Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9P/94/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Ivetou Mihókovou v právnej veci navrhovateľky: Z. Q. X., nar. XX.X.XXXX, bytom F. XXX/XX, N. H. R., proti odporcovi: K. Q., nar. X.X.XXXX, bytom F. XXX/XX, N. H. R., za účasti mal. F. Q., nar. X.XX.XXXX, bytom pri rodičoch, zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny vo Vranove nad Topľou, odbor sociálnych vecí a rodiny, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, Námestie slobody 5, Vranov nad Topľou, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, t a k t o

rozhodol:

Súd manželstvo navrhovateľky Z. Q. X., nar. XX.X.XXXX a odporcu K. Q., nar. X.X.XXXX, uzavreté X.X.XXXX, ktoré je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu vo Vranove nad Topľou, vo zväzku 19, ročník 2012, na strane 87, pod poradovým číslom 93, r o z v á d z a.

Z v e r u j e na čas po rozvode mal. F. Q., nar. X.XX.XXXX do osobnej starostlivosti navrhovateľky.

Odporca je p o v i n n ý platiť výživné na mal. dieťa. vo výške 200,- eur mesačne, vždy do 20. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám navrhovateľky, začínajúc právoplatnosťou rozsudku.

Styk odporcu s mal. dcérou je n e o b m e d z e n ý.

Účastníci konania n e m a j ú právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovateľka sa návrhom podaným na tunajšom súde dňa 25.6.2015 domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd jeho manželstvo s odporcom rozviedol, maloletú dcéru zveril do jej osobnej starostlivosti a odporcu zaviazal platením výživného na maloletú vo výške 200,- eur mesačne. Podanie návrhu odôvodnila tým, že manželstvo uzavreli po osemročnej známosti. Ich vzťah s odporcom bol harmonický. Od roku 2009 začali žiť v spoločnej domácnosti a v tom roku sa im narodila dcéra F.. Manželstvo uzavreli z lásky, avšak po veľmi krátkej dobe zistila manželovu dlhodobú neveru. Snažili sa manželstvo zachrániť, no neustále hádky a stresové situácie, ktorých svedkom bola ich dcéra, iba potvrdili, že náprava nie je možná. V roku 2014 mala ťažké zdravotné problémy a vtedy ju jej manžel v najťažšej životnej situácii nepodporil. Oporou jej bola iba dcéra. Ich vzťahy úplne ochladli, jeden druhému sa úplne odcudzili. Každý z nich začal žiť vlastným životom. S odporcom dlhodobo nežije aktívne v spoločnej domácnosti, on pracuje v zahraničí a každý z nich má nového partnera. Ich manželstvo neplní a ani v budúcnosti nemôže plniť žiadnu zo svojich funkcií. S odporcom sú obaja rozhodnutí pre rozvod a obaja navrhujú, aby dcéra bola zverená do jej osobnej starostlivosti. Dohodla sa s odporcom aj na výške výživného a to 200,- eur mesačne.

Otec maloletej dcéry s návrhom na rozvod manželstva a s navrhovanou úpravou práv a povinností k mal. dcére súhlasil.

Kolízny opatrovník ponechal otázku rozvodu na rozhodnutie súdu. V prípade, že súd návrhu vyhovie, doporučil na čas po rozvode zveriť mal. dieťa do osobnej starostlivosti navrhovateľky a odporcu zaviazať platením výživného.

Podľa o rodine ( ďalej len ,,Zákon“), súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.

Podľa Občianskeho súdneho konania ( ďalej len ,,“), s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode.

Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

V zmysle § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

V zmysle ustanovenia § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa , ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých účastníkov alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania, uvedie súd v odôvodnení rozsudku iba predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol.

Na pojednávaní dňa 10.9.2015 súd vyhlásil v danej veci rozsudok, pričom prítomní účastníci konania sa následne vzdali práva podať odvolanie. Preto súd pri vypracovaní písomného vyhotovenia rozsudku postupoval podľa .

Súd na základe zisteného skutkového stavu a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami vyhovel návrhu a manželstvo navrhovateľky s odporcom rozviedol nakoľko dospel k záveru, že vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Maloleté dieťa súd zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľky a odporcu zaviazal platením výživného vo výške 200,- eur mesačne, styk

odporcu s maloletou upravil ako neobmedzený, pričom vychádzal z toho, že takáto úprava práv a povinností rodičov k maloletej bude v jej najlepšom záujme.

O trovách konania súd rozhodol podľa , v zmysle ktorého, žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie sa mohlo začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné, pretože účastníci konania sa po jeho vyhlásení vzdali práva odvolania a rozsudok nadobudne právoplatnosť dňom jeho doručenia.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.