Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15C/107/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudkyňou JUDr. Otíliou Belavou, v právnej veci navrhovateľa: Š. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XX, U.Á. B. P., proti odporcovi: Slovenská republika - Ministerstvo financií SR, sídlo Štefanovičova 5, Bratislava, o náhradu škody vo výške 2.323,57 EUR s prísl.

rozhodol:

Súd návrh z a m i e t a .

Súd odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Návrhom z 03.06.2010, doručeným Okresnému súdu Košice I 21.06.2010, tunajšiemu súdu postúpeným 22.09.2010 navrhovateľ žiadal, aby súd svojim rozhodnutím uložil pôvodne označeným odporcom v 1. rade Slovenská republika - Ministerstvo financií SR, sídlo Štefanovičova 5, Bratislava, v 2.rade NS-AGW s.r.o., sídlo Vojenská 2, Košice, IČO: 36 206 601 povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi 1.323,58 EUR s príslušenstvom, titulom náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom štátneho orgánu podľa . Svoj návrh odôvodnil tým, že do tzv. nebankového subjektu s obchodným názvom AGW, s.r.o. vložil na základe dvoch zmlúv o ručení zo 17.01.2002 a 18.01.2002 spolu 70.000,-Sk (1.323,58 EUR). Poznámka súdu, prepočet slovenskej koruny na eurá bol navrhovateľom zle vypočítaný, správne má byť 70.000,-Sk = 2.323,57 EUR, čo však pri rozhodnutí súd vyhodnotil ako počítaciu chybu a vychádzal, že žalovaná istina je 2.323,57 EUR. K investovaniu peňazí sa rozhodol na základe svojho presvedčenia podporovaného reklamou uvádzanou aj vo verejnoprávnej televízii.

Súd vyzval navrhovateľa uznesením z 22.11.2012 pod č.k. -27 na odstránenie vád návrhu. Navrhovateľ mal uznesenie riadne doručené, vady v súdom uloženej lehote neodstránil, preto súd uznesením z 12.05.2015 pod č.k. -35 podanie navrhovateľa z 03.06.2010 vo vzťahu k odporcovi v 2.rade odmietol.

Odporca sa k návrhu vo veci samej písomne nevyjadril.

Navrhovateľ ani odporca sa na pojednávanie nedostavili, doručenie predvolania mali riadne vykázané. Navrhovateľ svoju neúčasť ospravedlnil písomne, podaním z 01.07.2015, doručeným súdu 07.07.2015 zo zdravotných dôvodov, súhlasil aby súd vo veci rozhodol bez jeho prítomnosti. Odporca svoju neúčasť neospravedlnil, preto súd podľa a konal a rozhodol v neprítomnosti účastníkov.

Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi - zmluvami o ručení zo 17.01.2002, 18.01.2002, s ostatnými listinami založenými v spise, pričom prihliadol na obsah spisového materiálu podľa a zistil nasledovný skutkový stav:

Z písomného návrhu súd zistil, že navrhovateľ uzavrel so spoločnosťou AGW, s.r.o. dve zmluvy o ručení. Prvú dňa 17.01.2002 na 1.000,-DEM a druhú 18.01.2002 na sumu 50.000,-Sk. Pri uzatváraní zmlúv sa domnieval, že ide o dobre investované peniaze, potvrdzovala to intenzívna reklama spoločnosti. Poukázal na skutočnosť, že tzv. nebankové subjekty začali na Slovensku pôsobiť už v rokoch 1998 a začiatkom roka 1999, vykonávali aktivity podľa zákona o bankách, zákona o cenných papieroch, kolektívnom investovaní. V konečnom dôsledku vykonávali činnosti v rozpore s týmito zákonmi, nakoľko nemali povolenie Úradu pre finančný trh. Spoločnosť nezverejňovala výsledky svojho hospodárenia. Rozsah a masívnosť aktivít nebankových subjektov nemohli ujsť pozornosti štátnych orgánov. Ak nebankové subjekty pôsobili mimo finančného trhu v SR a ak štátne orgány o tom vedeli, nemali dopustiť aby tieto subjekty na území Slovenskej republiky vo finančnej oblasti podnikali. Navrhovateľ má zato, že má preto plné právo požadovať zodpovednosť od štátu.

Zo zmluvy o ručení pod č.:PZ-VII-481-2001 zo 17.01.2002 súd zistil, že v tejto na strane dlžníka je AGW, s.r.o. a na strane veriteľa navrhovateľ, ktorý požičal dlžníkovi 1.000,-DEM na dobu neurčitú s dohodnutým ročným úrokom 16,60 % s tým, že výpovedná lehota je dvanásť mesiacov a možno ju vypovedať každý mesiac k 28. dňu v mesiaci. Túto zmluvu navrhovateľ vypovedal k 28.05.2002.

Zo zmluvy o ručení pod č.:PZ-VII-814-2001 z 18.01.2002 súd zistil, že v tejto na strane dlžníka je AGW, s.r.o. a na strane veriteľa navrhovateľ, ktorý požičal dlžníkovi 50.000,-Sk na dobu neurčitú s dohodnutým ročným úrokom 22,00 % s tým, že výpovedná lehota sú tri mesiace a možno ju vypovedať každý mesiac k 28. dňu v mesiaci. Túto zmluvu navrhovateľ vypovedal k 28.02.2002.

Z výpisu obchodného registra oddiel:Sro, vložka č.:10929/V súd zistil, že Krajským súdom v Košiciach uznesením pod č.k. -39 zo dňa 20.12.2002 bol na majetok dlžníka AGW spol. s r.o. vyhlásený konkurz, ktorý k dnešnému dňu nie je skončený.

Podľa zák. číslo o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, štát zodpovedá za škodu spôsobenú v rámci plnenia úloh štátnych orgánov a orgánov spoločenských organizácií uvedených v nesprávnym úradným postupom tých, ktorí tieto úlohy plnia.

Podľa zák. číslo o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

V danom prípade sa navrhovateľ domáhal plnenia titulom náhrady škody, preto súd skúmal, či boli splnené súčasne tri predpoklady pre priznanie takéhoto nároku, t. j. a) existencia škody ako nemajetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, b) nesprávny úradný postup orgánu štátu, c) príčinná súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom.

Podľa názoru súdu, navrhovateľ nepreukázal naplnenie žiadnej z podmienok zodpovednosti štátu, podľa citovanej právnej úpravy. Vznik škody je jedným zo základných predpokladov zodpovednosti za škodu podľa hmotného práva, a na navrhovateľovi ležalo dôkazné bremeno, že mu vznikla škoda. Túto zákonnú podmienku mal navrhovateľ preukázať najneskôr v dobe, keď súd o uplatnenom nároku rozhodoval. Navrhovateľ nepreukázal, či si uplatnil pohľadávku voči AGW spol. s r.o. v konkurznom konaní, ktoré nie je doposiaľ ukončené. Preto podľa názoru súdu, až keď budú vyčerpané všetky zákonné možnosti na uspokojenie nárokov navrhovateľa voči AGW spol. s r.o., bude možné konštatovať či škoda vznikla, a ustáliť výšku škody. Navrhovateľ teda nepreukázal počas konania, že mu vznikla škoda vo výške, ktorú si návrhom uplatnil. Vzhľadom na tento právny základ, návrh je podaný predčasne.

Keďže v čase rozhodovania súdu o uplatnenom nároku nie je preukázané, že navrhovateľovi škoda vznikla a v akej výške, súd návrh zamietol ako predčasne podaný.

Napriek uvedenému právnemu názoru, pre ktorý súd návrh zamietol, zaoberal sa i ostatnými náležitosťami nároku podľa citovaného zákonného ustanovenia , nesprávnym úradným postupom a príčinnou súvislosťou medzi škodou a nesprávnym úradným postupom.

Zákon číslo bližšiu definíciu pojmu nesprávneho úradného postupu neobsahuje. Nesprávnym úradným postupom podľa citovaného ustanovenia zákona číslo môže byť akákoľvek činnosť spojená s výkonom právomoci určitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel ustanovených právnymi normami alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov tejto činnosti. K nesprávnemu úradnému postupu štátneho orgánu môže dôjsť pri úkonoch v rámci činnosti, pri ktorej štátny orgán nerozhoduje ako i v rámci rozhodovacej činnosti. Podľa veta prvá SR, Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Podľa , 3 SR, štátne orgány môžu konať iba na základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemôže nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá. Podľa ,3 ods.1 o investičných spoločnostiach a investičných fondoch, investičná spoločnosť a investičný fond sú právnické osoby, ktoré podnikajú v zhromažďovaní peňažných prostriedkov na základe verejného návrhu na uzavretie zmluvy a v prípadoch ustanoveným týmto zákonom aj bez verejného návrhu na uzavretie zmluvy s cieľom ich investovania do majetku na základe obmedzenia rozloženia rizika ( ďalej len „ kolektívne investovanie „ ) spôsobmi ustanovenými týmto zákonom. Činnosť uvedenú v nesmú vykonávať iné osoby než investičné spoločnosti a investičné fondy. Podľa , veta prvá citovaného zákona, investičná spoločnosť zhromažďuje peňažné prostriedky predajom podielových listov a vytvára z nich podielové fondy. Investičný fond zhromažďuje peňažné prostriedky fyzických osôb a právnických osôb upisovaním alebo vykonávaním akcií. Podľa citovaného zákona, ak ministerstvo financií zistí, že neoprávnená osoba vykonáva činnosť, ktorá je podľa tohto zákona oprávnená vykonávať investičná spoločnosť alebo investičný fond, zakáže jej vykonávanie tejto činnosti a uloží je pokutu až do výšky 25 000 000,- Sk. Podľa o kolektívnom investovaní správcovská spoločnosť je právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je zhromažďovať peňažné prostriedky od verejnosti na základe verejnej výzvy na účel ich investovania do majetku vymedzeného týmto zákonom a z takto zhromaždeného majetku vytvárať a spravovať fondy a vykonávať nútenú správu podielových fondov. Správcovská spoločnosť sa zapisuje do obchodného registra. Podľa , , o kolektívnom investovaní v znení účinnom do 01.11.2000, štátnemu dozoru ministerstva podlieha činnosť vykonávaná správcovskými spoločnosťami, investičnými spoločnosťami a investičnými fondmi vytvorenými podľa doterajších predpisov. V prejednávanej veci mohol odporca pri výkone štátneho dozoru v rámci svojej kompetencie zakázať ako neoprávnenej osobe vykonávať činnosť, ktorú podľa tohto osobitného zákona môžu vykonávať iba investičné spoločnosti alebo investičné fondy, čo znamená, že by muselo ísť nepochybne o zhromažďovanie peňažných prostriedkov spôsobmi ustanovenými týmto zákonom, a teda predajom podielových listov alebo upisovaním alebo vydávaním akcií. O takýto spôsob činnosti však zo strany dlžníka AGW spol. s r.o. zo zmluvy o ručení nešlo. Z uvedeného vyplýva, že inú činnosť, tzv. uzatváranie zmlúv o pôžičke, resp. ručení nebolo v právomoci odporcu zakázať. Nemohla preto táto nečinnosť zo strany odporcu založiť z jeho strany nesprávny úradný postup v spojení s uplatňovaním právomocí vymedzených zákonom. Kompetenciu odporcu v tomto ohľade nemožno zakladať ani rozšírením výkladu príslušných zákonných ustanovení aj na prípady v ňom výslovne neuvedené a tým konštituovať doposiaľ neexistujúcu povinnosť odporcu. Na druhej strane SR garantuje fyzickým a právnickým osobám široké možnosti pôsobnosti, keď im umožňuje konať všetko, čo nie je zákonom zakázané a nemožno ich nútiť, aby konali niečo, čo im zákon neukladá. Vo svetle týchto ustanovení potom bolo umožnené obchodným spoločnostiam vstupovať do právnych vzťahov s občanmi uzatváraním zmlúv o pôžičke, či tichom spoločenstve. Týmto, v súlade s princípom zmluvnej autonómie a rovnakého postavenia účastníkov právnych vzťahov, navrhovateľ dobrovoľne vstúpil do záväzkového vzťahu s obchodnou spoločnosťou a na základe individuálneho slobodného rozhodnutia prevzal na seba práva a povinnosti v snahe čo najlepšie realizovať svoje záujmy a potreby v podmienkach trhového hospodárstva, voľnej súťaže a konkurencie. Pre štát platí, že sa má zásadne zdržať zásahov do súkromno- právnej oblasti t.j. do slobodného súkromného rozhodovania fyzických a právnických osôb. Súd ďalej konštatuje, že podľa v období od 01. 01. 2000 ( účinnosť zákona ) do 01. 11. 2000 ( účinnosť o Úrade pre finančný trh ) bola daná kompetencia odporcu v 2. rade podľa zák. zakázať vykonávanie činnosti, ktorú je podľa tohto zákona oprávnená vykonávať len správcovská spoločnosť alebo depozitár, pričom činnosť ako predmet zákona

( § 1 písm. b)) bola vymedzená v § 5 ods. 1 pokiaľ ide o správcovskú spoločnosť ako zhromažďovanie peňažných prostriedkov na základe verejnej výzvy na účel ich investovania do majetku vymedzeného týmto zákonom ( § 11) a z takto zhromaždeného majetku vytvárať a spravovať podielové fondy a vykonávať nútenú správu podielových fondov, teda ani v tomto prípade nezodpovedá za činnosť spoločnosti AGW spol. s r.o., činnosti zverejnenej zákonom správcovskej spoločnosti. Podľa , o bankách v znení účinnom do 10. 11. 1999, bez povolenia pôsobiť ako banka nesmie nikto prijímať vklady, ak osobitný zákon neustanovuje inak. 2b) Bez povolenia pôsobiť ako banka nikto nesmie poskytovať z vkladov úroky, ktoré sú nákladom podľa osobitného predpisu. /2b) napríklad , 223 a 673 /. Pokutu podľa odseku 1 písm. a) môže Národná banka Slovenska uložiť aj fyzickým osobám a právnickým osobám, ktoré porušili ust. ,3 alebo 16. Môže im uložiť aj opatrenia na nápravu protiprávneho stavu. V danom prípade nebankové subjekty pôsobili t.j. podnikali na základe ustanovení a v zmysle platných právnych noriem občianskeho a vstupovali do zmluvných vzťahov s fyzickými osobami uzatváraním zmlúv o pôžičke a o tichom spoločenstve, ktoré sú uvedeným ustanovením vylúčené z prípadov prijímania vkladov bez povolenia pôsobiť ako banka. Nebola preto daná kompetencia Národnej banky Slovenska zasiahnuť voči nebankovým subjektom, keďže uzatváranie zmlúv bolo mimo rámca dozoru Národnej banky Slovenska. Čo sa týka existencie príčinnej súvislosti medzi nečinnosťou odporcu a vznikom škody, táto absentuje. Nakoľko škoda navrhovateľovi nevznikla uzavretím zmlúv s nebankovým subjektom, kedy mu vznikla len vymožiteľná pohľadávka a škoda mu vznikne až v dôsledku neschopnosti nebankového subjektu túto pohľadávku uspokojiť, teda až v dôsledku nevymožiteľnosti tejto pohľadávky, ktorá však nemá príčinu v nečinnosti orgánov štátu, ale v nepriaznivej finančnej situácii nebankového subjektu. Pokiaľ by došlo k zákazu činnosti nebankových subjektov, tak to ešte samo o sebe neznamená, že pohľadávka navrhovateľa z uzavretých zmlúv by bola uspokojená. Z uvedených dôvodov súd návrh zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa vety prvej , účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Hoci odporca bol v konaní úspešný, súd mu náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si žiadne neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia na tunajšom súde, písomne, dvojmo.

V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak odvolateľ nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

V odvolaní sa má uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.