Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_35C-539-2015.pdf
PDF · 81.67 KB
No categories available
35C/539/2015
Uznesenie
Okresný súd Galanta v právnej veci navrhovateľa: S. D., nar. X.XX.XXXX, bytom A. XXX/XX, XXX XX Š., zast. advokátom Mgr. Ondrejom Bartošovičom, so sídlom Pázmáňa 2020/30, 927 01 Šaľa, proti odporcovi: C.. H. H., nar. XX.X.XXXX, bytom K.Á. XXXX/X, XXX XX R., o určenie neplatnosti právnych úkonov, o nariadení predbežného opatrenia, takto
rozhodol:
Súd nariaďuje toto predbežné opatrenie :
Odporca je povinný dočasne nescudzovať, nezaťažovať a nenakladať s nehnuteľnosťami evidovanými Okresným úradom Š. - katastrálnym odborom na Liste vlastníctva č. XXXX v katastrálnom území Š., obec Š., okres Š., ako:
- byt č. XX, na X. S., vo vchode XX, v bytovom dome č. XXX na ul. A. N. Š., postavený na parcele E. L. Č.. XXX/X - Bytový dom
- spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a zariadeniach domu (podiel 152/10000)
- spoluvlastnícky podiel k pozemku parc. č. XXX/X, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX Z.2 (podiel 152/10000) a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.
Odporca je povinný zdržať sa konania, ktoré by smerovalo k vyprataniu nehnuteľností evidovaných Okresným úradom Š. - katastrálnym odborom na Liste vlastníctva č. XXXX v katastrálnom území Š., obec Š., okres Š., ako:
- byt č. XX, na X. S., vo vchode XX, v bytovom dome č. XXX na ul. A. N. Š., postavený na parcele E. L. Č.. XXX/X - Bytový dom
- spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a zariadeniach domu (podiel 152/10000)
- spoluvlastnícky podiel k pozemku parc. č. XXX/X, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX Z.X (podiel 152/10000) navrhovateľom a jeho rodinou a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.
odôvodnenie:
Navrhovateľ, cestou svojho právneho zástupcu, návrhom doručeným na tunajší súd dňa 12.8.2015 žiada, aby súd určil, že kúpna zmluva zo dňa 15.1.2015, nájomná zmluva zo dňa 15.1.2015, zmluva o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 15.1.2015, zmluva o pôžičke zo dňa 15.1.2015 uzavreté medzi navrhovateľom a odporcom sú neplatné. Ďalej žiadal, aby súd určil, že navrhovateľ je vlastníkom nehnuteľností: byt č. XX, na X. S., vo vchode XX, v bytovom dome č. XXX na ul. A. N. Š., postavený na parcele E. L. Č.. XXX/X - Bytový dom, spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a zariadeniach domu (podiel 152/10000), spoluvlastnícky podiel k pozemku parc. č. XXX/X, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX Z.X (podiel 152/10000) a navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť odporcovi sumu 16.916,- Eur, do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. V podanom návrhu navrhovateľ uviedol, že bol podvodným spôsobom pripravený o vlastnícke právo k nehnuteľnosti. Odporca mu sľúbil poskytnúť pôžičku, no namiesto toho ho pripravil o predmet jeho
vlastníctva a navyše s ním uzavrel zmluvu o pôžičke, ktorá však navrhovateľovi nikdy poskytnutá nebola. Navrhovateľ v snahe vyriešiť svoje finančné problémy sa mal s odporcom dohodnúť, že mu odporca poskytne pôžičku vo výške 20.000,- Eur, ktorá bude zabezpečená zriadením zmluvy o záložnom práve na nehnuteľnosti vo vlastníctve navrhovateľa, špecifikovanej vyššie. Navrhovateľ ako jednoduchý človek bez vzdelania a právneho povedomia podpísal odporcom pripravené dokumenty, pričom až po niekoľkých dňoch po ich preštudovaní zistil, že podpísal 4 rôzne dokumenty - kúpnu zmluvu, ktorou previedol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na odporcu, zmluvu o budúcej zmluve, ktorou si dohodol budúcu spätnú kúpu nehnuteľnosti, nájomnú zmluvu, ktorou sa stal nájomcom tejto nehnuteľnosti a zmluvu o pôžičke, ktorou si mal požičať ďalších 7.500,- Eur, pričom všetky tieto dokumenty boli podpísané v ten istý deň, t.j. 15.1.2015. Ústna dohoda navrhovateľa a odporcu znela tak, že podpíšu záložnú zmluvu, ktorou sa zriadi na nehnuteľnosti záložné právo v prospech odporcu a zmluvu o pôžičke v sume 20.000,- Eur, ktorá bude poskytnutá tak, že v časti 13.306,- Eur bude vyplatená spol. G. L., K..Q..X.. a v sume 2.360,- Eur bude vyplatená spoločnosti R., K..Q..X.., na urovnanie dlhu za náklady spojené s užívaním bytu a zvyšná suma 4.334,- Eur bude vyplatená k rukám navrhovateľa. Odporca však uviedol navrhovateľa do omylu, že podpisuje zmluvu o pôžičke, ale predložil mu k podpisu kúpnu zmluvu, ktorá síce obsahuje stranami dohodnutý spôsob distribúcie sumy 20.000,- Eur, jej predmetom však je prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktorý navrhovateľ nezamýšľal. Na uvedenej zmluvy odporca vyplatil sumu 13.306,- Eur spoločnosti G. L., K..Q..X.., sumu 2.360,- Eur spoločnosti R., s.r.o., avšak navrhovateľovi namiesto sumy 4.334,- Eur vyplatil len 1.250,- Eur. Navrhovateľ je dôverčivý človek a bol v časovom strese a predložené dokumenty si neprečítal, nakoľko mu ani neboli predložené k nahliadnutiu. Navrhovateľ bol ľstivo uvedený do omylu a spôsobil právny následok, ktorý spôsobiť nezamýšľal. Medzi predloženými dokumentmi bola i zmluva o pôžičke z 15.1.2015, podľa ktorej si mal navrhovateľ od odporcu požičať sumu 7.500,- Eur. Navrhovateľovi na základe tejto zmluvy nebola vyplatená žiadna suma. Celkovo tak mal navrhovateľ od odporcu obdržať 27.500,- Eur, obdržal však len sumu 16.916,- Eur. Zároveň navrhovateľ v deň podpisu zmlúv podpísal aj zmluvu o budúcej kúpnej zmluve z 15.1.2015, ktorou sa zaviazal, že nehnuteľnosť kúpi naspäť do svojho vlastníctva do 10 dní od nadobudnutia vlastníckeho práva odporcom, a to za kúpnu cenu 27.500,- Eur, teda za sumu, ktorá mala byť údajne poskytnutá. Opäť ide o právny úkon urobený v omyle, keďže navrhovateľ nevedel, že podpisuje zmluvu o budúcej zmluve. Navrhovateľ a odporca zároveň dňa 15.1.2015 uzavreli aj nájomnú zmluvu, ktorou sa navrhovateľ stal nájomcom nehnuteľnosti, ktorú práve predal s tým, že po 3 mesiacoch trvania nájmu sa zaviazal splácať nájomné vo výške 1.000,- Eur mesačne, čo je nájomné o 500% vyššie, než je trhové nájomné. Týmto spôsobom odporca zbavil navrhovateľa nehnuteľnosti a navyše ho zaviazal k vráteniu fiktívnej pôžičky vo výške 7.500,- Eur, pričom aj z dohodnutých 20.000,- Eur mu zaplatil o 3.096,- Eur menej. Všetky 4 zmluvy sú neplatné pre rozpor s dobrými mravmi, nakoľko odporca dosiahol ich uzavretie zo strany navrhovateľa ľsťou, a zároveň boli všetky podpísané navrhovateľom v omyle, že súbor dokumentov, ktorý podpisuje, spôsobí iné právne účinky než tie, ktoré navrhovateľ zamýšľal spôsobiť. Naliehavý právny záujem na určení neplatnosti právnych úkonov je daný tým, že je ohrozené vlastnícke právo navrhovateľa a zároveň navrhovateľ potrebuje poznať skutočnú výšku jeho dlhu voči odporcovi. Zároveň hrozí riziko nárastu dlhu do obrovskej výšky z dôvodu neplatnej nájomnej zmluvy.
Okrem návrhu vo veci samej navrhovateľ zároveň požiadal o nariadenia predbežného opatrenia v znení ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia. Návrh odôvodnil tým, že odporcovi je potrebné nariadiť odporcovi, aby s nehnuteľnosťami nenakladal, nakoľko môže dôjsť k významnej ujme na právach navrhovateľa napr. ďalším scudzením nehnuteľnosti, zaťažením nehnuteľnosti iným spôsobom napr. záložným právom, či nájomným vzťahom, pričom podstatná je aj skutočnosť, že navrhovateľ spolu s rodinou v predmetných nehnuteľnostiach naďalej žije, pričom by mohli byť prípadným nakladaním dotknuté aj práva tretích osôb, napríklad nadobúdateľa týchto nehnuteľností. Zároveň je potrebné odporcovi nariadiť, aby sa zdržal akéhokoľvek konania, ktoré by smerovalo k vyprataniu nehnuteľností navrhovateľom a jeho rodinou, nakoľko právo navrhovateľa na bývanie je už ohrozené, keď odporca sa mu už prostredníctvom právneho zástupcu začal vyhrážať z dôvodu neplatenia 1.000,- Eur nájomného vyprataním bytu.
Podľa § 102 ods. 1 O.s.p., ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz.
Podľa § 75 ods. 1 O.s.p., predbežné opatrenie nariadi súd na návrh. Návrh nie je potrebný, ak ide o predbežné opatrenie na konanie, ktoré môže súd začať i bez návrhu.
Podľa § 75 ods. 2 O.s.p., návrh má okrem náležitostí návrhu podľa § 79 ods. 1 obsahovať opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Z návrhu musí byť zrejmé, čoho sa mieni navrhovateľ domáhať návrhom vo veci samej. Návrh musí ďalej obsahovať aj označenie fyzickej osoby, ktorej má byť maloleté dieťa zverené do starostlivosti, alebo označenie zariadenia na výkon rozhodnutia súdu, do ktorého má byť maloleté dieťa umiestnené. Návrh podľa odseku 8 musí obsahovať aj výšku zábezpeky na náhradu ujmy.
Podľa § 75 ods.4 O.s.p., o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, ktorý má náležitosti podľa odseku 2, rozhodne súd bezodkladne najneskôr do 30 dní po doručení návrhu.
Podľa § 75 ods. 6 O. s. p., súd môže vydať rozhodnutie o predbežnom opatrení aj bez výsluchu účastníkov a bez nariadenia pojednávania.
Podľa § 75 ods. 8 O.s.p., o nariadení predbežného opatrenia rozhodne súd aj bez vyjadrenia ostatných účastníkov. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia doručí súd ostatným účastníkom až spolu s uznesením, ktorým bolo predbežné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na nariadenie predbežného opatrenia odmietnutý alebo zamietnutý, nedoručuje súd ostatným účastníkom uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí, ani prípadné odvolanie navrhovateľa; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo nariadené predbežné opatrenie.
Podľa § 75 ods. 9 O.s.p., rozhodnutie o predbežnom opatrení súd odošle najneskôr do troch dní od jeho nariadenia. Ak je návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietnutý, súd odošle rozhodnutie do troch dní od jeho vydania.
Podľa § 76 ods. 1 O.s.p., predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby a) platil výživné v nevyhnutnej miere; b) odovzdal dieťa do starostlivosti druhého z rodičov alebo do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti; c) poskytol aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje; d) zložil peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde; e) nenakladal s určitými vecami alebo právami; f) niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal, g) nevstupoval dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivý z násilia, h) sa zdržal konania, ktorým porušuje alebo ohrozuje právo duševného vlastníctva.
Podľa 76 ods. 3 O.s.p., ak súd návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v celom rozsahu vyhovie a stotožňuje sa so skutkovými a s právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, súd to skonštatuje v odôvodnení a ďalšie dôvody nemusí uvádzať.
Navrhovateľ predbežného opatrenia musí mať právny záujem na predbežnom opatrení, t.j. musí osvedčiť potrebnosť dočasnej úpravy pomerov účastníkov. Súd poskytuje zabezpečenie prostredníctvom predbežného opatrenia len v prípade, keď obsah jeho výroku neporušuje žiadne ústavou zaručené právo alebo slobodu, teda za predpokladu, že postupom súdu alebo obsahom výroku nedochádza k zásahu do práv a slobôd garantovaných ústavou (ústavnými zákonmi). Pri rozhodovaní o takejto dočasnej úprave sa vychádza len zo stavu, ktorý je tu v čase rozhodovania o návrhu na predbežné opatrenie. Ten, kto sa domáha vydania predbežného opatrenia, musí osvedčiť, že tu je daný právny záujem. Danosť právneho záujmu sa skúma so zreteľom na splnenie predpokladov opodstatnenosti takéhoto súdneho rozhodnutia, avšak dominuje predovšetkým osvedčenie toho, že nariadením predbežného opatrenia sa dosiahne účel ochrany poskytovanej súdom v konaní.
Predbežné opatrenie nie je konečným rozhodnutím a jeho účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov do doby, než súd vydá vo veci konečné rozhodnutie. Už v návrhu na jeho vydanie musia
byť osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie nebezpečenstva bezprostrednej ujmy. Spravidla sa teda má zato, že pri nariaďovaní predbežného opatrenia sa nedokazuje ale osvedčuje tvrdenie navrhovateľa. To v podstate znamená, že nárok nemusí byť nepochybne preukázaný ale aspoň tvrdenia navrhovateľa musia byť súdu dôkazmi osvedčené. Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje len najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pod potrebou dočasnej úpravy účastníkov sa rozumie stav vzťahov účastníkov, ktorý neznesie odklad.
Vychádzajúc z tvrdení navrhovateľa uvedených v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a vyplývajúcich z predložených listinných dôkazov, mal súd za preukázanú a osvedčenú potrebu dočasnej úpravy pomerov medzi účastníkmi konania, ako aj skutočnú, oprávnenú a dôvodnú existenciu obavy navrhovateľa o nedotknuteľnosť jeho vlastníckeho práva a neoprávnený zásah do neho. V danom prípade nejde len o obavu, že by k strate vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam uvedených vo výroku daného uznesenia, len mohlo dôjsť, ale o reálne existujúcu skutočnosť, nakoľko k nemu už došlo, pretože ako vlastník predmetných nehnuteľností je už na liste vlastníctva vedený odporca. Dané predbežné opatrenie má zabrániť najmä tomu, aby nebolo zasiahnuté aj právo navrhovateľa na nedotknuteľnosť jeho obydlia a aby on spolu so svojou rodinou neprišli o miesto ich trvalého pobytu, a nemali tak kde bývať, a to až do času, kým súd nerozhodne vo veci samej. Súd teda dospel k záveru, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia je dôvodný, v plnom rozsahu sa stotožnil s tvrdeniami navrhovateľa v ňom uvedenými, a rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia.
Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, a čoho sa odvolateľ domáha ( ako má odvolací súd rozhodnúť ). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.