Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25Cbi-24-2012.pdf
PDF · 137.83 KB
Case nature
Area
Subarea
25Cbi/24/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava v právnej veci žalobcu: J. Z., nar. X.XX.XXXX, R. XXXX/X, XXX XX R. - Q. Z., E. republika, zastúpený opatrovníkom: Mgr. Lucia Sklárová, zamestnanec Okresného súdu Piešťany proti žalovanému: Mgr. Ing. Pavol Korytár, so sídlom kancelárie: Sladovnícka 13, Trnava, správca úpadcu: X.. X. K. XXX/X, X., právne zastúpený: JUDr. Mária Staríčková, advokátka, Sladovnícka 13, 917 01 Trnava, o určenie pravosti popretej pohľadávky, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov konania vo výške 236,20 eur, do troch dní k rukám právneho zástupcu žalovaného.
odôvodnenie:
Pôvodný žalobca Mgr. Tomáš Gartšík, so sídlom: Novobranská 14, Brno, Česká republika, insolvenčný správca MOL- Glass-CZ, s.r.o., Hudcova 533/78c, Brno, IČO: 277 14 594 ( ďalej len ako „ pôvodný žalobca“) sa žalobou doručenou Okresnému súdu Trnava dňa 30.10.2012 domáhal rozhodnutia, aby súd určil, že pohľadávka prihlásená veriteľom MOL- Glass-CZ, s.r.o., Hudcova 533/78c, Brno, IČO: 277 14 594 vo výške 203.384,54 eur sa zisťuje ako dôvodná v plnom rozsahu. Vo svojom odôvodnení poukázal na mailovú komunikáciu vedenú medzi ním ako žalobcom a predchádzajúcim správcom Ing. Šefčíkom ( ďalej len „ predchádzajúci správca“), ktorý v zmysle mailovej správy zo dňa 22.08.2012 ho ako pôvodného žalobcu upovedomil o skutočnosti, že ním prihlásená pohľadávka bola zapísaná ako úplná podľa § 29 ods. 1 zákon č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ZKR) do zoznamu pohľadávok v konkurze pod rieb.por.č.1. Následne mailovou správou zo dňa 28.09.2012 bol pôvodný žalobca upovedomený predchádzajúcim správcom o tom, že predmetná prihlásená pohľadávka bola predchádzajúcim správcom popretá z dôvodu, že a) nebola označená ako podmienená pohľadávka podľa § 28 ods. 5 ZKR, pretože v rovnakej veci podal žalobu na český súd, b) nebol doložený jediný dôkaz o tom, že úpadca už predtým nezaplatil nároky, čo i zápočtom a po c) nepodal vo veci do času uzávierky ani dôkaz o tom, že vec podal objektívne i orgánom činným v trestnom konaní, čo by vyriešilo predchádzajúci bod. Pôvodný žalobca k tomu uviedol, že predchádzajúcemu správcovi predložil ním požadovanú dokumentáciu, čiže oznámenie o podozrení zo spáchania trestného činu a upovedomenie Krajského súdu v Brne o skutočnosti, že na majetok dlžníka ako žalovaného v súdnom konaní vedenom u Krajského súdu v Brne pod sp.zn. 18 Cm 222/20 II bol v Slovenskej republike vyhlásený konkurz. Predchádzajúci správca elektronickým podaním zo dňa 5.10.2012 pôvodného žalobcu informoval o tom, že dodatočne zistil v plnom rozsahu prihlásenú pohľadávku pôvodného žalobcu so zaviazaním sa ohľadne aj zverejnenia v obchodnom vestníku. Avšak aj napriek vyššie uvedenému bol zrazu pôvodný žalobca predchádzajúcim správcom vyzvaný na podanie incidenčnej žaloby. Pôvodný žalobca uviedol, že má za to, že mu nikdy nebol oznámený relevantný právny dôvod popretia nim prihlásenej pohľadávky
- teda právny názor, z ktorého by malo vyplývať, že pohľadávka, nevznikla, nie je podložená či zanikla. Otázky trestnoprávnej povahy nie sú otázky, ktoré by mali mať bezprostrednú súvislosť s civilným nárokom prihláseným do konkurzného konania. Takisto otázka eventuálnej litispendencie (spor vedený v Českej republike) nič nehovorí o tom, či pohľadávka ako taká je či nie je existentná.
Uznesením tunajšieho súdu zo dňa 12.11.2012 bol žalovaný vyzvaný, aby sa k veci písomne vyjadril v lehote 30 dní odo dňa doručenia predmetného uznesenia.
Podaním doručeným súdu dňa 18.01.2013 bolo na súd doručené vyjadrenie žalovaného k podanému návrhu, v ktorom poukázal na postup predchádzajúceho správcu spočívajúceho v popretí pohľadávky pôvodného žalobcu v celom rozsahu z dôvodov: a) neukončený súdny proces na Krajskom súde v Brne č.k.: 18 Cm 222/2011 - litispendencia (ČR), b) neúplne prihlásená pohľadávka - chýba označenie poradia, c) absencia dôkazu, či skutočne bol skutok spáchaný, správca nemôže rozhodovať o oprávnenosti nároku (absencia TO, výsledku šetrenia, atď). Žalovaný k predmetnému uviedol, že podľa neho predchádzajúci správca pohľadávku žalobcu ani nemal zapísať do zoznamu pohľadávok, nakoľko podanie nespĺňa základné náležitosti prihlášky a predchádzajúci správca tak postupoval v rozpore s ustanoveniami ZKR. V dôsledku toho má žalovaný za to, že ide o podanie, na ktoré sa neprihliada. Predchádzajúci správca neuviedol v konečnom zozname ani popretie poradia, ani poradie, ktoré uznáva, pričom ani prípadným určením pohľadávky v tomto konaní by podľa žalovaného nebolo zrejmé, v akom poradí by sa pohľadávka žalobcu uspokojovala, čo je základná náležitosť prihlášky a nevyhnutnosť pre zaradenie žalobcu do poradia v prípade rozvrhovania výťažku zo speňaženia majetku podliehajúcemu konkurzu. Ďalej bolo poukázané na to, že k písomnému uznaniu pohľadávky nedošlo a to z dôvodu, že uznanie predchádzajúceho správcu sa nedá považovať za uznanie v zmysle § 32 ods. 18 ZKR z dôvodu, že mailovú správu nemožno považovať za listinu, ktorou by predchádzajúci správca prejavil vôľu uznať pohľadávku, a to nielen s ohľadom na formu úkonu ale aj obsah, keď predchádzajúci správca uznal "prihlášku", nie pohľadávku, listinu nepodpísal, nevyhotovil zmenu v konečnom zozname pohľadávok, naopak trval na podaní incidenčnej žaloby. Na záver poukázal na skutočnosť, že podľa neho je pôvodný žalobca spriaznenou osobou s úpadcom, a teda pohľadávka pôvodného žalobcu by sa uspokojovala z výťažku zo speňaženia majetku tvoriaceho všeobecnú podstatu, ktorý vo všeobecnej podstate zvýšil po úplnom uspokojení iných nezabezpečených pohľadávok v zmysle § 95 ods. 2 ZKR čo žalovaný vzhľadom na rozsah majetku podliehajúceho konkurzu a záväzky úpadcu nepredpokladá. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaný navrhol, aby súd žalobu zamietol.
Dňa 5.06.2013 bolo na súd doručené vyjadrenie pôvodného žalobcu ako reakcia na vyjadrenie žalovaného, v ktorom vyjadril názor, že podľa neho nebola splnená európska informačná povinnosť, ktorú ukladá nariadenie Rady ES č. 1346/2000 o konkurznom konaní (ďalej len "Nariadenie"), kde je článkom 40 Nariadenia zreteľne stanovená informačná povinnosť voči veriteľom. Konkrétne poukázal na znenie odseku 1 a odseku 2 článku 40 Nariadenia s tým že porušenie povinnosti malo za následok nedostatočné vyrozumenie o situácii ktorá nastala, keďže nebol informovaný v súlade s vyššie citovaným Nariadením. Otázkou teda ostáva, či vôbec začala plynúť lehota na podanie prihlášky. Najviac jasným cieľom Nariadenia je chrániť veriteľov členských štátov Európskej únie a to práve informačnou povinnosťou, ktorá vytvára základnú povinnosť správcu. K aplikovanej forme komunikácie bolo uvedené, že v zmysle Nariadenia sa špeciálna forma komunikácie resp. oznámenia nevyžaduje, teda je akceptovateľná podľa neho aj emailová komunikácia.
Uznesením tunajšieho súdu č.k. 25Cbi/24/2012-77 zo dňa 3.03.2014 súd rozhodol o pripustení zmeny účastníka konania na strane žalobcu a to tak, že z konania vystúpil pôvodný žalobca: Mgr. Tomáš Gartšík, so sídlom: Novobranská 14, Brno, Česká republika, insolvenčný správca MOL- Glass-CZ, s.r.o., Hudcova 533/78c, Brno, IČO: 277 14 594 a na jeho miesto do konania ako žalobca vstúpil: legally cz s.r.o., IČO: 28587341, Chopinova 483/8, 702 00 Ostrava - Přívoz , Česká republika.
Žalovaný podaním doručeným súdu dňa 23.05.2014 sa vyjadril k žalobe a uviedol, že veriteľ v prihláške pohľadávky neuviedol presný a jasný právny dôvod vzniku pohľadávky. Veriteľ tak neurobil v samotnej žalobe, kde sa venoval iba otázke prihlasovania pohľadávky zahraničným veriteľom a vzájomnej komunikácii s predchádzajúcim správcom, no žaloba neobsahuje vymedzenie právneho dôvodu vzniku
pohľadávky ani iné právne posúdenie pohľadávky, (ne)dôvodnosti jej popretia alebo argumentáciu odôvodňujúcu určenie popretej Pohľadávky súdom. Právny dôvod vzniku pohľadávky je v prihláške pohľadávky uvedený vágne, a to ako alternatíva medzi nárokom na náhradu škody spôsobenej úpadcom ako konateľom a nárokom na vydanie bezdôvodného obohatenia úpadcu, ktoré získal na úkor veriteľa.
K nároku z titulu náhrady škody žalovaný má za to, že pôvodnému žalobcovi pohľadávka z titulu nároku na náhradu škody nevznikla, nejde o judikovanú pohľadávku, o existencii pohľadávky pôvodného žalobcu a povinnosti plniť úpadcom žalobcovi koná Krajský súd v Brne, bez ktorého určenia si súd, na ktorom sa vedie incidenčné konanie nemôže urobiť záver o existencii a pravosti tejto pohľadávky, uvedené si súd nemôže zodpovedať ako predbežnú otázku, nakoľko žalobca v konaní pred príslušným súdom nepreukázal splnenie všetkých predpokladov na vznik škody a povinnosti na jej náhradu zo strany úpadcu a uvedené skutočnosti nepreukázal (ani netvrdil) v prihláške pohľadávky ani v žalobe. Podľa žalovaného pohľadávka ani nevznikla. K tvrdeniu pôvodného žalobcu uvedeného v prihláške pohľadávky „že nebola preukázaná dohoda o poskytnutí pôžičky medzi úpadcom ako dlžníkom a MOL-Class-CZ, s.r.o. ako veriteľom, vznikol úpadcovi deliktuálny záväzok z titulu náhrady škody v zmysle ust. českého právneho poriadku, a to § 135 a 194 z.č. 513/1991 Sb. Obchodní zákonník (ďalej len "OBZ"), kedy uviedol, že porušenie povinnosti úpadcu ako konateľa spoločnosti, ktorým umožnil čerpať bez právneho dôvodu finančné prostriedku spoločnosti, bezprostredne viedlo k vzniku škody vo výške odčerpaných prostriedkov a príslušenstva“, žalovaný konštatoval, že podľa neho nie sú splnené predpoklady zodpovednosti na škodu. Vyjadril sa, že predmetné konanie, ktoré opisuje pôvodný žalobca v prihláške nie je konaním protiprávnym a je kvalifikované zo strany pôvodného žalobcu vyslovene arbitrárne, nakoľko úpadca ako konateľ neumožnil čerpať prostriedky spoločnosti tretej osobe bez právneho dôvodu, ale poskytol konateľovi spoločnosti pôžičku. Ak Žalobca tvrdí, že pôžička ako reálny kontrakt uzatvorená nebola, zaťažuje ho nielen povinnosť tvrdenia ale aj preukázania svojho tvrdenia (dôkazné bremeno). Ďalej žalovaný poukázal na predpoklad uzatvorenia pôžičky formou ústnej dohody za splnenia požadovaných zákonných náležitostí, nakoľko pôvodný žalobca nepreukázal, že k poskytnutiu pôžičky nedošlo. Ohľadne vzniku samotnej ujmy (škody) žalovaný má za to, že ani splnenie tohto predpokladu nebolo preukázané a to z dôvodu, že pohľadávku z titulu povinnosti vrátiť pôžičku nemožno bez ďalšieho stotožňovať s pohľadávkou z titulu zodpovednosti za škodu.
Ohľadne nároku z titulu odporovateľného právneho úkonu žalovaný poukázal na možnosť klasifikácie a právneho posúdenia vzájomných právnych úkonov úpadcu a pôvodného žalobcu z titulu odporovateľnosti (čo vyplýva zo samotnej prihlášky pohľadávky a ustálenú judikatúru priznávajúcu prioritu a špecialitu posúdenia odporovateľnosti právneho úkonu pred prípadnou neplatnosťou právneho úkonu, berúc do úvahy aj skutočnosť, že pôvodný žalobca "v prihláške pohľadávky najskôr "neposkytnutie pôžičky" a následne „neplatnosti započítania" tvrdil bez akéhokoľvek odôvodnenia a kvalifikácie, či ide o absolútnu alebo relatívnu neplatnosť, či ide o neplatnosť určenú súdom, neplatnosť, ktorá nastáva ex lege .... Poukázal na podobnú českú a slovenskú právnu úpravu neúčinných resp. odporovateľných právnych úkonov s tým, že je povinnosťou správcu resp. v tomto prípade žalobcu uplatniť odporovateľnosť na súde podľa z.č. 182/2006 Sb. o úpadku a spôsoboch jeho řešení (insolvenční zákon, ďalej len "IZ") a jediným spôsobom dosiahnutia neúčinnosti odporovateľných právnych úkonov je právoplatné určenie neúčinnosti súdom na návrh insolvenčného správcu, ktorým je veriteľ. Žalovaný je názoru, že ani v prípade posúdenia odporovateľnosti podľa ZKR ani podľa IZ nemôže súd rozhodovať o vyslovení neúčinnosti právneho úkonu ako o predbežnej otázke v tomto konaní. Žalovaný opätovne uviedol, že pôvodný žalobca, resp. veriteľ si nemohol uplatniť pohľadávku prihláškou do konkurzu vyhláseného na majetok Úpadcu, nakoľko táto pohľadávka v zmysle ustanovení ZKR, IZ ani hmotnoprávnych predpisov ešte nevznikla. O pohľadávke by musel najprv rozhodnúť súd. Až právoplatným určením súdu o neúčinnosti právneho úkonu by bolo možné tvrdiť, že žalobcovi vznikla pohľadávka voči žalovanému.
Uznesením tunajšieho súdu č.k. 25Cbi/24/2012-100 zo dňa 13.10.2014 súd rozhodol o pripustení zmeny účastníka konania na strane žalobcu a to tak, že z konania vystúpil žalobca: legally cz s.r.o., IČO: 28587341, Chopinova 483/8, 702 00 Ostrava - Přívoz , Česká republika a na jeho miesto do konania ako žalobca vstúpil: J. Z., nar. X.XX.XXXX, R. XXXX/X, XXX XX R. - Q. Z., E. republika.
Podľa § 29 ods. 1 ZKR prihláška musí byť podaná na predpísanom tlačive a musí obsahovať základné náležitosti, inak sa na prihlášku neprihliada. Základnými náležitosťami prihlášky sú:
a)meno, priezvisko a bydlisko alebo názov a sídlo veriteľa,
b)meno, priezvisko a bydlisko alebo názov a sídlo úpadcu,
c) právny dôvod vzniku pohľadávky,
d) poradie uspokojovania pohľadávky zo všeobecnej podstaty,
e)celková suma pohľadávky,
f)podpis.
Podľa § 30 ods. 1 ZKR správca bez zbytočného odkladu po uplynutí základnej prihlasovacej lehoty predloží súdu spolu so svojím stanoviskom zoznam podaní, pri ktorých má za to, že sa na ne neprihliada ako na prihlášky, pričom súd bez zbytočného odkladu uznesením určí, či sa na tieto podania prihliada ako na prihlášku. Uznesenie súd doručí správcovi, ktorý o ňom upovedomí dotknuté osoby.
Podľa § 30 ods. 2 ZKR podanie, ktorým bola uplatnená pohľadávka, ktorá sa v konkurze uplatňuje prihláškou, nemožno opraviť ani doplniť.
Podľa § 32 ods. 5 ZKR ten, kto pohľadávku popiera, musí popretie pohľadávky vždy zdôvodniť, pričom pri popretí výšky musí uviesť sumu, ktorú popiera, pri popretí poradia uviesť poradie, ktoré uznáva, pri popretí zabezpečovacieho práva uviesť rozsah popretia, inak je popretie neúčinné. Ak bola popretá pohľadávka čo i len čiastočne potvrdená súdom, zodpovedá ten, kto pohľadávku poprel, veriteľovi popretej pohľadávky za škodu, ktorú mu spôsobil popretím pohľadávky, ibaže preukáže, že konal s odbornou starostlivosťou.
Podľa § 32 ods. 15 ZKR v žalobe sa veriteľ môže domáhať určenia právneho dôvodu, vymáhateľnosti, poradia a výšky pohľadávky, ďalej zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva. V žalobe sa môže domáhať najviac toho, čo uviedol v prihláške.
Podľa § 32 ods. 18 ZKR pohľadávku popretú len správcom a pohľadávku popretú veriteľom so súhlasom tohto veriteľa môže správca písomne uznať, ak o jej určení ešte nerozhodol súd. Uznaním sa popretá pohľadávka v uznanom rozsahu považuje za zistenú.
Podľa § 9 ods. 1 psím. a) a písm. b) ZKR spriaznenou osobou právnickej osoby sa na účely tohto zákona rozumie štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, vedúci zamestnanec prokurista alebo člen dozornej rady právnickej osoby, fyzická osoba alebo iná právnická osoba, ktorá má v právnickej osobe kvalifikovanú účasť.
Podľa § 26 ods. 2 písm. b) vyhlášky č. 665/2005 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej len vyhláška), do zoznamu pohľadávok sa nezapisujú pohľadávky, ktoré boli uplatnené prihláškou, na ktorú sa v konkurze alebo v reštrukturalizácii zo zákona neprihliada; do zoznamu pohľadávok sa nezapisuje pohľadávka uplatnená v prihláške, ktorá neobsahuje základné náležitosti podľa zákona (§ 29 ods. 1 a § 122 ods. 1 zákona).
Podľa § 235 ods. 1 zákona č. 182/2006 Sb., o úpadku a způsobech jeho řešení ( ďalej len „ IZ“) neúčinnými jsou právní úkon, kterými dlužník zkracuje možnost uspokojení věřitelů nebo zvýhodňuje některé věřitele na úkor jiných. Za právní úkon se považuje též dlužníkovo opomenutí.
Podľa § 235 ods. 2 IZ neúčinnost dlužníkových právních úkonů, včetně těch, které tento zákon označuje za neúčinné a které dlužník učinil poté, co nastaly účinky spojené se zahájením insolvenčního řízení, se zakládá rozhodnutím insolvenčního soudu o žalobě insolvenčního správce, kterou bylo odporováno dlužníkovým právním úkonům (dále jen "odpůrčí žaloba"), není-li dále stanoveno jinak.
Podľa § 237 ods. 1 IZ povinnost vydat do majetkové podstaty dlužníkovo plnění z neúčinných právních úkonů mají osoby, v jejichž prospěch byl neúčinný právní úkon učiněn nebo které z něho měly prospěch.
Podľa § 239 ods. 1 IZ odporovat právním úkonům dlužníka může v insolvenčním řízení pouze insolvenční správce, i když nejde o osobu s dispozičními oprávněními, a to odpůrčí žalobou podanou proti osobám, které mají povinnost vydat dlužníkovo plnění z neúčinných právních úkonů do majetkové podstaty. Jestliže v době zahájení insolvenčního řízení probíhá o téže věci řízení na základě odpůrčí žaloby jiné osoby, nelze v něm až do skončení insolvenčního řízení pokračovat.
Podľa § 239 ods. 2 IZ rozhodne-li o tom věřitelský výbor, podá insolvenční správce odpůrčí žalobu vždy. Nejsou-li v majetkové podstatě peněžní prostředky potřebné ke krytí nákladů na podání odpůrčí žaloby a vedení incidenčního sporu, může insolvenční správce podmínit podání odpůrčí žaloby nebo další vedení incidenčního sporu tím, aby mu věřitelé poskytli na úhradu těchto nákladů přiměřenou zálohu. Skončí-li incidenční spor úspěchem insolvenčního správce, mohou věřitelé, kteří zálohu poskytli, požadovat její náhradu jako pohledávku za majetkovou podstatou.
Podľa § 239 ods. 3 IZ insolvenční správce může podat odpůrčí žalobu ve lhůtě 1 roku ode dne, kdy nastaly účinky rozhodnutí o úpadku. Nepodá-li ji v této lhůtě, odpůrčí nárok zanikne.
Podľa § 239 ods. 4 IZ dlužníkovo plnění z neúčinných právních úkonů náleží do majetkové podstaty právní mocí rozhodnutí, kterým bylo odpůrčí žalobě vyhověno. Tím není dotčeno právo insolvenčního správce v případě, že šlo o peněžité plnění nebo že má jít o peněžitou náhradu za poskytnuté plnění, požadovat odpůrčí žalobou vedle určení neúčinnosti dlužníkova právního úkonu i toto peněžité plnění nebo peněžitou náhradu plnění. Vylučovací žaloba není přípustná.
Podľa § 240 ods. 1 IZ právním úkonem bez přiměřeného protiplnění se rozumí právní úkon, jímž se dlužník zavázal poskytnout plnění bezúplatně nebo za protiplnění, jehož obvyklá cena je podstatně nižší než obvyklá cena plnění, k jehož poskytnutí se zavázal dlužník.
Podľa § 240 ods.2 IZ právním úkonem bez přiměřeného protiplnění se rozumí pouze právní úkon, který dlužník učinil v době, kdy byl v úpadku, nebo právní úkon, který vedl k dlužníkovu úpadku. Má se za to, že právní úkon bez přiměřeného protiplnění učiněný ve prospěch osoby dlužníku blízké nebo osoby, která tvoří s dlužníkem koncern21), je úkonem, který dlužník učinil v době, kdy byl v úpadku.
Podľa § 240 ods.3 IZ právnímu úkonu bez přiměřeného protiplnění lze odporovat, byl-li učiněn v posledních 3 letech před zahájením insolvenčního řízení ve prospěch osoby dlužníku blízké nebo osoby, která tvoří s dlužníkem koncern, anebo v době 1 roku před zahájením insolvenčního řízení ve prospěch jiné osoby.
Podľa § 241 ods.1 IZ zvýhodňujícím právním úkonem se rozumí právní úkon, v jehož důsledku se některému věřiteli dostane na úkor ostatních věřitelů vyššího uspokojení, než jaké by mu jinak náleželo v konkursu.
Podľa § 241 ods.2 IZ zvýhodňujícím právním úkonem se rozumí pouze právní úkon, který dlužník učinil v době, kdy byl v úpadku, nebo právní úkon, který vedl k dlužníkovu úpadku. Má se za to, že zvýhodňující
právní úkon učiněný ve prospěch osoby dlužníku blízké nebo osoby, která tvoří s dlužníkem koncern21), je úkonem, který dlužník učinil v době, kdy byl v úpadku.
Podľa § 241 ods.3 IZ zvýhodňujícími právními úkony jsou zejména úkony, kterými dlužník
a) splnil dluh dříve, než se stal splatným,
b)dohodl změnu nebo nahrazení závazku ve svůj neprospěch,
c) prominul svému dlužníku splnění dluhu nebo jinak dohodl anebo umožnil zánik či nesplnění svého práva,
d) poskytl svůj majetek k zajištění již existujícího závazku, ledaže jde o vznik zajištění v důsledku změn vnitřního obsahu zastavené věci hromadné.
Podľa § 241 ods.4 IZ zvýhodňujícímu právnímu úkonu lze odporovat, byl-li učiněn v posledních 3 letech před zahájením insolvenčního řízení ve prospěch osoby dlužníku blízké nebo osoby, která tvoří s dlužníkem koncern, anebo v době 1 roku před zahájením insolvenčního řízení ve prospěch jiné osoby.
Podľa § 241 ods.5 IZ zvýhodňujícím právním úkonem není
a) zřízení zajištění závazku dlužníka, obdržel-li za ně dlužník současně přiměřenou protihodnotu,
b) právní úkon učiněný za podmínek obvyklých v obchodním styku, na základě kterého dlužník obdržel přiměřené protiplnění nebo jiný přiměřený majetkový prospěch, a to za předpokladu, že nešlo o úkon učiněný ve prospěch osoby dlužníkovi blízké nebo osoby, která tvoří s dlužníkem koncern, a že osoba, v jejíž prospěch byl úkon učiněn, nemohla ani při náležité pečlivosti poznat, že dlužník je v úpadku, nebo že by tento úkon mohl vést k úpadku dlužníka,
c) právní úkon, který dlužník učinil za trvání moratoria nebo po zahájení insolvenčního řízení za podmínek stanovených tímto zákonem.
Podľa § 242 ods.1 IZ odporovat lze rovněž právnímu úkonu, kterým dlužník úmyslně zkrátil uspokojení věřitele, byl-li tento úmysl druhé straně znám nebo jí se zřetelem ke všem okolnostem musel být znám.
Podľa § 242 ods.2 IZ má se za to, že u úmyslně zkracujícího právního úkonu učiněného ve prospěch osoby dlužníku blízké nebo osoby, která tvoří s dlužníkem koncern21), byl dlužníkův úmysl této osobě znám.
Podľa § 242 ods.3 IZ úmyslně zkracujícímu právnímu úkonu lze odporovat, byl-li učiněn v posledních 5 letech před zahájením insolvenčního řízení.
Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to mailovou komunikáciou s predchádzajúcim správcom Ing. Šefčíkom, Oznámením predchádzajúceho správcu zo dňa 27.08.2012 o popretí pohľadávky vo výške 203 384,54 eur, vyjadrením žalovaného zo dňa 18.01.2013, kópiou prihlášky pohľadávky, výpisom z konečného zoznamu pohľadávok, uznesením konkurzného súdu č.k. 36K/14/2012-509 zo dňa 22.03.2013, podaním pôvodného žalobcu zo dňa 27.05.2013 a vyjadrením žalovaného zo dňa 20.05.2014 a dospel k názoru, že žalobe nie je možné vyhovieť a to z nasledovných dôvodov:
Pôvodný žalobca sa domáhal určenia pravosti a dôvodnosti pohľadávky vo výške 203 384,54 eur. Súd má za to, že odôvodnenie žaloby bolo zamerané iba na poukázanie na uskutočnenú mailovú komunikáciu medzi ním a predchádzajúcim správcom ohľadne zistenia prihlásenej pohľadávky v plnom rozsahu či jej nezistenia a následného popretia prihlásenej pohľadávky a odporúčania podať incidenčnú
žalobu vo veci. Z prihlášky súd zistil, že pôvodný žalobca ako právny dôvod vzniku pohľadávky uviedol viacero alternatív s poukazom na nárok na náhradu škody spôsobenej Úpadcom ako konateľom a na nárok spočívajúci vo vydaní bezdôvodného obohatenia Úpadcu, ktorý získal na úkor pôvodného žalobcu, resp. úpadcu, ktorého správca bol v tomto konaní pôvodným žalobcom. Podľa § 32ods. 15 ZKR druhá veta, žalobca sa môže v žalobe domáhať najviac toho, čo uviedol v prihláške.
Z oznámenia zo dňa 27.08.2013 súd zistil, že prihlásená pohľadávka pôvodného žalobcu bola popretá z dôvodov: a) neukončený súdny proces na Krajskom súde v Brne č.k..: 18Cm 222/2011-litispendencia, b) neúplne prihlásenej pohľadávky, nakoľko chýbalo označenie poradia a po c) absencia dôkazu, či skutočne bol skutok spáchaný, správca nemôže rozhodovať o oprávnenosti nároku. Súd je toho názoru, že predmetná prihláška pohľadávky ani nemala byť zapísaná predchádzajúcim správcom, nakoľko neobsahovala základnú náležitosť prihlášky a to poradie v zmysle § 29 ods. 1 ZKR. V danej veci uvedená pohľadávka nemala byť následne ani zapísaná do zoznamu pohľadávok a to s odkazom na ustanovenie § 26 ods. 2 písm. b) vyhlášky. Súd zároveň konštatuje, že ani prípadným určením pohľadávky v tomto konaní nie je zrejmé v akom poradí by sa pohľadávka žalobcu uspokojovala, nakoľko určenie poradia je základnou náležitosťou prihlášky a nevyhnutnosť pre zaradenie žalobcu do poradia v prípade rozvrhovania výťažku zo speňaženia majetku podliehajúcemu konkurzu. Ohľadne písomného uznania pohľadávky súd má za to, že k nemu zo strany predchádzajúceho správcu nemohlo dôjsť z dôvodu, že uznanie predchádzajúceho správcu nemožno vyhodnotiť ako uznanie v zmysle § 32 ods. 18 ZKR, nakoľko mailovú správu nemožno považovať za listinu, ktorou by predchádzajúci správca prejavil vôľu uznať pohľadávku, a to nie len z hľadiska posúdenia formy úkonu ale aj obsahu, keď predchádzajúci správca uznal "prihlášku" nie pohľadávku. Uznanie nebolo podpísané a nebola ani vyhotovená zmena v konečnom zozname pohľadávok, ale naopak trval na podaní incidenčnej žaloby.
Vo veci posúdenia právneho dôvodu vzniku sa súd stotožňuje s právnym názorom žalovaného a má za to, že súdu nebola preukázaná skutočnosť ohľadne právneho dôvodu vzniku pohľadávky z titulu náhrady škody, ani z titulu bezdôvodného obohatenia a na záver ani z titulu odporovateľného právneho úkonu. Pôvodný žalobca ako aj žalobca nasledujúci po ňom majúc tým na mysli spoločnosť legally cz s.r.o. a ani súčasný žalobca neuniesli dôkazné bremeno, resp. bývalý žalobca legally cz s.r.o. sa k predmetnej žalobe ani nevyjadril a nenavrhol žiadne dôkazy. K súčasnému žalobcovi súd zaujal stanovisko nižšie.
K nároku z titulu náhrady škody súd konštatuje, že na to aby pohľadávka z tohto titulu vznikla, by bolo nutné o pohľadávke uvažovať ako o podmienenej pohľadávke s podmienkou vzniku - právoplatným rozhodnutím o povinnosti úpadcu nahradiť škodu, pričom táto podmienka naplnená nebola. Pôvodný veriteľ MOL - Glass-CZ, s.r.o. ( ďalej len „ pôvodný veriteľ“) v prihláške Pohľadávky uviedol, že "nakoľko nebola preukázaná dohoda o poskytnutí pôžičky medzi Úpadcom ako dlžníkom a pôvodným verietľom MOL-Glass-CZ, s.r.o. ako veriteľom, vznikol Úpadcovi deliktuálny záväzok z titulu náhrady škody v zmysle ust. českého právneho poriadku, a to § 135 a 194 OBZ, kedy uviedol, že porušenie povinnosti Úpadcu ako konateľa spoločnosti, ktorým umožnil čerpať bez právneho dôvodu finančné prostriedky spoločnosti, bezprostredne viedlo k vzniku škody vo výške odčerpaných prostriedkov a príslušenstva." Súd sa v danej veci stotožnil s právnym názorom žalovaného spočívajúceho v tom, že neboli splnené predpoklady zodpovednosti za škodu. Prvým predpokladom zodpovednostného vzťahu je protiprávny úkon. Nie každé konanie vedúce k vzniku škody je však zároveň aj protiprávnym konaním. Obchodný zákonník nezakazuje obchodnej spoločnosti poskytnúť konateľovi pôžičku, ani pohľadávky z titulu poskytnutej pôžičky započítať s pohľadávkami Úpadcu ako konateľa voči spoločnosti. Pohľadávka z titulu poskytnutej pôžičky nemôže byť zároveň pohľadávkou z titulu zodpovednosti za škodu, nakoľko Úpadca ako dlžník by tak bol povinný plniť dvojnásobne (1x sumu z titulu vrátenia pôžičky a 1x z titulu zaplatenia náhrady škody), čím by sa naopak spoločnosť bezdôvodne obohatila. Na druhej strane, pohľadávku z titulu povinnosti vrátiť pôžičku nemožno prekvalifikovať na pohľadávku z titulu povinnosti nahradiť škodu. Žalovaný v spojení s uvedeným poukázal na judikatúru, podľa ktorej „ Dokud dlužník nezaplatil dlužnou částku svému věřiteli, nemuže úspešne uplatnit nárok na její náhradu z titulu odpovědnosti tretí osoby za škodu, neboť škoda mu zatím nevznikla; 'samotná existence pohledávky věřitele vúči dlužniku ani soudní rozhodnutí o povinnosti dlužnika zaplatit dluh neni totiž skutečnou škodou ani ušlým ziskem.“ (Rc 14/2005). Konanie opísané v prihláške nemožno posúdiť ako protiprávne konanie, nakoľko Úpadca ako konateľ neumožnil čerpať prostriedky spoločnosti tretej osobe bez právneho dôvodu, ale pravdepodobne bola poskytnutá pôžička konateľovi spoločnosti. Pôžička resp. zmluva o pôžičke nemusí mať písomnú formu, teda by boli splnené náležitosti ústnej dohody. S
prihliadnutím na fakt, že pôvodný žalobca a ani jeho nástupcovia žalovaného tvrdenie nevyvrátili, má súd za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne vyššie uvedeného. Predmetný záver sa týka aj posúdenia nároku z titulu bezdôvodného obohatenia, nakoľko žalobca na jednej strane uviedol, že ide o plnenie bez právneho dôvodu zo strany Úpadcu ako konateľa, avšak na druhej strane vznik bezdôvodného obohatenia na strane Úpadcu a jeho povinnosti toto obohatenie vydať nepreukázal.
Pôvodný veriteľ v prihláške pohľadávky uviedol, že situácia, v ktorej konateľ umožní čerpať bez právneho dôvodu prostriedky spoločnosti ... ), pričom z uvedeného vyplýva, že vyššie uvedený pôvodný veriteľ poukázal aj na možnosť právneho posúdenia vzájomných právnych vzťahov Úpadcu a pôvodného veriteľa z titulu odporovateľnosti právneho úkonu. K predmetnému súd uvádza, že ak má byť vyslovená neúčinnosť právneho úkonu, je nutné, aby tomu predchádzalo podanie žaloby o určenie neúčinnosti právneho úkonu, avšak súd v danej veci nemôže zároveň rozhodovať o vyslovení neúčinnosti právneho úkonu ako o predbežnej otázke v tomto konaní. ZKR a IZ viaže účinky neúčinnosti až na rozhodnutie súdu, teda musí ísť o právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu.
V neposlednom rade sa súd zaoberal posúdením aktívnej legitimácie žalobcu, a dospel k záveru, že žalobca nie je aktívne legitimovaným, nakoľko predmetné konanie je incidenčné konanie, v ktorom má uplatniť svoje právo na určenie oprávnenosti pohľadávky veriteľ v konkurze, majúc na mysli veriteľa, ktorý je účastníkom konkurzného konania a to konania č.k. 36K/14/2012. Len veriteľ, ktorý je účastníkom konkurzného konania, v tomto prípade konania tunajšieho súdu sp. zn. 36K/14/2012 môže v incidenčnom konaní uplatňovať svoje právo na určenie oprávnenosti prihlásenej pohľadávky v konkurze. Súd mal v konaní preukázané, že žalobca J. Z., nar. X.XX.XXXX, R. XXXX/X, XXX XX R.
- Q. Z., E. republika doposiaľ nie je právoplatným účastníkom predmetného konkurzného konania. Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný v konaní, nakoľko nie je nositeľom hmotnoprávneho práva (práva na určenie oprávnenosti prihlásenej pohľadávky v konkurze), nároku, ktorého priznania sa návrhom domáha. Súd návrhu môže vyhovieť len v tom prípade, ak žalobca je osoba, ktorá je nositeľom hmotnoprávneho nároku, v opačnom prípade súd návrh zamietne, čo bolo aj v tomto prípade. Záverom súd pre účastníkov ešte poznamenáva, že nakoľko súd v konaní ustálil nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu, čo je samo osebe dôvodom zamietnutia návrhu, tak súd nebol povinný bližšie skúmať tvrdenia procesných strán dotýkajúcich sa dôvodnosti v konaní uplatneného nároku, hoci v dôsledku právnej istoty tak aj vykonal ako vyplýva z vyššie uvedeného.
Podľa § 137 ods. 1 O.s.p. trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.
Podľa § 142 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len “O.s.p.“), účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 151 ods. 1 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
Podľa § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len vyhláška) základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna trinástina výpočtového základu, ak nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch, alebo ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami.
Podľa § 13a ods. 1 vyhlášky odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za tieto úkony právnej služby a) prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, b) ďalšia porada
alebo rokovanie s klientom za každú skončenú hodinu, c) písomné podanie na súd alebo iný orgán alebo protistrane týkajúce sa veci samej, d) účasť na konaní pred súdom alebo iným orgánom a na konaní o zmieri, a to za každé začaté dve hodiny bez ohľadu na počet týchto za sebou nadväzujúcich úkonov vykonaných počas dvoch hodín; ak úkon alebo na seba nadväzujúce úkony trvajú viac ako štyri hodiny, patrí odmena za každé dve skončené hodiny.
Podľa § 13a ods. 4 vyhlášky druhá veta, za zastúpenie na pojednávaní, ktoré bolo odročené bez prejednania veci, patrí odmena vo výške jednej štvrtiny základnej sadzby tarifnej odmeny.
Miera úspechu žalobcu v tomto konaní bola 0 % (súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol). Z uvedeného vyplýva, že miera úspechu žalovaného v tomto konaní bola 100 % (100 % - 0 % = 100 %). Výsledný úspech žalovaného v tomto konaní je teda 100 %.
Právny zástupca žalovaného podaním zo dňa 10.09.2015, doručeného súdu dňa 11.09.2015 predložil súdu vyčíslenie trov, pozostávajúceho z trov právneho zastúpenia vo výške 243,28 eur. Súd preskúmal vyúčtovanie trov konania a priznal mu náhradu trov konania za tieto právne úkony a v nasledovnej výške:
1. prevzatie a príprava zastúpenia ( 2014).......................................................................61,85 €
2. účasť na pojednávaní dňa 14.05.2014...........................................................................15,46 €
3. vyjadrenie k žalobe zo dňa 20.05.2014........................................................................ 61,85 €
4. účasť na pojednávaní dňa 10.09.2015.......................................................................... 64,53 €
5. režijný paušál za 3 úkony právnej služby v roku 2014................................................ 24,12 €
6.režijný paušál za 1 úkon právnej služby v roku 2015....................................................8,39 €
Spolu .............................................................................................................................236,20 €
S prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia v súlade s § 142 ods. 1O.s.p. a priznal žalovanému náhradu trov konania v celkovej výške 236,20 eur pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia.
Súd nepriznal žalovanému náhradu trov konania tak, ako ich vyčíslil jeho právny zástupca vo svojom podaní zo dňa 10.09.2015. Na rozdiel od návrhu súd nepriznal žalovanému tarifnú odmenu vo výške v akej si ju uplatnil za úkon služby - za prevzatie a prípravy zastúpenia prípravy a za účasť na pojednávaní dňa 14.05.2014 vo výške 64,53 eur, ale vo výške 61,85 eur v súlade s § 13a ods. 4 vyhlášky, nakoľko pre rok 2014 bol príslušný iný výpočtový základ ako pre rok 2015, z ktorého právny zástupca žalovaného pri uplatnení vychádzal. Predmetné sa premietlo aj do sumy za úkon - účasť na pojednávaní dňa 14.05.2014. Zároveň právny zástupca žalovaného si nesprávne uplatnil aj režijný paušál a to za všetky úkony s výškou režijného paušálu prislúchajúcou za rok 2015 opomenúc, že tri úkony boli vykonané v roku 2014.
Súd vzhľadom na uvedené skutočnosti rozhodol o náhrade trov konania tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu v Trnave na Krajský súd v Trnave.
Náležitosti odvolania (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku): z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha, musí byť podpísané a datované. Odvolanie s prípadnými prílohami treba predložiť dvojmo. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci samej,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo
iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.