ktorých hodnota pohľadávky v čase doručenia tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky príslušnému súdu alebo tribunálu nepresahuje 2 000,- eur bez akýchkoľvek úrokov, výdavkov a nákladov. Neuplatňuje sa najmä na daňové, colné ani správne veci ani na zodpovednosť štátu za konanie alebo nečinnosť pri výkone štátnej moci.

Podľa čl. 5 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a rady ES č. 861/2007 z 11.07.2007 o európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej Nariadenie), európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je písomné. Súd alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné alebo ak o to požiada niektorá zo strán. Súd alebo tribunál môže takúto žiadosť odmietnuť, ak sa domnieva, že vzhľadom na okolnosti prípadu ústne pojednávanie zjavne nie je potrebné pre spravodlivé vedenie konania. Dôvody odmietnutia sa uvedú písomne. Iba proti rozhodnutiu súdu alebo tribunálu o odmietnutí takejto žiadosti nemožno samostatne podať opravný prostriedok.

Podľa čl. 5 ods.2 Nariadenia, po doručení správne vyplneného tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky súd alebo tribunál vyplní časť I vzorového tlačiva C na odpoveď, ako je uvedené v prílohe III. Kópia tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky a v prípade potreby podporných dokumentov spolu s vyplneným tlačivom na odpoveď sa doručí odporcovi v súlade s článkom 13. Tieto dokumenty sa odošlú do 14 dní od doručenia správne vyplneného tlačiva na uplatnenie pohľadávky.

Podľa čl. 7 ods.1 Nariadenia do 30 dní od doručenia odpovede odporcu alebo navrhovateľa v lehotách ustanovených v článku 5 ods. 3 alebo 6 súd alebo tribunál vydá rozsudok alebo: a) v rámci stanovenej lehoty, ktorá nesmie presiahnuť 30 dní, si vyžiada od strán ďalšie podrobnosti týkajúce sa pohľadávky; b) vykoná dôkazy v súlade s článkom 9 alebo c) predvolá strany na pojednávanie, ktoré sa uskutoční do 30 dní od predvolania.

Podľa čl. 7 ods. 2 Nariadenia, súd alebo tribunál vydá rozsudok buď do 30 dní od uskutočnenia ústneho pojednávania, alebo po doručení všetkých potrebných informácii na vydanie rozsudku. Rozsudok sa doručí stranám v súlade s článkom 13.

Podľa článku 16 Nariadenia, trovy konania znáša strana, ktorá nemala v konaní úspech. Súd alebo tribunál však neprisúdi úspešnej strane trovy konania, ktoré sú neúčelné alebo ktoré sú neprimerané voči pohľadávke.

Podľa čl. 19 Nariadenia, pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.

Podľa Zákon zmenkový a šekový, vo zmenke zročnej na videnie alebo na určitý čas po videní môže vystaviteľ ustanoviť zúrokovanie zmenkovej sumy. V inej zmenke platí táto doložka za nenapísanú. Úrokovú mieru treba udať vo zmenke; ak chýba tento údaj, platí úroková doložka za nenapísanú. Úrok sa počíta od dáta vystavenia zmenky, pokiaľ nie je určený deň iný.

Podľa ustanovenia Zákon zmenkový a šekový, každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno previesť indosamentom (rubopisom).

Podľa ustanovenia Zákon zmenkový a šekový, indosamentom sa prevádzajú všetky práva zo zmenky.

Podľa ustanovenia Zákon zmenkový a šekový, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka.

Podľa ustanovenia Zákon zmenkový a šekový, majiteľ môže postihom žiadať:

1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokmi, ak boli dojednané; 2. šesťpercentové úroky odo dňa zročnosti; 3. trovy protestu a podaných správ, ako aj ostatné trovy; 4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.

Podľa ustanovenia Zákon zmenkový a šekový, vlastná zmenka obsahuje:

1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná; 2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu; 3. údaj zročnosti; 4. údaj miesta, kde sa má platiť; 5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť; 6. dátum a miesto vystavenia zmenky; 7. podpis vystaviteľa.

Podľa ustanovenia , , , Zákon zmenkový a šekový, listina, v ktorej chýba niektorá náležitosť uvedená v predchádzajúcom paragrafe, nie je platná ako vlastná zmenka, s výhradou prípadov uvedených v nasledujúcich odsekoch. O vlastnej zmenke, v ktorej niet údaja zročnosti, platí, že je zročná na videnie. Ak niet osobitného údaja, platí, že miesto vystavenia zmenky je miestom platobným a zároveň miestom vystaviteľovho bydliska. Ak nie je vo vlastnej zmenke udané miesto vystavenia, platí, že bola vystavená v mieste, uvedenom pri mene vystaviteľa.

Podľa ustanovenia , Zákon zmenkový a šekový, pokiaľ to neodporuje povahe vlastnej zmenky, platia pre ňu ustanovenia dané pre cudziu zmenku o indosamente (§ až 20), zročnosti (§ až 37), platení (§ až 42), postihu pre neplatenie (§ až 50, 52 až 54), platení pre česť (§, 59 až 63), odpisoch (§ a 68), zmenách (), premlčaní (§ a 71), dňoch pracovného pokoja, počítaní lehôt a zákazu dní odkladu (§ až 74). Pre vlastnú zmenku platia ďalej ustanovenia o cudzích zmenkách splatných u tretej osoby alebo v inom mieste než je bydlisko zmenečníka (§ a 27), o úrokovej doložke (), o nesrovnalostiach v údajoch zmenkovej sumy (), o následkoch podpisu zmenky za podmienok , o následkoch podpísania osobou, ktorá konala bez oprávnenia zastupovať alebo ktorá prekročila takéto oprávnenia (), a o blankozmenke ().

Predmetom tohto konania je nárok navrhovateľa na zaplatenie istiny vo výške 404,- eur s príslušenstvom, ktorý si navrhovateľ uplatnil ako nárok z ním predloženej zmenky vystavenej dňa 21.8.2009. Z navrhovateľom predloženej zmenky je zrejme, že táto zabezpečovala pôvodne úver zo zmluvy č. XXXXXXXXX zo dňa 21.8.2009. V súvislosti s vykonaním dokazovania oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov súd poukazuje na to, že cieľom Nariadenia nie je obmedziť súdy pri zadovážení si dôkazov potrebných pre rozhodnutie vo veci. Z článkov 8 a 9 Nariadenia vyplýva, že aj v konaniach s nízkou hodnotou sporu je zachovaná možnosť súdu vykonať potrebné dokazovanie a nariadiť pojednávanie, ak to považuje za potrebné. Ustanovenie umožňuje pritom vykonať súdu aj dôkazy, ktoré neboli navrhované účastníkmi konania, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Vykonaným dokazovaním súd dospel jednoznačne k záveru, že Zmluva o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 21.8.2009 uzavretá medzi predchodcom navrhovateľa ako veriteľom a odporcom ako dlžníkom je spotrebiteľskou zmluvou podľa osobitných ustanovení , ako aj všeobecných ustanovení , platných v čase uzatvorenia tejto zmluvy.

V danej veci, poukazujúc na odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu, právnym názorom ktorého je tunajší súd podľa viazaný, súd neposudzoval zmenku predloženú navrhovateľom z hľadiska právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa, ale podľa Zmenkového a šekového zákona.

Pre nárok uplatnený na základe uvedeného zákona stačí, ak je zmenka, ktorá je v origináli predložená navrhovateľom platná a obsahuje všetky náležitosti vlastnej zmenky upravené v § 75 Zákona zmenkového a šekového. Je zrejme, že v danej veci zmenka bola prevedená predchodcom navrhovateľa spoločnosťou Pohotovosť s.r.o. na navrhovateľa, ktorý ako jej nový majiteľ nadobudol všetky práva zo zmenky.

Posudzovanie prípadného základného vzťahu medzi uvedenou spoločnosťou a odporcom, by bolo možné vtedy, ak by odporca vzniesol voči navrhovateľovi ako novému majiteľovi námietky, že pri nadobúdaní zmenky konal vedome v zlej viere a na škodu odporcu, čo by musel v konaní aj preukázať. V predmetnej veci zo strany odporcu žiadne takéto výhrady, resp. námietky uplatnené neboli. Súd preto poukazujúc na právny názor odvolacieho súdu, nárok navrhovateľa posudzoval len ako nárok zo zmenky, keďže zo strany odporkyne nebolo v konaní tvrdené a teda ani preukázané, aby navrhovateľ ako

majiteľ zmenky pri jej nadobudnutí konal nepoctivo a vedome na škodou odporcu. Súd sa tak zaoberal len tým, či vystavená zmenka má všetky náležitosti platnej zmenky.

Navrhovateľom predložená zmenka obsahuje označenie, že ide o zmenku, je vyjadrená v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná, je v nej uvedený bezpodmienečný sľub zaplatiť konkrétnu peňažnú sumu, údaj zročnosti, miesto kde sa má plniť a tiež meno resp. na rad koho sa má platiť. Taktiež obsahuje dátum, miesto a podpis vystaviteľa. Zmenka teda spĺňa formálne náležitosti zmenky vyžadované ustanovením § 75 Zákona zmenkového a šekového okrem údaja zročnosti (splatnosti). Absenciu tohto údaja však zmenkový a šekový zákon nesankcionuje neplatnosťou zmenky, pretože podľa ustanovenia § 76 ods. 1 a 2 uvedeného zákona sa v prípade zmenky, v ktorej nie je uvedený dátum splatnosti jedná o zmenku splatnú na videnie tzv. vistazmenku, ktorú musí vystaviteľ preplatiť pri jej predložení (§ 34 ods. 1 Zákona zmenkového a šekového). Z predloženej zmenky nepochybne vyplýva, že bola vystavená odporcom a jej splatnosť je vymedzená formuláciou "zaplaťte pri predložení".

Keďže navrhovateľ zmenku nadobudol indosamentom (rubopisom), stal sa riadnym majiteľom zmenky. V konaní nebolo preukázané, aby pri jej nadobudnutí navrhovateľ konal vedome na škodu odporcu a preto súd jeho návrhu vyhovel a v zmysle § 48 ods. 1 v spojení s § 77 ods. 1 Zákona zmenkového a šekového mu priznal i právo postihom žiadať od odporcu zaplatenie zmenkovej sumy so 6 % ročným úrokom, tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, ako aj právo na zmenkovú odmenu vo výške 1/3 zmenkovej sumy.

Navrhovateľ, okrem už uvedeného sa návrhom domáhal priznania aj zmenkového úroku. V zmenkách splatných na videnie môže vystaviteľ ustanoviť zúrokovanie zmenkovej sumy. Úroková miera bola v predmetnej zmenke uvedená sadzbou 0,25 % denne, čo predstavuje úrok vo výške 91,25 % ročne. Zmenkový zákon výšku úrokovej miery, ktorú je možné ustanoviť vo vistazmenke neupravuje, jej určenie ponecháva na vystaviteľa. Pokiaľ zmenkový zákon neobsahuje inú úpravu, posudzuje sa platnosť právnych úkonov na zmenke podľa všeobecných ustanovení . Zmenkový úrok, rovnako ako úrok z pôžičky alebo úveru, plní funkciu odmeny za poskytnuté peňažné prostriedky, preto jeho výška musí zodpovedať danému účelu. Účelom úroku je viesť dlžníka k dobrovoľnému plneniu povinnosti, avšak nie k získaniu neprimeraného plnenia v rozpore s dobrými mravmi. Za primeranú odplatu za poskytnutie peňažných prostriedkov nie je možné považovať ročný úrok, ktorý sa v podstate rovná dlžnej istine alebo ju prevyšuje, kedy možno hovoriť už o úžere. Súd preto má za to, že navrhovateľom uplatnený zmenkový úrok je v rozpore s dobrými mravmi podľa a teda v zmysle ustanovenia je neplatný. Preto žalobu v časti požadovaného zmenkového úroku vo výške 0,25% denne zamietol.

Podľa , ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Navrhovateľ bol v konaní úspešný čo do priznanej zmenkovej istiny, 6%-tného ročného úroku zo zmenkovej sumy a zmenkovej odmeny. Neúspech mal v časti nepriznaného zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne z dlžnej sumy. Súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. , podľa ktorého procesný úspech žalobcu v časti týkajúcej sa celej žalovanej pohľadávky a jeho neúspech iba v príslušenstve žalovanej pohľadávky (úrokoch z omeškania) nemožno v odôvodnených prípadoch (pri rozhodovaní o náhrade trov konania) považovať za neúspech v pomerne nepatrnej časti podľa , ale za čiastočný úspech podľa . Navrhovateľ mal neúspech čo do priznania zmenkového úroku, ktorý niekoľkonásobne prevyšuje žalovanú istinu teda nejde len o nepatrnú časť a preto súd konštatuje, že vo veci mal úspech len čiastočný. Z uvedených dôvodov súd navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal.

Podľa , o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Odporkyňa nepodala návrh na náhradu trov konania. Vzhľadom k tomu, poukazujúc na citované ustanovenie, súd o náhrade jej trov nerozhodoval.

Podľa § 160 ods. 1 O.s.p, ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Príjmom odporkyne sú len dávky v hmotnej núdzi, má vyživovaciu povinnosť k dieťaťu. Z tohto dôvodu, ako aj z dôvodu výšky priznanej istiny navrhovateľovi, súd povolil odporkyni zaplatiť priznanú istinu, úrok a zmenkovú odmenu v splátkach tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku s tým, že nezaplatením čo i len jednej splátky sa stane splatným celý dlh.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 250a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/95 Z.z. v platnom znení o súdnych exekútoroch a exekučnom poriadku.