Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5C-208-2013.pdf
PDF · 107.46 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-5C/208/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany sudkyňou Mgr. Katarínou Arnouldovou v právnej veci navrhovateľa: Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., so sídlom Bajkalská 30, Bratislava, IČO: 31 335 004, proti odporcom: 1/ H. Č., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. X, F., štátny občan SR a 2/ Z. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., adresa na doručovanie: F. W. XXX, štátny občan SR, o zaplatenie 4.655,34 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a.
Odporcom sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Návrhom zo dňa 25.02.2013, súdu doručeným dňa 28.02.2013, sa navrhovateľ domáhal od odporcov zaplatenia sumy 4.655,34 eur spolu s 9% ročným úrokom z omeškania z istiny 4.354,27 eur od 01.02.2013 do zaplatenia titulom neuhradených záväzkov zo Zmluvy o stavebnom úvere zo dňa XX.XX.XXXX. Súčasne sa domáhal náhrady trov konania.
Odporkyňa v 1. rade v písomnom vyjadrení k návrhu uviedla, že v zásade nárok navrhovateľa nespochybňuje, ale úver fakticky spotrebovala jej sestra G. Č. a odporca v 2. rade. Uviedla, že navrhovateľ v rámci exekučného konania sp. zn. Ex 4764/2012 na základe právoplatného a vykonateľného rozsudku K. R. Č..X.. XC/XXX/XXXX zo dňa 26.06.2012 od odporcu v 2. rade a jeho bývalej manželky Andrei Černej sumu 12.584,57 eur, ktorá pochádza zo Zmluvy o stavebnom úvere zo dňa XX.XX.XXXX, uzavretej na základe Zmluvy o stavebnom sporení č. XXXXXXX X XX, ktorá exekúcia sa vedie u súdneho exekútora H.. Z.. N. S.. Zároveň v súčasnosti prebieha na tunajšom súde konanie pod sp. zn. XEr/XXXX/XXXX, v ktorom sa podarilo vydražiť nehnuteľnosti, patriace do bezpodielového spoluvlastníctva odporcu v 2. rade a bude najlepšie preto aj pohľadávku, ktorá je predmetom tohoto sporu, uspokojiť prihlásením do rozvrhového konania, čím by odpadla povinnosť odporkyne v 2. rade žalovanú sumu uhradiť.
Odporca v 2. rade sa k návrhu písomne nevyjadril, ani sa neustanovil bez ospravedlnenia na pojednávanie, súd preto postupoval za použitia § 101 ods. 2 O.s.p., vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom na začatie konania a špecifikáciou žalovanej pohľadávky, vyjadrením odporkyne v 1. rade a jej výsluchom, stanoviskom navrhovateľa k vyjadreniu odporkyne v 1. rade, ďalšími písomnými podaniami účastníkov, výpisom z Obchodného registra navrhovateľa, Zmluvou o stavebnom úvere č. XXXXXXX, Všeobecnými podmienkami pre stavebné sporenie pre fyzické osoby, odstúpením od zmluvy, Sadzobníkom poplatkov pre fyzické osoby, výpisom z účtu odstúpeného stavebného úveru, prehľadom histórie transakcií na úverovom účte, ako aj obsahom celého spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový stav veci:
Na základe Zmluvy o stavebnom sporení č. XXXXXXX X XX uzavrel navrhovateľ s odporkyňou v 1. rade ako stavebnou sporiteľkou - dlžníčkou dňa 16.11.2005 Zmluvu o stavebnom úvere, ktorou sa zaviazal poskytnúť jej stavebný úver vo výške 5.920,17 eur ( 178.351,- Sk ) s tým, že presná výška stavebného úveru sa rovná rozdielu cieľovej sumy a nasporenej sumy pri pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení. Na základe Zmluvy o stavebnom sporení odporkyňa v 1. rade celkovo vyčerpala sumu 5.913,06 eur vrátane dohodnutých poplatkov a zaviazala sa splatiť ju navrhovateľovi spolu s dohodnutými úrokmi vo výške 6,00% ročne a dohodnutými poplatkami v mesačných splátkach po 66,39 eur, z ktorých navrhovateľ bol v zmysle čl. II. bodu 2 zmluvy oprávnený uspokojovať svoje pohľadávky v nasledovnom poradí: sankčné úroky, poplatky, úroky a istinu. Splátky boli splatné prvého každý mesiac a museli byť uhradené veriteľovi do 15. dňa každého mesiaca. Podľa čl. VI, bodu 2 zmluvy, v prípade omeškania dlžníka s viac ako dvoma splátkami alebo jednou splátkou po dobu dlhšiu ako 3 mesiace bol veriteľ oprávnený požadovať zaplatenie celého zostatku dlhu pred dohodnutou dobou splatnosti. Podľa čl. VII, bodu 2 písm. i) zmluvy mal veriteľ právo odstúpiť od zmluvy a požadovať okamžité splatenie stavebného úvereu aj v prípade, ak dlžník nesplnil alebo porušil povinnosti vymedzené touto zmluvou alebo zabezpečovacími zmluvami. Podľa čl. VII bodu 5, 6 zmluvy, odstúpením od tejto zmluvy nezaniká záväzok dlžníka, prípadne ručiteľa splatiť pohľadávku veriteľa vrátane jej príslušenstva a nezaniká ani právo veriteľa požadovať zmluvne dohodnuté úroky až do zaplatenia celej pohľadávky. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli Všeobecné podmienky pre zmluvy o stavebnom sporení.
Odporca v 2. rade v pozícii ručiteľa prevzal svojím podpisom na seba záväzok uspokojiť pohľadávku, ak ju neuspokojí dlžník.
Z úhrad, vykonaných odporcami v období od 30.12.2005 do 17.10.2008 v celkovej výške 2.257,26 eur boli uspokojené poplatky vo výške 96,24 eur, 6% ročné úroky za r. 2005 až 2008 vo výške 935,35 eur a istina vo výške 1.225,67 eur.
Od novembra 2008 boli odporcovia v omeškaní so splácaním úveru a preto navrhovateľ z uvedeného dôvodu pristúpil k odstúpeniu od zmluvy o úvere a to listom z XX.XX.XXXX. Jako vyplýva z predloženej poštovej doručenky, odporkyňa v 1. rade prevzala list s odstúpením od zmluvy dňa 27.04.2009, od odporcu v 2. rade sa zásielka vrátila navrhovateľovi neprevzatá dňa 18.05.2009, ktorý dátum sa považuje za deň účinnosti odstúpenia od zmluvy v zmysle čl. VII, bodu 7 zmluvy.
Podľa tvrdenia navrhovateľa, ktoré preukázal výpisom z účtu odstúpeného stavebného úveru, ku dňu 18.05.2009 bola splatná istina vo výške 4.795,24 eur ( 4.775,71 eur + úroky od 24.04.2009 do 18.05.2009 vo výške 19,53 eur). Odo dňa nasledujúceho po účinnosti odstúpenia, tj od 19.05.2009 navrhovateľ úročí istinu zákonným úrokom z omeškania vo výške 9% ročne. Úhrady, vykonané po účinnosti odstúpenia od zmluvy v celkovej výške 1.680,- eur, boli započítané na úroky z omeškania za obdobie od 19.05.2009 do 31.01.2013 vo výške 1.239,03 eur a na istinu vo výške 440,97 eur. Dlžná suma, vyčíslená ku dňu 31.01.2013 pozostáva z istiny 4.354,27 eur a 9% ročne ako úroku z omeškania do 31.01.2013 vo výške 301,07 eur.
Výsluchom odporkyne v 1. rade bolo o okolnostiach vzniku zmluvy zistené, že ju zavolal bývalý švagor Prvej stavebnej sporiteľne a žiadal ju, aby niečo podpísala, myslela si že vstupuje do pozície ručiteľa. Keď jej na účet prišlo 170.000,-Sk, ona ani nevedela, aké sú to peniaze, potom jej švagor povedal, že to sú jeho peniaze. Následne jej po čase bolo doručené upozornenie, že ako dlžník si neplní povinnosti a odporkyňa v 1. rade nemala vôbec predstavu o čo ide, tak išla na políciu, táto vec vyšetrovala ale nakoniec zamietla pre nedostatok dôkazov. Dlh teda začala splácať odporkyňa v 1. rade s manželkou odporcu v 2. rade, spolu po 66,-eur. Keď odporkyňa v 1. rade zostala práceneschopná, požiadala navrhovateľa o odklad splátok, čo neakceptoval. Odporca v 2. rade neprejavil o splácanie dlhu žiadny záujem.
Navrhovateľ k vyjadreniu odporkyne uviedol, že pre posúdenie právneho dôvodu a výšky žalovanej pohľadávky okolnosti speňažovania majetku odporcu v 2. rade v inom exekučnom konaní sú irelevantné. Naopak, odporkyňa v 1. rade nepopiera žalovanú pohľadávku a navrhovateľ na svojom návrhu v celom rozsahu trvá.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 310/1992 Z.z. o stavebnom sporení stavebným sporením sa rozumie a) prijímanie vkladov od stavebných sporiteľov,b) poskytovanie úverov stavebným sporiteľom (ďalej len "stavebný úver").
Podľa § 7 ods. 2 zák. č. 310/1992 Z.z. zmluva o stavebnom sporení musí obsahovať a) identifikačné údaje o stavebnej sporiteľni a o stavebnom sporiteľovi najmenej v rozsahu údajov ustanovenom osobitnými predpismi, b) výšku dohodnutej sumy, na ktorú sa stavebné sporenie uzatvára (ďalej len "cieľová suma"), a podmienky, za ktorých môže byť zvýšená alebo znížená cieľová suma,c) výšku a časovú postupnosť vkladov stavebného sporiteľa, d) úrokové sadzby vkladov,e) podmienky a postup pri výplate vkladov,f) podmienky poskytnutia stavebného úveru po splnení podmienok stavebného sporenia vrátane podmienok poskytnutia stavebného úveru pri zvýšení alebo znížení cieľovej sumy, postup pri určení poradia poskytnutia stavebného úveru po splnení podmienok stavebného sporenia, ako aj podmienky a postup pri výplate vkladov,g) podmienky, za ktorých môžu byť práva zo zmluvy o stavebnom sporení rozdelené alebo zlúčené s právami z inej zmluvy o stavebnom sporení,h) podmienky, za ktorých možno vykonať prevod práv a povinností zo zmluvy o stavebnom sporení,i) podmienky, za ktorých možno odstúpiť od zmluvy o stavebnom sporení,j) vyhlásenie stavebného sporiteľa o uplatnení alebo neuplatnení nároku na poskytnutie štátnej prémie v rámci tejto zmluvy.
Podľa § 7 ods. 3 zák. č. 310/1992 Z.z. zmluva o stavebnom úvere musí obsahovať a) identifikačné údaje o stavebnej sporiteľni a o stavebnom sporiteľovi najmenej v rozsahu údajov ustanovenom osobitnými predpismi, b) úrokové sadzby stavebných úverov,c) podmienky poskytnutia a splácania stavebného úveru, d) spôsob zabezpečenia pohľadávok zo stavebného úveru, e) podmienky, za ktorých možno vykonať prevod práv a povinností zo zmluvy o stavebnom úvere,f) podmienky, za ktorých možno odstúpiť od zmluvy o stavebnom úvere.
Podľa § 7 ods. 4 zák. č. 310/1992 Z.z. zmluvy o stavebnom sporení a zmluvy o stavebnom úvere môžu obsahovať aj ďalšie náležitosti dohodnuté medzi stavebnou sporiteľňou a stavebným sporiteľom.
Podľa § 8 ods. 1 zák. č. 310/1992 Z.z. stavebné sporenie vzniká uzatvorením zmluvy o stavebnom sporení medzi stavebným sporiteľom a stavebnou sporiteľňou.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka ( ďalej len OZ), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Podľa § 52 ods. 3, 4 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 2 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 54 ods. 2 OZ v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 48ods. 1 OZ, od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.
Podľa § 48 ods. 2 OZ, odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.
Podľa § 546 OZ, dohodou účastníkov možno zabezpečiť pohľadávku ručením. Ručenie vzniká písomným vyhlásením, ktorým ručiteľ berie na seba voči veriteľovi povinnosť, že pohľadávku uspokojí, ak ju neuspokojí dlžník.
Podľa § 548 ods. 1 OZ, ručiteľ je povinný dlh splniť, ak ho nesplnil dlžník, hoci ho na to veriteľ písomne vyzval.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi navrhovateľom ako veriteľom a odporkyňou v 1. rade ako dlžníkom bola platne uzavretá zmluva o stavebnom úvere podľa Obchodného zákonníka v spojení so zákonom č. 310/1992 Z.z. o stavebnom sporení, v ktorej navrhovateľ - stavebná sporiteľňa, v rámci predmetu svojho podnikania poskytla úver odporkyni v 1. rade ako fyzickej osobe na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, čiže odporkyňa v tomto vzťahu vystupovala ako spotrebiteľ. Touto zmluvou bol odporkyni v 1. rade poskytnutý stavebný úver, ktorý sa zaviazala splatiť v dohodnutých splátkach a termínoch podľa zmluvy a všeobecných podmienok. Odporkyňa svoje záväzky riadne nesplácala, preto navrhovateľ využil zmluvné dojednanie podľa čl. VII a odstúpil od zmluvy listom zo dňa 23.04.2009. Predmetným listom bola odporkyňa v 1. rade súčasne vyzvaná na okamžité vrátenie poskytnutých úverových prostriedkov.
Zásadnou otázkou pre právne posúdenie veci bolo ustáliť, či v prejednávanom spore ide o obchodnoprávny vzťah (keďže úverová zmluva ako zmluvný typ je absolútnym obchodným vzťahom v zmysle § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka), ktorý sa riadi príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka, alebo ide o spor občianskoprávny, pričom súd ustálil, že vzhľadom k tomu, že predmetom sú záväzky zo spotrebiteľskej zmluvy, ide o občianskoprávnu vec, na ktorú treba aplikovať Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva, ktorý pre posudzované vzťahy má svoju úpravu a táto je pre spotrebiteľov výhodnejšia.
Podľa ust. § 48 Občianskeho zákonníka môže účastník od zmluvy odstúpiť, len ak je to v zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku (ex tunc) zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak (§ 48 ods. 2 OZ). Podľa čl. VII bodu 7 Zmluvy o stavebnom sporení, odstúpením od zmluvy zmluva zaniká a to dňom doručenia tohoto oznámenia druhej zmluvnej strane, tj. v uvedenom prípade bolo účastníkmi zmluvy dojednané, že zrušenie zmluvy nastupuje až od momentu odstúpenia od zmluvy s účinkami do budúcnosti ( ex nunc), ktoré dojednanie súd posúdil ako súladné s ust. § 48 ods. 2 OZ. Súd mal teda za preukázané, že zmluva zanikla dňom 27.04.2009, kedy bolo odporkyni v 1. rade doručené oznámenie navrhovateľa o odstúpení od zmluvy, pričom účastníci si v zmluve dohodli iné následky odstúpenia od zmluvy, než vyplývajú zo zákona. V konaní nebolo teda preukázané, že by predmet plnenia skutočne odpadol, a vznikol tak nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Naopak, v uvedenom prípade s poukazom na dojednaný čl. VII zmluvy nedošlo k zániku všetkých práv a povinností zo zmluvy o stavebnom sporení a odstúpením nezanikol záväzok dlžníka, prípadne ručiteľa splatiť pohľadávku vrátane jej príslušenstv, tiež nezaniklo právo požadovať zmluvne dohodnuté úroky až do zaplatenia celej pohľadávky ( čl. VII bod 5 a 6 zmluvy). Zmluvný vzťah teda bol platný až do 27.04.2009 a navrhovateľ mal právo dožadovať sa plnení od odporkyne v 1. rade titulom neuhradeného úveru a nie titulom vydania bezdôvodného obohatenia, ako by tomu bolo bývalo v prípade, keby neexistovala osobitná zmluvná úprava účinkov odstúpenia.
Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 100 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110).
Nakoľko ide o vzťah spotrebiteľský, súd v ďalšom skúmal, či uplatnený nárok nie je premlčaný. Zákonom č. 102/2014 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku a pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov, účinným od 01.05.2014, bol totiž novelizovaný zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, tak, že bol tiež doplnený o ustanovenie § 5b. Týmto boli zavedené nové zásadné zmeny v legislatíve týkajúce sa okrem iného aj premlčania nárokov zo spotrebiteľských vzťahov, kedy súd ex offo prihliada na prípadné premlčanie uplatneného práva predávajúceho voči spotrebiteľovi (na rozdiel od doterajšej právnej úpravy, kedy súd na premlčanie mohol prihliadnuť iba vtedy, ak bola zo strany povinného vznesená námietka premlčania). Ako je zdôvodnené vyššie, v tomto prípade išlo totiž o vzťah spotrebiteľský, v ktorom odporkyňa v 1. rade v pozícii spotrebiteľa požíva osobitnú ochranu a preto súd aj bez toho, aby premlčanie pohľadávky boli museli namietať odporcovia, prihliadal na nemožnosť uplatnenia práva navrhovateľa voči nim, resp. na oslabenie jeho nároku vrátane jeho premlčania, ktoré bráni priznať mu voči spotrebiteľovi žalované plnenie.
Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občiansko-právnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranú dobu nútené splniť si svoje povinnosti. Inštitút premlčania takto zabraňuje dlhodobému trvaniu práva a im zodpovedajúcim povinnostiam. Premlčanie má za následok zánik súdnej vymáhateľnosti nároku, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno navrhovateľovi priznať v súdnom konaní a ako také vymôcť, hoci právo existuje v naturálnej forme a možno ho dobrovoľne splniť (premlčanie nie je spojené so zánikom nároku).
Problematiku ochrany spotrebiteľa je potrebné chápať komplexne. Do slovenského právneho poriadku boli aproximované viaceré smernice EÚ, ktoré upravujú ochranu spotrebiteľa. Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným typom zmluvy, ale ide o druh zmluvy, pre ktorú najmä Občiansky zákonník, ale aj osobitné predpisy ustanovujú osobitné podmienky. Charakter spotrebiteľskej zmluvy tak môžu mať nielen zmluvy uzatvárané podľa Občianskeho zákonníka, ale aj uzatvárané podľa Obchodného zákonníka a osobitných predpisov. Z hľadiska ochrany spotrebiteľa je potrebné venovať osobitnú pozornosť zmluvám, pri ktorých spotrebiteľ nemohol ovplyvniť ich obsah. Súd má v prípade takýchto spotrebiteľských zmlúv povinnosť ex offo skúmať dodržanie zákonných podmienok pri ich uzatváraní. Podľa § 54 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa. V súdenom prípade účastníci uzatvorili z hľadiska podstatných náležitostí úverovú zmluvu, ktorá je absolútnym obchodným vzťahom v zmysle § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka a spravuje sa § 479 a nasl. Obchodného zákonníka. Zároveň však ide o spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú sa vzťahujú ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj ustanovenia osobitného zákona č. 310/1992 Z.z. o stavebnom sporení. Napriek tomu, že úverová zmluva je absolútnym obchodnozáväzkovým vzťahom v zmysle Obchodného zákonníka, vzhľadom na charakter účastníkov zmluvy v postavení dodávateľa a spotrebiteľa, ako aj vzhľadom na tzv. formulárový typ zmluvy, keď spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť obsah zmluvných podmienok, je potrebné na tento právny vzťah aplikovať § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka o ochrane spotrebiteľa. Ustanovenie § 54 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka prikazuje aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka na práva a povinnosti spotrebiteľa, pokiaľ sú pre spotrebiteľa priaznivejšie ako príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka. Citované ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka predstavuje korektív pre použitie ustanovení Obchodného zákonníka, a to aj napriek charakteru úverovej zmluvy ako absolútneho obchodu podľa Obchodného zákonníka. Za účelom odstránenia akýchkoľvek pochybností zákonodarca prijatím zákona č. 102/2014 Z.z. novelizoval Občiansky zákonník a explicitne ustanovil v § 52 ods. 2 pravidlo, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Navrhovateľ mohol po prvý raz svoje právo na vrátenie úverových prostriedkov nasledujúci deň po účinnom odstúpení od zmluvy, tj. dňa 28.04.2009, pričom pdľa noriem občianskeho práva tak mohol urobiť v trojročnej premlčacej lehote, ktorá uplynula dňa 28.04.2012. Návrh na začatie konania bol súdu doručený až dňa 28.02.2013, z čoho je zrejmé, že navrhovateľ uplatnil právo na súde po uplynutí premlčacej doby, a z tohto dôvodu súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Súd tak urobil napriek tomu, že Zmluva o stavebnom úvere obsahuje v čl. VIII, bode 4 dojednanie, podľa ktorého dlžník, resp. dlžníci vyhlasujú, že pri práve na peňažné plnenie z tejto zmluvy, práve na vrátenie celého zostatku úveru v zmysle čl. VI ods. 2 tejto zmluvy a práve na vrátenie bezdôvodného obohatenia po odstúpení od tejto zmluvyv zmysle § 401 Obchodného zákonníka predlžujú zákonnú premlčaciu dobu na 10 rokov od doby, keď začne prvý raz plynúť. Takéto zmluvné dojednanie súd vyhodnotil ako neplatné z dôvodu jeho neprijateľnosti ( § 53 ods. 5 OZ), keďže spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a preto súd na túto klauzulu při posudzovaní plynutia premlčacej doby neprihliadol.
Pokiaľ ide o odporcu v 2. rade, ktorý vystupoval predmetnom spotrebiteľskom vzťahu ako ručiteľ, súd dospel k záveru, že žalobu voči nemu bolo potrebné zamietnuť tiež a to z dôvodu, že predmetom plnenia boli aj u neho záväzky z rovnakého spotrebiteľského vzťahu a tak ako došlo k premlčaniu hlavného záväzku, treba za premlčané považovať aj účinky akcesorického záväzku, ktorý mal zabezpečovať plnenie zmluvnej povinnosti.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Súd návrh v celom rozsahu zamietol, a preto v spore úspešnými účastníkmi boli odporcovia, avšak keďže títo si žiadne trovy konania neuplatnili, súd preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku a náhradu trov konania im nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, v dvoch vyhotoveniach.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje ( § 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. Musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. V odovolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda , v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods. 2 písm. a)-f) O.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p.).
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa ( § 205a ods. 1 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.