Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

37C/74/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudcom JUDr. Borisom Brondošom v právnej veci žalobcu Groupama Garancia Biztosító Zrt., Október 6. Utca 20., 1051 Budapešť, Maďarsko, číslo registrácie: 01-10-041071 konajúca prostredníctvom Groupama Garancia poisťovňa, a.s., pobočka poisťovne z iného členského štátu, Miletičova 21, Bratislava, IČO: 47 236 060, proti žalovaným 1/ Z. Y., X. XX.X.XXXX, L. C. V. X, F., 2/ Z. Y.K., X. X.X.XXXX, L. C. V. X, F., o zaplatenie 22.965,17 eura s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalobu zamieta.

Žalovaným v 1. a 2. rade priznáva náhradu trov konania vo výške 2.367,90 eura, ktorú je žalobca povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu žalovaných v 1. a 2. rade JUDr. Antona Hencovského, advokáta so sídlom Františkánska 3, Košice, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobca podal na tunajší súd dňa 13.12.2013 žalobu, ktorou sa domáhal proti žalovaným zaplatenia sumy 22.965,17 eura s príslušenstvom a náhrady trov konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 23.6.2011 došlo škodovej udalosti, pri ktorej, v príčinnej súvislosti s prevádzkou vyššie uvedeného motorového vozidla, ktorého vodičom bol odporca v 2. rade, bola spôsobená škoda na zdraví a majetku. Následne navrhovateľ poskytol poškodenému poistné plnenie v celovej výške 45.930,34 € (7.998,- € + 33.062,- € + 4.870,34 €). Odporca v 1. rade a odporca v 2. rade v zmysle ust. a ust. a v zmysle a ods. 2 písm. g) VPP PZP navrhovateľovi písomne neoznámili vznik poistnej udalosti v zákonom stanovenom termíne - 15 dní odo dňa vzniku poistnej udalosti a rovnako bez zbytočného odkladu neoznámili začatie trestného stíhania resp. priestupkového stíhania v danej veci. Na základe vyššie uvedených skutočností tak navrhovateľovi voči odporcovi v 1. rade a odporcovi v 2. rade v zmysle ust. a ust. vznikol nárok na náhradu časti poistného plnenia vo výške 22.965,17 €. Odporca v 1. rade a odporca v 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne uhradiť navrhovateľovi sumu 22.965,17 € a trovy konania.

Žalovaný v 1. rade v odpore proti platobnému rozkazu zo dňa 27.1.2014 uviedol, že bol prevádzateľom motorového vozidla továrenskej značky P. M., U.: F.-XXX-P., ktorým bola poškodenej E. Y. spôsobená škoda na zdraví pri dopravnej nehode dňa 23.6.2011. V súvislosti s touto dopravnou nehodou žalobca z titulu povinného zmluvného poistenia motorového vozidla, ktorým bola škoda spôsobená, uhradil poškodenej sumu vo výške 45.930,34 eura, z ktorej 50% si v tomto konaní uplatňuje v dôsledku oneskoreného písomného oznámenia poistnej udalosti podľa ust. a ust. . Žalovaný nespochybňuje, že porušil ust. cit. zákona, avšak nestotožňuje sa s výškou, ktorú od neho žalobca požaduje, nakoľko táto suma je neprimerane vysoká v rozpore s dobrými mravmi a nezohľadňuje intenzitu porušenia povinnosti žalovaného, ktorý

v podstate iba formálne pochybil. Poistné vzťahy sú nepochybne vzťahmi občianskoprávnymi, pričom výkon občianskoprávnych vzťahov musí teda byť tiež v súlade s dobrými mravmi. V súvislosti s tým preto nie je možné taký výklad ust. , ktorý by v podstate smeroval k šikanóznej interpretácii uvedenej právnej normy, na podklade ktorej si žalobca v tomto konaní uplatňuje náhradu poskytnutého poistného plnenia. Táto správanie sa žalobcu je síce v súlade s právnym poriadkom, ale je v rozpore s dobrými mravmi, to je súd by takémuto správaniu nemal poskytovať ochranu. Žalovaný si totiž len oneskorene splnil svoju ohlasovaciu povinnosť, pričom intenzita porušenia tejto povinnosti oproti ďalším ust. cit. zákona, kedy poisťovateľ má právo na náhradu poskytnutého poistného plnenia, je diametrálne odlišná, teda omnoho nižšia. Je predsa kvalitatívny rozdiel medzi oveľa závažnejšími prípadmi, keď poistník resp. poistený, ktorý nie je poistníkom, spôsobí škodu úmyselne alebo vedie motorové vozidlo bez vodičského oprávnenia a prípadom, keď oneskorené oznámenie vzniku škodovej udalosti, čo je prípad žalovaného. Dôležitou je aj skutočnosť, že žalovaný neskôr oznámil vznik škodovej udalosti, pričom toto jeho oneskorené konanie nespôsobilo žalobcovi v súvislosti s predmetnou poistnou udalosťou žiadnu ujmu resp. škodu. Na základe uvedeného preto žalovaný zastáva názor o nevyhnutnosti zníženia uvedeného regresu z požadovaných 50% vyplateného poistného plnenia na maximálne 10%, ktoré sú podľa žalovaného primerané povahe porušenia oznamovacej povinnosti a sú na rozdiel od 50% súladné s dobrými mravmi resp. zásadou proporcionality. Navrhuje však žalobu zamietnuť.

Žalovaný v 2. rade v odpore proti platobnému rozkazu zo dňa 30.1.2014 uviedol, že žalovaný dňa 23.6.2011 spôsobil ublíženie na zdraví E. Y., X.. XX.X.XXXX pri dopravnej nehode, ktorú zavinil svojim protiprávnym konaním. V súvislosti s touto dopravnom nehodou žalobca z titulu povinného zmluvného poistenia motorového vozidla, ktorým bola škoda spôsobená, uhradil poškodenej sumu vo výške 45.930,34 €, z ktorej 50% si v tomto konaní uplatňuje v dôsledku oneskoreného písomného oznámenia poistnej udalosti podľa ust. a ust. . Žalovaný nespochybňuje, že porušil ust. , , avšak nestotožňuje sa s výškou, ktorú od neho žalobca požaduje (50% vyplateného plnenia), nakoľko táto suma je neprimerane vysoká, v rozpore s dobrými mravmi a nezohľadňuje intenzitu porušenia povinnosti žalovaného, ktorý v podstate iba formálne pochybil. Na podporu svoje argumentácie uvádza nasledovné: Podľa ust. : „Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.“ Zmyslom tohto zákonného ustanovenia je zabrániť výkonu práva, ktorý síce zodpovedá zákonu, avšak odporuje dobrým mravom, ktoré právna teória definuje ako súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť, vystihujú podstatné historické tendencie, sú zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem základných. Toto ustanovenie tiež vyjadruje zákaz šikanózneho výkonu práva, o ktoré ide v prípade, keď je právo vykonávané za účelom poškodzovania iného subjektu. Poistné vzťahy sú nepochybne vzťahmi občianskoprávnymi, pričom výkon občianskoprávnych vzťahoch musí teda byť tiež v súlade s dobrými mravmi, tak ako to upravuje citované ust. . V súvislosti s tým preto nie je možný taký výklad ust. a ust. , ktorý by podstatne smeroval k šikanóznej interpretácii uvedenej právnej normy, na podklade ktorej si žalobca v tomto konaní uplatňuje náhradu poskytnutého poistného plnenia. Takéto správanie sa žalobcu je síce v súlade s právnym poriadkom, ale je v rozpore s dobrými mravmi, t.j. súd by takémuto správaniu nemal poskytovať ochranu. Žalovaný si totiž len oneskorene splnil svoju ohlasovaciu povinnosť, pričom intenzita porušenia tejto povinnosti oprosti ďalším ustanovenia Z.z, kedy poisťovateľ má právo na náhradu poskytnutého plnenia, je diametrálne odlišná (je omnoho nižšia). Je predsa kvalitatívny rozdiel medzi oveľa závažnejšími prípadmi, keď poistník () resp. poistený, ktorý nie je poistníkom () spôsobí škodu úmyselne ( alebo vedie motorové vozidlo bez vodičského oprávnenia ( a prípadom, keď oneskorene oznámil vznik škodovej udalosti, pričom toto jeho oneskorené konanie nespôsobilo žalobcovi v súvislosti s predmetnou poistnou udalosťou žiadnu ujmu resp. škodu. Na základe uvedeného preto žalovaný zastáva názor o nevyhnutnosti zníženia uplatneného regresu z požadovaných 50% vyplateného poistného plnenia na maximálne 10%, ktoré sú podľa žalovaného primerané povahe porušenia oznamovacej povinnosti a sú na rozdiel od 50% súladné s dobrými mravmi, resp. zásadou proporcionality. Navrhuje návrh zamietnuť.

Žalobca vo svojom podaní zo dňa 5.3.2014 uviedol, že právny zástupca odporcu v 1. rade uznal základ nároku navrhovateľa, tak ako to vyplýva z podaného „odporu“, a namieta len výšku uplatneného

nároku. K uvedenému uvádza, že navrhovateľovi ako poistiteľovi zákon priznáva nárok na náhradu poistného plnenia vo výške 100% vyplateného poistného plnenia, pričom navrhovateľ si v danej veci uplatnil len nárok na náhradu časti poistného plnenia s poukazom na v žalobnom návrhu definované porušenia povinností odporcu v 1. a v 2. rade (povinnosti v zmysle ust. a ust. ). Dodáva, že v zmysle má navrhovateľ za každé z týchto dvoch porušení povinností samostatný nárok na náhradu poistného plnenia do výšky 100% vyplateného poistného plnenia, ktoré si však voči odporcom neuplatnil v 100% výške. Z tohto dôvodu sú účelové a irelevantné porovnania právneho zástupcu v 1. rade, pričom právny zástupca odporcu v 1. rade porovnáva a poukazuje na iné, ako uviedol „závažnejšie oprávnenia a kvalitatívne rozdielne“ porušenia povinností v zmysle ust. - jazda pod vplyvom alkoholu, jazda bez vodičského oprávnenia. Dodáva, že za tieto v „odpore“ uvádzané porušenia (jazda pod vplyvom alkoholu, jazda bez vodičského oprávnenia) si každá poisťovňa uplatní nárok na náhradu celého poistného plnenia (t.j. nárok v 100% výške). V danej veci si však navrhovateľ - poisťovňa, neuplatňuje nárok na náhradu celého vyplateného poistného plnenia, ale uplatňuje si len náhradu jeho časti, a v danom prípade je tak právne irelevantné takéto porovnanie zo strany odporcu v 1. rade. Z toho dôvodu zákonodarca dal poistiteľovi - navrhovateľovi i v danej veci možnosť a ponechal na vôli navrhovateľa rozhodnúť sa, v akom rozsahu si uplatní nárok na náhradu poistného plnenia. Zákonodarca tento nárok len obmedzil do výšky 100 vyplateného poistného plnenia. Ostatné tvrdenia právneho zástupcu odporcu v 1. rade považuje za účelové a právne nedôvodné a nezrozumiteľné, čo potvrdzujú i tvrdenia právneho zástupcu odporcu v 1. rade v „odpore“, ktorý na jednej strane uznáva uplatnený nárok navrhovateľa v zmysle a namieta len jeho výšku, a na druhej strane rozporne žiada návrh v plnom rozsahu a bez udania relevantného právneho dôvodu zamietnuť. Dodáva, že v prípade, ak by bol v danej veci návrh zamietnutý, tak ako to bez ďalšieho odôvodnenia navrhuje právny zástupca odporcu v 1. rade, bolo by to o.i. v rozpore so zásadou právnej istoty, keďže ako všeobecne záväzný právny predpis jednoznačne priznáva právo poisťovne na náhradu poistného plnenia za tam uvedených podmienok, ktoré boli v danej veci splnené (čo potvrdil aj právny zástupca odporcu v 1. rade). Súčasne poukazuje, že i o poisťovníctve de iure ukladá poisťovni pre účely kontroly audítorom a pre účely zachovania jej kapitálovej primeranosti, na ktorú dohliada Národná banka Slovenska, povinnosť nielen plniť si povinnosti ako poisťovňa (najmä vyplácanie poistného plnenia, za dojednaných podmienok), ale rovnako i povinnosť uplatňovať a v prípade právnej nutnosti ďalej i právne vymáhať splatné pohľadávky, na ktoré poisťovni vznikol nárok - v danom prípade dokonca zákonný nárok. Dodáva, že následky porušenia povinnosti odporcu v 1. a v 2. rade, tak ako boli odôvodnené v podanom návrhu, boli o.i. jednoznačne uvedené okrem aj vo všeobecných poistných podmienkach pripojených k poistnej zmluve.

Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 28.1.2015 uviedol, že argumentácie žalovaného v 1. rade o nedostatku vecnej legitimácie na jeho strane z dôvodu, že tento nespôsobil škodu sa nemožno v žiadnom prípade stotožniť. Práve naopak, žalovaný v 1. rade naplnil všetky predpoklady na to, aby žalobcovi voči nemu vzniklo právo na náhradu poistného plnenia podľa cit. zákona. Na zodpovednosť žalovaného v 1. rade za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla značky P. M., U.: F.-XXX-P. je totiž nutné aplikovať ust. , nakoľko žalovaný v 1. rade mal v zmysle toho ustanovenia status prevádzateľa dopravného prostriedku. Táto zodpovednosť má povahu objektívnej zodpovednosti bez ohľadu na zavinenie. Nie je podmienkou pre jej vznik protiprávny úkon osoby, ktorá za škodu zodpovedá. Keďže škoda na majetku a zdraví bola spôsobená v príčinnej súvislosti s osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla továrenskej značky P. M., U.: F.-XXX-P., žalovaný v 1. rade ako prevádzateľ dopravného prostriedku naplnil všetky predpoklady zodpovednosti za škodu v zmysle ust. . Nakoľko boli naplnené všetky predpoklady zodpovednosti žalovaného v 1. rade za škodu spôsobenú prevádzkou predmetného vozidla žalobcovi voči žalovanému v 1. rade vzniklo právo na náhradu časti poistného plnenia v zmysle ust. písm) g . v zmysle uvedeného jednoznačne vyplýva, že žalovaný v 1. rade je pasívne vecne legitimovaný v tomto konaní. K tvrdenému nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v 2. rade žalobca uvádza, že žalovaný v 2. rade ako vodič spôsobil poisteným motorovým vozidlom značky P. M., U.: F.-XXX-P. škodu a bez dôvodov hodných osobitého zreteľa porušil povinnosti podľa ust. a ust. zákona o povinnom zmluvnom poistení. Pokiaľ ide o obranu žalovaného v 2. rade, že tento si svoje povinnosti do 15 dní od škodovej udalosti nemohol splniť, nakoľko u neho boli dané hodné osobitého zreteľa, keďže bol od 24.6.2011 do 25.7.2011 hospitalizovaný na klinike úrazovej chirurgie Z. J. Y. F., táto obrana neobstojí, pretože žalovaný v 2. rade si svoje stanovené v ust. a ust. cit. zákona nesplnil vôbec, teda ani po odpadnutí dôvodov hodných

osobitého zreteľa. Nestotožňuje sa s právnym názorom právneho zástupcu žalovaného v 2. rade, že poistený je nepostihnuteľný v prípade, že poistnú udalosť zrejme neoznámil z dôvodu hodného osobitého zreteľa, ale svoju povinnosť nesplnil ani po odpadnutí prekážky, a preto z toho dôvodu neporušil cit. ust. § 10 zákona o povinnom zmluvnom poistení. Ak totiž dôvody hodné osobitého zreteľa odpadnú, poistený nie je zbavený svojich zákonných povinností v zmysle ust. § 10 ods. 1 až 4 cit. zákona. Z toho dôvodu má žalovaný v 2. rade ako poistený po odpadnutí dôvodov hodných osobitého zreteľa zákonnú povinnosť oznámiť žalobcovi ako poisťovateľovi vznik škodovej udalosti. Trestné stíhanie pre prečin ublíženia na zdraví bolo začaté uznesením sp. zn. ČVS:ORP-68/DI-MI2011 z 23.6.2011, pričom až dňa 5.8.2011 bolo uznesením sp. zn. ČVS:ORP-624/OVT-MI2011 vznesené obvinenie pre prečin ublíženia na zdraví žalovanému v 2. rade. Dňa 5.8.2011 už u žalovaného v 2. rade neexistovali dôvody hodné osobitého zreteľa, ktoré by bránili žalovanému v 2. rade v splnení jeho povinnosti podľa ust. §10 ods. 3 písm. b) cit. zákona. Vzhľadom na uvedené možno jednoznačne konštatovať, že žalobcovi vzniklo voči žalovanému v 2. rade právo na náhradu poistného plnenia podľa ust. § 12 ods. 2 písm. g) cit. zákona. Uvedené skutočnosti a tvrdenia nepochybne odôvodňujú pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného v 2. rade v tomto konaní. Pokiaľ žalovaný v 1. rade na pojednávaní konanom dňa 23.10.2014 uviedol, že dňa 9.8.2011 oznámil poistnú udalosť priamo v predajnom mieste žalobcu v Košiciach, toto svoje tvrdenie nijako nepreukázal. Keďže na pojednávaní v súvislosti s týmito tvrdenia predložil dôkaz, a to žiadosť o zrušenie poistnej zmluvy Č.. XXXXXXXXXX zo dňa 9.8.2011. predmetnú žiadosť nemožno stotožňovať s oznámením škodovej udalosti z poistenia motorového vozidla tak ako sa to na pojednávaní snažil prezentovať žalovaný v 1. rade. Keby žalovaný v 1. rade oznámil poistnú udalosť písomne dňa 9.8.2011, mal by o tom dôkaz a zároveň by ho žalobca dňa 16.12.2011 telefonicky a v ten istý deň aj písomne nežiadal, aby mu žalovaný v 1. rade obratom zaslal oznámenie škodovej udalosti z povinného zmluvného poistenia spolu so zápisom o nehode, fotokópiou technického preukazu a fotokópiou vodičského preukazu vodiča, ktorý viedol poistené vozidlo v čase vzniku poistnej udalosti. Žalovaný potom aj tak neuniesol dôkazné bremeno, pokiaľ ide o jeho tvrdenia o písomnom oznámení poistnej udalosti dňa 9.8.2011.

Žalovaní v 1. a v 2. rade vo svojom podaní zo dňa 1.6.2015 uviedli, že žalobca sa vo svojom vyjadrení zaoberá zodpovednosťou za škodu ust. , ako aj zodpovednosti za škodu podľa ust. , pričom opomína skutočnosť, že v tomto súdnom konaní nejde o zodpovednosť žalovaných za škodu podľa týchto ustanovení, ale o tzv. regresné právo žalobcu, tj. nárok na náhradu poistného plnenia, ktoré bolo hradené zo strany žalobcu z dôvodu škody na zdraví spôsobenej prevádzkou motorového vozidla značky P. M., U.: F.-XXX-P. poškodenej E. Y.. Podľa žalovaného v 1. rade nie je daná jeho pasívna vecná legitimácia v tomto spore, keďže neboli naplnené podmienky na vznik regresného právo žalobcu voči nemu. Z cit. ust. podľa žalovaného v 1. rade vyplýva skutočnosť, že na uplatnenie jeho regresu je nevyhnutné, aby poistník svojim konaním spôsobil škodu motorovým vozidlom. V prejedávanom prípade však žalovaný v 1. rade škodu svojim konaním nespôsobil, nakoľko nebol vodičom motorového vozidla, ktorým bola škoda spôsobená. Právny názor žalobcu, ktorý tvrdí, že je potrebné vychádzať pri uplatnení nároku na náhradu poistného plnenia v zmysle ust. cit. zákona z objektívnej zodpovednosti prevádzateľa motorového vozidla v zmysle us. nie je správny. Žalovaný v 1. rade nespochybňuje, že bol prevádzateľ predmetného motorového vozidla, táto skutočnosť je však nepodstatná pre uplatnenie nároku na náhradu poistného plnenia. Uvedené ustanovenie nerieši zodpovednosť prevádzateľa za škodu spôsobenú prevádzkou vozidla, túto upravuje ust. , ale osobitý nárok poisťovateľa, na uplatnenie ktorého zákonodarca stanovil konkrétne predpoklady, ktoré pokiaľ splnené nie sú, nie je možná aplikácia tohto ustanovenia, čo je aj tento prípad. Pokiaľ zákonodarca v ust. cit. zákona explicitne uviedol ako podmienku na uplatnenie regresu zo strany poisťovateľa, aby poistník spôsobil škodu motorovým vozidlom (obdobne ako je to v prípade písm. a) tohto ustanovenia, ak poistník spôsobil škodu úmyselne), má tým na mysli nie objektívnu zodpovednosť poistníka bez ohľadu na jeho zavinenie, ale subjektívnu zodpovednosť, ktorá je založená na zavinení vo vzťahu ku spôsobeniu škody. Súbežne uplatňovanie zodpovednosti za škodu podľa ust. a je síce možné, avšak iba v konaniach, v ktorých v procesnej pozícii žalobcu vystupuje poškodený subjekt, tj. osoba, ktorá utrpela škodu, pričom táto si uplatňuje od žalovaného náhradu vzniknutej škody. Takýto súbeh zodpovednosti však neprichádza do úvahy v konaniach ako je toto civilné konanie, kde žalobcom nie je subjekt, ktorý utrpel škodu, ale poisťovňa, ktorá si uplatňuje náhradu poskytnutého poistného plnenia, a povaha uplatňovaného nároku nespočíva v náhrade vzniknutej škody, ale v náhrade poistného plnenia, ktoré bolo uhradené poškodenému subjektu. Žalobcom uvedený rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn.

nemá vecnú súvislosť s prejedávaným prípadom, nakoľko predmetom uvedeného civilného konania nebolo regresné právo poisťovateľa, ale zodpovednosť za škodu prevádzateľa motorového vozidla. Pokiaľ žalobca vyčíta žalovanému v 2. rade, že si nesplnil svoju informačnú povinnosť podľa ust. § 10 ods. 3 písm. b) cit. zákona, je potrebné uviesť, že uvedené ust. ukladá poistenému povinnosť písomne oznamovať tam uvedené skutočnosti. Žalovaný v 2. rade však niekoľko mesiacov po návrate z hospitalizácie nedokázal písať ani sa podpisovať, nakoľko pri dopravnej nehode mal poškodené nervy na pravej ruke, ktorou píše a taktiež jeho pohyb bol značne obmedzený kvôli poraneniu ľavej nohy. Za takéhoto stavu plniť si informačné povinnosti, a to najmä v situácii keď žalobca mal vedomosť o vzniku poistnej udalosti, má podľa žalovaného v 2. rade byť posudzované ako prípad hodný osobitého zreteľa, ktorý vylučuje uplatňovanie regresu voči žalovanému v 2. rade.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaných a oboznámením sa so žalobou a s vyjadreniami žalobcu, s odpormi a vyjadreniami žalovaných, s poistnou zmluvou č. XXXXXXXXXX zo dňa X.X.XXXX, R. likvidačnými správami a s ďalšími listinnými dôkazmi predloženými účastníkmi a zistil nasledovný skutkový stav:

Z výpovede žalovaného v 1. rade vyplynulo, že stala sa poistná udalosť, nakoľko jeho syn nemohol nahlásiť túto poistnú udalosť, išiel túto nahlásiť on, bol som v t.č. psychicky na dne. Syn bol v nemocnici, bolo to koncom júla 2011, v t.č. mali zamestnankyne žalobcu dovolenku 2-týždňovú, následne prišiel 9.8.2011, bola nahlásená škodová udalosť. Z poisťovne prišiel papier 16.12.2011, s tým, že tam bolo uvedené, že žiadajú fotokópiu občianskeho preukazu syna ako aj technického preukazu motorového vozidla. Syn, teda žalovaný v 2. rade, v čase, keď sa vrátil z nemocnice, nesmel chodiť, nesmel stúpať na nohu, mohol len ležať, do decembra 2011 chodil syn s barlami. Chodil za synom každý deň, na nič iné nemyslel, len na manželku a na syna. Preto išiel tak neskoro hlásiť tú škodovú udalosť. Zdravotný stav syna bol vážny. Syn mal polámanú panvu, musel ležať na chrbte, takisto aj manželka bola ťažko zranená. Manželka nevedela ani rozprávať, mala polámanú sánku.

Z výpovede žalovaného v 2. rade vyplynulo, že dňa 23.6.2011 sa mu stala nehoda, utrpel zranenia, následne bol dlho hospitalizovaný v nemocnici najprv Y. H., na druhý deň ho preniesli G. F., mal zranenia panvy, ruky, krvácanie do pľúc, prekonal asi 6 operácii v priebehu mesiaca, ležal asi 25 dní bez pohnutia, potom následne chodil o barliach, dostupovať na nohu nemohol, na nohu mohol nastupovať až v novembri, v decembri 2011 ku koncu roka. Predmetnú poistnú udalosť neoznamoval, sa rozprával s otcom, ktorý následne išiel predmetnú poistnú udalosť nahlásiť žalobcovi.

Z poistnej zmluvy Č.. XXXXXXXXXX zo dňa 8.2.2011 súd zistil, že žalovaný v 1. rade ako poistník a poistený uzavrel so žalobcom ako poistiteľom poistnú zmluvu, predmetom ktorej bolo poistenie osobného motorového vozidla továrenskej značky P. M., U.: F.-XXX-P., ktoré bolo vo vlastníctve žalovaného v 1. rade. Zmluva (povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla) bola dohodnutá na dobu neurčitú so začiatkom poistenia od 8.2.2011.

Z oznámenia škodovej udalosti zo dňa 23.4.2012 súd zistil, že dňa 23.6.2011 o 21.58 hod. žalovaný v 2. rade ako vodič viedol osobné motorové vozidlo P. M., U.: F.-XXX-P., ktoré bolo vo vlastníctve žalovaného v 1. rade, pričom na štátnej M. Č.. A. narazil prednou časťou vozidla do stromu, pričom spôsobil škodu na zdraví spolusediacej E. Y. - poškodenej.

Z likvidačnej správy č. XXXXXXX zo dňa 20.2.2013 súd zistil, že na základe poistnej udalosti zo dňa 23.6.2011 bolo priznané poškodenej Jane Vozárovej poistné plnenie vo výške 33.062,- eur.

Z oznámenia o výplate škody z poistnej udalosti č. XXXXXXX zo dňa 27.2.2013 súd zistil, že žalobca poskytol poškodenej Jane Vozárovej poistné plnenie vo výške 33.062,- eur.

Z likvidačnej správy Č.. XXXXXXX zo dňa 26.9.2013 súd zistil, že na základe poistnej udalosti zo dňa 23.6.2011 bolo priznané poškodenej Jane Vozárovej poistné plnenie vo výške 4.870,34 eura.

Z oznámenia o výplate škody z poistnej udalosti Č.. XXXXXXX zo dňa 4.10.2013 súd zistil, že žalobca poskytol poškodenej Jane Vozárovej poistné plnenie vo výške 4.870,34 eura.

Zo žiadosti o zrušenie poistnej zmluvy Č.. XXXXXXXXXX zo dňa 9.8.2011 súd zistil, že poistná zmluvy bola zrušená z dôvodu poistnej udalosti.

Súd vec právne posúdil nasledovne:

Podľa ustanovenia a o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v znení neskorších predpisov, sa na účely tohto zákona rozumie poistníkom ten, kto uzavrel s poisťovateľom zmluvu o poistení zodpovednosti (ďalej len "") a poisteným ten, na koho sa vzťahuje poistenie zodpovednosti.

Podľa ustanovenia o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v znení účinnom v čase, kedy došlo k predmetnej dopravnej nehode, poisťovateľ má proti poistníkovi nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ak spôsobil škodu motorovým vozidlom a bez dôvodov hodných osobitného zreteľa porušil povinnosti podľa až 4.

Podľa ustanovenia o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v znení účinnom v čase, kedy došlo k predmetnej dopravnej nehode, poisťovateľ má proti poistenému, ktorý nie je poistníkom, nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ak spôsobil škodu motorovým vozidlom a bez dôvodov hodných osobitného zreteľa porušil povinnosti podľa až 4.

Podľa ustanovenia o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v znení účinnom v čase, kedy došlo k predmetnej dopravnej nehode, poistený je povinný písomne oznámiť poisťovateľovi vznik škodovej udalosti do 15 dní po jej vzniku, ak vznikla na území Slovenskej republiky.

Podľa ustanovenia o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v znení účinnom v čase, kedy došlo k predmetnej dopravnej nehode, poistený je povinný bez zbytočného odkladu poisťovateľovi písomne oznámiť, že v súvislosti so škodovou udalosťou sa začalo trestné stíhanie alebo konanie o priestupku a zabezpečiť, aby bol poisťovateľ informovaný o ich priebehu a výsledkoch; ak má poistený právneho zástupcu, je povinný oznámiť poisťovateľovi jeho meno, priezvisko a trvalý pobyt alebo jeho obchodné meno a sídlo.

Na základe vykonaného dokazovania a citovaných ustanovení súd dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná.

Predmetom konania je nárok žalobcu na náhradu časti poistného plnenia, ktoré zaplatil poškodenej za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.

Fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky ( ). Osoba zodpovedná za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla je pre prípad svojej zodpovednosti ( až 423 ) poistená v rozsahu a za podmienok uvedených v osobitnom zákone -

Ustanovenia a priznávajú poisťovateľovi proti poistníkovi a proti poistenému, ktorý nie je poistníkom, špecifický nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za nich vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ak spôsobili škodu motorovým vozidlom a bez dôvodov hodných osobitného zreteľa porušili povinnosti podľa až 4. Nárok upravený v týchto ustanoveniach nie je nárokom na náhradu škody vzniknutej poškodenému (nie je odvodeným nárokom od práva poškodeného) proti tomu, kto škodu spôsobil; ide o osobitný (originálny) nárok poisťovateľa vyplývajúci z poistného vzťahu založeného poistnou zmluvou.

Treba uviesť, že poisťovateľom je poisťovňa ( ) a poistníkom ten, kto uzavrel s poisťovateľom zmluvu o poistení zodpovednosti ( ). Povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má ten, kto je ako držiteľ motorového vozidla zapísaný v dokladoch vozidla alebo ten, kto je v dokladoch vozidla zapísaný ako osoba, na ktorú sa držba motorového vozidla previedla, v ostatných prípadoch ten, kto je vlastníkom motorového vozidla alebo jeho prevádzkovateľom; ak na motorové vozidlo je uzatvorená nájomná zmluva s právom kúpy prenajatej veci, povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má nájomca ( ). Poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve ( ). Poisteným je ten, na koho sa vzťahuje poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla; môže to byť poistník, prevádzkovateľ motorového vozidla a aj vodič. Poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci ( ).

Predpokladmi vzniku nároku poisťovateľa proti poistníkovi v zmysle ako aj je, že poisťovateľ vyplatil poškodenému za poistníka resp. poisteného, ktorý nie je poistníkom, poistné plnenie z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, že poistník resp. poistený, ktorý nie je poistníkom, spôsobili škodu motorovým vozidlom a bez dôvodov hodných osobitného zreteľa porušili povinnosti podľa až 4. Je pritom rozhodujúce aj to, kto vozidlo viedol a svojim zavinením spôsobil škodu (ide tu totiž o spôsobenie škody určitou osobou); určujúcim však je, že škoda bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla, na ktoré sa vzťahuje .

Z hľadiska poistnej zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla je vždy určujúce motorové vozidlo, prevádzkou ktorého bola škoda spôsobená. V danom prípade bolo výsledkami vykonaného dokazovania preukázané, že žalobca poskytol poškodenej poistné plnenie z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla dňa 23.6.2011, vo vzťahu ku ktorému bol žalovaný v 1. rade poistníkom a prevádzkovateľom, a žalovaný v 2. rade poisteným (vodičom).

V konaní nebolo sporné, v čom spočíva poistná udalosť, kedy k nej došlo, kto zodpovedá za škodu, kto spôsobil škodu a v akej výške a že žalobca poskytol poškodenej poistné plnenie.

Pokiaľ ide o žalovaným v 1. rade namietanú pasívnu vecnú legitimáciu na jeho strane, súd konštatuje, že okruh skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou právnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané, ako aj nositeľa dôkazného bremena.

v ustanovení upravuje tzv. interný postih poisťovateľa (resp. postihové právo poisťovateľa), ktorý smeruje proti poistníkovi resp. poistenému, ktorý nie je poistníkom, za ktorého nahradil škodu z poistenia zodpovednosti. Tak ako súd uviedol vyššie, tento vnútorný postih poisťovateľa (regres) proti poistníkovi resp. poistenému, ktorý nie je poistníkom, nemá charakter nároku na náhradu škody.

Z hypotézy (časť právnej normy, ktorá určuje podmienky a predpoklady, za ktorých sa má aplikovať pravidlo správania uvedené v dispozícii právnej normy) vyplýva, že na to, aby mal žalobca ako poisťovateľ proti žalovanému v 1. rade ako poistníkovi nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti (dispozícia právnej normy), ktoré za neho vyplatil poškodenému, musia byť kumulatívne splnené ďalšie okolnosti uvedené resp. predvídané hypotézou tejto právnej normy a to existencia škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, spôsobenie škody poistníkom a okolnosť, že poistník bez dôvodov hodných osobitného zreteľa porušil povinnosti podľa až 4 cit. zákona.

V tejto súvislosti súd konštatuje, že termín „spôsobil škodu motorovým vozidlom“ nie je nikde v zákone výslovne definovaný. Z jazykového výkladu predmetného ustanovenia, ale aj zo systematického výkladu, s ohľadom na vymedzenie ďalších skutkových podstát pod písmenami a/ až h/, kde zákonodarca použil termíny spôsobil škodu úmyselne, viedol motorové vozidlo pod vplyvom návykovej látky (písm. a/), viedol motorové vozidlo (písm. b/), spôsobil škodu motorovým vozidlom, o ktorom vedel (písm. c/), vedome

zveril vedenie motorového vozidla (písm. d/), porušil povinnosť ohlásiť dopravnú nehodu (písm. e/), bol v omeškaní s platením poistného (písm. f/), odmietol sa po dopravnej nehode podrobiť skúške (písm. h/), resp. s ohľadom na , v ktorom je upravené tzv. postihové právo kancelárie na náhradu vyplatených plnení z poistného garančného fondu za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla proti rôznym osobám v závislosti od toho, aký je status vozidla, ktorého prevádzkou bola škoda spôsobená, pričom zákonodarca v hypotéze tejto normy ( cit. zákona) uviedol, že „kancelária má právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu (použil iný termín ako termín uvedený v cit. zákona teda škodu spôsobiť; to znamená, že kancelária má v prípade poskytnutia poistného plnenia za škodu v zmysle právo postihu proti tomu, u koho je daná zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v zmysle príslušných ustanovení o zodpovednosti za škodu a za koho plnila), vyplýva, že skutková podstata vymedzená pod písm. g/ cit. zákona rovnako ako pod písm. a/ až f/ a h/ cit. zákona, môže byť naplnená konaním poistníka (v prejednávanej veci žalovaného v 1. rade). Ide tu jednak o škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá prevádzateľ alebo vodič a zároveň (súčasne) o škodu spôsobenú poistníkom.

Jazykový (gramatický) výklad právnej normy predstavuje proces priraďovania sémantického významu jednotlivým slovám a vetám zákona podľa pravidiel lingvistiky a filológie. Je najprvším a najprirodzenejším výkladom zákona, ktorým každá interpretácia začína. Je však iba prvotným priblížením sa k právnej norme, ktorej nositeľom je právny predpis (Nález Ústavného súdu Českej republiky, sp. zn. ÚS Pl. 33/97).

Výraz „spôsobiť škodu“ indikuje aktívne konanie zo strany povinnej osoby - poistníka (spôsobiť, t.j. stať sa pôvodcom, príčinou niečoho, zapríčiniť, urobiť; zdroj: Krátky slovník slovenského jazyka. K.. E.. F. - H.. J. - H.. J.. X. G.. C. N.. Y.. L.: Y. XXXX. XXX R.. A. XX-XXX-XXXX-I. /. F.: E.. G., E.. F., H.. H., A.. H., Š.. H., Š.. J., H.. J., H.. J., Y.. R., U.. R., U.. V., H.. N.) a je odlišným od termínu „zodpovedať“, t.j. mať povinnosť niesť následky za niečo, napr. za spôsobenie škody (zdroj: Synonymický slovník slovenčiny. K.. H.. J.. X. X.. Y.. L.: Y. XXXX. XXX R.. A. XX-XXX-XXXX-X /. C.: C.. C., A.. P., Š.. H., U.. J., H.. J., H.. J., U.. V.).

V konaní nebolo sporné, že žalovaný v 1. rade ako poistník neviedol predmetné motorové vozidlo továrenskej značky P. M., U.: F.-XXX-P. v čase, kedy jeho prevádzkou bola spôsobená škoda (dňa 23.6.2011), teda škodu na zdraví poškodenej nespôsobil, pričom je bez relevancie, že za túto škodu zodpovedá v zmysle ustanovenia .

Vzhľadom na vyššie uvedenú skutočnosť, že žalovaný v 1. rade nespôsobil škodu predmetným motorovým vozidlom, neboli podľa názoru súdu splnené všetky hypotézou predpokladané okolnosti pre priznanie nároku žalobcu na náhradu poistného plnenia vo vzťahu k žalovanému v 1. rade, ktoré mali byť splnené kumulatívne a preto má súd za to, že žalovaný v 1. rade nie je pasívne vecne legitimovaný v spore.

Vecná legitimácia je teoretická konštrukcia, ktorá vo vzťahu k účastníkom konania vyjadruje stav vyplývajúci z hmotného práva, pričom pasívnu vecnú legitimáciu má účastník, u ktorého je preukázateľné, že je zaviazaným z tvrdeného hmotného práva žalobcu a v prípade, že to účastník konania nepreukáže, vedie to k jeho neúspechu v konaní. Nedostatok vecnej legitimácie (aktívnej alebo pasívnej) vedie vždy k zamietnutiu návrhu na začatie konania meritórnym rozhodnutím.

Súd preto žalobu vo vzťahu k žalovanému v 1. rade z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie na strane žalovaného v 1. rade zamietol.

Pokiaľ ide o žalovaného v 2. rade, z vykonaného dokazovania má súd za preukázané a nesporné, že tento ako vodič (teda poistený, ktorý nie je poistníkom - ) spôsobil dňa 23.6.2011 škodu na zdraví poškodenej Jane Vozárovej motorovým vozidlom továrenskej značky P. M., U.: F.-XXX-P., ktorého prevádzateľom bol v tom čase žalovaný v 1. rade, pričom žalobcovi ako poisťovateľovi písomne neoznámil vznik škodovej udalosti do 15 dní po jej vzniku resp. mu bezodkladne písomne neoznámil, že v súvislosti so škodovou udalosťou sa začalo trestné stíhanie.

Z hypotézy vyplýva, že na to, aby mal žalobca ako poisťovateľ proti žalovanému v 2. rade ako poistenému, ktorý nie je poistníkom, nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil poškodenému, musia byť kumulatívne splnené ďalšie okolnosti uvedené resp. predvídané hypotézou tejto právnej normy a to existencia škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, spôsobenie škody poistníkom a okolnosť, že poistník bez dôvodov hodných osobitného zreteľa porušil povinnosti podľa až 4 cit. zákona. Hypotéza právnej normy teda predpokladá, aby bola splnená ďalšia kumulatívna podmienka pre priznanie tohto nároku žalobcu na náhradu poistného plnenia vo vzťahu k žalovanému v 2. rade a síce, že tento bez dôvodov hodných osobitného zreteľa porušil povinnosti podľa až 4 cit. zákona, teda povinnosť písomne oznámiť poisťovateľovi vznik škodovej udalosti do 15 dní po jej vzniku resp. povinnosť bez zbytočného odkladu poisťovateľovi písomne oznámiť, že v súvislosti so škodovou udalosťou sa začalo trestné stíhanie alebo konanie o priestupku a zabezpečiť, aby bol poisťovateľ informovaný o ich priebehu a výsledkoch.

Z výpovedí žalovaných, z lekárskej správy zo dňa 17.7.2015 na č.l. 189 a z nedatovanej správy F. Ú.K. M. N. X. Z.. J. Y. F. X. Č..Z.. XXX má súd za preukázané, že žalovaný v 2. rade bol ako vodič motorového vozidla továrenskej značky P. M., U.: F.-XXX-P. po dopravnej nehode dňa 23.6.2011 hospitalizovaný na Klinike úrazovej chirurgie Univerzitnej nemocnice Z.. J. v Košiciach po tom, čo bol preložený z Michaloviec po úraze, ktorý utrpel pri autonehode, a to od 24.6.2011 do 25.7.2011. Išlo o kombinované poranenie - polytraumu, konkrétne o poranenie hrudníka - sériovú zlomeninu rebier vpravo s pomliaždením pľúc, úraz brucha s poranením pečene, poškodenie panvy - zlomeninu jamky. Podrobil sa viacerým chirurgickým procedúram a to drenáži hrudníka, operácii panvy, chirurgickému ošetreniu poškodených mäkkých tkanív. Išlo o ťažké poranenie s predpokladom liečby asi 6 mesiacov.

Z uznesenia Okresnej prokuratúry v Michalovciach, sp. zn. zo dňa 14.11.2011 má súd za preukázané, že trestné stíhanie proti žalovanému v 2. rade, začaté na skutkovom základe, že dňa 23.6.2011 o 21.58 hod. po štátnej ceste č. III/050 225 obce Úbrež smerom ku križovatke s hlavnou cestou č. I/50, Michalovce - Sobrance viedol motorové vozidlo továrenskej značky P. M., U.: F.-XXX-P., pričom vedeniu vozidla a sledovaniu situácie v cestnej premávke nevenoval dostatočnú pozornosť, dôsledku čoho po prejdení križovatky priamym smerom, vedenie vozidla nezvládol a s tým vošiel do priekopy po ľavej strane cesty, kde narazil do stromu, pričom zranil spolujazdcov, bolo zastavené z dôvodu, že toto je neprípustné, ak je trestné stíhanie podmienené súhlasom poškodeného a súhlas nebol daný.

Súd má teda za to, že žalovaný v 2. rade ako poistený, ktorý nie je poistníkom, porušil povinnosti podľa § 10 ods. 1 až 4 cit. zákona, teda povinnosť písomne oznámiť poisťovateľovi vznik škodovej udalosti do 15 dní po jej vzniku resp. povinnosť bez zbytočného odkladu poisťovateľovi písomne oznámiť, že v súvislosti so škodovou udalosťou sa začalo trestné stíhanie alebo konanie o priestupku a zabezpečiť, aby bol poisťovateľ informovaný o ich priebehu a výsledkoch, avšak z dôvodov hodných osobitného zreteľa na jeho strane, keďže bol v čase, kedy mal povinnosť písomne oznámiť poisťovateľovi vznik škodovej udalosti, t.j. od 23.6.2011 do 8.7.2011, resp. v čase, kedy bol povinný písomne oznámiť žalobcovi, že v súvislosti so škodovou udalosťou sa začalo trestné stíhanie (uznesením ODI, OR PZ v Michalovciach, č.k. ČVS: ORP-68/DI-MI-2011 zo dňa 23.6.2011), t.j bezodkladne, hospitalizovaný X. F. Ú. M. N. X. Z.. J. Y. F. C. V. C. G. XX.X.XXXX s následnou niekoľkomesačnou práceneschopnosťou.

Na základe vyššie uvedeného, keďže žalovaný v 2. rade súdu preukázal, že povinnosti podľa § 10 ods. 1 až 4 cit. zákona porušil z dôvodov hodných osobitného zreteľa na jeho strane, súd žalobu vo vzťahu k žalovanému v 2. rade zamietol.

Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že žalovaný v 2. rade mal vyššie uvedené povinnosti splniť po odpadnutí prekážky, súd má za to, že takúto dodatočnú povinnosť žalovanému v 2. rade vo vzťahu k poisťovateľovi v žiadnom svojom ustanovení neukladá.

Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd žalobu zamietol.

Podľa ustanovenia účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa ustanovenia trovami konania sú aj súdny poplatok a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia , nakoľko žalovaní mali vo veci plný úspech a priznal im preto náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 2.367, eura.

Podľa ustanovení , , a vyhlášky MS SR č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb patrí advokátovi za úkon prevzatia a prípravy obhajoby odmena vo výške 386,47 eura, za úkon podania odporu odmena vo výške 386,47 eura, za úkon účasti na pojednávaní dňa 23.10.2014 odmena vo výške 386,47 eura, za úkon účasti na pojednávaní dňa 12.6.2015 odmena vo výške 386,47 eura a za úkon účasti na pojednávaní dňa 10.9.2015 odmena vo výške 386,47 eura, teda spolu 1.932,35 eura a podľa ustanovenia vyhlášky MS SR č. patrí advokátovi režijný paušál za 3 úkony po 8,04 eura a 2 úkony po 8,39 eura, teda odmena spolu 1.973,25 eura + 20% DPH, t.j. 2.367,90 eura.

Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( ).