Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5P-5-2015.pdf
PDF · 100.32 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-5P/5/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany sudkyňou Mgr. Katarínou Arnouldovou vo veci starostlivosti o maloletú Z. A., Z.. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny v Piešťanoch, dieťa matky: T. A., rod. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom K., O. XX/XXX, štátny občan SR a otca J. A., nar. XX.XX.XXXX, K. bytom O. XXX/XX, K., štátny občan SR, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej takto
rozhodol:
Maloletá sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky.
Obaja rodičia budú o p r á v n e n í maloletú zastupovať a spravovať jej majetok.
Otec je p o v i n n ý s účinnosťou od 16.01.2015 platiť na maloletú výživné vo výške 200,-eur mesačne vždy do 15.dňa v mesiaci vopred k rukám matky.
Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 16.01.2015 do 10.09.2015 vo výške 1.503,22 eur súd p o v o ľ u j e otcovi splácať v mesačných splátkach po 42,- eur splatných spolu s bežným výživným počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.
Styk otca s maloletou sa ponecháva n e u p r a v e n ý.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom, doručeným súdu dňa 16.01.2015, sa matka domáhala zverenie maloletej do jej osobnej starostlivosti a určenia výživného na maloletú vo výške 200,-eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky s účinnosťou od podania tohto návrhu. V návrhu uviedla, že s otcom maloletej nežije v spoločnej domácnosti od 01.11.2014, kedy sa dobrovoľne kvôli mimomanželskej známosti odsťahoval a od uvedeného dátumu na výživu dcéry neprispieva.
Otec sa k návrhu písomne nevyjadril, ani sa neustanovil na žiadne z vytýčených pojednávaní, pričom svoju neprítomnosť ničím neospravedlnil ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania, preto súd vec prejednal v zmysle § 101 ods.2 O.s.p. v neprítomnosti otca, vykonal dokazovanie výsluchom matky, kolízneho opatrovníka, oboznámením listinných dôkazov, najmä rodného listu maloletej, sobášneho listu rodičov, potvrdeniami o príjmoch oboch rodičov, potvrdeniami Úradu práce soc. vecí a rodiny X., potvrdeniami o pravidelných mesačných výdavkoch matky a maloletej, správou kolízneho opatrovníka z prešetrených pomerov, ďalšími listinami, ako aj obsahom celého spisu a zistil nasledovný skutkový stav:
Maloletá sa narodila s manželstva rodičov, ktorí spolu nežijú a nehospodária od 01.11.2014, kedy otec dobrovoľne opustil spoločnú domácnosť z dôvodu nadviazania mimomanželskej známosti a odvtedy k obnoveniu spolužitia nedošlo.
Z výsluchu matky a ňou predložených listinných dôkazov bolo zistené, že maloletá zostala v osobnej starostlivosti matky, bývajú v rodinnom dome v bezpodielovom spoluvlastníctve rodičov maloletej v K.. Matka odvtedy hospodári sama a otec jej na náklady na bývanie neprispieva, rovnako jej neprispieva na výživu maloletej. Náklady na bývanie predstavujú u matky mesačne platbu plynu 72,-eur, rozhlas a TV 4,62 eur, elektrinu 56,21 eur a spoločný mobilný telefón pre matku a maloletú paušálnu sumu 35,-eur mesačne, internet 10,50 eur. Mimo toho má matka náklady na benzín vo výške cca 27,-eur mesačne, keďže do práce dochádza motorovým vozidlom, ďalej platí miestne poplatky a dane ročne 83,90 eur, poistku za jej motorové vozidlo v sume 72,01 eur ročne, poistku za dom v sume 125,-eur ročne a káblovú televíziu 50,20 eur ročne. Súčasťou jej výdavkov sú aj splátky úveru vo výške 80,87 eur, ktorý úver si vzali manželia zo Slovenskej sporiteľne dňa 27.07.2011 vo výške 3.079,-eur na 4 roky a suma úveru bola podľa vyjadrenia matky použitá v podstate na kúpu auta, keďže koníčkom otca maloletej sú veteráni, ktorých rozoberá a opravuje. Okrem tohto kúpeného auta- veterána, vlastnil otec maloletej aj 4 zrenovované staré motorky, ktoré si však pri odsťahovaní vzal spolu s celým vybavením dielne, náradím a televízorom. S matkou sa pri odchode vôbec nebavil, kto bude čo platiť, zaujímalo ho iba, kedy mu vyplatí matka jeho podiel na rodinnom dome. Matka je zamestnaná od roku 2011 vo firmy T. Z.-T., Q..J..H.., ako predavačka skladníčka s priemerným čistým mesačným príjmom okolo 600,-eur, k tomu poberá daňový bonus a prídavky na maloletú. Pokiaľ ide o jej majetok, okrem spoluvlastníckeho podielu na rodinnom dome, v ktorom s maloletou bývajú, vlastnia s manželom 2 motorové vozidla, z toho Mercedes Smart užíva ona a Kiu Sorento užíva manžel. Maloletá je žiačkou 8.ročníka ZŠ vo V., kam denne dochádza autobusom, cestovné ju stojí cca 10,-eur mesačne (cena cestovného lístka 0,22 eur x 2 x príslušný počet dní v mesiaci). V škole sa nestravuje, matka jej balí jedlo a následne obeduje po príchode domov. Maloletá je zdravá, nemá zvýšené náklady na zdravotnú starostlivosť a rovnako má bežné výdavky na školu ( školské potreby a pod.) V školskom roku 2014/2015 začala navštevovať krúžok hip-hopu s polročným poplatkom 6,-eur a nákladmi na cestovné z V. do X. 1 krát týždenne, v tomto školskom roku sa zatiaľ nerozhodla, či mieni pokračovať. Matka uviedla, že ona v kontakte s manželom nie je, ten s ňou vôbec nekomunikuje, jedine tak, že ju uráža. Otec na maloletú neposiela žiadne výživné, zobral si ju k sebe asi dva razy na víkend, následne sa s ňou nestretol celé letné prázdniny a potom si ju vzal k sebe na 2 dni koncom augusta. S maloletou si obvykle iba píše cez internet, keď si ju ale k sebe vezme, obvykle jej niečo kúpi, napr. oblečenie, tričká a pod.. Keď si od neho dcéra pýtala peniaze do školy, povedal že nemá čas. Matka mu v stretávaní s dcérou nebráni, otec ju však o stretnutiach neinformuje, ale dohodne sa priamo s maloletou a tá to matke oznámi. Matku mrzí, že otec svoje problémy, ktoré má s manželkou alebo s jej rodinou, si rieši s maloletou Z. a píše jej to cez internet. Maloletá Z. sa však na otca teší, lebo je to jej otec a tiež preto, lebo jej vždy niečo kúpi. S ohľadom na vek maloletej, ktorá je schopná sama sa s otcom na stretávaní dohodnúť, matka žiadala, aby súd neupravoval styk otca s maloletou., Podľa informácii matky žije otec maloletej so svojou novou partnerkou, s ktorou má údajne dieťa, nemá to však overené.
Kolízny opatrovník odporučil súdu zveriť maloletú do osobnej starostlivosti matky, určiť výživné v sume 200,-eur mesačne od januára 2015 a súčasne neupraviť styk otca s maloletou vzhľadom k tomu, že táto je už veľká a keď bude chcieť, aj tak sa bude s otcom stretávať podľa svojho uváženia.
Z listinných dôkazov bolo zistené, že matka dosiahla u zamestnávateľa T. Z.-T., Q..J..H.. priemerný čistý mesačný príjem za posledných 12 mesiacov vo výške 664,50 eur, okrem toho poberá daňový bonus vo výške 21,40 eur. Z Úradu práce soc. vecí a rodiny v X. poberá prídavky na maloletú vo výške 23,52 eur.
Keďže otec svoje príjmy a výdavky, ako aj celkové majetkové pomery súdu nijakým spôsobom nepreukázal a to napriek uloženej poriadkovej pokute, súd vychádzal z listinných dôkazov, ktoré zabezpečil z úradnej povinnosti.
Z potvrdenia bývalého zamestnávateľa otca V. E. Q.. Q..J..H.. bolo zistené, že otec pracoval v tejto spoločnosti ako vodič od 26.11.2013 do 31.01.2015, pracovný pomer bol skončený na základe výpovede zo strany zamestnanca, kde ako dôvod uviedol neplnenie pracovných povinností zo strany zamestnávateľa, konkrétne „sústavné oneskorené vyplácanie mzdy a taktiež opakované výzvy na vyplatenie mzdy ...“.
Z potvrdenia tohto zamestnávateľa o príjmoch otca bolo zistené, že za obdobie od januára 2014 do konca januára 2015, teda do ukončenia pracovného pomeru v tejto spoločnosti dosiahol otec priemernú čistú mzdu 328,33 eur. Keďže pracoval ako vodič medzinárodnej kamiónovej dopravy boli mu súčasne vyplácané aj diéty, ktorých priemerná výška za rovnaké obdobie ako je uvedené vyššie predstavovala 714,39 eur mesačne.
Z potvrdenia Sociálnej poisťovne bolo zistené, že otec za posledné 2 roky nepoberá, ani nepoberal dávky v nezamestnanosti, z úradu práce bolo zistené, že za posledné 2 roky nie je a nebol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, nebol poberateľom žiadnej štátnej sociálnej dávky, ani poberateľom pomoci v hmotnej núdzi, ďalej otec nebol a nie je evidovaný ako poberateľ príspevku na kompenzáciu ŤZP a príspevku na opatrovanie.
Lustráciou v Sociálnej poisťovni bolo zistené, že otec sa dňa 02.02.2015 zamestnal v spoločnosti I. T. Q..J..H.. ako vodič medzinárodnej kamiónovej dopravy na dobu neurčitú a na plný pracovný úväzok, so skúšobnou dobou 3 mesiace, ktorá už uplynula 02.05.2015 a k dnešnému dňu pracovný pomer trvá. Podľa potvrdenia súčasného zamestnávateľa dosiahol otec za prvé štyri kalendárne mesiace pracovného pomeru priemernú čistú mzdu 597,98 eur a za uvedené obdobie mu boli vyplatené diéty v priemernej mesačnej výške 993,11 eur.
Lustráciou bolo zistené, že na tunajšom súde prebieha konanie o rozvod manželstva rodičov maloletej, ktoré nie je právoplatne skončené.
Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej len Zákon o rodine) rodičia maloletého, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24 <javascript:%20fZzSRInternal('29995', %20'11455785',%20'11455785',%20'4719234',%20'4719238',%20'0')>, § 25 a 26 <javascript: %20fZzSRInternal('29995',%20'11455785',%20'11455785',%20'4719239',%20'4719246',%20'0')> sa použijú primerane.
Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Podľa § 24 odsek 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 25 ods. 4 Zákona o rodine, ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.
Z dokazovania mal súd za preukázané, že maloletá Z. sa narodila z manželstva, ktoré je toho času rozvrátené a na súde prebieha konanie o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej na čas po rozvode. Rodičia nežijú v spoločnej domácnosti od 01.11.2014, odkedy tiež spolu nehospodária a nevychovávajú maloletú dcéru, ktorá je ich jediným spoločným dieťaťom. Starostlivosť o maloletú zabezpečuje matka, ktorá aj prejavila záujem o zverenie maloletej do jej osobnej starostlivosti a s týmto súhlasil aj kolízny opatrovník, ktorý mal z prešetrených pomerov v rodine maloletej zistené, že mal. Z. má v domácnosti matky vhodné podmienky na riadny vývoj a zo strany matky je o ňu dobre postarané. Vzhľadom k uvedenému, keďže súd nezistil v doterajšej matkinej starostlivosti žiadne nedostatky, berúc do úvahy záujem maloletej, zveril ju do matkinej osobnej starostlivosti. Súčasne obom rodičom priznal právo maloletú zastupovať a spravovať jej majetok, pretože s takouto úpravou súhlasila matka aj kolízny opatrovník a súd nezistil žiadny relevantný dôvod na to, aby bol niektorý z rodičov týchto práv pozbavený. Pokiaľ ide o úpravu styku otca s maloletou, tento ponechal na žiadosť matky neupravený, keď mal za preukázané, že otec sa stýka s maloletou vždy po dohode s ňou, v čom im matka s ohľadom na vek maloletej nebráni a brániť nemieni.
Podľa § 65 citovaného zákona ak rodičia mal. dieťaťa nežijú spolu, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnakým spôsobom, ak rodičia žijú spolu, avšak jeden z nich neplní dobrovoľne svoju vyživovaciu povinnosť k mal. dieťaťu.
Podľa § 62 citovaného zákona, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podielať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa. Pri určení vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie po dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Vzhľadom k tomu, že rodičia sa nedohodli na výške výživného, výživné učil súd, pričom vychádzal zo zistených majetkových pomerov rodičov, ich schopností a možností ako aj z odôvodnených potrieb dieťaťa. U matky bolo zistené, že jej príjmy pozostávajú zo mzdy z pracovného pomeru na plný úväzok v spol. T. Z.J.-T., Q..J..H.. v priemernej výške 664,50 eur, okrem toho poberá daňový bonus 21,41 eur a prídavky na maloletú vo výške 23,52 eur výška jej celkových príjmov teda predstavuje v priemere cca 709,50 eur mesačne. Z uvedeného mesačne uhrádza sama náklady na bývanie v celkovej výške 132,83 eur ( plyn, elektrina, rozhlas TV), ďalej telefón sebe a maloletej 35,- eur, internet 10,50 eur, za pohonné hmoty 27,- eur a pri prepočte ročných platieb poistky auta, domu, miestnych daní a poplatkov a káblovej televízie na mesiace, za tieto služby uhrádza mesačne 27,59 eur. Súčet týchto pravidelných mesačných výdavkov predstavuje 232,92 eur a navyše spláca spoločný úver manželov v sume 83,90 eur, na platení ktorého sa otec maloletej nepodiela. V uvedených výdavkoch nie sú zahrnuté náklady na stravu, ošatenie a hygienu, ktoré musí matka tiež vynakladať a pritom výlučne sama živí maloletú Niku, pretože otec jej doposiaľ nedal na dcéru žiadne výživné.
Pokiaľ ide o otca, tento podľa vedomosti matky by mal bývať u svojej novej partnerky, adresu súčasného pobytu otca sa však súdu nepodarilo zistiť a doručoval mu preto prostredníctvom zamestnávateľa.
Ako vyplýva z predložených listinných dôkazov, otec je zamestnaný ako vodič kamiónovej dopravy, pričom do konca januára 2015 pracoval v spol. a od 02.02.2015 pracuje na dobu neurčitú v spol. .. Zatiaľ čo u predchádzajúceho zamestnávateľa dosahoval priemerný čistý príjem a mesačne mu boli vyplatené diéty v priemernej výške …., v súčasnosti dosahuje priemerný čistý príjem a priemerná výška vyplatených diét predstavuje . Výšku mesačných výdavkov otca sa súdu nepodarilo zistiť pre jeho nespoluprácu pri dokazovaní, a otec v tomto smere ani nezaslal súdu žiadne písomné vyjadrenie, preto súd vychádzal z toho, že hospodári spoločne s novou partnerkou, preto jeho náklady na bývanie a domácnosť by mali byť v zásade o polovicu nižšie než matkine, ktorá hospodári sama, teda možno predpokladať pravidelné náklady na bývanie okolo 115,- eur a tiež u neho možno predpokladať rovnaké náklady na stravu, ošatenie a hygienu ako u matky. Iné nevyhnutné mesačné výdavky u otca neboli zistené.
Pokiaľ ide o výšku výživného, súd vychádzal nielen z takto zistených príjmov a výdavkov rodičov, ale aj z odôvodnených potrieb maloletej s ohľadom na jej vek. Z dokazovania vyplynulo, že ide o zdravé 14-ročné dievča, ktoré okrem cestovného okolo 9,50 eur má bežné výdavky na školu aj mimoškolské aktivity, v minulom školskom roku navštevovala tanečný krúžok, za ktorý platila cca 3,- eurá mesačne ( polročný poplatok + cestovné), v tomto školskom roku zatiaľ nemá platenú mimoškolskú činnosť. Matka tiež maloletej platí v rámci svojho telefonického programu náklady na mobilný telefón. Ostatné výdavky maloletej sú bežné, primerané veku dieťaťa v puberte.
Ako je uvedené vyššie, súd mal zistené, že otcova priemerná čistá mzda predstavuje 597,98 eur, avšak okrem nich má nárok na cestovné náhrady, takzvané diéty, vyplatené doposiaľ u tohto zamestnávateľa v priemernej mesačnej výške 993,11 eur, takže celkovo mu mesačne zamestnávateľ vypláca 1.591,09 eur. Aj keď diéty v podstate predstavujú stravné za dobu strávenú na služobných cestách v zahraničí a majú slúžiť prednostne na úhradu nákladov na stravu, hygienu a pod., je zrejmé, že otec celú sumu na tento účel nespotrebuje, čo aj vyplýva z vyjadrenia matky na pojednávaní, ktorá uviedla, že ako kamionista počas ich spolužitia zarábal cca 1.200,- až 1.500,- eur. Je teda zrejmé, že z vyplácaných diét otec na pôvodný účel spotrebúva iba časť, zvyšnú nespotrebovanú časť môže preto použiť na úhradu svojich ostatných výdavkov ako pri bežnom príjme, pričom súd ustálil, že takto nespotrebuje mesačne minimálne jednu tretinu vyplatených diét. Súd preto, rešpektujúc charakter týchto náhrad, majúcich prednostne zabezpečovať uspokojovanie základných potrieb otca pri služobnývh cestách, toto akceptoval a pre účely určenia výživného na maloletú posudzoval ako príjem otca iba jednu tretinu jeho diét, t.j. sumu 331,- eur ( 993,11 : 3). Podľa ustálenej súdnej praxe by sa povinný rodič mal podielať na výžive svojich detí sumou 20 až 30% z mesačného čistého príjmu pri zohľadnení jeho prípadných vecných či iných príspevkov na ich výživu, ako aj jeho podielu na osobnej starostlivosti o ne, resp. ďalších osobitostí prípadu. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania, berúc do úvahy schopnosti a možnosti otca ako aj potreby maloletej, určil súd otcovi povinnosť platiť výživné na mal. Z. vo výške 200,- eur mesačne, ktorá suma predstavuje cca 21,50% zo súdom vypočítaného čistého príjmu otca 928,98 eur ( 597,98 + 331), čo je primerané s ohľadom na všetky vyššie uvedené zistené skutočnosti a zohľadňuje pritom matkinu osobnú starostlivosť o dieťa, na ktorej sa otec podiela iba minimálne ( § 62 ods. 4 Zákona o rodine).
Súd preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a určil otcovi povinnosť platiť na maloletú výživné 200,- eur s účinnosťou od 16.01.2015, teda od podania návrhu matkou na súd ( § 77 ods. 1 Zákona o rodine), kedy už rodičia spolu nehospodárili. Keďže do dnešného dňa otec nezaplatil žiadne výživné, vznikol mu tým nedoplatok na zročnom výživnom v uvedené obdobie vo výške 1.503,22 eur, ako súčet výživného za alikvótnu časť mesiaca január 2015 vo výške 103,22 eur ( vypočítané ako 200,- eur : 31 dní x 16 dní) + výživného za 7 mesiacov ( február až august 2015) po 200,- eur. Vzniknutý nedoplatok súd povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 42,- eur rešpektujúc súdnu prax, podľa ktorej by dlh na výživnom mal byť vyrovnaný najneskôr do troch rokov.
O trovách konania bolo rozhodnuté za použitia ustanovenia § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu, ktorá podmienka vo veciach starostlivosti o maloleté deti je splnená.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený súdnym rozhodnutím, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.