Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8Co-132-2021.pdf
PDF · 97.2 KB
Case nature
Area
Subarea
8Co/132/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a členiek senátu Mgr. Zuzany Hartelovej a JUDr. Táne Rapčanovej, v spore žalobcov: 1/ K. G., nar. XX.XX.XXXX, 2/ Ing. L. G., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom V. N. XXXX/XX, L., obaja právne zastúpení: Advokátska kancelária JUDr. Chlapík s.r.o. so sídlom Sládkovičova 167/13, Žilina, IČO: 47 232 072, proti žalovanému: Ing. S. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Siget s.r.o., so sídlom Antona Bernoláka 51, Žilina, IČO: 52 205 410, o zriadenie vecného bremena, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 7C/78/2019-208 zo 07. júna 2021, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Žalovaný m á voči žalobcom 1/ a 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol žalobu, ktorou sa žalobcovia proti žalovanému domáhali súdneho výroku, ktorým by súd zriadil v ich prospech ako vlastníkov bytu č. X, v dome súp. č. XXXX, zapísaného Okresným úradom, odborom katastrálnym Žilina na LV č. XXXXX, ktorý je postavený na pozemku KNC parcela č. 705/3 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 164 m2 nachádzajúcom sa v k.ú. L., zapísanom Okresným úradom, odbor katastrálny Žilina na LV č. XXXX právo cesty pešo, povozom, osobnými motorovými vozidlami, nákladnými motorovými vozidlami cez parcelu KNC č. 705/4-záhrada o výmere 356 m2 nachádzajúcu sa v k.ú. L., zapísanú Okresným úradom, odbor katastrálny Žilina na LV č. XXXX, a to v miestach vyznačených na Geometrickom pláne č. 114/2019 z 12.11.2019 vyhotoveným Ing. S. Y. , úradne overeným Okresným úradom Žilina dňa 21.11.2019 pod č. GI-2369/2019 v bodoch 1 až 8, ktorý by bol súčasťou rozsudku a aby strpel výkon práva cesty pešo, povozom, osobnými motorovými vozidlami, nákladnými motorovými vozidlami v miestach, v ktorých by bolo zriadené v prospech žalobcov vecné bremeno. Okresný súd žalobou uplatnený nárok právne posudzoval podľa ust. § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka (ďalej „OZ“). Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že v posudzovanej veci neboli splnené hmotnoprávne podmienky, za ktorých môže súd v zmysle tohto zákonného ustanovenia zriadiť vecné bremeno spočívajúce v práve cesty, nakoľko žalobcovia majú z verejnej komunikácie zabezpečený prístup k stavbe, v ktorom sa nachádza ich byt, a to cez priľahlý pozemok KNC parc. č. 705/9, ktorého sú podielovými spoluvlastníkmi a ktorý priamo s verejnou komunikáciou susedí. Ďalej uviedol, že by nebolo spravodlivé požadovať od žalovaného ako vlastníka pozemku KNC parc. č. 705/4, aby bol povinný trpieť nútené obmedzenie svojho vlastníckeho práva, navyše za stavu, keď žalobcovia majú prístup k predmetnému domu zabezpečený inak, bez ohľadu na to, že ide o prístup len peši a žalobou si vynucovali prístup pre nich pohodlnejší, výhodnejší. Ďalej uviedol, že žalobcovia nepreukázali svoje tvrdenia, že nemôžu užívať osobné motorové vozidlo k zabezpečeniu svojich hmotných, kultúrnych
a iných potrieb v súvislosti s nemožnosťou prechodu/prejazdu/vjazdu týmto motorovým vozidlom na pozemok žalobcu. Ďalšie žalobcami uvádzané dôvody pre vjazd vozidiel na dotknutý pozemok, ako oprava a údržba nehnuteľnosti, vstup vozidiel záchrannej služby, hasičského zboru, atď. nepovažoval za dôvody pre zriadenie navrhovaného vecného bremena, pretože realizácia týchto oprávnení je možná pri aplikácii ust. § 127 ods. 3 OZ a osobitných zákonov. O nároku na náhradu trov konania rozhodol okresný súd podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej „CSP“). Žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný, priznal náhradu trov konania proti neúspešným žalobcom 1/ a 2/ v celom rozsahu.
2. Proti tomuto rozsudku okresného súdu podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobcovia a navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie. V úvode podaného odvolania opísali spôsob nadobudnutia vlastníctva bytu č. X nadstavbou a stavebnými úpravami rodinného domu č. súp. XXXX na ulici V. N. v L.. Uviedli, že počas stavebných úprav využívali pozemok žalovaného parc. č. 705/4 na prístup k stavbe, ktorá skutočnosť vyplýva aj zo stavebného povolenia. Keďže od začiatku príprav na vytvorenie nadstavby a prístavby rodinného domu, ako aj počas celej doby trvania výstavby, ako prístupová cesta slúžil pozemok parc. č. 705/4, nepovažovali za nutné osobitne upravovať právo prechodu cez tento pozemok, ktoré nerušene využívali až do roku 2019, od kedy im žalovaný prechod znemožňuje. Na základe týchto okolností sa domáhali žalobou zriadenia vecného bremena proti žalovanému. Nesúhlasili s konštatovaním okresného súdu, že keď majú prístup k ich nehnuteľnosti z verejnej komunikácie peši, nebolo by spravodlivé od žalovaného žiadať, aby trpel obmedzenie svojho vlastníckeho práva. Za zmätočné označili tvrdenie okresného súdu, že pozemok parc. č. 705/9 je priľahlým pozemkom, ktorý naväzuje na verejnú komunikáciu. Namietali, že z tohto pozemku, ktorý sa nachádza za zadnou časťou rodinného domu č. XXXX, nie je možný žiadny prístup na verejnú komunikáciu, ten je možný len prechodom cez priľahlý pozemok parc. č. 705/4, ktorý naväzuje na verejnú komunikáciu. Za jednostranné označili posúdenie, že majú prístup k domu zabezpečený pešo z verejnej komunikácie a právo prístupu k domu motorovým vozidlom je pre nich pohodlnejšie. Preukázali, že predmetný dom, v ktorom sa nachádza ich byt, je postavený vo svahovitom teréne, nad úrovňou verejnej komunikácie a prístup k nemu spočíva v prekonaní viacerých schodov z tejto komunikácie a prekonaním ďalších schodov vedúcich k ich bytu. Na verejnej komunikácii ulica V. N. je zákaz zastavenia ako aj parkovania motorových vozidiel, preto nemajú možnosť motorovým vozidlom prístupu ani ku vchodu pešo, ktorý je možný z tejto verejnej komunikácie. Denne sú nútení vozidlo parkovať na inej ulici v blízkosti rodinného domu a všetok nákup a tovar privezený motorovým vozidlom odnášať k pešiemu vchodu na ulicu a po schodoch do bytu. Osobitný problém vzniká pri nákupe tovaru s väčšou hmotnosťou alebo väčšími rozmermi, ktorý je potrebné odnášať z miesta zaparkovania motorového vozidla k pešiemu vchodu aj za pomoci ďalších osôb. Splnenie požiadavky, aby vlastnícke právo žalovaného ako vlastníka dotknutého pozemku bolo čo najmenej ohrozené, preukázali priloženými snímkami dotknutého pozemku. Ten nie je užívaný žalovaným k žiadnemu účelu a dokonca k tomuto pozemku zriadil v prospech Y. G. právo doživotného užívania, žalovaný by zriadením práva cesty neutrpel žiadnu hmotnú ani inú ujmu. Vzhľadom na osobitosť stavby navrhovali vykonať súdnu ohliadku tejto nehnuteľnosti , aby súd získal priame poznatky umožňujúce mu objektívne posúdiť reálnu možnosť prístupu k domu a na tom základe vo veci rozhodnúť. Okresný súd tento dôkaz nevykonal, a to bez odôvodnenia, čím porušil ust. § 220 ods. 2 CSP, v rozpore s citovaným ustanovením nevyhodnotil, prečo návrh na vykonanie ohliadky nevykonal a ani sa o tejto okolnosti nezmienil. Žalobcovia na záver odvolania uviedli, že právo cesty im svedčí aj z titulu vydržania, ktorú skutočnosť uviedli v podaní z 05.11.2020.
3. Žalovaný v písomnom vyjadrení z 23.08.2021 k odvolaniu žalobcov navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania. Tvrdenia žalobcov o spôsobe prestavby rodinného domu na dve bytové jednotky a o prechádzaní cez dotknutý pozemok počas prestavby, označil za nepravdivé. Uviedol, že žalobcovia bez jeho súhlasu využívali predmetný pozemok počas stavebných prác, ktorá skutočnosť ho nijako nezaväzuje umožniť im využívať pozemok aj naďalej. Za nepravdivé označil tvrdenie žalobcov o tom, že po ukončení výstavby až do roku 2019 pozemok pokojne užívali. Uviedol, že pre neho to znamenalo znášať každodenné obťažovanie a obmedzovanie jeho vlastníckych práv nielen zo strany žalobcov, ale aj zo strany cudzích osôb, ktoré každý deň vstupovali na jeho pozemok, a to nielen pešo, ale aj motorovými vozidlami. Niekoľko rokov sa snažil vysvetliť žalobcom, že je to jeho pozemok a to, že nie je fyzicky zabezpečený proti vstupu, im nedáva oprávnenie na tento vstupovať. Žalobcovia v odvolaní jednoznačne potvrdili, že prístup k svojej nehnuteľnosti majú z verejnej komunikácie pešo, že motorové vozidlo môžu zaparkovať na inej ulici v blízkosti rodinného
domu a tovar si môžu odniesť do domu pešo. Stotožnil sa názorom okresného súdu, že žalobcovia si žalobou vynucovali pre nich výhodnejší a pohodlnejší prístup. Zotrval na tom, že žalobcom nebráni v užívaní ich motorového vozidla, ale bráni im v užívaní pozemku, ktorý je v jeho výlučnom vlastníctve. Možnosť prístupu do bytu bola žalobcom známa od začiatku ako s realizáciou prestavby rodinného domu začali. Vykonanie osobnej ohliadky nepovažoval za nutné, nakoľko žalobcovia dostatočne jasne popísali možnosti prístupu k nehnuteľnosti a potvrdili, že k nej majú prístup pešo a motorové vozidlo môžu zaparkovať na inej ulici v blízkosti rodinného domu. Okresný súd vysvetlil žalobcom, prečo tento dôkaz nevykonal a právny zástupca žalobcov na pojednávaní názor súdu nijako nespochybnil. Tvrdenie žalobcov o vydržaní práva zodpovedajúceho vecnému bremenu označil za irelevantné, nakoľko vydržanie vecného bremena nebolo predmetom konania.
4. Ďalšie písomné vyjadrenia sporových strán odvolaciemu súdu neboli predložené.
5. Krajský súd ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu a z dôvodov podaného odvolania (§ 379 a § 380 CSP) a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) napadnutý rozsudok okresného súdu v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1 CSP.
6. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v celom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Odôvodnenie rozsudku okresného súdu je vecne správne, odvolací súd sa v celom rozsahu s odôvodnením napadnutého rozsudku stotožňuje, preto sa v odôvodnení svojho rozhodnutia obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozsudku (§ 387 ods. 2 CSP) a na zdôraznenie správnosti sa ďalej vyjadrí k podstatným tvrdeniam uvedeným v odvolaní.
7. Z obsahu podaného odvolania vyplýva, že žalobcovia skutkové zistenia okresného súdu o spôsobe a možnosti prístupu k ich bytu z verejnej komunikácie nerozporujú. V odvolaní netvrdia, že vykonaním ohliadky na mieste samom mali byť preukázané iné možnosti prístupu k ich bytu než boli konštatované okresným súdom v napadnutom rozsudku. Žalobcovia, v podstate rovnako ako okresný súd, poukazujú na skutočnosť, že majú prístup k svojmu bytu, ktorý je však sťažený vzhľadom na situovanie domu, v ktorom sa byt nachádza, v teréne. Vykonanie ohliadky navrhovali z dôvodu, aby súd uvedené skutočnosti videl aj v reálnom priestore. Nevyhovenie dôkaznému návrhu strany sporu možno založiť len tromi dôvodmi. Prvým je argument, podľa ktorého tvrdená skutočnosť, ku ktorej overeniu alebo vyvráteniu je navrhnutý dôkaz, je bez relevantnej súvislosti s predmetom konania; ďalším je argument, podľa ktorého dôkaz neoverí/nevyvráti tvrdenú skutočnosť, čiže vo väzbe na toto tvrdenie nedisponuje vypovedacou potenciou a nakoniec tretím argumentom pre nevykonanie dôkazu je jeho nadbytočnosť, t.j. podľa ktorého určité tvrdenie, ku ktorému overeniu alebo vyvráteniu je dôkaz navrhovaný, bolo v doterajšom konaní bez dôvodných pochybností overené alebo vyvrátené. Keďže zo zhodných tvrdení strán sporu a vykonaných dôkazov nebolo spochybnené zistenie okresného súdu o spôsobe prístupu žalobcov k ich nehnuteľnosti, bolo by vykonanie dôkazu ohliadkou nadbytočné. Zo strany okresného súdu nešlo o tzv. opomenutý dôkaz a nevykonanie ohliadky, nemohol mať vplyv na posúdenie skutkového stavu veci z hľadiska tvrdení žalobcov. Možno pripustiť, že okresný súd na tento návrh na vykonanie dôkazu nereagoval v písomnom odôvodnení napadnutého rozsudku, avšak vyjadroval sa k nemu v rámci pojednávania, keď uviedol, ktoré dôkazy považuje za nutné vykonať a ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami nesporné. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že taktiež Európsky súd pre ľudské práva zaujal stanovisko, že právo na spravodlivý súdny proces nevyžaduje, aby súd v rozsudku reagoval na každý argument prednesený v súdnom konaní. Stačí, aby reagoval na ten argument (argumenty), ktorý je z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia považovaný za rozhodujúci (rozsudok vo veci Ruiz Torijo c. Španielsko z 9. decembra 1994, Annuaire, č. 303-B). Rovnako aj ústavný súd vyslovil, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje pre záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces. (III. ÚS 209/04, IV. ÚS 115/03). Z tohto pohľadu nepovažoval odvolací súd odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu za nepreskúmateľné, nemajúce zákonné náležitosti § 220 ods. 2 CSP.
8. Žalobcovia v odvolaní namietali nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie, a to, že síce použil správne zákonné ustanovenia, a to § 153o ods. 3 Občianskeho zákonníka, ale na zistený
skutkový stav normu nesprávne aplikoval. S touto námietkou žalobcov sa odvolací súd nestotožnil. Okresný súd správne vo svojom rozhodnutí vychádzal aj zo záverov ustálenej judikatúry, podľa ktorých nemožno zriadiť vecné bremeno cesty, ak je prístup k stavbe z verejnej komunikácie, nakoľko nemožno prostredníctvom práva cesty vynucovať prístup k stavbe aj z inej strany cez priľahlý pozemok patriaci inému vlastníkovi, aj keby tento prístup bol pre vlastníka stavby výhodnejší, resp. pohodlnejší. Skutočnosť, že žalobcovia musia vynaložiť zvýšené fyzické úsilie pri vstupe do bytu nachádzajúcom sa v rodinnom dome, t.j. prekonávať niekoľko schodov, prípadne môžu svoje osobné motorové vozidlo parkovať vo väčšej vzdialenosti od tohto vchodu, nie je bez ďalšieho dôvodom na zriadenie práva vecného bremena. Tak ako to uviedol okresný súd, žalobcovia neuviedli žiadne dôvody, ktoré by mali význam pre zriadenie nimi žiadaného vecného bremena k pozemku žalovaného.
9. Žalobcovia v závere podaného odvolania poukazovali aj možnosť nadobudnutia práva vyplývajúceho z vecného bremena vydržaním. Odvolací súd mal z obsahu spisu preukázané, že žalobcovia svoj nárok v žalobe neopierali o žiadne tvrdenia a dôkazy týkajúce sa vzniku práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním. Žalobcovia v tejto súvislosti v odvolaní poukázali na ich písomné podanie z 05. novembra 2020. Z obsahu predmetného podania žalobcov odvolací súd zistil, že išlo o ich vyjadrenie k vyjadreniu žalovaného z 08.10.2020 voči žalobnému návrhu. Žalobcovia neuvádzali žiadne tvrdenia týkajúce sa nadobudnutia práva prechodu vydržaním. Jedinou skutočnosť, na ktorú poukazovali bolo, že sporný pozemok parc. č. 705/2004 viac ako 10 rokov užívali ako prístupovú cestu a v stavebnom povolení bol tento pozemok zapísaný ako prístupová cesta, s čím mal žalovaný ako účastník stavebného konania súhlasiť. Následne zo zvukového záznamu o pojednávaní pred okresným súdom odvolací súd zistil, že právny zástupca žalobcov v rámci svojho vyjadrenia uviedol, že možnosť nadobudnutia práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním vyplýva z vyjadrenia žalobcu v predmetnom písomnom podaní, že pozemok užívajú viac ako 10 rokov. Jeho vyjadrenie však nebolo prezentované ako dispozičný procesný úkon návrh na zmenu žaloby (§ 140 ods. 2 CSP). Podľa názoru odvolacieho súdu predmetné vyjadrenie nemožno ako zmenu žaloby - skutkových tvrdení posudzovať, nakoľko už v rámci podanej žaloby žalobcovia nárok na zriadenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, ktorého sa domáhali pôvodne podanou žalobou uviedli okolnosti užívania tohto sporného pozemku pri stavebných úpravách. Tieto ich vyjadrenia boli urobené na podporu ich nároku na zriadenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu. Okresný súd z tohto dôvodu nemal tvrdenia žalobcov o vzniku práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním.
10. Na základe uvedených zistení odvolací súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny vo veci samej potvrdil. Zároveň ako vecne správny potvrdil aj výrok o trovách konania, ktorý ako závislý výrok podlieha odvolaciemu prieskumu. Okresný súd pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal z úspechu strán v spore podľa § 255 ods. 1 CSP.
11. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Žalobcovia ako odvolatelia neboli v odvolacom konaní úspešní, preto nárok na náhradu trov odvolacieho konania má voči ním úspešný žalovaný, a to v plnom rozsahu.
12. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania. (§ 76 CMP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods. 1 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)