Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

64Cb/188/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica, konajúc samosudkyňou Mgr. Miriam Kamenskou, v právnej veci navrhovateľa MIMES, s. r. o., so sídlom Kraskova 7, 949 01 Nitra, právne zast. JUDr. Lucia Sukopová, advokátka, Františkánska 5, 917 01 Trnava, proti odporcovi Jaroslav Maľa, podnikajúci pod obchodným menom Jaroslav Maľa - BB-špeciál, miesto podnikania Čerín 14, 974 01 Čerín, IČO: 40 367 967, právne zast. JUDr. Daniel Šintaj, advokát, Majerská cesta 96, 974 01 Banská Bystrica, o zaplatenie sumy 48 435,74 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 48 435,74 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,50 % ročne od 01. 01. 2014 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Odporca je p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi iné trovy konania v sume 2 906,-- Eur a trovy právneho zastúpenia v sume 2 981,48 Eur, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

odôvodnenie:

Navrhovateľ si návrhom zo dňa 26. 08. 2014, v spojení s podaním zo dňa 15. 10. 2014, uplatnil proti odporcovi práva na zaplatenie sumy 48 435,74 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,50 % ročne od 01. 01. 2014 do zaplatenia. Uviedol, že Dohodou o úhrade záväzku zo dňa 03. 09. 2013 sa odporca zaviazal, že pôvodnému veriteľovi - obchodnej spoločnosti ECOFLEX, s.r.o. Prievidza, IČO: 44 912 129, uhradí sumu, ktorú jej dlžil na základe neuhradených faktúr, bližšie špecifikovaných v Dohode o úhrade záväzku, v dvoch splátkach, a to do 24. 10. 2013 prvú splátku vo výške 40 000,- Eur a do 31. 12. 2013 druhú splátku vo výške 35 610,74 Eur. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 05. 09. 2013 obchodná spoločnosť ECOFLEX, s.r.o. Prievidza pohľadávku voči odporcovi postúpila navrhovateľovi, teda odporca bol povinný svoj záväzok splniť k rukám, resp. na účet navrhovateľa. Ku dňu podania návrhu postupne, vo viacerých splátkach, uhradil odporca navrhovateľovi časť dlžnej sumy spolu vo výške 27 174,80 Eur. Napriek opakovaným výzvam, zvyšnú časť dlžnej sumy vo výške 48 435,74 Eur odporca neuhradil. Pretože odporca sa dostal do omeškania, uplatnil si navrhovateľ aj právo na úrok z omeškania.

Súd vydal vo veci dňa 20. 10. 2014 platobný rozkaz č.k. - 31, proti ktorému podal odporca v zákonom stanovenej lehote odpor s odôvodnením, že medzi odporcom a spoločnosťou ECOFLEX, s.r.o. bola uzatvorená ústna dohoda, že pohľadávka, ktorá je uvedená v Dohode o úhrade záväzku, nebude môcť byť postúpená na tretiu osobu. Po postúpení pohľadávky v rozpore s touto dohodou, odporca namietal spoločnosti ECOFLEX, s.r.o., že postúpenie nie je v súlade s ich dohodou. Spoločnosť ECOFLEX, s.r.o., ktorá postúpením si chcela riešiť svoje záväzky voči navrhovateľovi, dala odporcovi sľub, že vec s navrhovateľom dorieši. Navrhovateľ si však začal pohľadávku voči odporcovi uplatňovať a odporca vedomý tohto, že sa vec vyrieši, začal plniť na miesto spoločnosti ECOFLEX, s.r.o. navrhovateľovi. Následne však odporca zistil, po rokovaniach so spoločnosťou ECOFLEX, s.r.o.,

že pohľadávka uvedená v Dohode o úhrade záväzku zo dňa 03. 09. 2013 nezodpovedá skutočnej a oprávnenej pohľadávke spoločnosti ECOFLEX, s.r.o. voči odporcovi. Časť faktúr bola vystavená neoprávnene. Uvedené vyplynulo z toho, že fakturácia prebiehala v reťazci viacerých spoločností, kde spoločnosť SEZAKO Trnava, s.r.o. Trnava vystavila neoprávnene niektoré faktúry na navrhovateľa, ten ich preniesol (vyfakturoval) na ECOFLEX, s.r.o., a táto spoločnosť ich preniesla (vyfakturovala) na odporcu. Odporca na základe tohto zistenia oznámil, že nemieni uhrádzať, či už spoločnosti ECOFLEX, s.r.o. alebo navrhovateľovi celú sumu uvedenú v Dohode o úhrade záväzku, ale len oprávnenú časť. Túto aj uhradil a na základe uvedeného má zato, že oprávnená pohľadávka z Dohody o úhrade záväzku bola vysporiadaná v plnom rozsahu.

Vo vyjadrení k odporu navrhovateľ uviedol, že s podaným odporcom nesúhlasí, nakoľko nevychádza z pravdivých skutočností a navrhovateľ namieta jeho účelovosť. Odporca chce len „natiahnuť čas“, aby nemusel plniť svoj záväzok. Navrhovateľ jasne preukázal, na základe čoho uplatňuje svoj nárok, predložil potrebné listiny. Žiadne iné zmluvy či dohody, a to ani písomné ani ústne, neexistujú. Ak sa odporca odvoláva na ich existenciu, je potrebné, aby svoje tvrdenia aj preukázal a podložil dôkazmi, čo neurobil. V minulosti, až do podania odporu, nerozporoval pohľadávku navrhovateľa, resp. vystavené faktúry, na základe ktorých pohľadávka vznikla. Odporca nepreukázal ani existenciu dohody, na základe ktorej by sa s navrhovateľom dohodol, že uhradí len „oprávnenú časť“. Odporca jednoducho plnil svoj dlh postupne, až napokon prestal uhrádzať dlh po splátkach úplne, čo navrhovateľ vyriešil podaním žaloby.

Z predložených a označených dôkazných prostriedkov súd zistil, že dňa 03. 09. 2013 spoločnosť ECOFLEX, s.r.o. Prievidza, IČO: 44 912 129, v mene ktorej konal konateľ Mgr. Marek Kvasnica, ako veriteľ a odporca ako dlžník uzatvorili v písomnej forme Dohodu o úhrade záväzku. Článok II. Dohody upravoval Východiská zmluvy, keď podľa článku II. bod 1. účastníci dohody zhodne konštatujú nasledovný stav, z ktorého táto zmluva vychádza: Veriteľ riadne, včas a bez vád poskytol dlžníkovi služby, pričom dlžník služby prevzal, na základe čoho veriteľ vystavil dlžníkovi nasledovné faktúry, ktoré boli dlžníkovi riadne doručené: Faktúra č. 2013009 na sumu 18 439,10 Eur vrátane DPH zostáva k úhrade 18 439,10 Eur, Faktúra č. 2013012 na sumu 48 969,44 Eur vrátane DPH zostáva k úhrade 3 969,44 Eur, Faktúra č. 2013014 na sumu 69 798,67 Eur vrátane DPH zostáva k úhrade 39 340,50 Eur, Faktúra č. 2013017 na sumu 12 107,28 Eur vrátane DPH zostáva k úhrade 12 107,28 Eur, Faktúra č. 2013024 na sumu 1 754,22 Eur vrátane DPH zostáva k úhrade 1 754,22 Eur, Spolu k úhrade 75 610,54 Eur vrátane DPH. Podľa článku II bod 2 Dohody suma uvedená v predchádzajúcom riadku „Spolu k úhrade“ predstavuje dlžnú istinu a podľa článku II bod 3 Dohody dlžník faktúry uvedené v bode 1 neuhradil riadne a včas, dlžník týmto čo do dôvodu a výšky uznáva svoj záväzok voči veriteľovi vo výške sumy uvedenej v predchádzajúcom bode v riadku „Spolu k úhrade“. Článok III upravoval Dohodu o úhrade záväzku tak, že dlžník sa zaväzuje svoj záväzok vo výške 75 610,54 Eur zaplatiť veriteľovi v nasledovných splátkach:

- do 24. 10. 2013 bezhotovostná úhrada na účet veriteľa uvedený vo vyššie uvedených faktúrach vo výške 40 000,-- Eur,

- do 31. 12. 2013 bezhotovostná úhrada na účet veriteľa uvedený vo vyššie uvedených faktúrach vo výške 35 610,54 Eur. Pravosť podpisu odporcu na predmetnej Dohode o úhrade záväzku bola dňa 03. 09. 2013 úradne (notársky) overená.

Dňa 05. 09. 2013 spoločnosť ECOFLEX, s.r.o. Prievidza, IČO: 44 912 129, v mene ktorej konal konateľ Marek Kvasnica, ako postupca a navrhovateľ ako postupník uzatvorili v písomnej forme Zmluvu o postúpení pohľadávky. V článku I. Zmluvy postupca vyhlásil, že ku dňu podpisu zmluvy je výlučným veriteľom pohľadávky za dlžníka, za ktorého bol označený odporca, vo výške 75 610,54 Eur plus príslušenstvo v nasledovnej štruktúre pohľadávky - Faktúra č. 2013009 na sumu 18 439,10 Eur vrátane DPH zostáva k úhrade 18 439,10 Eur; Faktúra č. 2013012 na sumu 48 969,44 Eur vrátane DPH zostáva k úhrade 3 969,44 Eur; Faktúra č. 2013014 na sumu 69 798,67 Eur vrátane DPH zostáva k úhrade 39 340,50 Eur; Faktúra č. 2013017 na sumu 12 107,28 Eur vrátane DPH zostáva k úhrade 12 107,28 Eur; Faktúra č. 2013024 na sumu 1 754,22 Eur vrátane DPH zostáva k úhrade 1 754,22 Eur. Podľa článku I. bod 2 Zmluvy postupca vyhlasuje, že medzi ním a dlžníkom, resp. jeho právnymi predchodcami, nie je uzavretá žiadna dohoda, ktorej by postúpenie pohľadávky na postupníka odporovalo a nie je mu známa ani žiadna iná skutočnosť brániaca tomuto postúpeniu. Ďalej postupca prehlasuje, že mu nie je známe, že by dlžník mal pohľadávku (y), ktorú (é) by mohol z úspechom započítať proti postupovanej

pohľadávke a zmluvné strany sa dohodli, že najneskôr do 3 dní odo dňa podpísania tejto zmluvy postupca poštou odošle dlžníkovi oznámenie o postúpení pohľadávky postupníkovi. Podľa článku II. bod 1 Zmluvy postupca touto zmluvou postupuje postupníkovi pohľadávku voči dlžníkovi, špecifikovanú v článku I. ods. 1 tejto zmluvy, spolu s príslušenstvom a všetkými právami s nimi spojenými a postupník túto pohľadávku prijíma a zaväzuje sa postupcovi zaplatiť odplatu.

Z výpisu z účtu navrhovateľa súd zistil, že dňa 30. 10. 2013 bola na účet navrhovateľa od odporcu pripísaná platba v sume 2 174,80 Eur pod variabilným symbolom 0002013009, dňa 14. 11. 2013 úhrada v sume 5 000,- Eur pod variabilným symbolom 0002013009, dňa 18. 12. 2013 úhrada v sume 11 264,30 Eur pod variabilným symbolom 0002013009. Dňa 18. 12. 2013 bola na účet navrhovateľa od odporcu prijatá aj platba v sume 3 969,44 Eur pod variabilným symbolom 0002013012 a platba v sume 4 766,26 Eur pod variabilným symbolom 0002013014.

Výzvou zo dňa 06. 02. 2014 a výzvou zo dňa 20. 03. 2014 právna zástupkyňa navrhovateľa vyzývala odporca na úhradu dlžnej sumy vo výške 48 435,74 Eur.

Ako listinný dôkaz v konaní navrhovateľ predložil aj 3 Záznamy o odovzdaní a prevzatí diela medzi spoločnosťou ECOFLEX, s.r.o. Prievidza ako odovzdávajúcim a odporcom ako preberajúcim, na ktorom poverená osoba konajúca za odporcu podpisom a odtlačkom pečiatky potvrdila prevzatie časti diela „Špeciálne čistenie a sanácia jímok a nádrží v SE-EMO“ v špecifikovanom rozsahu, a to Záznam zo dňa 29. 04. 2013 v sume 58 165,56 Eur bez DPH, Záznam zo dňa 29. 05. 2013 v sume 10 089,40 Eur bez DPH a Záznam zo dňa 19. 06. 213 v sume 1 461,85 Eur bez DPH. Na každom jednotlivom Zázname o odovzdaní a prevzatí diela je uvedený rozsah a hodnota vykonaných prác, vždy sa na ňom nachádza odtlačok pečiatky a podpis konajúcej osoby za spoločnosť ECOFLEX, s.r.o. Bratislava ako zhotoviteľ (odovzdávajúci) a podpis konajúcej osoby a odtlačok pečiatky odporcu ako objednávateľa (preberajúceho), keď povereným zástupcom za odporcu ako objednávateľa bola vždy Zuzana Kováčová a súčasne na každom jednotlivom zázname bolo konštatované, že neboli zistené drobné závady a nedorobky brániace užívaniu.

Na základe návrhu odporcu na vykonanie dokazovania spoločnosť Slovenské elektrárne, a.s. Mochovce bola súdom žiadaná o zapožičanie stavebných denníkov vedených pre Zmluvu o dielo č. 4600007861; Špeciálne čistenia a sanácie jimok a nádrží, miesto plnenia: Ae Mochovce prvý a druhý blok, na základe čoho podaním zo dňa 28. 08. 2015 spoločnosť Slovenské elektrárne, a.s. Mochovce súdu oznámila, že v zmysle uzatvorenej Zmluvy o dielo č. 4600007861, článok 10 bod 10.1 povinnosť viesť stavebný denník, ako aj všetky knihy a záznamy obsahujúci presné a úplné údaje o realizovanom plnení, bola na strane zhotoviteľa - Jaroslav Maľa - BB - špeciál. Ďalej v zmysle bodu 10.2 zmluvy bol zhotoviteľ povinný uchovať v lehote 3 rokov po ukončení zmluvy všetky tieto dokumenty. Ich spoločnosť nemá k dispozícii požadovaný stavebný denník, disponuje iba kópiou časti stavebného denníka, ktorá bola objednávateľovi odovzdaná pri prebratí diela v súlade s článkom 3 bod 3.4 uzavretej zmluvy. vzhľadom na uvedené preto súdu zasielajú kópiu časti stavebného denníka, ktorú má ich spoločnosť k dispozícii a zároveň pre informáciu zasielajú komunikáciu, na základe ktorej túto skutočnosť oznámili aj spoločnosť BB špeciál.

Súd potom z predloženej kópie stavebného denníka zistil, že za každý jednotlivý deň zápis v stavebnom denníku bol podpísaný aj Zuzanou Kováčovou za odporcu.

Svedok Mgr. Marek Kvasnica uviedol, že je konateľom spoločnosti ECOFLEX, s.r.o., Prievidza, ktorá spolupracovala s navrhovateľom, aj s odporcom pri zákazke v atómovej elektrárni Mochovce, keď odporca bol hlavný dodávateľ pre spoločnosť Slovenské elektrárne, a.s., spoločnosť ECOFLEX, s.r.o. bola dodávateľom pre odporcu a spoločnosť navrhovateľa bola dodávateľom pre spoločnosť ECOFLEX, s.r.o.. Medzi navrhovateľom a spoločnosťou ECOFPLEX, s.r.o. žiadny stavebný denník neexistoval. Za stavebný denník bol zodpovedný hlavný dodávateľ voči Slovenských elektrárňam, a. s., teda odporca. Medzi navrhovateľom a spoločnosťou ECOFLEX, s.r.o neexistovala žiadna dohoda, že nemôže byť postúpená pohľadávka proti odporcovi. K podpisu Dohody o úhrade záväzku s odporcom došlo z dôvodu, aby si potvrdili výšku záväzkov a aby bol tento záväzok v budúcnosti nespochybniteľný, keď výška faktúr a fakturovaných súm vyplývala z existujúcich faktúr, ktoré boli riadne založené a evidované v účtovníctvach firiem a odporca za celé trvanie zmluvného vzťahu faktúry ani ich výšku nerozporoval.

Podľa zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

Podľa dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti.

Podľa veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

Podľa s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo dohode s dlžníkom.

Podľa ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná.

Podľa Za uznanie nepremlčaného záväzku sa považujú aj právne úkony uvedené v a .

Podľa Ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku.

V konaní nebolo sporné, že dňa 03. 09. 2013 odporca ako dlžník a spoločnosť ECOFLEX, s.r.o. Prievidza ako veriteľ uzatvorili v písomnej forme Dohodu o úhrade záväzku. V článku II. bod 1 potom účastníci Dohody špecifikovali, že veriteľ riadne, včas a bez vád poskytol dlžníkovi služby, pričom dlžník služby prevzal, na základe čoho veriteľ vystavil dlžníkovi špecifikované faktúry, ktoré boli dlžníkovi riadne doručené. Spolu išlo o 5 daňových dokladov - faktúr, z ktorých dlžná suma ku dňu podpisu Dohody o úhrade záväzku bola spolu v sume 75 610,54 Eur, keď ku dňu podpisu Dohody o úhrade záväzku z ceny fakturovanej daňovým dokladom - faktúrou č. 2013014 na sumu 69 798,67 Eur k úhrade zostávala suma 39 340,50 Eur. Následne v článku II bod 3 Dohody odporca ako dlžník vyhlásil, že týmto čo do dôvodu a výšky uznáva svoj záväzok voči veriteľovi vo výške sumy uvedenej v predchádzajúcom bode v riadku „spolu k úhrade“, teda v sume 75 610,54 Eur vrátane DPH.

Uznanie záväzku je jedným so spôsobov zabezpečenia záväzku. S poukazom na podstatou inštitútu uznania záväzku je, že uznanie záväzku urobené spôsobom požadovaným zákonom, zakladá vyvratiteľnú právnu domnienku, že záväzok v uznanom rozsahu v čase uznania trval. Dlžník tak má naďalej možnosť preukázať, že záväzok nevznikol, prípadne že v čase uznania už netrval, ale dôkazné bremeno o tejto skutočnosti prechádza na dlžníka. Vznik vyvratiteľnej právnej domnienky zaväzuje aj súd pri hodnotení dôkazov, a to v tom zmysle, že skutočnosť, pre ktorú je v zákone ustanovená domnienka, ktorá pripúšťa dôkaz opaku, má súd za preukázanú, pokiaľ v konaní nevyšiel na javo opak ( ). Pre platnosť uznania záväzku zákon vyžaduje písomnú formu a určitosť vôle, keď kritérium určitosti je dané všeobecne a treba mu rozumieť v súlade s , podľa ktorého každý právny úkon musí byť určitý, inak je neplatný. Nevyžaduje sa teda určenie priamo čo do dôvodu a čo do výšky tak, ako pri uznaní dlhu podľa . V zmysle ustálenej praxe požiadavku určitosti uznania záväzku spĺňa forma odkazu na zmluvu alebo na daňový doklad - faktúru, ktorou bola peňažná pohľadávka fakturovaná. K účinkom uznania záväzku, okrem písomného vyhlásenia dlžníka, dochádza aj konkludentným prejavom vôle, a teda účinky uznania zvyšku dlhu má aj poskytnutie čiastočného plnenia dlžníkom.

Z vykonaného dokazovania súd považoval za preukázané, že v článku II. bod 1 Dohody o úhrade záväzku zo dňa 03. 09. 2013 bol záväzok odporcu špecifikovaný tak, že spĺňal požiadavku určitosti, teda že veriteľ odporcovi poskytol služby, ktoré odporca prevzal a na základe čoho mu boli vystavené špecifikované faktúry na špecifikované peňažné plnenie. Následne odporca v článku II. bod 3 vyhlásil,

že čo do dôvodu a výšky uznáva svoj záväzok voči veriteľovi vo výške špecifikovanej sumy. Keďže záväzok odporcu v Dohode o úhrade záväzku zo dňa 03. 09. 2013 bol špecifikovaný odkazom na daňové doklady - faktúry, keďže odporca v dohode jasne a určite vyhlásil, že svoj záväzok voči veriteľovi uznáva a keďže dohoda bola uzavretá v písomnej forme, keď pravosť podpisu odporcu na Dohode zo dňa 03. 09. 2013 bola aj úradne (notársky) osvedčená, súd vyhodnotil, že dňa 03. 09. 2013 odporca platne uznal svoj záväzok proti veriteľovi v sume 75 610,54 Eur s príslušenstvom. Súd preto ako účelovú vyhodnotil obranu odporcu, že nejde o uznanie dlhu také, ako vyžaduje a a jedná sa len o účtovné uznanie. Ako už totiž bolo konštatované, v danom prípade bolo jednoznačne definované, o aké záväzky sa jedná, v akej výške. Naviac, už v čase uznania odporca čiastočne plnil na úhradu ceny podľa daňového dokladu - faktúry č. 2013014, čím opäť došlo k účinkom uznania záväzku.

Ďalej v konaní nebolo sporné, že Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 05. 09. 2013 spoločnosť ECOFLEX, s.r.o. Prievidza pohľadávku proti odporcovi v sume 75 610,54 Eur postúpila navrhovateľovi.

Postúpenie pohľadávky spočíva v tom, že na základe zmluvy uzavretej medzi doterajším veriteľom (postupcom) a treťou osobou (postupníkom) postúpi pôvodný veriteľ svoju pohľadávky proti dlžníkovi novému veriteľovi. Postúpením teda postupca (pôvodný veriteľ) stráca pohľadávku s celým príslušenstvom a všetkými právami s ňou spojenými, vrátane práva nového veriteľa domáhať sa svojho nároku súdnou cestou. K platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky sa nevyžaduje súhlas dlžníka, nemožno však postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo dohode s dlžníkom, teda ak dlžník a pôvodný veriteľ mali uzavretú dohodu, že pohľadávka postúpená nemôže byť.

Odporca sa potom bránil v konaní tvrdením, že postúpenie pohľadávky bolo v rozopre s ústnou dohodou uzavretou medzi odporcom a spoločnosťou ECOFLEX, s.r.o. Na preukázanie tohto tvrdenia odporca ako dôkaz označil výpoveď svedka - Mgr. Mareka Kvasnica ako konateľa spoločnosti ECOFLEX, s.r.o. Prievidza. Predmetným dôkazom však odporca uzavretie dohody o tom, že pohľadávka spoločnosti ECOFLEX, s.r.o., Prievidza proti odporcovi nemohla byť postúpená nepreukázal, keď svedok uzatvorenie takejto dohody nepotvrdil, resp. vyvrátil. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že ani samotný odporca neuviedol, kedy a s akým konkrétnym obsahom takáto dohoda mala byť uzatvorená. Súd preto aj túto obranu odporcu vyhodnotil ako účelovú a nepreukázanú, a teda navrhovateľ bol v tomto súdnom konaní aktívne legitimovaný.

Z vykonaného dokazovania súd ďalej považoval za preukázané, že po postúpení pohľadávky odporca poskytol navrhovateľovi spolu plnenie v sume 27 174,80 Eur, ktorú skutočnosť mal súd preukázanú výpismi s účtu navrhovateľa. Aj táto skutočnosť teda svedčí o účelovosti tvrdenia odporcu, že medzi odporcom a spoločnosťou ECOFLEX, s.r.o. Prievidza mala byť uzatvorená ústna dohoda o nepostúpení pohľadávky, keďže poskytnutím plnenia navrhovateľovi odporca postúpenie pohľadávky akceptoval.

Rovnako mal súd za preukázané, že pri poskytovaní plnení navrhovateľovi odporca vždy uvádzal aj variabilné symboly, ktoré boli totožné s číslami daňových dokladov - faktúr, a to variabilný symbol č. 2013009, č. 2013012 a č. 2013014. Odporca tak platbami prijatými na účet navrhovateľa dňa 30. 10. 2013, dňa 14. 11. 2013 a dňa 18. 12. 2013 pod variabilným symbolom 0002013009 uhradil sumu 18 439,10 Eur, čo zodpovedá práve cene fakturovanej podľa daňového dokladu - faktúry č. 2013009. Dňa 18. 12. 2013 bola na účet navrhovateľa pripísaná aj platba v sume 3 969,44 Eur pod variabilným symbolom 0002013012, čo zodpovedá cene fakturovanej daňovým dokladom - faktúrou č. 2013012. Následne dňa 18. 12. 2013 bola na účel navrhovateľa prijatá aj platba v sume 4 766,26 Eur pod variabilným symbolom 0002013014. Je potom bežnou obchodnou zvyklosťou, že v prípade plnenia záväzkov medzi podnikateľmi č. daňového dokladu - faktúry sa udáva ako variabilný symbol platby. S poukazom na veta druhá sa aj v zmysle ustálenej praxe uvedenie variabilného symbolu zodpovedajúceho číslu daňového dokladu - faktúry vyhodnocuje ako určenie záväzku, na ktorý dlžník plní v prípade ak má ten istý dlžník voči veriteľovi niekoľko záväzkov. Súd potom považoval za preukázané, že čiastočnými plneniami poskytnutými navrhovateľovi ešte pred začatím tohto súdneho konania bola v celom rozsahu uhradená cena fakturovaná daňovými dokladmi - faktúrou č. 2013009 a č. 2013012. Rovnako čiastočne v sume 4 766,26 Eur bola uhradená aj cena fakturovaná daňovým dokladom - faktúrou č. 2013014, keď ako už bolo konštatované, na túto odporca poskytol čiastočné plnenie ešte pôvodnému veriteľovi, a to v čase ešte pred uzavretím Dohody o úhrade záväzku zo dňa 03. 09. 2013. Súd potom považoval za preukázané, že neuhradená zostala cena diela podľa daňového dokladu - faktúry č. 2013014 v sume 34 574,24 Eur, podľa daňového dokladu - faktúry č.

2013017 v celej fakturovanej výške v sume 12 107,28 Eur a podľa daňového dokladu - faktúry č. 2013024 v celej fakturovanej sume vo výške 1 754,22 Eur.

Ako už bolo vyššie konštatované, súd vyhodnotil, že dňa 03. 09. 2013 odporca platne uznal svoj záväzok proti pôvodnému veriteľovi a účinky uznania záväzku zostali zachované aj proti navrhovateľovi ako novému veriteľovi. Naviac, odporca poskytol čiastočné plnenie aj samotnému navrhovateľovi, čím opäť došlo k účinkom uznania záväzku. Na odporcu sa tak v tomto súdnom konaní presunulo dôkazné bremeno o neexistencii jeho záväzku. Odporca však na svoju obranu a najmä na preukázanie neexistencie jeho záväzku, žiadne relevantné dôkazy neoznačil, ani nepredložil, keď odporca len však všeobecne konštatoval, že časť faktúr bola vystavená neoprávnene. Preto, keďže v danom prípade nebolo povinnosťou navrhovateľa preukázať svoj nárok proti odporcovi, ale bolo povinnosťou odporcu preukázať, že jeho záväzok neexistuje, súd nevykonal dôkaz označený odporcom, a to znalecké dokazovanie na určenie rozsahu vykonaných prác. Naviac, navrhovateľ k daňovým dokladom - faktúre č. 2013014, č. 2013017 a č. 2013024 predložil aj záznamy o odovzdaní a prevzatí diela, na ktorých odporca podpisom konajúcej osoby prevzatie diela v špecifikovanom rozsahu a v peňažnom vyjadrení tak, ako bolo následne fakturované, potvrdil. V tejto súvislosti súd potom uvádza, že na Zázname o odovzdaní a prevzatí diela zo dňa 29. 04. 2013 bola uvedená cena prevzatého diela bez DPH v sume 58 165,56 Eur, čo z DPH predstavuje sumu 69 798,67 Eur, ktorá bola fakturovaná daňovým dokladom

- faktúrou č. 2013014, na Zázname o odovzdaní a prevzatí diela zo dňa 29. 05. 2013 bola uvádzaná cena prevzatej časti diela v sume 10 089,40 Eur bez DPH, čo s DPH predstavuje sumu 12 107,28 Eur a táto bola fakturovaná daňovým dokladom - faktúrou č. 2013017 a na Zázname o odovzdaní a prevzatí diela zo dňa 19. 06. 2013 bola uvedená cena preberanej časti diela v sume 1 461,85 Eur bez DPH, čo s DPH predstavuje práve sumu 1 754,22 Eur, ktorá bola fakturovaná daňovým dokladom - faktúrou č. 2013024. Navrhovateľ tak nad rámce svojich povinností v tomto súdnom konaní preukázal, že dielo v rozsahu, v akom bolo fakturované odporca ako zhotoviteľ od spoločnosti ECOFLEX, s.r.o. Prievidza ako od dodávateľa prevzal. Naopak, odporca, ktorý mal dôkaznú povinnosť preukázať neexistenciu záväzku navrhovateľa, túto dôkaznú povinnosť nesplnil. Súd potom poukazuje aj na rozpory v tvrdeniach samotného odporcu, keď v podanom odpore uviedol, že fakturáciu, ktorú považoval za oprávnenú, už uhradil, následne na pojednávaní odporca (právny zástupca) uviedol, že po doložení stavebného denníka bude priestor k dohode ohľadom určitej sumy, ktorá bude dôvodná. Odporca teda neuniesol dôkazné bremeno, ktorým by vyvrátil účinky uznania jeho záväzku.

Vzhľadom na to, že odporca dňa 03. 09. 2013 platne uznal svoj záväzok na úhradu ceny v sume 75 610,54 Eur podľa špecifikovaných daňových dokladov - faktúr, vzhľadom na to, že došlo k platnému postúpeniu pohľadávky pôvodného veriteľa proti odporcovi, vzhľadom na to, že odporca nepreukázal, že postúpenie pohľadávky odporovalo dohode s odporcom, vzhľadom na to, že po postúpení pohľadávky odporca poskytol čiastočné plnenie samotnému navrhovateľovi a vzhľadom na to, že odporca nepreukázal neexistenciu svojho záväzku, posúdil súd návrh navrhovateľa v časti o zaplatenie istiny ako dôvodný.

Ako dôvodný súd posúdil nárok navrhovateľa aj na zákonný úrok z omeškania, keďže odporca sa dostal do omeškania s plnením peňažného záväzku ( ), keď súd považoval za preukázané, že navrhovateľom uplatnený úrok z omeškania je ešte nižší než úrok zodpovedajúci zákonnému postupu určenia výšky úroku z omeškania.

Vychádzajúc z konštatovaných skutočností, súd podanému návrhu navrhovateľa v celom rozsahu vyhovel.

O trovách konania súd rozhodoval podľa a navrhovateľovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal plnú náhradu trov konania proti odporcovi, ktorý vo veci úspech nemal. Trovy navrhovateľa pozostávajú z iných trov konania v sume 2 906,-- za zaplatený súdny poplatok z návrhu na začatie konania a z trov právneho zastúpenia v sume 2 981,48 Eur za právne zastúpenie v sume 2 638,70 Eur za 5 úkonov právnej služby po 519,49 Eur a k tomu režijný paušál 2 x 8,04 Eur (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie návrhu na súd) a 3 x 8,39 Eur (vyjadrenie k odporu, účasť na pojednávaní dňa 05. 05. 5015, účasť na pojednávaní dňa 11. 09. 2015), z náhrady trov cestovného pri použití osobného motorového vozidla ŠKODA FABIA 6Y pri ceste na pojednávanie z Trnavy do Banskej Bystrice a späť dňa 05. 05. 2015 v sume 88,51 Eur (priemerná spotreba 6,0 l/100km, cena pohonných hmôt 1,366 Eur/l, sadzba základnej náhrady za opotrebenie vozidla 0,183 Eur/km, počet kilometrov 334 km) a dňa 11. 09.

2015 v sume 86,51 Eur (cena pohonných hmôt 1,270 Eur/l) a z náhrady za stratu času za čas strávený cestou na pojednávanie dňa 05. 05. 2015 v sume 83,88 Eur (6 polhodín po 13,98 Eur) a dňa 11. 09. 2015 v sume 83,88 Eur. Náhrada trov právneho zastúpenia bola priznaná podľa , , , , , , , , a Vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov.

V zmysle , je potrebné, aby odporca povinnosť uloženú týmto rozhodnutím splnil do 3 dní od jeho právoplatnosti.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia vo vyhotovení dvojmo alebo ústne do zápisnice prostredníctvom tohto súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.

V odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v (rozhodlo sa vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, iba že namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy), konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené, rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.