Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_23CoE-323-2014.pdf
PDF · 90.78 KB
Case nature
Area
Subarea
23CoE/323/2014
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, so sídlom Ul. 29. augusta 8 a 10, Bratislava, IČO 30807484, pobočka Senica, Hollého 1219, proti povinnému: SEDASPORT, s.r.o., so sídlom Staromyjavská 1031, 907 01 Myjava, IČO 36315788, zastúpenému: Mgr. Janette Adamcovou, advokátkou, so sídlom Hodžova 261/1, Myjava, o vymoženie 139.712,63 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 20. marca 2014, č. k. 4Er/1162/2013-109, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa povolil odklad exekúcie vedenej na Exekútorskom úrade v Senici, súdnym exekútorom Vladimírom Podešlom pod sp. zn. EX 1626/2013 až do právoplatného rozhodnutia vo veci vedenej na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 36Cbi/26/2011, a to s poukazom na § 56 ods. 2 Exekučného poriadku. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že tamojší súd poverením č. 5304*038612 zo dňa 10.12.2013 poveril súdneho exekútora Vladimíra Podešlu vykonaním exekúcie na vymoženie 139.712,63 Eur s príslušenstvom a trov exekúcie, a to na základe vykonateľných rozhodnutí Sociálnej poisťovne, pobočka Senica. Z návrhu na začatie konania vedeného na Okresom súde Trenčín pod spisovou značkou 36Cbi/26/2011 súd prvého stupňa zistil, že navrhovateľ Sociálna poisťovňa sa domáha na tamojšom súde určenia, že reštrukturalizačný plán reštrukturalizácie povolenej uznesením Okresného súdu Trenčín zo dňa 29.12.2010 uverejneným v Obchodnom vestníku č. 2/2011 dňa 04.01.2011 zn. K000041 dlžníka SEDASPORT, s.r.o., Staromyjavská 10/31/14, 907 01 Myjava, IČO 36315788, potvrdený uznesením Okresného súdu Trenčín je voči navrhovateľovi neúčinný. Nakoľko výsledok vyššie opísaného konania, a to konania o určenie neúčinnosti reštrukturalizačného plánu bude mať v prípade určenia účinnosti reštrukturalizačného plánu vplyv na exekučné konanie tak, že bude daný dôvod pre zastavenie exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. f/ Exekučného poriadku), súd prvého stupňa predmetnú exekúciu až do právoplatného rozhodnutia vo veci vedenej na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 36Cbi/26/2011 odložil.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote oprávnený odvolanie a žiadal, aby odvolací súd predmetné uznesenie zrušil v plnom rozsahu. Uviedol, že v rámci súdom schváleného reštrukturalizačného plánu spoločnosti SEDASPORT, s.r.o. bol dlžník povinný plniť oprávnenému pohľadávky v skupine pre zabezpečené pohľadávky a v skupine pre nezabezpečené pohľadávky, a to v polročných splátkach k 30.06. a 31.12. príslušného kalendárneho roka od 31.12.2011 do 30.06.2016 (v skupine pre zabezpečené pohľadávky) a od 31.12.2011 do 30.06.2014 (pre nezabezpečené pohľadávky). Povinný v rozpore s plánom neuhradil oprávnenému ani jeden úrok tak, ako bol povinný podľa plánu. Preto oprávnený vyzval povinného v zmysle § 159 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoKR“) na úhradu predmetných úrokov a splnenie jeho záväzku. Povinný v lehote 30 dní na doručenú výzvu žiadnym spôsobom nereagoval a úroky neuhradil, čím nesplnil záväzok vyplývajúci mu z plánu. Uplynutím 30 dní od
doručenia výzvy v zmysle § 159 zákona č. 7/2005 Z. z. ZKR sa tak stal plán voči oprávnenému neúčinný. Úhradou vo výške zodpovedajúcej predmetným úrokom, ktorú povinný uskutočnil až 14.11.2013, t. j. 3 mesiace po doručení výzvy sa účinnosť reštrukturalizačného plánu voči oprávnenému neobnovila. Oprávnený mal za to, že skutočnosť riešenia podanej žaloby v konaní vedenom pod sp. zn. 36Cbi/26/2011 vo veci neúčinnosti reštrukturalizačného plánu, je irelevantná vo vzťahu k exekučnému konaniu, ktoré začalo z dôvodu nesplnenia reštrukturalizačného plánu.
Povinný v písomnom vyjadrení k odvolaniu oprávneného zdôraznil, že neúčinnosť reštrukturalizačného plánu voči oprávnenému z dôvodov, aké uvádza, nenastali. Mal za to, že oprávnený svojimi krokmi vyvolal stav právnej neistoty, keď inicioval konanie o určenie neúčinnosti reštrukturalizačného plánu od počiatku a následne vyhlásil, že reštrukturalizačný plán sa stal neúčinným podľa ustanovenia § 159 ZoKR, teda na základe neskoršieho porušenia povinností zo strany povinného. Uviedol, že v prípade, ak Okresný súd Trenčín rozhodne o účinnosti reštrukturalizačného plánu, došlo by k nenávratnej škode, nakoľko obnovenie pôvodného stavu v exekúcii nie je možné. Povinný dôvodil, že vzhľadom k prebiehajúcemu konaniu o určenie neúčinnosti reštrukturalizačného plánu vedenému na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 36Cbi/26/2011, v spojení s konaním o určenie trvajúcej účinnosti reštrukturalizačného plánu vedenom na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom, v prípade potvrdenia účinnosti súdom nastanú dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku. Na základe uvedeného povinný žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správne.
Krajský súd v Trenčíne, ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné podľa § 221 ods. 1 písm. h) OSP zrušiť a podľa § 221 ods. 2 OSP vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie z týchto dôvodov:
Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti povolenia odkladu predmetnej exekúcie z dôvodu vedenia konania na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 36Cbi/26/2011 o určenie neúčinnosti reštrukturalizačného plánu.
Podľa § 206a ods. 1 zákona č. 7/2005 o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoKR“) konania začaté pred 1. januárom 2012 sa dokončia podľa doterajších predpisov, ak odsek 2 neustanovuje inak.
Podľa § 120 ods. 1 ZoKR, ak tento zákon neustanovuje inak, právo uplatňovať svoje nároky počas reštrukturalizácie majú len veritelia, ktorí spôsobom ustanoveným týmto zákonom prihlásili svoje pohľadávky. Ak sa tieto nároky v reštrukturalizácii riadne a včas neuplatnia prihláškou, právo vymáhať tieto nároky voči dlžníkovi v prípade potvrdenia reštrukturalizačného plánu súdom zaniká.
Podľa § 155 ods. 1 ZoKR v znení účinnom do 31.12.2011 ustanovenia plánu sa zverejnením uznesenia o potvrdení plánu v Obchodnom vestníku stávajú účinnými voči všetkým účastníkom plánu; ustanovenia plánu o novom úvere sú účinné voči každému.
Podľa § 155 ods. 3 ZoKR v znení účinnom do 31.12.2011 plán potvrdený súdom sa považuje za právny úkon urobený vo forme a spôsobom, ktorý je vyžadovaný osobitnými predpismi pre vznik, zmenu alebo zánik práv alebo záväzkov obsiahnutých v pláne. Ak je pre vznik, zmenu alebo zánik práva alebo záväzku obsiahnutého v pláne potrebné rozhodnutie príslušného orgánu, právo alebo záväzok vznikne, zmení sa alebo zanikne až rozhodnutím príslušného orgánu; príslušný orgán nemôže odmietnuť vydať potrebné rozhodnutie len z dôvodu, že plán ako právny úkon nie je urobený vo forme alebo spôsobom vyžadovaným osobitným predpisom.
Podľa § 157 ods. 1 písm. d) ZoKR účastník plánu, ktorý hlasoval proti prijatiu plánu a uplatnil do zápisnice zo schvaľovacej schôdze odôvodnenú námietku proti prijatiu plánu, alebo účastník plánu, ktorý môže byť poskytovateľom štátnej pomoci, má právo sa do 15 dní od zverejnenia uznesenia o potvrdení plánu v Obchodnom vestníku domáhať, aby súd určil neúčinnosť plánu voči nemu, ak predkladateľ plánu nezaradil jeho zistenú zabezpečenú pohľadávku do skupiny pre zabezpečené pohľadávky v rozsahu, v akom požiadal (§ 145), čím sa dostal do horšieho postavenia, v akom by bol bez prijatia plánu; súd pritom vychádza z jeho pravdepodobného uspokojenia v konkurznom konaní,
Podľa § 159 ZoKR v znení účinnom do 31.12.2011 ak dlžník alebo preberajúca osoba ani do 30 dní od doručenia výzvy nesplní riadne a včas voči účastníkovi plánu pohľadávku vyplývajúcu mu z plánu, plán sa tým stáva voči účastníkovi plánu vo vzťahu k dotknutej pohľadávke neúčinným.
Podľa § 161 ods. 1 ZoKR v znení účinnom do 31.12.2011 v prípade neúčinnosti plánu voči veriteľovi sú dlžník a preberajúca osoba povinní spoločne a nerozdielne splniť pôvodnú pohľadávku veriteľa v rozsahu, v akom bola pohľadávka prihlásená a zistená, spolu s úrokom podľa osobitného predpisu 25) počítaným zo zistenej časti pohľadávky od začatia reštrukturalizačného konania. Pohľadávku veriteľa sú dlžník a preberajúca osoba povinní splniť v pôvodnej lehote splatnosti.
Podľa § 161 ods. 3 ZoKR v znení účinnom do 31.12.2011 pre pôvodnú pohľadávku veriteľa v rozsahu podľa odseku 1 možno v prípade neúčinnosti plánu voči dlžníkovi alebo preberajúcej osobe viesť výkon rozhodnutia alebo exekúciu, a to a) na podklade právoplatného rozhodnutia súdu o určení neúčinnosti plánu, ak ide o neúčinnosť plánu podľa § 157, b) na podklade právoplatného rozhodnutia súdu o určení pohľadávky, ak ide o neúčinnosť plánu podľa § 158, alebo c) na podklade zoznamu pohľadávok uloženého na súde, ak ide o neúčinnosť plánu podľa § 159.
Podľa § 161 ods. 3 ZoKR v znení účinnom do 31.12.2011 plnenia poskytnuté účastníkovi plánu na základe plánu sa v prípade neúčinnosti plánu voči nemu v rozsahu určenom plánom ( § 139) započítajú.
Podľa § 157 ods. 2 OSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Podľa § 167 ods. 2 OSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku.
Podľa § 38 ods. 2 Exekučného poriadku oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.
Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, ktorý bol dňa 28.11.2013 doručený súdnemu exekútorovi, domáhal voči povinnému vymoženia 139.712,63 Eur. Ako exekučné tituly boli k návrhu predložené rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Senica - rozhodnutie č. 700-0711466709- GC04/09 zo dňa 23.11.2009, rozhodnutie č. 700-0710030210-GC04/10 zo dňa 18.01.2010, rozhodnutie č. 700-0710073910-04/10 zo dňa 17.02.2010, rozhodnutie č. 700-0710186410- GC04/10 zo dňa 17.03.2010, rozhodnutie č. 700-0710306710-GC04/10 zo dňa 19.04.2010, rozhodnutie č. 700-0710381010-GC04/10 zo dňa 14.05.2010, rozhodnutie č. 700-0710486510- GC04/10 zo dňa 28.06.2010, rozhodnutie č. 700-0710537410-GC04/10 zo dňa 14.07.2010, rozhodnutie č. 700-0710608410-GC04/10 zo dňa 13.08.2010, rozhodnutie č. 700-0710803110-GC04/10 zo dňa 22.09.2010, rozhodnutie č. 700-0710887410-GC04/10 zo dňa 18.10.2010, rozhodnutie č. 700-0711056210-GC04/10 zo dňa 23.11.2010, rozhodnutie č. 700-0711167010-GC04/10 zo dňa 08.12.2010, rozhodnutie č. 700-0711365009-GC04/09 zo dňa 10.11.2009, rozhodnutie č. 700-0710518010-GC04/10 zo dňa 08.07.2010 (ďalej len „rozhodnutia“), na základe ktorých bola povinnému v rokoch 2009 až 2010 uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému tam uvedené sumy z titulu nezaplateného poistného. Okresný súd Nové mesto nad Váhom dňa 10.12.2013 poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie na podklade uvedených rozhodnutí oprávneného.
V predmetnej veci odvolací súd zistil, že Okresný súd Trenčín uznesením č. k. 29R/7/2010-157 zo dňa 23.11.2010 rozhodol o začatí reštrukturalizačného konania voči dlžníkovi (povinnému). Oprávnený si prihlásil do reštrukturalizácie povinného pohľadávky v celkovej výške 253.537,52 Eur, ktoré pozostávali z neuhradeného poistného na základe vyššie uvedených rozhodnutí. Prihlásené pohľadávky boli v reštrukturalizácii uznané v plnom rozsahu, vrátane zabezpečenej sumy vo výške 253.537,52 Eur. Zabezpečovacie právo nebolo správcom ani povinným popreté. Uznesením Okresného súdu Trenčín č. k. 29R/7/2010-338 zo dňa 06.09.2011, právoplatným dňa 14.09.2011, bol okrem iného reštrukturalizačný plán potvrdený a reštrukturalizácia povinného bola ukončená. Z reštrukturalizačného plánu vyplýva,
že povinný mal zabezpečenú pohľadávku oprávneného v celkovej výške 16.216,14 Eur uhradiť do 30.06.2016. Nezabezpečenú pohľadávku oprávneného vo výške 237.321,38 Eur mal povinný uhradiť vo výške 15 % najneskôr do 30.06.2014. Povinný tak mal na základe reštrukturalizačného plánu uhradiť oprávnenému pohľadávku vo výške 51.814,35 Eur s príslušenstvom, ktoré predstavovali úroky.
Zverejnením uznesenia súdu o potvrdení plánu súdom v Obchodnom vestníku, má plán právne účinky voči všetkým veriteľom, ktorí sú účastníkmi konania, aj keď hlasovali proti prijatiu plánu, ako aj voči spoločníkom alebo členom dlžníka. Osobitnú právnu ochranu poskytuje ZoKR tým účastníkom plánu, ktorí hlasovali proti prijatiu plánu, ak účastník plánu vznesie odôvodnenú námietku do zápisnice na schvaľovacej schôdzi. Účastník plánu sa môže domáhať na súde v lehote do 15 dní od zverejnenia uznesenia o potvrdení plánu v Obchodnom vestníku určenia neúčinnosti plánu z dôvodov taxatívne vymenovaných v § 157 ZoKR. Ak sú splnené určené podmienky, súd rozhodne o neúčinnosti potvrdeného plánu voči navrhovateľovi ohľadne dotknutej pohľadávky alebo majetkovému právu. Ide o vyvolaný spor, o ktorom rozhoduje konkurzný súd.
Oprávnený sa včas podanou žalobou na príslušnom súde domáhal určenia neúčinnosti reštrukturalizačného plánu podľa § 157 ods. 1 písm. d) ZoKR a toto konanie sa vedie na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 36Cbi/26/2011. Odvolací súd v danej veci zistil, že Okresný súd Trenčín rozsudkom č. k. 36Cbi/26/2011-180 zo dňa 19. marca 2014 žalobu zamietol, keďže nebola splnená podmienka neúčinnosti plánu spočívajúca v nezaradení zistenej zabezpečenej pohľadávky žalobcu do skupiny pre zabezpečené pohľadávky v rozsahu, v akom žalobca požiadal, a to v zmysle ustanovenia § 145 ods. 1 písm. e) ZoKR v znení účinnom do 31.12.2011. Krajský súd v Trenčíne, ako odvolací súd uznesením č. k. 16CoKR/15/2014-247 zo dňa 17.06.2015 rozsudok Okresného súdu Trenčín zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie, aby v ďalšom konaní skúmal dôvody neúčinnosti plánu len v zmysle ustanovenia § 157 ods. 1 písm. d) ZoKR.
Súd prvého stupňa v napadnutom uznesení, ktorým na základe návrhu povinného povolil odklad exekúcie do právoplatného skončenia uvedeného konania mal za to, že skončenie konania určením účinnosti reštrukturalizačného plánu bude dôvodom pre zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku. Výsledkom takéhoto konania však môže byť iba rozhodnutie, ktorým súd vysloví neúčinnosť namietaného reštrukturalizačného plánu voči žalobcovi alebo v opačnom prípade žalobu zamietne. V prebiehajúcom konaní súd nemôže vo výroku rozhodnúť o účinnosti reštrukturalizačného plánu vo vzťahu k oprávnenému. Z uvedeného dôvodu výsledok konania vedenom pod sp. zn. 36Cbi/26/2011 nebude predstavovať dôvod pre zastavenie exekúcie. Preto odvolací súd považuje rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorým povolil odklad exekúcie až do právoplatného rozhodnutia vo veci neúčinnosti reštrukturalizačného plánu, za nesprávne, nakoľko konanie prebiehajúce na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 36Cbi/26/2011 je pre toto exekučné konanie právne irelevantné. Odvolací súd dodáva, že v prípade rozhodnutia súdu o právnej neúčinnosti plánu by pre veriteľa bolo exekučným titulom práve takéto rozhodnutie súdu (§ 161 ods. 3 písm. a/ ZoKR), na základe ktorého by bol oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie.
Na základe uvedených skutočností odvolací súd dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je nepreskúmateľné a v odôvodnení vzájomne si odporujúce, nakoľko nemá náležitosti vymedzené v § 157 ods. 2 OSP v spojení s § 167 ods. 2 OSP z dôvodu, že úvaha súdu prvého stupňa, ktorou sa pri hodnotení veci riadil, nezodpovedá správnemu právnemu posúdeniu.
Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 1 písm. h/, ods. 2 OSP).
Odvolací súd však v predmetnej exekúcii považuje za potrebné uviesť, že oprávnený sa domáha vymoženia pohľadávky z dôvodu neúčinnosti reštrukturalizačného plánu, ktorá nastala v dôsledku neplnenia plánu po výzve účastníka plánu (§ 159 ZoKR). Oprávnený dôvodil, že povinný riadne a včas nesplnil pohľadávku vyplývajúcu mu z reštrukturalizačného plánu. Oprávnený následne vyzval povinného na splnenie reštrukturalizačného plánu a po márnom uplynutí 30 dňovej lehoty od doručenia výzvy začal s vymáhaním celej pohľadávky. Pohľadávka oprávneného bola súčasťou schváleného reštrukturalizačného plánu a právo vymáhať ju v danom exekučnom konaní v zmysle citovaného § 120 ods. 1 ZoKR nezaniklo. Podľa § 161 ods. 3 ZoKR v prípade neúčinnosti reštrukturalizačného plánu voči konkrétnej pohľadávke jedným z následkov neúčinnosti reštrukturalizačného plánu je, že ako exekučný
titul na vymoženie celej pohľadávky vrátane príslušenstva nie je potrebné získať ďalšie rozhodnutie súdu. Exekúciu je možné viesť už na základe rozhodnutí súdu vydaných v reštrukturalizačnom konaní, a to v danom prípade v súlade s § 161 ods. 3 písm. c) ZoKR na podklade zoznamu pohľadávok uloženého na Okresnom súde Trenčín, ktorý po ukončení reštrukturalizačného konania voči povinnému vydal reštrukturalizačný správca. V zmysle uvedeného sa tak rozhodnutia označené v prebiehajúcej exekúcii ako exekučný titul nahradili v reštrukturalizačnom konaní reštrukturalizačným plánom a povinnosti uložené jednotlivými rozhodnutiami boli nahradené povinnosťami uvedenými v reštrukturalizačnom pláne. Odvolací súd v danej veci zdôrazňuje, že výška pohľadávky vymáhaná v exekučnom konaní je taká, ako bola zistená v reštrukturalizačnom konaní. Poskytnuté plnenia účastníkovi plánu sa započítavajú na plnenie pohľadávky v rozsahu, v akom sa to uvádza v záväznej časti plánu.
Z obsahu spisu vyplýva, že oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie a súdny exekútor v žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie žiadali viesť exekúciu na základe rozhodnutí oprávneného, ktoré zaväzovali povinného na úhradu dlžných pohľadávok, ktoré si však oprávnený uplatnil v reštrukturalizačnom konaní na základe prihlášok. Exekúcia vykonávaná na podklade rozhodnutí oprávneného je vzhľadom na citované ustanovenia ZoKR neprípustná.
Odvolací súd poukazuje na povinnosť súdu prvého stupňa, ktorý v ktoromkoľvek štádiu exekúcie skúma jej prípustnosť a v prípade, že zistí existenciu dôvodov, pre ktoré je exekúcia neprípustná, môže ex offo exekúciu vyhlásiť za neprípustnú a zastaviť ju. V danom prípade sú dôvodom neprípustnosti exekučné tituly, ktoré sú podkladom pre exekúciu, a ktoré boli vydané oprávneným skôr, ako bola právoplatne povolená reštrukturalizácia majetku povinného.
Vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu je súd prvého stupňa viazaný (§ 226 OSP).
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.