Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_20Csp-113-2022.pdf
PDF · 92.86 KB
Case nature
Area
Subarea
20Csp/113/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov, sudcom JUDr. Marekom Bujňákom, v právnej veci žalobcu Všeobecná úverová banka, a.s.; skrátený názov: VÚB, a.s., so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou Gallo s.r.o., Jilemnického 30, Martin 036 01, proti žalovanej A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX C., o zaplatenie 9.252,14 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalobu zamieta.
Žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznáva a žalobca nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Žalobca žalobou podanou na súde dňa 28.07.2022 uplatnil proti žalovanej nárok na zaplatenie sumy 9.252,14 eura s príslušenstvom. Uplatnený nárok odôvodnil tým, že žalobca je právnym nástupcom spoločnosti Consumer Finance Holding a.s.. Žalobca a žalovaná uzatvorili spolu dňa 18.06.2017 zmluvu o pôžičke evid. č. XXXXXXX/XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanej pôžičku vo výške 9.500,- eur. Podľa zmluvy o pôžičke mala žalovaná splácať pôžičku v pravidelných 120 mesačných splátkach v sume 166,84 eura a to až do celkovej sumy pôžičky 20.020,80 eura. Vzhľadom na to, že žalovaná porušila svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku, resp. jednotlivé povinné splátky riadne a včas t.j. v súlade so zmluvou a podmienkami v zmluve, žalobca dňa 26.10.2019 vyzval žalovanú k úhrade dlžných splátok a upozornil ju na možnosť vyhlásenia splatnosti celého úveru. Nakoľko k úhrade nedošlo, žalobca dňa 19.12.2019 úver zosplatnil. Celkový dlh žalovanej ku dňu podania návrhu predstavuje sumu 9.252,14 eura.
Žalovaná sa k podanej žalobe nevyjadrila.
Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a zistil tento skutkový stav:
Právny predchodca žalobcu a žalovaná uzatvorili dňa 18.06.2017 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 1720017642, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý bezúčelový úver vo výške 9.500,- eur, ktorý sa žalovaná zaviazala splácať v 120 pravidelných mesačných splátkach vo výške 166,84 eura. Ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) bola vo výške 17,90%, ročná úroková sadzba 17,90% a priemerná PRMN 9,68%. Celková čiastka, ktorú mala žalovaná zaplatiť predstavovala sumu 19.418,40 eura.
Žalobca listom zo dňa 26.10.2019 vyzval žalovanú k úhrade nedoplatku na splátkach v celkovej výške 584,20 eura do 15 dní od doručenia a upozornil ju na možnosť vyhlásenia splatnosti celého úveru.
Listom zo dňa 22.12.2019 žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru.
Podľa prehľadu splátok a úhrad žalovaná uhradila z úveru sumu 4.087,32 eura.
Zistený skutkový stav súd takto právne posúdil:
Podľa § 52 ods. 1,2,3,4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom čase uzavretia Zmluvy (ďalej len ako „OZ), Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods.1,5 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1,2 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Špeciálna úprava spotrebiteľského úveru je obsiahnutá v zákone č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom 01.06.2017 do 31.12.2017 (ďalej len ako „ZoSÚ“). Tento zákon v § 1 ods. 2 prvá veta definuje spotrebiteľský úver, ako dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.
Podľa § 9 ods. 1 ZoSÚ, Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi..
Podľa § 11 ods. 2 ZoSÚ, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42..
Podľa § 7 ods. 1, 2 ZoSÚ, Veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom.17).
Posudzovaný právny vzťah strán je právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou, konkrétne ide o spotrebiteľský úver. Žalobca bol od uzavretia zmluvy v postavení dodávateľa a žalovaná v postavení spotrebiteľa, preto uvedený právny vzťah je v režime spotrebiteľského práva. Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať neprijateľné podmienky, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa pod sankciou ich absolútnej neplatnosti.
Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že medzi žalobcom a žalovanou bola dňa 18.06.2017 uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 1720017642, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý bezúčelový úver vo výške 9.500,- eur, ktorý sa žalovaná zaviazala splácať v 120 pravidelných mesačných splátkach vo výške 166,84 eura. Ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) bola vo výške 17,90%, ročná úroková sadzba 17,90% a priemerná PRMN 9,68%. Celková čiastka, ktorú mala žalovaná zaplatiť predstavovala sumu 19.418,40 eura.
V civilnom procese platí tzv. prejednacia zásada. Vo všeobecnosti podľa tejto zásady je záležitosťou procesných strán, aké predložia skutkové podklady, vrátane dôkazov. Tvrdiť skutočnosti rozhodujúce pre posúdenie veci a navrhovať dôkazy tieto skutočnosti podporujúce je tak výlučne vecou strán a každá zo strán nesie procesnú zodpovednosť za to, že svojimi tvrdeniami vnesie do procesu ten skutkový materiál, ktorý bude v súlade s jej procesnými záujmami. Súd je oprávnený založiť rozhodnutie na skutočnostiach predložených procesnými stranami, a to, čo strany nepredložia, nemôže brať za základ pre svoje rozhodovanie. Stranám teda hrozí pri nesplnení dôkaznej povinnosti a pri neunesení dôkazného bremena, nepriaznivé rozhodnutie vo veci samej. Dôkazné bremeno je teda inštitútom procesného práva, ktoré stíha toho účastníka, v ktorého záujme je aby určitá skutočnosť rozhodná podľa hmotného práva a stranou tvrdená bola v konaní skutočne preukázaná. Pravým zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu vydať rozhodnutie i v tých prípadoch, keď určitá skutočnosť pre spor rozhodná dokázaná nebola, teda keď si súd nemôže urobiť záver o tom, že určitá skutočnosť je alebo nie je pravdivá.
Žalobca si uplatňuje právo na plnenie zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a preto je nutné vyhodnotiť, či pri uzatvorení zmluvy boli splnené všetky povinnosti a podmienky, ktoré na tieto zmluvné vzťahy kladie právna úprava zameraná na ochranu spotrebiteľa, t.j. § 52 a nasl. OZ, ZoSÚ a ďalšie. Bolo na žalobcovi, aby tento preukázal, že bonitu žalovanej náležite skúmal, že si splnil povinnosť vyplývajúcu mu z ust. § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z.. Keďže sa jedná o spor s ochranou slabšej strany (žalovanej), bol žalobca súdom vyzvaný na predloženie dôkazov o skúmaní bonity žalovaného.
Z textu zákona o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu uzavrie alebo nie, si má veriteľ zabezpečiť sám a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver. Pri získavaní relevantných informácií za účelom posúdenia úverovej schopnosti spotrebiteľa tak veriteľ vychádza ako z informácií dodaných spotrebiteľom, tak aj z informácií, ktoré získava z iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich dostatočnosť a rozhodnúť, či a ktoré informácie je nevyhnutné ďalej overovať.
Za dostatočné sa považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti od frekvencie splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom/domácom rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný/domáci rozpočet a to ako stranu príjmov, ako aj stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver (tj. konkrétne príjmy zo zamestnaneckej alebo inej činnosti, konkrétne náklady na bývanie, dopravu, domácnosť alebo nezaopatrené deti). Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje.
Podľa predloženého vyjadrenia žalobcu žiadateľovi bol poskytnutý spotrebiteľský úver - konsolidovaná pôžička na vyplatenie spotrebiteľských úverov v spoločnosti CFH, s.r.o. pod číslom: 1. číslo žiadosti 0043832503 – mesačná splátka vo výške 48,14 eura, 2.. číslo žiadosti 0046908937 – mesačná splátka vo výške 32,09 eura, 3. číslo žiadosti 7540503981 – mesačná splátka vo výške 44,66 eura, 4. číslo žiadosti 7590502799 – mesačná splátka vo výške 109,22 eura a žalovaná zároveň získala ďalšiu hotovosť. Súčet všetkých vyplatených pohľadávok bol mesačne vo výške: 48,14 eura + 32,09 eura + 44,66 eura + 109,22 eura = 234,11 eura. Žiadateľ uviedol v žiadosti priemerný čistý mesačný príjem vo výške 605,- eur. Príjem bol overený dopytom do Sociálnej poisťovne. Žiadateľ uviedol Rodinný stav: Ženatý-vydatá a Počet nezaopatrených detí: 0. Žiadateľ uviedol Mesačné finančné náklady na zmluve sú vo výške 0,- eura. Pre zistenie skutočných finančných nákladov žalovaného bol vykonaný dopyt do registra NRKI zo dňa 18.06.2017, ktorým boli zistené reálne mesačné finančné náklady v registri NRKI vo výške 412,- eura. Vzhľadom na konsolidovanie bola odpočítaná zo zistených finančných nákladov suma za zmluvu v hodnote 234,11 eura. Teda: 412,- eur (suma, ktorá bola zistená dopytom do registra NRKI) – 234,11 eura (konsolidované pohľadávky žalovanej) = 177,89 eura. Žalovaný síce v žiadosti uviedol finančné náklady vo výške 0,- eur, avšak dopytom do NRKI a jeho následným preverením boli zistené reálne finančné náklady žalovaného vo výške 177,89 eura. Žiadateľ uviedol Iné mesačné výdavky vo výške 0,- eur. Životné minimum bolo vo výške 198,09 eura.
Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobcu nepostupoval s odbornou starostlivosťou a dôsledne neskúmal schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Žalobca skúmal iba príjem žalovanej a jej úverové zaťaženie. Vôbec neskúmal výdavky žalovanej a to náklady na bývanie, dopravu, domácnosť alebo nezaopatrené deti. Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, aká bude potrebná pre splácanie úveru. Pokiaľ teda veriteľ nepozná celkový objem výdavkov klienta, nemôže urobiť záver o tom, či klient je alebo nie je schopný splácať požadovaný úver. Výdavky spotrebiteľa nepredstavujú iba splátky úverov. Tu je potrebné dodať, že žalovanej boli v priebehu rokov 2013 až 2017 odmietnutých 7 žiadosti o úver, čo nepochybne nasvedčuje zlej finančnej situácii. Taktiež súd sa nestotožnil s vyjadrením žalobcu, že „Vzhľadom na konsolidovanie bola odpočítaná zo zistených finančných nákladov suma za zmluvu v hodnote 234,11 eura. Teda: 412,- eur (suma, ktorá bola zistená dopytom do registra NRKI) – 234,11 eura (konsolidované pohľadávky žalovanej) = 177,89 eura“, keďže sa jednalo o bezúčelový úver, čo vyplýva z bodu III. zmluvy. Zo zmluvy nevyplýva, aby žalovaná úverom mala vyplatiť spotrebiteľské úvery v spoločnosti CFH, s.r.o.. Preto žalobca, resp. jeho právny predchodca mal zohľadniť splátky vo výške 234,11 eura, čím by pri výške príjmu zostalo žalovanej iba cca 30,- eur. Žalobca teda súdu nepreukázal, aby s odbornou starostlivosťou skúmal výdavky žalovanej. Z predložených listinných dôkazov takéto zisťovanie nevyplýva. Je povinnosť subjektu, ktorý poskytuje finančné plnenie vo forme úverov, tieto okolnosti objektívne zistiť.
S poukazom na vyššie uvedené, keďže v konaní nebola preukázaná výška výdavkov žalovanej v čase poskytnutia úveru, žalobca zjavne nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z .z., ale naopak, tieto svoje povinnosti porušil, čím sú naplnené predpoklady hmotnoprávnej fikcie podľa § 11 ods. 2 zákona prvá veta, t.j., že úver je bezúročný a bez poplatkov a nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. Žalobca môže teda od žalovanej požadovať splátky istiny splatné ku dňu vyhlásenia rozsudku, t.j. 64 splátok, spolu vo výške 3.199,73 eura podľa amortizačnej tabuľky. Z prehľadu splátok a úhrad vyplýva, že žalovaná uhradila
z úveru sumu 4.087,32 eura. Keďže žalovaná všetky splatné splátky úveru uhradila súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
O trovách strán súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „CSP“), podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaná bola v konaní v celom rozsahu úspešná, avšak nakoľko si náhradu trov konania ku dňu vyhlásenia rozsudku neuplatnila a zo spisu jej žiadne trovy nevyplývajú, súd žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznal a žalobca ako neúspešná strana nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Odvolanie musí ďalej obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov tak, aby jeden zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).