Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5To-144-2023.pdf
PDF · 97.39 KB
Case nature
Area
Subarea
5To/144/2023
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kristíny Ferencziovej a sudcov JUDr. Martina Žovinca a Mgr. Michala Polláka, v trestnej veci obžalovaného: A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., bytom D. XX, E., F., pre prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 11.05.2023, sp. zn. 10T/6/2021, na verejnom zasadnutí konanom dňa 27.6.2024 takto
rozhodol:
Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX, zamieta.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Trnava (ďalej aj len ako „okresný súd“) zo dňa 11.05.2023, sp. zn. 10T/6/2021 bol obžalovaný A. B. uznaný za vinného nasledovne: „Obžalovaný A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., bytom D. XX, E., F. s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e 1. v čase od 13.08.2018 do 29.08.2018 obvinený A. B. na odpočívadle čerpacej stanice OMV Zeleneč na diaľnici v smere do Bratislavy a ďalších miestach vylákal od C. D. finančné prostriedky vo výške 20.000,- EUR tak, že sa vydával za zástupcu obchodnej spoločnosti Invest truck moto, s.r.o. so šidlom Bradlanská 27, 917 04 Trnava, IČO: 36 675 474, ktorej konateľom je osoba G. F. a predstieral, že má skúsenosti, známosti a dokáže v Bratislave za sumu 1.250,- EUR za kontajner zabezpečiť preclenie tovaru z tretích krajín s jeho prepustením do voľného obehu s podmienečným oslobodením od DPH (dane z pridanej hodnoty), na základe čoho s ním C. D. uzatvoril ústnu dohodu, pričom za realizáciu týchto služieb požadoval obvinený A. B. uhradiť zálohovú platbu vo výške 20.000,- EUR, ktorú C. D. prostredníctvom H. I. v J. a G. D. v J. v dňoch 23.08.2018 a 27.08.2018 uhradil na účet číslo K. XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vedený v L. M. banke, a.s. patriaci obchodnej spoločnosti Invest truck moto s.r.o., ktoré mu predložil obvinený A. B., pričom však bolo zistené, že obchodná spoločnosť Invest truck moto, s.r.o. takéto činnosť zabezpečiť nevie, nakoľko uvedená spoločnosť sa takouto činnosťou nezaoberá a ani nikdy nezaoberala a jedná sa o podnikateľsky neaktívnu spoločnosť, v mene ktorej v minulosti pod názvom Všeobecná záchranná služba, s.r.o. konal samotný obvinený A. B. a následne túto previedol na osobu G. F., t.j. osobu bez znalosti z oblasti preclenia tovaru z tretích krajín, s cieľom vyhnúť sa prípadnej zodpovednosti za konanie tejto obchodnej spoločnosti, pričom obvinený A. B. už v čase uzatvorenia ústnej dohody konal s vedomím, že dohodnuté služby realizovať nebude, za týmto účelom na Colnom úrade v Bratislave nikoho neoslovil a finančné prostriedky z účtu obchodnej spoločnosti Invest truck moto, s.r.o. vybral prostredníctvom troch platobných kariet vydaných k účtu tejto spoločnosti z bankomatu L. M. banke, a.s. na Štefánikovej ulici v Trnave, tieto si ponechal a minul pre vlastnú potrebu, čím spôsobil C. D., bytom N. O., škodu vo výške 20.000,- EUR, 2. obvinený A. B. dňa XX.XX.XXXX na A. P. L. XX N. Q., po predchádzajúcej komunikácii a ústnej dohode, vystupujúc v mene obchodnej spoločnosti Invest truck moto, s.r.o. so šidlom Bradlanská 27, 917 04 Trnava, IČO: 36 675 474, ktorej konateľom je osoba G. F., uzatvoril s obchodnou spoločnosťou CityRent, s.r.o., so sídlom Ľubochnianska 4, 831 04 Bratislava - Nové Mesto, IČO: 50 712 477 v zastúpení konateľom D. G. R., Zmluvu o sprostredkovaní podľa § 642 a nasl. Obchodného zákonníka, v ktorej sa zaviazal, že ako sprostredkovateľ zabezpečí pre záujemcu - obchodnú spoločnosť CityRent,
s.r.o. uzavretie zmluvy o dielo s treťou stranou na dodávku finančnej hotovosti vo výške 3.000.000,- EUR ako nenávratný finančný príspevok - finančný grant z prostriedkov Európskej únie, ktorý bude možné použiť na rozvoj činnosti záujemcu, pričom hotovosť bude postupne zasielaná od 01.11.2019 do 01.11.2025 na účet záujemcu, kedy za sprostredkovanie uzavretia takejto zmluvy o dielo požadoval zaplatenie finančnej zálohy vo výške 10.500,- EUR, ktorú následne prijal od záujemcu dňa 15.01.2019, ktorý ju zaslal prevodom na nim uvedený bankový účet obchodnej spoločnosti Invest truck moto, s.r.o. vedený v L. M. banke, a.s. IBAN: K. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, odkiaľ túto finančnú hotovosť následne za pomoci G. F. vybral nasledujúci deň t. j. 16.01.2019, no aj napriek tomu uzavretie zmluvy o dielo s treťou stranu doposiaľ nesprostredkoval, kedy bolo zistené, že jeho tvrdenia o tom, že spracováva pre jednotlivé obchodné spoločnosti projekty, na základe ktorých je možné uchádzať sa o dotácie z európskych fondov pre podporu a rozvoj podnikania sú nepravdivé, kedy nie je v možnostiach obvineného ani obchodnej spoločnosti Invest truck moto, s.r.o. takéto sprostredkovanie zabezpečiť, nakoľko uvedená spoločnosť sa takouto činnosťou nezaoberá a ani nikdy nezaoberala a jedná sa o podnikateľsky neaktívnu spoločnosť, v mene ktorej v minulosti pod názvom Všeobecná záchranná služba, s.r.o. konal samotný obvinený A. B. a následne túto previedol na osobu G. F., t.j. osobu bez znalosti z oblasti podnikania a eurofondov, s cieľom vyhnúť sa prípadnej zodpovednosti za konanie tejto obchodnej spoločnosti, čim uvedeným konaním, s plným vedomím, že dohodnuté služby realizovať nebude, si ponechal finančné prostriedky a tieto minul pre vlastnú potrebu, čím uviedol do omylu konateľa obchodnej spoločnosti CityRent, s.r.o. a uvedenej spoločnosti spôsobil celkovú škodu vo výške 10.500,- EUR, t e d a v bode 1 sa na škodu cudzieho majetku obohatil tým, že uviedol iného do omylu a spôsobil tak na cudzom majetku väčšiu škodu, v bode 2 sa na škodu cudzieho majetku obohatil tým, že uviedol iného do omylu a spôsobil tak na cudzom majetku väčšiu škodu, č í m s p á c h a l v bode 1 prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona,
v bode 2
prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona. 2. Za to súd obžalovanému uložil trest nasledovne: „Podľa § 221 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l) Trestného zákona, § 37 písm. h), § 38 ods. 2 Trestného zákona, na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd obžalovanému A. B. výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá na skúšobnú dobu 3 (tri) roky a zároveň sa mu podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona nariaďuje probačný dohľad nad správaním obžalovaného na dobu 3 (tri) roky. Podľa § 51 ods. 4 písm. d) Trestného zákona per analogiam sa ukladá povinnosť obžalovanému A. B., nar. XX.XX.XXXX nahradiť v skúšobnej dobe poškodenému C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom ul. O. L. XX, N. O., spôsobenú škodu vo výške 20.000,- Eur (dvadsaťtisíc eur) a poškodenej spoločnosti CityRent, s. r. o., so sídlom Ľubochnianska 4, 831 04 Bratislava - Nové Mesto, IČO: 50 712 477, spôsobenú škodu vo výške 10.500,- Eur (desaťtisíc päťsto eur).“ 3. Zároveň tiež rozhodol o nárokoch na náhradu škody: „Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku súd poškodeného C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom ul. O. L. XX, N. O., zo zvyškom náhrady škody odkazuje na civilný proces. Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku súd poškodenú spoločnosť CityRent, s. r. o., so sídlom Ľubochnianska 4, 831 04 Bratislava - Nové Mesto, IČO: 50 712 477, zo zvyškom náhrady škody odkazuje na civilný proces.“ 4. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný čo do výroku o treste a odôvodnil ho prostredníctvom svojho obhajcu nasledovne (citácia): „Proti tomuto rozsudku som čo do výroku o treste podal prostredníctvom svojho obhajcu o d v o l a n i e, ktoré odôvodňujem nasledovnými d ô v o d m i o d v o l a n i a a navrhujem, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v časti trestu zrušil a uložil mi primeraný peňažný trest. Som toho názoru, že vzhľadom na okolnosti prípadu môj postoj k prejednávanej veci ako aj môj čistý register trestov, by úplne postačoval peňažný trest. Ja som deklaroval, že som ochotný škodu nahradiť primeraným spôsobom a v primeranej dobe. Na rozdiel od prvostupňového súdu si nemyslím, že skutočnosť, že som t. č. na
PN, by mala ovplyvniť ukladanie peňažného trestu. Jedná sa o prechodnú záležitosť. Peňažný trest je predsa možné uhradiť aj v splátkach do jedného roka od právoplatnosti rozsudku. Čo sa týka predaja rodinného domu, tak som presvedčený, že úvahy súdu v tomto smere nie sú na mieste a nemali by mať vplyv na druh a výšku trestu. S prejednávanou vecou to nemá nič spoločné a nijako to neovplyvní či už úhradu peňažného trestu alebo náhradu škody.“ 5. Krajský súd v Trnave (ďalej aj len ako „krajský súd“) ako odvolací súd rozhodoval o odvolaní na verejnom zasadnutí, ktoré vykonal za prítomnosti obžalovaného, jeho obhajcu a prokurátora. Obhajcovi a obžalovanému odvolací súd na verejnom zasadnutí oznámil, že nebude rozhodovať o prerušení trestného stíhania obžalovaného z dôvodu prebiehajúceho konania o súlade právnych predpisov podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy SR s poukazom na čl. 144 ods. 2 Ústavy SR vedenom na Ústavnom súde SR. Obhajca obžalovaného poukázal na dôvody odvolania, ktoré uviedol písomne. Má však zato, že z hľadiska jemu známej rozhodovacej praxe Krajského súdu v Trnave by jeho návrhu nebolo vyhovené ani v iných senátoch a preto vznáša námietku zaujatosti voči vec prejednávajúcemu senátu ako aj proti všetkým sudcom tohto súdu z dôvodu, že nebolo rozhodnuté o návrhu na iniciovanie postupu podľa § 283 ods. 5 Trestného poriadku a zároveň podáva návrh na delegovanie veci inému krajskému súdu. 6. Obžalovanému a jeho obhajcovi, ako aj prítomnému prokurátorovi bolo krajským súdom hneď na verejnom zasadnutí oznámené, že o takejto námietke zaujatosti a následne aj o návrhu na delegáciu, konať a rozhodovať nebude. V zmysle ustanovenia § 32 ods. 6 Trestného poriadku o námietke zaujatosti strany, ktorá je založená na tých istých dôvodoch, pre ktoré už raz bolo o takej námietke rozhodnuté, alebo ktorá nebola vznesená bezodkladne podľa § 31 ods. 4 alebo ak je dôvodom námietky len riadny procesný postup orgánov činných v trestnom konaní alebo súdu v konaní, sa nekoná; to platí aj o námietke, ktorá je založená na iných dôvodoch ako dôvodoch podľa § 31. Vzhľadom k tomu, že dôvodom námietky obžalovaného bol procesný postup krajského súdu, ktorým nevyhovel jeho návrhu na prerušenie trestného stíhania, krajský súd o tejto námietke nekonal. Dôvodom na delegáciu veci, teda na odňatie veci a jej prikázanie inému súdu je v zmysle ustanovenia § 23 ods. 1 Trestného poriadku len dôležitý dôvod. Takýmto dôvodom nie je a nemôže byť presvedčenie obžalovaného, že podľa jeho informácií o rozhodovacej praxi iných krajských súdov (okrem Krajského súdu v Trnave) by bolo o jeho návrhu rozhodnuté v jeho prospech na inom krajskom súde. Takýmto dôležitým dôvodom v tomto prípade nie je ani skutočnosť, že sú vylúčení všetci sudcovia príslušného krajského súdu (vec prejednávajúceho), nakoľko vec prejednávajúci senát vylúčený nie je (a ani o obžalovaným vznesenej námietke zaujatosti nerozhodoval, resp. ani o nej rozhodovať nemohol). Následne obžalovaný a obhajca uviedli, žiadajú vyhovieť odvolaniu obžalovaného, zrušiť napadnutý rozsudok v časti výroku o treste a uložiť miernejší trest odňatia slobody, alebo peňažný trest. Prokurátor uviedol, že považuje odvolanie obžalovaného za nedôvodné, a preto ho navrhuje podľa § 319 TP zamietnuť. 7. Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd. Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku: 1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné. 3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že a) súd rozhodol v nezákonnom zložení, b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo c) hlavné pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1. Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Podľa § 321 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby, b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,
c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy, d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona, e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom. 8. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolania v zmysle § 316 ods. 1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku. Odvolanie podal obžalovaný ako oprávnená osoba, v zákonnej lehote a proti výroku o treste. Proti výroku o treste je tento opravný prostriedok prípustný. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a dospel k týmto zisteniam a záverom. 9. Krajský súd vzhľadom na dôvody odvolania prokurátora i obžalovaného smerujúce len čo do výroku o treste a spôsobe jeho výkonu obmedzil svoju prieskumnú povinnosť len na tento výrok. 10. Napadnutým rozsudkom bol obžalovanému uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere dva roky, jeho výkon bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu tri roky a zároveň sa mu podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona nariadený probačný dohľad nad jeho správaním na dobu tri roky. Zároveň mu boli uložené povinnosti nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu. 11. Trestnú sadzbu uvedenú v § 221 ods. 2 Trestného zákona okresný súd neupravoval v jej dolnej ani hornej hranici v zmysle § 38 ods. 2 Trestného zákona. V odôvodnení svojho rozhodnutia vysvetlil, akými právnymi úvahami sa okresný súd spravoval, keď rozhodol o existencii jednej poľahčujúcej a jednej priťažujúcej okolnosti. Zohľadnil, že sa jedná o osobu, u ktorej bolo predchádzajúce odsúdenie zahladené, na to, že obžalovaný vedie riadny rodinný život a je riadne zamestnaný, preto neukladal nepodmienečný trest. Zároveň však zdôvodnil aj uloženie probačného dohľadu nad správaním obžalovaného v skúšobnej dobe a to s ohľadom na zdôraznenie potreby dosiahnutia naplnenia náhrady škody poškodeným. 12. K odvolacej námietke obžalovaného k možnosti znížiť trest (zmierniť), prípadne uložiť alternatívny trest sa v dostatočnom rozsahu vyjadril už okresný súd, nakoľko bola prednesená ako súčasť obrany obžalovaného v konaní pred okresným súdom. S odôvodnením rozhodnutia v tejto otázke (strana 7 a 8 odôvodenia napadnutého rozhodnutia) sa krajský súd v plnej miere stotožňuje, bez potreby jeho opakovania. Naviac dodáva, že v námietke obsiahnuté tvrdenie obžalovaného o prechodnosti jeho práceneschopnosti a teda o tom, že obava z ohrozenia jeho schopnosti nahradiť spôsobenú škodu nie je namieste, sa ukázalo ako minimálne spochybnené, nakoľko práceneschopnosť obžalovaného trvala ešte aj počas odvolacieho konania. K postupu súdu pri ukladaní trestu treba pripomenúť, že peňažný trest nemožno uložiť, ak je zrejmé, že by bol nevymožiteľný, pričom pri skúmaní tejto podmienky uloženia peňažného trestu treba zisťovať aj záväzky obvineného, predovšetkým rozsah jeho zákonnej vyživovacej povinnosti a rozsah povinnosti na náhradu škody, ktoré zásadne majú prednosť pred zaplatením peňažného trestu. 13. Krajský súd považuje úhrnný podmienečný trest odňatia slobody vo výmere dva roky za správny a zákonný. Keďže krajský súd nezistil žiadne dôvody pre zmenu prvostupňového rozhodnutia, odvolanie obžalovaného v zmysle § 319 Trestného poriadku zamietol. 14. Záverom k žiadosti obžalovaného, doručenej krajskému súdu a prednesenej aj jeho obhajcom na verejnom zasadnutí, že súd by mal prerušiť trestné stíhanie s ohľadom na pozastavenie účinnosti novely trestného zákona Ústavným súdom SR, krajský súd uvádza, že sa stotožňuje s názorom (viď Právne listy 12.3.2024, JUDr. Šamko Peter), podľa ktorého pokiaľ ešte konkrétna právna norma účinná nie je, nakoľko ešte neubehla legisvakačná lehota, respektíve jej účinnosť nenastane v dôsledku rozhodnutia ústavného súdu o pozastavení účinnosti právneho predpisu alebo jeho časti, potom nejde o právnu normu, ktorá by bola v praxi použiteľná (ktorá by mohla byť použitá na úpravu právnych vzťahov) a teda ani nemožno hovoriť, že ide o právnu normu, ktorej použitie by mohlo byť rozhodujúce pre rozhodnutie vo veci samej (nedá sa logicky hovoriť o právnej norme, ktorá zatiaľ nebola účinná vôbec, že ide o právnu normu, ktorej použitie je rozhodujúce pre rozhodnutie vo veci samej, nakoľko sa aplikuje stále stará právna norma, pretože jej obsah nebol zatiaľ účinne zmenený, keďže nová právna norma účinnosť zatiaľ nenadobudla). Totiž podľa § 228 ods. 2 písm. e) Trestného poriadku policajt preruší trestné stíhanie, ak ústavný súd alebo Súdny dvor Európskej únie pozastaví účinnosť právneho predpisu alebo jeho časti, ktorého použitie je rozhodujúce pre konanie alebo rozhodnutie vo veci samej. V zmysle uvedeného platí, že novelizácia právneho predpisu (tzv. novela) mení, dopĺňa, či ruší určitú časť skoršieho právneho predpisu. Novela je síce obsahovo viazaná na novelizovaný právny predpis,
avšak je právnym predpisom samostatným. Má preto vlastnú platnosť a aj svoju vlastnú účinnosť. Až odo dňa svojej účinnosti sa jej obsah stáva obsahom právneho predpisu novelizovaného a musí byť použitý v aplikačnej praxi. Až dňom účinnosti novely je novela inkorporovaná do skoršieho právneho predpisu a je pripravená na použitie a až po nadobudnutí účinnosti novely je skorší právny predpis účinný vo svojej zmenenej podobe (Knapp, V.: Teorie práva. Plzeň: Aleš Čeněk, 2024 s. 173 a nasl.). Z ustanovenia § 228 ods. 2 písm. e) Trestného poriadku je pritom zjavné, že sa týka iba prípadov, v ktorých ústavný súd pozastavil účinnosť už účinného právneho predpisu alebo jeho časti. Tento záver nepochybne vyplýva z toho, že musí ísť o pozastavenie právneho predpisu alebo je časti, ktorého „použitie“ je rozhodujúce pre konanie alebo rozhodnutie vo veci samej, t. j. musí ísť o takú právnu normu, ktorá je už na právne vzťahy aplikovateľná, nakoľko len účinná právna norma môže byť orgánmi činnými v trestnom konaní, či súdmi „použitá“, teda aplikovaná. Slovo „použitie“ uvedené v ustanovení § 228 ods. 2 písm. e) Trestného poriadku sa teda vzťahuje k aplikácii právnej normy v praxi, ktorá je možná len vtedy, ak ide o právnu normu účinnú. Toto slovo použil zákonodarca zámerne, nakoľko tak chcel jednoznačne vyjadriť, že pre trestné stíhanie, či rozhodnutie vo veci samej sú relevantné iba tie právne normy, ktoré sú už účinné, nakoľko len tie sú použiteľné a preto je nutné prerušiť trestné stíhanie, ak ústavný súd takúto už účinnú a použiteľnú právnu normu pozastaví (dočasne „zmrazí“ jej účinnosť). Nejde tu preto o reštriktívny výklad ustanovenia § 228 ods. 2 písm. e) Trestného poriadku, ale ide o výklad jazykový, logický a teleologický, ktorý sa pohybuje v hraniciach textu zákona. Nová právna úprava nie je ešte účinná a je bez významu, či je to preto, že účinnosť pozastavil ústavný súd alebo napríklad preto, že plynie legisvakačná lehota medzi platnosťou a účinnosťou právnej normy. Orgány aplikácie práva musia postupovať podľa tej právnej normy, ktorá je účinná v čase ich rozhodovania a nemôžu brať do úvahy právnu normu, ktorá nebola a ani nie je účinná a je bez významu z akých dôvodov ešte účinná nie je. Obsah právnej normy sa pre orgány aplikácie práva mení až vtedy, ak nová právna norma vstúpi do účinnosti, nakoľko až vtedy účinne mení obsah doterajšej právnej normy a musí byť použitá na právne vzťahy. To, že orgány aplikácie práva postupujú pri svojom rozhodovaní podľa účinnej právnej normy a nečakajú na to, či a prípadne kedy nadobudne účinnosť nová právna úprava nemôže byť porušením žiadneho zákonného, či ústavného princípu, nakoľko úlohou orgánov aplikácie práva je práve prejednávanie a rozhodovanie trestných vecí a nie meditovanie nad tým, či právny predpis, ktorý ešte nie je účinný a ktorý ani nikdy nemusí nadobudnúť účinnosť je alebo nie je v prospech obvineného. Možno preto uzatvoriť, že novela Trestného zákona doposiaľ nenadobudla účinnosť, nakoľko jej účinnosť bola pozastavená uznesením ústavného súdu a preto nie je aplikovateľná (použiteľná) na žiadne trestné veci. Jej ustanovenia teda nie sú nateraz rozhodujúce pre rozhodnutie vo veci samej v žiadnej trestnej veci a preto v tejto situácii nie je ani možné aplikovať ustanovenie o prerušení trestného stíhania podľa § 228 ods. 2 písm. e) Trestného poriadku, či obdobné ustanovenia týkajúce sa súdneho konania. Prerušenie trestného stíhania podľa § 228 ods. 2 písm. e) Trestného poriadku v dôsledku uznesenia ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 3/2024 zo dňa 28.02.2024 by bol postup zjavne v rozpore so zákonom. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.