Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_38P-114-2015.pdf
PDF · 86.49 KB
Case nature
Area
Subarea
38P/114/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III, v konaní pred sudkyňou JUDr. Zdenkou Mattielighovou, v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého: M. O., G.. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor sociálnych vecí a rodiny, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka - M. O., G.. XX.XX.XXXX, E. K. C.T. XX, K., toho času Z., K. - P. a otec - M. M., G.. XX.XX.XXXX, E. K. J.Á. XX, K., toho čas na neznámom mieste, o návrhu na zrušenie ústavnej starostlivosti, takto
rozhodol:
Súd návrh na zrušenie ústavnej starostlivosti zo dňa 20.03.2015 u maloletého M. O., G.. XX.XX.XXXX zamieta.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom, podaným na tunajšom súde dňa 20.03.2015 sa ÚPSVaR Bratislava domáhal zrušenia ústavnej starostlivosti nad maloletým M. O..
Svoj návrh odôvodnil tým, že nad maloletým M. bola rozsudkom Okresného súdu Bratislava V zo dňa 28.04.2009, č. k. 22P/131/2009-18 nariadená ústavná starostlivosť a rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 27.01.2014, sp. zn. 38P/254/2013 bol premiestnený do P. R. Z. I.. Maloletý sa začal dopúšťať opakovaných a častých útekov zo zariadenia, po návrate bolo jeho správanie problematické, nezaujímal sa o školu a dosahoval veľmi zlé študijné výsledky. Naliehavo sa dožadoval kontaktu s matkou a so širšou rodinou, pričom samotná matka o neho prejavovala záujem len zriedkavo, čo veľmi zle vplývalo na jeho psychiku. V rodine maloletého nebol nikto, kto by mal vytvorené podmienky k tomu, aby sa mohol o maloletého aspoň počas letných prázdnin postarať, z ktorého dôvodu nebolo možné, aby maloletý počas letných prázdnin trávil čas mimo zariadenia. Dňa 28.06.2014 maloletý opustil zariadenie v sprievode svojej matky, pričom mal tráviť dovolenkový pobyt u rodinnej známej, u ktorej sociálny kurátor prešetril pomery. Maloletý sa však už do zariadenia nevrátil a od vtedy je striedavo na úteku, resp. zachytený políciou a následne znova na úteku. Počas jeho krátkych pobytov v zariadení odborní pracovníci reedukačného centra konštatovali, že 38P/114/2015
maloletý zdravotne aj psychicky prosperuje a je dobre živený. Samotný navrhovateľ však nemal počas konania vedomosť o tom, kde maloletý žije a v akých podmienkach a ani kto zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloletého. Maloletý nemá zabezpečené stabilné bývanie a počas útekov pácha drobnú trestnú činnosť. Počas konania navrhovateľ došetril, že maloletý M. by sa mal zdržiavať u svojej tety
- sestry svojej matky C. O. Z. K.C., u ktorej by mal bývať a u majiteľa tohto ubytovacieho zariadenia by mal vykonávať nejaké pomocné práce. Tento pán by chcel M. po zrušení ústavnej starostlivosti brigádnicky zamestnávať a taktiež je ochotný umožniť mu bývanie v unimobunke, ktorú by pre tento účel
zrekonštruoval. Navrhovateľ poukázal na to, že maloletý je blízky veku dospelosti a nariadená ústavná starostlivosť u maloletého neplní svoj účel. K pomerom na strane C. O., u ktorej by mal v súčasnosti maloletý prebývať sa nevedel vyjadriť, avšak pri osobnom pohovore dňa 07.09.2015 táto uviedla, že je ochotná a schopná poskytnúť maloletému pomoc a ubytovanie. Maloletý M. bol neustále na úteku z reedukačného centra, z ktorého dôvodu ani nie je možné ohodnotiť jeho študijné výsledky. U maloletého sa prejavujú rovnaké sklony ako u jeho brata V., ktorý je taktiež na úteku z reedukačného centra vo Z.C. L.. Na základe uvedených skutočností mal za to, že jeho návrh je dôvodný a žiadal súd, aby mu vyhovel.
Matka maloletého M. uviedla, že s návrhom navrhovateľa súhlasí a žiada, aby bola nad maloletým zrušená ústavná starostlivosť. V súčasnosti býva v záhradnej chatke v P., ktorá pozostáva z malej kuchyne a izby, sociálne zariadenie pozostáva zo suchého záchoda. V tejto chatke býva matka maloletého M. so svojim partnerom a svojim otcom. Má vedomosť o tom, že maloletý sa v súčasnosti zdržiava v domácnosti jej sestry v K.C., ktorej z peňazí zarobených z brigádnickej činnosti u vyššie uvedeného pána prispieva na stravu a bývanie. C. O. býva v ubytovacom zariadení spolu so svojim partnerom a maloletou dcérou Q. M.P. O., s ktorou je v súčasnosti na materskej dovolenke. Pred matkou sa syn vyjadril, že škola, ktorú navštevoval v reedukačnom centre ho nebavila, rovnako boli problémy i so správaním sa starších chovancov voči maloletému M.. V prípade, že by došlo u maloletého k zrušeniu ústavnej starostlivosti tento by bol u jej sestry, ktorá matke prisľúbila, že by sa o maloletého postarala. Sestra matky je v súčasnosti na materskej dovolenke a jej priateľ nastupuje na životnosť ako kontrolór výrobnej linky do spoločnosti Z.. Snažila sa maloletému M. dohovoriť, aby sa vrátil do reedukačného centra, ale jeho reakcia bola, že bude mať o chvíľu 18 rokov a matka mu nemá čo rozkazovať.
Reedukačné centrum sa vo svojom stanovisku doručenom súdu dňa 31.08.2015 pripojilo k návrhu ÚPSVaR Bratislava, pričom poukázalo na to, že maloletý sa od 19.08.2015 dlhodobo nepovolene zdržiava mimo ich zariadenia a miesto jeho pobytu im nie je známe.
Súd sa oboznámil s písomne podaným návrhom zo dňa 20.03.2015, rodným listom maloletého M., oznámeniami P. R. I., správou ÚPSVaR Bratislava zo dňa 04.05.2015, správou P.I. R. I. zo dňa 10.04.2015, úradným záznamom ÚPSVaR Bratislava zo dňa 18.05.2015, zápisnicou o výsluchu obvineného zo dňa 19.08.2015. Súd ďalej vykonal dôkaz výsluchom účastníkov konania a zistil tento skutkový stav: 38P/114/2015 - 61
Rozsudkom Okresného súdu Bratislava V zo dňa 28.04.2009, č. k. 22P/131/2009-18 bola nad maloletým nariadená ústavná starostlivosť a rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 27.01.2014, sp. zn. 38P/254/2013 bol premiestnený do P. R. Z. I..
Maloletý M. by sa mal v súčasnosti zdržiavať v domácnosti svojej tety C.G. O. Z. K.. Nenavštevuje žiadne vzdelávacie zariadenie.
Matka maloletého je slobodná, okrem maloletého Mária má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletému V. O., G.. XX.XX.XXXX, nad ktorým je taktiež nariadená ústavná starostlivosť v reedukačnom centre vo Z. L.. Je zamestnaná ako pomocná sila v kuchyni vo Z. Z. V. G. Z. s tým, že jej priemerný mesačný netto príjem predstavuje čiastku cca 430-450,- eur. Spolu so svojim partnerom a svojim otcom obýva chatku v P. na Z. F..
Otec maloletého sa dlhodobo zdržiava na neznámom mieste, pravdepodobne v zahraničí. O maloletého M.P. nikdy nejavil záujem a nekontaktoval sa s ním ani s jeho matkou.
Podľa § 54 ods. 2 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. súd môže nariadiť ústavnú starostlivosť len vtedy, ak výchova maloletého dieťaťa je vážne ohrozená alebo vážne narušená a iné výchovné opatrenia neviedli k náprave alebo ak rodičia nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa z iných vážnych dôvodov a maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti. Za vážne ohrozenie alebo vážne narušenie výchovy maloletého dieťaťa sa nepovažujú nedostatočné bytové pomery alebo majetkové pomery rodičov maloletého dieťaťa.
Podľa u 55 ods. 3 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. súd zruší ústavnú starostlivosť najmä vtedy, ak maloleté dieťa možno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti alebo ak zanikli dôvody, pre ktoré bola nariadená.
Súd mal po vykonanom dokazovaní za preukázané, že zrušenie ústavnej starostlivosti nad maloletým M. nie je v jeho záujme. Všetky dôvody, ktoré navrhovateľ uvádzal na podporu svojho návrhu práve naopak preukazujú potrebu zachovania ústavnej starostlivosti nad maloletým M., hoci sa táto bude z dôvodu dosiahnutia plnoletosti vykonávať už len pár mesiacov. U maloletého zjavne pretrváva a rozvinulo sa správanie, pre ktoré došlo u neho k nariadeniu ústavnej starostlivosti a umiestneniu do reedukačného centra. Skutočnosť, že maloletý M. sa režimu zariadenia neprispôsobil, neustále bol a je na úteku, riadne nenavštevoval žiadne vzdelávacie zariadenie, z ktorého dôvodu nemá ukončené žiadne vzdelanie a on sám nechce v zariadení zotrvať, nie je v žiadnom prípade dôvodom k tomu, aby bola táto ústavná starostlivosť zrušená. Predovšetkým je potrebné poukázať na to, že ústavná starostlivosť u maloletého M. bola nariadená z určitých závažných dôvodov a mala svoj stanovený účel, preto maloletý M. nie je a ani nemôže byť tým, ktorý si bude klásť podmienky svojho pobytu a vykonávania samotnej ústavnej starostlivosti a rozhodovať o tom, či sa tejto ústavnej starostlivosti podrobí alebo nie a či u neho bude alebo nebude ústavná starostlivosť zrušená. Podkladom pre 38P/114/2015
nariadenie ústavnej starostlivosti u maloletého M. bola potreba jeho prevýchovy tak, aby maloletý zmenil svoj prístup k životu, k iným ľuďom, autoritám, vytvoril si správny hodnotový systém, naučil sa rešpektovať spoločenské pravidlá a konsenzy, na ktorých spoločnosť funguje tak, aby sa mohol začleniť do spoločnosti ako jej riadny a plnohodnotný člen. Skutočnosť, že maloletý o uvedené nemá záujem a nič z tohto sa v jeho zmýšľaní a prežívaní neukotvilo je prejavom toho, že táto prevýchova bola u maloletého neúspešná a pre krátkosť času, ktorý zostáva do nadobudnutia plnoletosti u maloletého M.Á., už ani nemožno očakávať, že reedukačné centrum zohrá v jeho živote ešte nejakú zásadnú úlohu. Po dovŕšení plnoletosti bude výlučne na M. vôli, ako sa bude správať a aké bude jeho konanie. V žiadnom prípade však nemožno inštitút ústavnej starostlivosti dehonestovať a jeho zmysel a účel podkopávať tým, že tri mesiace pred dovŕšením plnoletosti u maloletého M. dôjde k zrušeniu ústavnej starostlivosti nad ním nariadenej a umožní sa mu tým ešte ako mladistvému bezprízorná existencia, nepochybne sprevádzaná trestnou činnosťou so zhubnými dôsledkami na život mladého človeka vo veku M.. U maloletého dieťaťa, nad ktorým bola nariadená ústavná starostlivosť nemožno vyvolávať dojem, že neustále úteky a neochota žiť v zariadení prejavujúca sa najrôznejšími spôsobmi, budú mať za následok rezignáciu štátnych inštitúcii vrátane súdu, ktoré majú za neho zodpovednosť do dosiahnutia plnoletosti a že pod tlakom jeho správania napokon dosiahne oslobodenie spod inštitútu ústavnej starostlivosti a následkov, ktoré so sebou prinášajú jeho úteky a správanie sa počas nich.
Pokiaľ ide o ostatné dôvody uvádzané navrhovateľom na podporu jeho návrhu, tieto súd nevyhodnotil ako dostatočné k tomu, aby na ich podklade mohla byť u maloletého zrušená ústavná starostlivosť. Predovšetkým pri zrušení ústavnej starostlivosti u maloletého dieťaťa by malo dôjsť k jeho návratu do rodinného prostredia, k zákonnému zástupcovi, ktorý prevezme osobnú starostlivosť o maloleté dieťa a bude za jej výkon zodpovedný. V danom prípade však matka ako jediný zákonný zástupca nemá vytvorené podmienky pre výkon osobnej starostlivosti o maloletého M. a túto starostlivosť by mala podľa navrhovateľa i podľa matky maloletého vykonávať jeho teta - C. O.. V zmysle zákona teda mohol mať navrhovateľ na mysli výlučne zrušenie ústavnej starostlivosti u maloletého M. a jeho zverenie do náhradnej osobnej starostlivosti jeho tety, keďže nie je možné iba zrušiť ústavnú starostlivosť u maloletého dieťaťa a nechať ho následne žiť u inej osoby, než zákonného zástupcu. Uvedené však nie je súčasťou návrhu navrhovateľa a tento ani nežiadal, aby takto súd rozhodol, domáhal sa výlučne zrušenia ústavnej starostlivosti u maloletého s tým, že tento bude prebývať u svojej tety, ktorá prisľúbila, že sa o neho postará, ktoré rozhodnutie súdu nemá oporu v zákone a ktorej skutočnosti si navrhovateľ musel byť vedomý. Samotná osoba tety maloletého M., u ktorej maloletý údajne v súčasnosti prebýva a ktorá sa o neho údajne v súčasnosti stará pritom nebola zo strany navrhovateľa žiadnym spôsobom preverená, okrem osobného pohovoru vykonaného na Úrade u navrhovateľa. Súd teda nie sú známe jej osobné, bytové, majetkové ani celkové pomery, tieto má sprostredkované výlučne od matky maloletého, čo je však nedostatočné. Okrem toho, podľa vyjadrení matky maloletého je pani C. O. v súčasnosti na materskej dovolenke s cca 2- mesačným dieťaťom, je teda zrejmé, že v žiadnom
prípade nemá vytvorené podmienky k tomu, aby sa venovala maloletému M.P., ktorého správanie je problematické. Okrem toho predpokladom výkonu osobnej 38P/114/2015 - 62
starostlivosti o maloleté dieťa vo veku M. je aspoň základná miera rešpektu k autorite osoby, ktorá túto osobnú starostlivosť o maloleté dieťa vykonáva, čo na strane M. úplne absentuje. Je možné konštatovať, že maloletý M. sa zdržiava v domácnosti svojej tety (ak sa tam skutočne zdržiava) výlučne preto, že sa jedná o jediného člena rodiny, u ktorého môže maloletý M. aspoň prebývať. Pokiaľ ide o osobu majiteľa ubytovacieho zariadenia v K., v ktorom býva M. teta a údajne aj maloletý M. a ktorý má záujem maloletého po zrušení ústavnej starostlivosti zamestnať a taktiež mu poskytnúť bývanie, do ktorého je ochotný, podľa slov matky maloletého, aj investovať finančné prostriedky, súd uvádza, že sa zatiaľ jedná len o plány, ktoré sa možno v budúcnosti uskutočnia. U maloletého dieťaťa však nie je možné zrušiť ústavnú starostlivosť a odôvodniť to tým, že niekedy v budúcnosti bude mať vytvorené podmienky pre samostatnú existenciu, pričom zatiaľ nie je v jeho rodine nikto, ktorý by mohol maloletému poskytnúť stabilné životné prostredie, čo znamená, že navrhovateľ v podstate deklaruje, že maloletý by žil fakticky sám, čo je zatiaľ neprípustné. Súd považuje za potrebné dať navrhovateľovi záverom do pozornosti, že maloletý M.P. je stále na úteku a ak je pravda, že sa zdržiava u svojej tety, bol povinný túto informáciu poskytnúť príslušným orgánom, aby bolo možné vykonať jeho záchyt a odovzdanie do starostlivosti reedukačného centra. Skutočnosť, že si maloletý na úteku brigádnicky privyrába a má údajný záujem na usporiadaní svojho života na tom nič nemení.
Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam a s poukazom na citované ustanovenia zákona, súd rozhodol tak, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 odseku 1 písmena a) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nemôže kolízny opatrovník a matka maloletého podať odvolanie, nakoľko sa tohto práva vzdali do zápisnice súdu, čo potvrdili svojimi podpismi.
Proti tomuto rozsudku môže opatrovník otca maloletého podať odvolanie na podklade § 204 odseku 1) O. s. p, podľa ktorého odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.
Podľa § 205 odsek 1) O. s. p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
V Bratislave, dňa 10. septembra 2015