Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_14C-372-2014.pdf
PDF · 106.67 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/372/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Žiline, v konaní pred samosudcom JUDr. Vladimírom Kozáčikom, v právnej veci navrhovateľa: V. D., nar. XX.X.XXXX, bytom O. XXXX/XX, K., právne zastúpená JUDr. Pavel Dlhopolček, advokát, so sídlom 013 23 Višňové 53, proti odporcom: 1/ JUDr. U.. U. O., nar. XX.X.XXXX, bytom F. XXX, 2/ X. D., nar. X.X.XXXX, bytom F. XXX, 3/ M. D., nar. X.X.XXXX, bytom F. XXX, 4/ Y. N., nar. X.X.XXXX, bytom F. XXX, 5/ U.. W. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX, 6/ L. E., nar. XX.X.XXXX, bytom F. XXX, 7/ U. E., nar. X.X.XXXX, bytom X. XXX, 8/ P. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX, 9/ U.. U. V., nar. X.XX.XXXX, bytom X. XXX, XX/ L. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXX, právne zast. JUDr. Tibor Bicko, advokát, Dukelská 972/7-3, Považská Bystrica, o zaplatenie 2.592,- eur s prísl., takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a .
Navrhovateľka j e p o v i n n á nahradiť odporcom v 1/ až 10/ rade trovy konania vo výške 2.026,99 eur a tieto zaplatiť na účet právneho zástupcu odporcov, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Návrhom zo dňa 10.11.2014 sa navrhovateľka domáhala voči odporcom v 1/ až 10/ rade spoločne a nerozdielne zaplatenia 2.592,- eur s úrokom z omeškania od podania žaloby vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy až do zaplatenia spolu a náhrady trov konania. Návrh odôvodnila tým, že je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX nachádzajúcich sa v kat. úz. F.. Odporcovia v 1/ až 10/ rade sú vlastníkmi alebo spoluvlastníkmi bytov v rozsahu uvedenom na LV č. XXX, k. ú. F., ktoré sú súčasťou obytného domu súp. č. XXX postavenom na pozemkoch parc. č. XXX/XXXX v časti o výmere 20 m2, parc. č. XXX/XXX m2 v časti o výmere 77 m2, ktoré vlastnícky patria žalobkyni. Odporcovia ďalej neobmedzene užívajú nehnuteľnosti vlastnícky patriace žalobkyni v rozsahu tak podľa GP t.j. CKN parc. č.XXX/XXX trv. tráv. plocha o výmere 19 m2, parc. č. XXX/XXX o výmere 220 m2 zast. plocha, parc. č. XXX/XXX o výmere 240 m2 zast. plocha, a ktoré spolu s pozemkami pod obytným domom č. XXX tvoria súvislý areál spolu o výmere 576 m2. Napriek snahám žalovanej vysporiadať svoje nároky vyplývajúce s jej vlastníckeho práva písomnou výzvou na žalovaných s možnosťou odkúpenia pozemkov alebo uzavretia nájomných zmlúv, títo jej návrhy nereflektujú, a preto je nútená domáhať sa svojich práv cestou súdu. Užívaním nehnuteľností žalovaným vzniká neoprávnené obohatenie vo výške nájomného. Žalobkyňa si preto z tohto titulu nárokuje zaplatenie neoprávneného obohatenia vo výške nájomného za 1,5 eur za lm2 užívanej plochy, ktoré vyčísľuje z výšky nájomného, ktoré sa v takýchto obdobných prípadoch ustaľuje v nájomných zmluvách ohľadne nájmu nehnuteľností v obci F.. t. j. výmera 576 m2 krát 1,5 eur sa rovná ročné nájomné 864,-eur a vzhľadom na možnosť vznesenia námietky premlčania si preto žalobkyňa uplatňuje náhradu len za posledné tri roky od podania tejto žaloby vo výške 2592,- eur. Poukázala na to, že pri vyčísľovaní výšky možného nájomného sa žalobkyňa riadila opisom zmluvy o nájme uzavretej Obcou F..
Odporcovia prostredníctvom právneho zástupcu vo vyjadrení k žalobe poukázali na to, že nie je pravdou, že by nemali záujem o usporiadanie vlastníckych vzťahov k parcelám číslo CKN XXX/XXX, XXX/XXX a XXX/XXX a XXX/XXX a XXX/XXX, ale žalobkyňa ich oslovila v septembri 2014 listom bez preukázania nároku a nereálnou výškou nájmu. Zdôraznili, že bytový dom bol postavený Stavebným bytovým družstvom v Žiline na základe stavebného povolenia vydaného bývalým Okresným národným výborom, odbor územného plánovania v Žiline pod číslom 2939/90 zo dňa 28.12.1990, riadne skolaudovaný kolaudačným rozhodnutím, ktoré vydal Obvodný úrad životného prostredia v Žiline pod číslom 2/1895/93 z 28.6.1993. Pretože stavbu povolil a skolaudoval štátny orgán, možno dôvodne predpokladať, že vlastnícke vzťahy k pozemku na ktorom stavba stojí boli usporiadané. Rozporovali aj navrhovateľkou tvrdené vlastnícke vzťahy ako aj odkaz na LV XXX. Vo vzťahu k nároku na zaplatenie sumy 2.592,- eur titulom bezdôvodného obohatenia za posledné tri roky s poukazom na ust. § 107 ods. l Obč. zák., podľa ktorého sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil a z dôvodu, že žaloba žalobkyne na súd napadla 3.12.2014, vzniesli námietku premlčania bezdôvodného obohatenia za rok 2012. Ďalej uviedli, že nie je pravdou, že by užívali nehnuteľnosti patriace žalobkyni bez právneho dôvodu a vznikol jej nárok na bezdôvodné obohatenie vo výške prípadného nájomného, pretože na parcelách v F., k.ú. F., M. XXX/XXX, M. XXX/XXX a M. XXX/XXX stojí bytový dom súpisné číslo XXX v ktorom majú odporcovia byty. Bytový dom je v katastri zapísaný na LV XXX. Podľa zápisov na liste vlastníctva XXX, na ktorom je zapísaný dom číslo XXX, je v časti C: Ťarchy zapísané vecné bremeno v zmysle § 23 ods. 5 zák. č. 182/1993 Zb. (ďalej len zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov) podľa GP č. 94/98 z 25.11.1998. Podľa listu vlastníctva číslo XXXX, k.ú. F., je navrhovateľka vedená ako vlastnícka parciel číslo M. XXX/XXX, M. XXX/XXX M. XXX/XXX , M. XXX/XXX a KNC XXX/XXX. Na parcelu KNC XXX/XXX o výmere 125 m2 list vlastníctva nie je založený. Podľa § 23 ods. 5 zák. zákona o bytoch a nebytových priestorov, ak vlastník domu nie je vlastníkom pozemku, vzniká k pozemku právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktoré sa zapíše do katastra nehnuteľností. Citované ustanovenie rieši právne vzťahy medzi vlastníkom pozemku a vlastníkmi bytov v prípade, ak vlastník bytu nie je vlastníkom pozemku tak, že sa zo zákona zriaďuje vecné bremeno v zmysle ktorého je vlastník bytu oprávnený užívať stavbou zastavanú časť pozemku v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach domu. V danom prípade v zmysle citovaného ustanovenia § 23 ods. 5 zákona o bytoch a nebytových priestoroch vzniklo dňom účinnosti zákona o bytoch a nebytových priestorov (X.X.XXXX) vecné bremeno ktoré je v rozsahu vymedzenom GP zapísané do katastra. Na základe takto vzniknutého vecného bremena sú žalovaní oprávnení nehnuteľnosti zastavané domom č. XXX užívať. Preto nie je pravdivé tvrdenie navrhovateľky, že užívajú jej časť pozemku bez právneho dôvodu a na ich strane dochádza k bezdôvodnému obohateniu. Zároveň spochybnili aktívnu legitimáciu žalobkyne, pretože žalobkyňou v žalobe označené parcely boli pôvodne súčasťou PKN parcely č. XXX o výmere 4016 m2, tak ako je zapísané v pozemnoknižnej vložke XXX pre KU F.. Parcela patrila pravdepodobne otcovi žalobkyne M. B. s manželkou K., rodenou P. v celosti. Po smrti M. B. parcelu č. P. XXX zdedila v celosti jeho manželka K. B., rodená P. na základe rozhodnutia bývalého Štátneho notárstva v Žiline sp. zn. D 252/76 zo 6.7.1976. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť 30.7.1976. Už dňa 24.8.1976 K. B. predala pod výstavbu bytových domov z parcely PKN XXX Tŕineckým železiarňam Třinec podľa GP z 13.6.1975 669 m2 za sumu 2.675,- Kčs. Třinecké železiarne potom prostredníctvom Stavebného bytového družstva postavili okrem iného aj na kúpenej časti parcely PKN XXX dva bytové domy, z toho jeden v ktorom majú byty. Nakoľko K. B. predala 24.8.1976 z parcely PKN XXX Třineckým železiarňam 669 m2, a podľa § 134 Občianskeho zákonníka vo vtedy platnom znení, povinnosť registrácie zmluvy o prevode nehnuteľnosti štátnym notárstvom s výnimkou zmluvy o prevode nehnuteľností do socialistického spoločenského vlastníctva, podľa článku II, bod 9 Inštrukcie Ministerstva Spravodlivosti a Ministerstva poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva č 8 z 19.5.1964, ktorou sa vykonávala smernica o postupe pri registrovaní zmlúv na štátnych notárstvach, nebola potrebná registrácia zmluvy. Zápisy do vtedajšej evidencie nehnuteľností nemali konštitutívny, ale iba evidenčný charakter. K spôsobu nadobúdania nehnuteľností do socialistického vlastníctva zaujal názor aj Najvyšší súd ČSSR v stanovisku Cpjf 55/1976 zo 16.6.1976, kedy uviedol, že na prevod nehnuteľnosti do socialistického spoločenského vlastníctva sa nevyžaduje registrácia zmluvy štátnym notárom. Vlastníctvo potom nadobúdal štát podpisom príslušnej zmluvy účastníkmi. Třinecké železiarne boli v čase podpisu kúpnej zmluvy z 24.8.1976 štátnym podnikom ktorý (nebol vlastníkom kúpenej nehnuteľnosti) hospodáril s majetkom v socialistickom spoločenskom vlastníctve a svojimi úkonmi mohol nadobúdať majetok do socialistického spoločenského vlastníctva.
Pretože v zmysle citovanej právnej úpravy sa nevyžadovalo, aby kúpnu zmluvu z 24.8.1976 registrovalo štátne notárstvo, nadobúdaná nehnuteľnosť prešla do majetku štátu podpisom zmluvy.
Vo veci súd nariadil pojednávanie. Na pojednávaní účastníci zotrvali na svojich tvrdeniach.
Navrhovateľka namietala lehotu na prípravu pojednávania s poukazom na vyjadrenie odporcov, avšak súd túto námietku nepovažoval za dôvodnú, pretože nie je rozdiel či nové skutočnosti sú prednesené priamo ústne na pojednávaní alebo vopred poskytnuté vo vyjadrení, s ktorým sa na začiatku pojednávania mohol účastník oboznámiť. Navyše podstata sporu spočívala v tom, že navrhovateľka tvrdila bezdôvodné užívanie pozemku, hoci viac ako 20 rokov platí právna úprava vo vzťahu k užívaniu pozemku zastavaného bytovým domom, pričom posúdenie vlastníckeho práva nebolo pre rozhodnutie súdu podstatné. Právny zástupca navrhovateľky sa k užívaniu pozemku na základe zákonného vecného bremena nevyjadril ani na výzvu súdu, hoci navrhovateľka bola zastúpená advokátom. Vo veci súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov a zistil nasledovný skutkový stav veci.
Podľa LV č. XXXX kat. ú. F., obce F., okres K., navrhovateľka je vedená ako vlastníčka nehnuteľnosti v podiele X/X a to KN parc. XXX/XXX o výmere XX mX Z., podľa LV č. XXXX vlastníčka M. parc. č. XXX/XXX o výmere XXX mX zast. plochy a nádvoria, podľa LV XXXX vlastníčka M. parc. č. XXX/XXX o výmere XXX mX zast. plochy a nádvoria, podľa LV č. XXXX vlastníčka M. parc. č. XXX/XXX o výmere XX mX zast. plochy a nádvoria, podľa LV č. XXXX vlastníčka M. parc. č. XXX/XXX o výmere 77 m2 zast. plochy a nádvoria. Podľa výpisu LV č. XXX k. ú. obce F. ako vlastníci stavby č.s. XXX a bytov zapísaných v tejto stavbe, bytový dom postavený na KNC parc. č. XXX/XXX, XXX/XXX a XXX/XXX sú vedení odporca 1/ v podiele 1/1, bytu č. 2 odporca 2/ v podiele 1 a odporkyňa 3/ v podiele 1, vlastníkom bytu č. 3 v podiele 1/1 odporca 4/ a 5/ v BSM, ako vlastník bytu č. 4 sú odporcovia 6/ a 7/ v podiele 1/1 v BSM, vlastníci bytu č. 5 sú vedení odporcovia 8/ a 9/ v podiele 1/1 v BSM a vlastník bytu č. 6 je vedená odporkyňa 10/ v podiele 1/1. Podľa geodetického zamerania stavbou bytového domu sú zastavané KNC parc. č. XXX/XXX, XXX/ XXX a XXX/XXX, pričom v okolí bytového domu sa nachádzajú KN parc. č. XXX/XX, XXX/XX, XXX/ XXX, XXX/XXX a XXX/XXX k. ú. F.. Podľa zápisu v časti „C“ LV č. XXX k. ú. obce F. je výslovne vedené: „ZÁPIS VECNÉHO BREMENA NA PARC.Č.866/147 PODĽA GEOM.PLÁNU Č.94/98 ZO DŇA 25.11.1998 PODĽA §23 ODST.5 ZÁK.182/93 ZB. pod pol. -62/01“.
Podľa GP č. 94/98 zo dňa 25.11.1998 bola vytvorená KNC parc. XXX/XXX z pôvodnej KN parc. č. XXX/X o výmere 3751 m2 a vo výmere 222 m2 vedenej ako zast. plocha v prospech Stavebné bytové družstvo K. B..
Súd v konaní oboznámil aj návrh zmluvy o nájme prenajímateľa obec F. nájomcovi Proma s.r.o., ktorým boli prenajaté nehnuteľnosti - pozemky za účelom existencie stavieb na pozemkoch.
Podľa kolaudačného rozhodnutia č. 2/1895/93 zo dňa 28.6.1993, bolo povolené používanie stavby v prospech navrhovateľa Stavebné bytové družstvo Žilina, šesť bytových jednotiek + TB F. na základe stavebného povolenia zo dňa 28.12.1990 vydaného pod č. 2939/90 býv. ONV odborom územného plánovania Žilina, čím bolo povolené užívať bytový objekt šesť bytových jednotiek, vodovodnú prípojku, prípojku kanalizácie, káblovú prípojku elektro, plynovú prípojku, komunikácie a plynovú kotolňu. Podľa stavebného povolenia č. 2939/90 zo dňa 28.12.1990 vydaného býv. ONV odborom územného plánovania v Žiline, bola povolená stavba nehnuteľnosti šesť bytových jednotiek Stráňavy na pozemku EN parc. XXX/X. Podľa výpisu z pozemnoknižnej vl. č. XXX k. ú. F. v časti A. bol vedený zápis urbárskeho majetku, podielu spoločných pasienkov a pod r.č. 2 p.č. XXX roľa Záhumie o výmere 40 árov, 16 m2, v prospech M. B., rod. M. s poznámkou pod r.č. 2 k r.č. 1 (vlastníctvo M. Hackovej) na základe darovacej zmluvy zápisom k XX.XX.XXXX odpísaním parc. č. XXX do vl. č. 161 v prospech M. B., ženatý za K. rod. P. v celosti. Podľa kúpnej zmluvy medzi K. B. a Třinecké železárny Velké říjnové socialistické revoluce n.p., Třinecké železárny nadobudli od K. B. podľa geometrického plánu Geodézie, n.p. Žilina z 13.6.1975 výmeru 669 m2 pozemok PK parc. č. XXX roľa, zapísané vo vl. č. XXX v pozemkovej knihe k. ú. F..
Súd zistil, že listom Třinecké železárny na adresu bývalého ONV žiadali o vyvlastnenie pozemkov pre výstavbu 7 bytových jednotiek k závodu Lom a vápenka Varín podľa rozhodnutia o umiestnení stavby zo dňa 7.7.1975 s uvedením, že na základe kúpnej zmluvy bol získaný pozemok od P. Z., X. P. a uskutočniť výkup 669 m2 po M. B. a potrebu získať okrem iného aj pozemok časť parc. XXX, XXX a časť parc. XXX/X vyvlastnením. Rozhodnutím býv. ONV odbor výst. č. výst-3101/1986-ŠA zo dňa 30.5.1977 boli vyvlastnené pre ČSSR v zast. Třinecké železárne VRSR n.p. nehnuteľnosti na základe výkazu plôch ku GP Geodézie n.p. Žilina č. 761-156-74 z 13.6.1975 s predmetom vyvlastnenia pozemku zap. vo vl. č. XXX parc. č. XXX v časti a v časti pozemok parc. č. XXX a pozemok vo vl. č. XXX parc. č. XXX/X. Podľa dedičského rozhodnutia D 252/76 - 10 ŠN bolo prejednané dedičstvo po M. B., preberateľkou celého dedičstva bola vdova K. B..
Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
Podľa § 23 ods. 5 zák. zákona o bytoch a nebytových priestorov, ak vlastník domu nie je vlastníkom pozemku, vzniká k pozemku právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktoré sa zapíše do katastra nehnuteľností.
Podľa § 23 zák. č. 182/1993 Z.z. vlastník domu, či už ide o bytové družstvo alebo iného vlastníka, je povinný usporiadať vlastníctvo pozemku pred prvým prevodom bytu alebo nebytového priestoru v bytovom dome. Mal povinnosť to riešiť najmä využitím inštitútu vydržania a zápisom skutočného stavu do katastra nehnuteľností. Ak však vlastník bytového domu nie je aj vlastníkom pozemku a nie je možný vyššie uvedený postup, vzniká zo zákona k pozemku právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Logicky je možné vyvodiť záver, že ak cieľom ustanovenia § 23 zák. č. 182/1993 Z.z. má byť zjednodušenie prevodu bytov a nebytových priestorov v dome (úpravou práv k pozemku), vedné bremeno je zriadené in rem v prospech vlastníkov vyčlenených bytov a nebytových priestorov. Teda od účinnosti zák. č. 182/1993 Z.z. vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome neužívajú pozemok zastavaný domom, aj keď nie sú jeho vlastníkom, bez právneho dôvodu (bezdôvodne), ale na základe zákonného záložného práva. Hoci každé záložné práva sa zapisuje do katastra nehnuteľností, a toto záložné právo bolo zapísané v časti „C“ LV č. XXX k. ú. obce F. s vyčlenením užívania podľa g.p. Č.XX/XX zo dňa 25.11.1998 podľa §23 ods. 5 zák.č..182/93 ZB. pod pol. -62/01, nebolo zapísané na LV, na ktorých bolo vedené vlastnícke právo k pozemku, súd aj uvedenú skutočnosť považuje za irelevantnú, pretože vecné právo - vecné bremeno, ktoré vzniká zo zákona nenadobúda účinnosť zápisom v katastri nehnuteľností ale priamo vznikom právnej skutočnosti na základe právneho predpisu. Teda zo strany odporcov ako vlastníkov bytov, ktorý majú v podielovom spoluvlastníctve aj spoločné časti a zariadenia bytového domu a vo vlastníctve byty v dome, nemohlo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu. Rovnako sa to týka nie len zastavaného pozemku ale aj priľahlého pozemku, pretože podľa § 23 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z.z. s vlastníctvom bytu alebo nebytového priestoru v dome je nerozlučne spojené aj spoluvlastníctvo alebo iné spoločné právo k pozemku, na ktorom je dom postavený, a k priľahlému pozemku. Teda tento pozemok (spoluvlastnícky podiel na pozemku a na priľahlom pozemku) sa musí previesť zmluvou o prevode vlastníctva bytu na vlastníka bytu. Rovnako ak podľa odsekov 3 a 4 cit. zák. bytové družstvo je povinné previesť vlastníctvo zastavaného a priľahlého pozemku bezodplatne na vlastníka bytu alebo nebytového priestoru; odkaz v ust. § 23 ods. 5 zák. č. 182/1993 Z.z. podľa ktorého, ak vlastník domu nie je vlastníkom pozemku, vzniká k pozemku právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktoré sa zapíše do katastra nehnuteľností, pod pojmom pozemok sa musí rozumieť zastavaný a priľahlý pozemok podľa systematického a logického výkladu právnej normy. Preto hoci aj geometrickým plánom by nebol zameraný priľahlý pozemok, ktorý obvykle tvorí ucelený pozemok (zemský povrch) ako okolie bytového domu určeného užívanie s bytovým domom a zastavaným pozemkom, zo zákona je zriadené vecné bremeno nie len k zastavanému pozemku ale aj priľahlému pozemku bez ohľadu na zápis vecného bremena v katastri nehnuteľností. Z uvedeného dôvodu nemohla vôbec nastať skutočnosť, že by odporcovia ako vlastníci bytom mohli užívať zastavaný a priľahlí pozemok bez právneho dôvodu. Skutočnosť, že by navrhovateľkou označené pozemky netvorili zastavaný a priľahlý pozemok, ani netvrdila (práve tvrdila užívanie zastavaného a priľahlého pozemku)
a netvrdila ani vznik bezdôvodného obohatenia z iného dôvodu (napr. poľnohospodárska výroba na pozemku). Nakoľko nemohlo dôjsť k vzniku bezdôvodného obohatenia, pretože dokazovaním bolo vyvrátené, že by odporcovia užívali pozemok bez právneho dôvodu, súd žalobu v plnom rozsahu zamietol bez toho, aby sa prejudiciálne zaoberal posúdením vlastníckeho práva. Fakticky aktívna legitimácia vychádzajúca z vlastníckeho práva by prichádzala do úvahy len v prípade vzniku nároku na plnenie, preto takéto prejudiciálne konanie by bolo nehospodárne a neefektívne. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešným odporcom priznal právo na náhradu trov konania. Odporcovia si uplatnili trovy konania za tri právne úkony a to prevzatie veci 2.3.2015, porada s klientom 2.9.2015 a účasť na pojednávaní 10.9.2015 vo výške úkonu 506,25 eur, režijný paušál 41,95 eur spolu s cestovným v súhrnnej výške 1.789,86 eur bez DPH a 2.147,81 eur s DPH. Súd priznal navrhovateľom náhradu trov konania za tri úkony právnej služby podľa § 13a ods. 1 písm. a/ vyhl. č. 655/2004 Z.z. prípravu a prevzatie veci 2.3.2015, podľa § 13a ods. 1 písm. b/ vyhl. č. 655/2004 Z.z. porada s klientom 2.9.2015 a podľa § 13a ods. 1 písm. d/ vyhl. č. 655/2004 Z.z. účasť na pojednávaní 10.9.2015 vo výške úkonu určeného podľa § 10 ods. 1 vyhl. z hodnoty veci zvýšeného za zastupovanie 10-tich klientov spolu 506,25 eur a paušálnej náhrady vo výške 8,39 eur za úkon, pričom súd požadované zvýšenie paušálnej náhrady nepriznal. Spolu za tri úkony právnej služby a paušálnej náhrady podľa § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. súd priznal odporcom náhradu vo výške tarifnej odmeny 1.543,92 eur. Súd priznal právnemu zástupcovi odporcov aj cestovné náhrady zo sídla advokáta do miesta úkonu - F. motorovým vozidlom VOLVO N D4 R. pri spotrebe 6,8 l/100km a cene 1,14 eur/l MN a základne sadzby 0,183 eur na prevzatie veci a rokovanie s klientmi vo výške 22,36 za cestu Považská Bystrica - F. a späť 86 km dňa 2.3.2015, zo sídla advokáta do miesta úkonu - F. motorovým vozidlom VOLVO N D4 R. pri spotrebe 6,8 l/100km a cene 1,064 eur/l MN a základne sadzby 0,183 eur na rokovanie s klientmi vo výške 21,50 eur za cestu Považská Bystrica - F. a späť 86 km dňa 2.9.2015 zo sídla advokáta do miesta úkonu - Žilina motorovým vozidlom VOLVO CX70 D4 AWD pri spotrebe 6,8 l/100km a cene 1,064 eur/l MN a základne sadzby 0,183 eur na pojednávanie vo výške 17,50 za cestu Považská Bystrica - Žilina a späť dňa 10.9.2015. Súd zároveň priznal odporcom aj náhradu straty času strávený cestou advokáta zo sídla do F. dňa 2.3.2015 za dve začaté polhodiny po 13,98 eur za jednu cestu tam a späť, spolu 27,96 eur, náhradu straty času stráveného cestou advokáta zo sídla do F. dňa 2.92015 za dve začaté polhodiny po 13,98 eur za jednu cestu tam a späť, spolu 27,96 eur, náhradu za čas strávený cestou advokáta zo sídla do Žiliny dňa 2.3.2015 za dve začaté polhodiny po 13,98 eur za jednu cestu tam a späť, spolu 27,96 eur. Súd zároveň podľa § 118 ods. 3 O.s.p. priznal navrhovateľovi aj náhradu DPH vo výške 20%, t.j. 337,83 eur. Súd podľa § 149 ods. 1 O.s.p. zaviazal navrhovateľku na náhradu trov právneho zastúpenia odporcov vo výške 2.026,99 na účet právneho zástupcu navrhovateľa do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).