Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Rozsudok_9P-94-2015.pdf
PDF · 71.9 KB
Case nature
Area
Subarea
9P/94/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Ivetou Mihókovou v právnej veci navrhovateľky: Z. Q. X., nar. XX.X.XXXX, bytom F. XXX/XX, N. H. R., proti odporcovi: K. Q., nar. X.X.XXXX, bytom F. XXX/XX, N. H. R., za účasti mal. F. Q., nar. X.XX.XXXX, bytom pri rodičoch, zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny vo Vranove nad Topľou, odbor sociálnych vecí a rodiny, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, Námestie slobody 5, Vranov nad Topľou, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, t a k t o
rozhodol:
Súd manželstvo navrhovateľky Z. Q. X., nar. XX.X.XXXX a odporcu K. Q., nar. X.X.XXXX, uzavreté X.X.XXXX, ktoré je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu vo Vranove nad Topľou, vo zväzku 19, ročník 2012, na strane 87, pod poradovým číslom 93, r o z v á d z a.
Z v e r u j e na čas po rozvode mal. F. Q., nar. X.XX.XXXX do osobnej starostlivosti navrhovateľky.
Odporca je p o v i n n ý platiť výživné na mal. dieťa. vo výške 200,- eur mesačne, vždy do 20. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám navrhovateľky, začínajúc právoplatnosťou rozsudku.
Styk odporcu s mal. dcérou je n e o b m e d z e n ý.
Účastníci konania n e m a j ú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom podaným na tunajšom súde dňa 25.6.2015 domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd jeho manželstvo s odporcom rozviedol, maloletú dcéru zveril do jej osobnej starostlivosti a odporcu zaviazal platením výživného na maloletú vo výške 200,- eur mesačne. Podanie návrhu odôvodnila tým, že manželstvo uzavreli po osemročnej známosti. Ich vzťah s odporcom bol harmonický. Od roku 2009 začali žiť v spoločnej domácnosti a v tom roku sa im narodila dcéra F.. Manželstvo uzavreli z lásky, avšak po veľmi krátkej dobe zistila manželovu dlhodobú neveru. Snažili sa manželstvo zachrániť, no neustále hádky a stresové situácie, ktorých svedkom bola ich dcéra, iba potvrdili, že náprava nie je možná. V roku 2014 mala ťažké zdravotné problémy a vtedy ju jej manžel v najťažšej životnej situácii nepodporil. Oporou jej bola iba dcéra. Ich vzťahy úplne ochladli, jeden druhému sa úplne odcudzili. Každý z nich začal žiť vlastným životom. S odporcom dlhodobo nežije aktívne v spoločnej domácnosti, on pracuje v zahraničí a každý z nich má nového partnera. Ich manželstvo neplní a ani v budúcnosti nemôže plniť žiadnu zo svojich funkcií. S odporcom sú obaja rozhodnutí pre rozvod a obaja navrhujú, aby dcéra bola zverená do jej osobnej starostlivosti. Dohodla sa s odporcom aj na výške výživného a to 200,- eur mesačne.
Otec maloletej dcéry s návrhom na rozvod manželstva a s navrhovanou úpravou práv a povinností k mal. dcére súhlasil.
Kolízny opatrovník ponechal otázku rozvodu na rozhodnutie súdu. V prípade, že súd návrhu vyhovie, doporučil na čas po rozvode zveriť mal. dieťa do osobnej starostlivosti navrhovateľky a odporcu zaviazať platením výživného.
Podľa § 23 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine ( ďalej len ,,Zákon“), súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Podľa § 113 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho konania ( ďalej len ,,O.s.p.“), s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode.
Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
V zmysle § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
V zmysle ustanovenia § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 157 ods. 3 O.s.p., ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých účastníkov alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania, uvedie súd v odôvodnení rozsudku iba predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol.
Na pojednávaní dňa 10.9.2015 súd vyhlásil v danej veci rozsudok, pričom prítomní účastníci konania sa následne vzdali práva podať odvolanie. Preto súd pri vypracovaní písomného vyhotovenia rozsudku postupoval podľa § 157 ods. 3 O.s.p..
Súd na základe zisteného skutkového stavu a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami vyhovel návrhu a manželstvo navrhovateľky s odporcom rozviedol nakoľko dospel k záveru, že vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Maloleté dieťa súd zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľky a odporcu zaviazal platením výživného vo výške 200,- eur mesačne, styk
odporcu s maloletou upravil ako neobmedzený, pričom vychádzal z toho, že takáto úprava práv a povinností rodičov k maloletej bude v jej najlepšom záujme.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., v zmysle ktorého, žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie sa mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné, pretože účastníci konania sa po jeho vyhlásení vzdali práva odvolania a rozsudok nadobudne právoplatnosť dňom jeho doručenia.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.