Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

47Er/397/2014

Uznesenie

Okresný súd Trnava vo veci výkonu exekúcie v prospech o p r á v n e n é h o: A. V., U..: XX.XX.XXXX, Q. XXX/XX, XXX XX T. - Š., zast. JUDr. Vladimír Sidor, advokát, 9. mája 3, 920 01 Hlohovec proti p o v i n n é m u : O. T., U..: XX.XX.XXXX, Ľ. Š. XXX/X, G. vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Róbert Tutko, Čučmianska dlhá 26, 048 01 Rožňava, o vymoženie sumy 3.950,- € a trov exekúcie, takto

rozhodol:

I. Námietky povinného proti exekúcii sa zamietajú.

II. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamieta.

odôvodnenie:

Poverením Okresného súdu Trnava č. 5207 156310 zo dňa 22.05.2014 bol súdny exekútor JUDr. Róbert Tutko poverený vykonaním exekúcie na základe Exekučnej notárskej zápisnice č.k.: N 214/2013, , NCRIs 24661/2013 zo dňa 17.07.2013.

Súdny exekútor dňa 06.06.2014 doručil povinnému upovedomenie o začatí exekúcie. Povinný v zákonom stanovenej lehote súdnemu exekútorovi doručil námietky proti exekúcii (dátum podania na poštovej pečiatke 20.06.2014), ktoré súdny exekútor dňa 30.06.2014 v zmysle o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len “Ex. por.“ alebo ,,EP“) predložil tunajšiemu súdu. Námietky proti exekúcii boli podané v zákonom stanovenej lehote, t.j. včas.

Povinný v námietkach proti exekúcii uviedol, že podľa jeho názoru notárska zápisnica N 214/2013, , NCRIs 24661/2013 zo dňa 17.07.2013 nie je spôsobilá byť exekučným titulom a nie je prípustné, aby v nej absentovali prílohy, na ktoré sa odvoláva. Povinný ďalej uviedol, že rozporuje celkový nárok, obsiahnutý v predmetnej notárskej zápisnici, nakoľko suma uvádzaná v predchádzajúcich dokumentoch bola značne vyššia ako suma, ktorá bola reálne odovzdaná pri podpise pôvodnej zmluvy o pôžičke, pričom nie je pravdou, že Zmluva o pôžičke bola dohodnutá bezúročne. Povinný požaduje, aby oprávnený poskytol relevantné doklady k získaniu finančnej hotovosti, ktorú mal údajne poskytnúť povinnému, nakoľko tento bol v čase poskytnutia pôžičky študentom bez pravidelného príjmu. Povinný ďalej poukazuje na fakt, že pri spísaní notárskej zápisnice neboli dodržané hmotnoprávne podmienky, aby bola notárska zápisnica spôsobilým exekučným titulom a pôvodné dokumenty, na ktoré sa zápisnica odvoláva, považuje za neplatné právne úkony v zmysle . Pri spísaní Zmluvy o pôžičke medzi povinným a oprávneným ,,bola poskytnutá pôžička vo výške 5.350,- €“ a oprávnený trval na uvedení vyššej sumy z dôvodu ,,zabezpečenia dlhu“. Povinný teda poukázal na ,,rozpor so zákonom pri uzatváraní zmluvy o pôžičke“, čo následne hodnotí ako vadu spôsobujúcu absolútnu neplatnosť právneho úkonu a teda s poukazom na judikatúru (R 35/1975) považuje za absolútne neplatné aj nadväzujúce právne úkonu, pričom poukazuje na nemožnosť následnej konvalidácie vady.

S poukazom na vyššie uvedené povinný ďalej namieta spôsob výpočtu trov právneho zastúpenia a výšku trov exekúcie z dôvodu nesprávneho uvedenia východiskovej sumy (zrejme istiny - pozn. súdu), výber exekútora so sídlom v Rožňave považuje za neekonomický a požaduje jeho výmenu a súmerne navrhuje vyhovieť svojím námietkam alebo zastaviť exekúciu ako neprípustnú (§ 57 ods. 1 písm. g) EP).

Súd po predložení spisu na rozhodnutie o námietkach, vyzval oprávneného na vyjadrenie k nim. Dňa 05.12.2014 bolo súdu doručené vyjadrenie oprávneného, podané cestou právneho zástupcu.

Oprávnený v podaní uviedol rozpis platieb, vykonaných povinným v celkovej výške 3.000,- € a z uvedeného dôvodu trvá na vykonaní exekúcie v rozsahu udeleného poverenia (6.950,00 € [záväzok obsiahnutý v notárskej zápisnici] - 3.000,00 € [suma zaplatená povinným] ; zostatok k vymáhaniu 3.950,00 €).

Oprávnený predložil súdu vyjadrenie k podaniu povinného, kde poukázal na fakt, že povinný má voči oprávnenému 2 záväzky (dlhy), pričom druhý zo záväzkov nie je predmetom tohto konania, ale iného konania na tunajšom súde (sp. zn.: ). Oprávnený považuje námietky povinného za účelovú snahu zdržať výkon rozhodnutia, keď tento spochybňuje dokonca existenciu a výšku pôžičky. Vyjadrenia povinného sú zmätočné, nepravdivé a navyše ničím nepodložené, majúce za cieľ zastavenie exekúcie. Notárska zápisnica špecifikovaná vyššie je podľa názoru oprávneného riadnym exekučným titulom, spĺňajúcim požiadavky materiálnej aj formálnej vykonateľnosti.

Oprávnený ďalej poukazuje na fakt, že povinný uzavrel s oprávneným zmluvu o pôžičke hneď dvakrát, pričom najskôr bola uzavretá zmluva o pôžičke a až následne bola spísaná notárska zápisnica, v ktorej povinný opätovne svoj záväzok uznal, vrátane jeho výšky. Argumenty povinného (o tom, že pôžička bola nižšia resp. že prevzal peniaze v nižšej sume príp. o tom, že odovzdanie peňazí má preukazovať oprávnený) sú z logiky veci nezmyselné a neoprávnené, pričom dôvodnosť nároku jednoznačne vyplýva aj z predložených dôkazov. Teda žiadna zo skutočností, predpokladaných ustanovením § 50 ods. 1 EP (okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná). Z uvedeného dôvodu žiadal, aby súd námietky povinného zamietol.

Podľa § 50 ods. 1 až 6 EP, povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie , o námietkach netreba rozhodnúť. Námietky proti exekúcii je exekútor povinný doručiť súdu najneskôr do piatich dní od ich doručenia účastníkom. O námietkach proti exekúcii rozhodne súd najneskôr do 60 dní od ich doručenia. Rozhodnutie o námietkach sa doručí oprávnenému, povinnému a po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia exekútorovi poverenému vykonaním exekúcie. Proti rozhodnutiu, ktorým sa vyhovelo námietkam, je prípustné odvolanie. Ak je rozhodnutie, ktorým sa námietkam vyhovelo, právoplatné, súd exekúciu zastaví. Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie. Ak povinný zoberie námietky späť predtým, ako o nich rozhodne súd, exekútor pokračuje vo vykonávaní exekúcie a o námietkach sa nerozhoduje.

Podľa § 57 ods. 1 až 4 EP, exekúciu súd zastaví, ak:

a) sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným,

b) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným,

c) zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie,

d) exekúcia postihuje veci alebo práva, ktoré sú vylúčené z exekúcie alebo nepodliehajú exekúcii podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona,

e) bolo právoplatne rozhodnuté, že exekúcia postihuje vec, na ktorú má niekto právo nepripúšťajúce exekúciu (§ 55),

f) po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané,

g) exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať,

h) majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie,

i) oprávnený nezaplatí súdny poplatok za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie,

j) pri exekúcii predajom zálohu zaniklo záložné právo a oprávnený bol záložným veriteľom,

k) rozhodol, že majetok štátu podľa § 61c ods. 2 je nevyhnutne potrebný na plnenie úloh štátu alebo na plnenie verejnoprospešného účelu alebo že majetok Exportno-importnej banky Slovenskej republiky podľa § 61c ods. 2 je nevyhnutne potrebný na vykonávanie jej činností a plnenie jej úloh,

l) je výkon exekučného titulu v rozpore s verejným poriadkom.

Exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona. Ak sa exekúcie týka niektorý z dôvodov zastavenia len sčasti alebo ak sa exekúcia vykonala v širšom rozsahu, než stačí na uspokojenie oprávneného, exekúcia sa zastaví len čiastočne. Exekútor je povinný predložiť vec súdu bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie alebo čiastočné zastavenie exekúcie.

Podľa § 58 ods. 1 až 6 EP, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu. Ak súd rozhoduje podľa § 57 ods. 1 písm. k), nariadi pojednávanie; ak rozhoduje podľa § 57 ods. 1 písm. a) až j), môže nariadiť pojednávanie, ak je to nevyhnutné pre objasnenie veci. Zastavenie exekúcie nemožno uplatňovať z dôvodu, že sa zmenili okolnosti rozhodujúce pre výšku a trvanie dávok a splátok. Rozhodnutie sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi poverenému vykonaním exekúcie. Proti rozhodnutiam podľa § 57 ods. 1 písm. a), b), f) až h), k) a l) je prípustné odvolanie. Proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 nemožno podať mimoriadne dovolanie.

Podľa , na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.

Námietky sú procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorých účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od vykonania exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Z toho je zrejmé, že námietky nie sú opravným prostriedkom, ktorým by sa napádalo rozhodnutie štátneho orgánu (exekučný titul). Je to procesný prostriedok, ktorým možno vyvolať začiatok incidenčného sporu o prípustnosť exekúcie. Smeruje proti exekúcii, nie proti exekučnému titulu, proti upovedomeniu o začatí exekúcie, prípadne povereniu na vykonanie exekúcie. Pri vznesení námietok sa uplatňuje koncentračná zásada. Námietky musia byť predovšetkým odôvodnené, pričom na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Predmetom námietok môžu byť skutočnosti procesného i hmotného práva, pričom ich spoločným znakom je, že tieto skutočnosti nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by jestvovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom na exekúciu. Procesné skutočnosti sú okolnosti, ktorých základ spočíva v nedostatku procesných podmienok, hmotnoprávne skutočnosti sú okolnosti, na základe ktorých spravidla dochádza k zániku vymáhaného nároku (najčastejšie splnením).

Po preskúmaní včas podaných námietok povinného proti exekúcii a po oboznámení sa s ostatným spisovým materiálom dospel súd k nasledujúcim záverom.

Povinný namietal, že doručená notárska zápisnica nie je spôsobilá byť exekučným titulom z dôvodu formálnych vád (absencie príloh) a s poukazom na fakt, že zmluva o pôžičke bola absolútne neplatným právnym úkonom. Súd poukazuje na fakt, že v zmysle § 41 ods. 2 písm. c) EP obsahuje notárska zápisnica všetky náležitosti - t.j.: právny záväzok, vyznačenie oprávnenej osoby a povinnej osoby, právny dôvod, predmet a čas plnenia a súhlas s vykonateľnosťou. Súd rovnako nezistil rozpor s § 41 ods. 3 EP.

Notárska zápisnica je verejnou listinou a ako taká má špecifickú povahu. Povinnosť plnenia na základe notárskej zápisnice možno charakterizovať ako plnenie, ktoré má svoj základ v procesnom práve, teda bez vzťahu na hmotnoprávny titul. Notárska zápisnica so súhlasom k vykonateľnosti má povahu verejnej listiny a ako každá verejná listina aj notárska zápisnica osvedčuje pravdivosť údajov v nej uvedených až do doby, pokiaľ nie je preukázaný opak. Aj pri posudzovaní notárskej zápisnice sa preto uplatňuje tzv. prezumpcia správnosti. Notárska zápisnica je spôsobilým exekučným titulom vtedy, ak mimo formálnych podmienok vykonateľnosti spĺňa podmienky materiálnej vykonateľnosti. Jednou z podmienok materiálnej vykonateľnosti je, aby notárska zápisnica obsahovala právny záväzok (stanovenie konkrétnej povinnosti zo záväzkového právneho vzťahu vzniknutej na základe určitej právnej skutočnosti), ďalšími sú označenie oprávnenej osoby, povinnej osoby, právneho dôvodu, predmetu a času plnenia a súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice.

Notárska zápisnica môže obsahovať aj samotný hmotnoprávny úkon. Dohoda oprávnenej osoby a povinnej osoby obsiahnutá v notárskej zápisnici, ktorá vyjadruje súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, nemá hmotnoprávnu povahu; ide o jednu z náležitostí, ktorú musí notárska zápisnica obsahovať (§ 46 a nasl. Notárskeho poriadku), aby bola z materiálneho hľadiska vykonateľná (aby bola exekučným titulom). Táto dohoda oprávnenej a povinnej osoby teda nemá sama osebe za následok vznik, zmenu alebo zánik práv alebo povinností účastníkov právneho vzťahu. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 25. 11. 2010, sp. zn. ) z vyššie uvedeného je zrejmé, že samotný úkon nie je a nemusí byť súčasťou notárskej zápisnice. Prílohou zápisnice musia byť prílohy, ktoré sú ako príloha označené (t.j. nie všetky, na ktoré sa odvoláva, hoci nie sú ako prílohy zamýšľané).

K vade absolútnej neplatnosti zmluvy o pôžičky súd poukazuje na dôkazné bremeno povinného, ktorý ho neuniesol. Povinný nepredložil súdu zmluvu o pôžičke a dokonca ani nežiadal súd, aby si túto vyžiadal od oprávneného (v prípade ak nemožno spravodlivo očakávať, aby ju preložil sám povinný). Z uvedeného dôvodu súd musel považovať námietku neplatnosti zmluvy o pôžičke za neopodstatnenú. Ohľadom požiadavky na zmenu súdneho exekútora, súd poukazuje, že výber exekútora je plne v kompetencií oprávneného, ktorý zároveň za svoj výber znáša aj prípadné riziko (najmä hradenia trov konania v jeho ďalšom priebehu) a súd do tohto výberu v zmysle zákona v zásade nezasahuje.

Súd ďalej konštatuje, že podanie povinného zároveň považoval aj za návrh na zastavenie exekúcie, pričom ale nezistil jeho dôvodnosť. Povinný súdu nepreukázal žiadnu z vád exekučného titulu, ktorý z tohto titulu musel prezumovane považovať za materiálne aj formálne platný. Pri rozhodovaní o návrhu na zastavenie exekučného konania taktiež platí všetko, čo bolo povedané vyššie - t.j. súd musel považovať notársku zápisnicu za riadne spôsobilú byť exekučným titulom.

S poukazom na vyššie uvedené rozhodol súd tak ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia. Súd v ďalšej etape preskúma námietky proti predbežným trovám exekúcie, na rozhodnutie o ktorých požiada o súčinnosť exekútora.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu v časti výroku I. a II. nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia písomne na súde, proti ktorého rozhodnutiu odvolanie smeruje. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa ( ), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca ( )

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha ( ).