Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_12P-138-2014.pdf
PDF · 98.71 KB
No categories available
12P/138/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Zámky, sudkyňou JUDr. Evou Kovácsovou vo veci starostlivosti t.č. plnoletého : G. G., nar.XX.XX.XXXX bytom E., C. XX v konaní zastúpený Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, dieťa rodičov: matka X. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom E., C. XX, otec E. G., nar. XX.XX.XXXX bytom E., D. XX o návrhu matky na zvýšenie výživného a návrhu otca na zrušenie výživného takto
rozhodol:
Súd z m e ň u j e rozsudok tunajšieho súdu 12P 121/2013-26 zo dňa 10.09.2013 v časti výšky výživného zo strany otca na G. G. nar. XX.XX. XXXX a to tak, že z v y š u j e výživné zo sumy 50,- eur na sumu 120,- eur mesačne počnúc od 01.01.2015 do 21.06.2015.
Zročné výživné za uvedené obdobie v celkovej výške 398,99 eur, súd otcovi p o - v o ľ u j e splácať v mesačných splátkach po 50,- eur až do úplného vyrovnania s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia a zročnosť prvej splátky nastáva dňom právoplatnosti rozsudku.
V zostávajúcej časti súd návrh z a m i e t a .
Súd z r u š u j e vyživovaciu povinnosť otca voči G. G. nar. XX.XX.XXXX počnúc dňom 01.09.2015.
Žiadny z účastníkov n e m á p r á vo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka sa návrhom doručeným súdu dňa 18.12.2014 domáhala zvýšenia výživného na vtedy maloletého zo sumy 50,- eur na sumu 300,- eur mesačne, počnúc od 01.01.2015. Návrh odôvodňovala tým, že od poslednej úpravy výživného sa podstatne zmenili pomery ako na strane rodičov, tak aj na strane maloletého, ktorý je žiakom 3. ročníka strednej školy. V písomných vyjadreniach zo dňa 16.02.2015, 26.03.2015 poukázala na majetkové pomery otca, ktorý zarába okolo 2.000,- eur, údajne kúpil pozemok v Bánove, kde ide stavať dom, na to, že jeho manželka je tiež zamestnaná ako aj skutočnosť, že po pracovnom úraze, ktorý mal otec dieťaťa na ľavej ruke s trvalými následkami mu zrejme boli vyplatené nemocenské dávky.
Otec v písomných vyjadreniach namietal tvrdenie matky o jeho príjme, uviedol, že za posledných 12 mesiacov jeho mesačný príjem v hrubom predstavoval 700,- eur, čo po odpočítaní paušálnych výdavkov činí 365,- eur v čistom. Tvrdil, že od novembra 2014 platil na výživu syna 150,- eur mesačne, avšak po nezhodách, ktoré nastali medzi ním, jeho matkou ako aj maloletým následne poukazoval súdom
stanovené výživné. Popieral, že by staval akúkoľvek nehnuteľnosť. Návrh na zvýšenie výživného žiadal zamietnuť a posledným písomným podaním zo dňa 03.09.2015, nakoľko plnoletý syn prerušil štúdium, žiadal zrušiť svoju vyživovaciu povinnosť voči nemu.
Kolízny opatrovník vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania navrhol výživné od 01.01.2015 zvýšiť, nakoľko sa zmenili pomery na strane dieťaťa, predovšetkým v súvislosti s návštevou školy na sumu 180,- eur mesačne a to do 22.06.2015, kedy štúdium prerušil a prestal sa pripravovať na ďalšie zamestnanie.
Súd v rámci dokazovania vypočul rodičov, G. G., oboznámil sa s pripojeným spisom OS Nové Zámky 12P 121/20013, ostatnými listinnými dôkazmi zabezpečenými v priebehu dokazovania a zistil tento skutkový a právny stav :
Naposledy bolo výživné na maloletého určené rozsudkom tunajšieho súdu 12P 121/2013-26 zo dňa 10.09.2013, ktorým bolo rozvedené manželstvo jeho rodičov. T ýmto rozsudkom bola schválená rodičovská dohoda, ktorou bolo dieťa zverené do starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na jeho výživu sumou 50,- eur mesačne. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 25.09.2013. V čase tejto úpravy súd vychádzal zo zárobku matky, ktorý dosahovala od februára 2013 do júla 2013 v čistom 305,80 eur mesačne a pomerov otca, ktorý v čase rozhodovania bol nezamestnaný, v období od 05.04. do 30.07.2013 mal vyplatenú dávku v nezamestnanosti v priemere mesačne 194,30 eur s tým, že u posledného zamestnávateľa v období január až marec 2013 mal priemerný čistý mesačný zárobok 353,30 eur. Obaja rodičia boli bez ďalšej vyživovacej povinnosti.
Z dokazovania vyplýva, že matka navrhovateľa u terajšieho zamestnávateľa, u ktorého jej pracovný pomer začal od 26.07.2014 má priemerný mesačný čistý príjem vo výške 373,57 eur. Z predloženého rozpisu mesačných výdavkov ako aj výpisov z účtu je zrejmé, že matka uhrádza mesačne nájomné vo výške 163,- eur, hradí poplatok za telefón 22,- eur, plyn 17,- eur, poplatok za elektrinu 36,- eur ako aj iné bežné výdavky súvisiace s úhradou platieb bývania a energií. V súvislosti s návštevou školy mal navrhovateľ za školský rok 2014-2015 výdavky za príspevok do ZRPŠ 20,- eur, mesačnú splátku na stužkovú 5,- eur, triedny fond 5,- eur, učebnicu angličtiny 22,- eur, písacie potreby cca 20,- eur, úbor na TV cca 30,- eur, prezuvky cca 10,- eur, vybavenie na odborný výcvik cca 100,- eur, školské akcie cca 70,- eur počas jedného školského roku. Podľa potvrdenia Strednej odbornej školy technickej Šurany, navrhovateľ G. G. má v súčasnosti prerušené štúdium na tejto škole na obdobie od 22.06.2015 do 21.06.2017. Navrhovateľ sa od 25.08.2015 sa zamestnal v spoločnosti G. G. s.r.o. C. J., ČR s pracoviskom C. J. so skúšobnou dobou v trvaní 3 mesiacov.
Z dokazovania ďalej vyplýva, že otec navrhovateľa od novembra 2013 do novembra 2014 poukázal na jeho výživu spolu sumu 1600,- eur, čo na jeden mesiac v priemere predstavuje 123,- eur, následne od decembra 2014 mu poukazoval súdom stanovenú sumu vo výške 50,- eur. Z predložených výpisov účtu otca je zrejmé, že za obdobie mesiacov január 2014 až december 2014 mal uskutočnené na účet vklady bez poplatku ( o ktorých tvrdil, že sa jedná o vyplatenú odmenu za vykonanú prácu v hrubom) v celkovej výške 7505,- eur čo na mesiac predstavuje 625,- eur. Podľa predloženého daňového priznania za rok 2013 vykazoval otec základ dane vo výške 1080,- eur a daňový preplatok 29,53 eur. Bolo ďalej zistené, že jeho predchádzajúci pracovný pomer v spoločnosti C. P. s.r.o. J., ktorý trval od 18.03.2011 do 31.03.2013 bol ukončený podľa § 63 ods. 1 písmeno b) Zákonníka práce pre nadbytočnosť. Následne od 05.04.2013 do 03.10.2013 mal vyplatené dávky v nezamestnanosti tak ako boli tieto skonštatované v rozvodovom rozsudku, od 01.01.2014 do 31.12.2014 nemal vyplatené žiadne nemocenské dávky. Dňa 04.10.2013 mu bolo vydané živnostenské oprávnenie s predmetom podnikania - poskytovanie služby vedenia cudzieho motorového vozidla, činnosť má pozastavenú od 01.05. do 01.11.2015. Spoločnosť B. Q.. E. súdu oznámila, že otec nie je zamestnancom ich spoločnosti, je SZČO, úraz, ktorý sa mu stal nebol posúdený ako pracovný úraz a zo strany spoločnosti mu nebola vyplatená žiadna finančná náhrada. Dňa 10.01.2015 otec uzavrel manželstvo s B. K., ktorá u svojho súčasného zamestnávateľa dosahuje priemerný čistý mesačný zárobok vo výške 658,70 eur. Podľa oznámenia Obecného úradu J., Obecný úrad zaevidoval žiadosť o vydanie stavebného povolenia od B. G., v súvislosti s tým bolo začaté územné a stavebné konanie na stavbu „montovaný drevodom“ a garáž na pozemku parc. č. XXXX/1
kat. územie J.. Podľa čestného prehlásenia K. W. jej zať E. G. prispieva na energie, vodu a spoločné obedy sumou 100,- eur mesačne.
Matka navrhovateľa uviedla, že svoj predchádzajúci pracovný pomer skončila v novembri 2013 dohodou, následne v júli 2014 ju ten istý zamestnávateľ zamestnal, len sa jej zmenil výkon práce. U tohto zamestnávateľa stále robí. Maloletý po rozvode prestúpil na Strednú odbornú školu elektrotechnickú v E., ktorú navštevoval od 2. polroku 2. ročníka. Uviedla, že po prerušení štúdia bol navrhovateľ od 22.06.2015 vedený ako nezamestnaný, následne vyradený 06.07.2015, kedy uzavrel Dohodu o vykonaní práce so spoločnosťou G.any nad X., ktorú vykonával do 28.07.2015. Vzhľadom na uvedené, výživné žiadala zvýšiť na sumu 300,- eur mesačne od januára 2015 do času, kým nemal navrhovateľ prerušené štúdium. Súhlasila s tým, aby došlo k zrušeniu výživného zo strany otca od toho času, ako sa navrhovateľ zamestnal. Potvrdila, že od konca roku 2014 poukazoval otec na výživu syna sumu 50,- eur mesačne, okrem výživného na syna ničím neprispieval, so synom sa nestretával. Pokiaľ mala problémy ohľadom maloletého syna, riešila to cestou Úradu práce. Poukázala na to, že potom ako mal otec pracovný úraz, nezmenil pracovnú pozíciu, po 3 týždňoch bol znovu v práci a zarábal. Bola toho názoru, že zamestnávateľ ho určite odškodnil.
Otec navrhovateľa uviedol, že od novembra 2013 začal pracovať pre firmu B. ako vodič, jeho príjem pozostáva len z príjmu, ktorý si vkladá na účet a následne zdaňuje a platí si zdravotné poistenie. Do apríla 2014 po rozvode býval u svojej matky. Od apríla 2014 býva s terajšou manželkou v rodinnom dome jej rodičov, kde majú k dispozícii jednu izbu. Vyživovacia povinnosť mu nepribudla. Na pozemku, ktorý nadobudla jeho manželka pred manželstvom nič nestojí, ani garáž. Po rozvode manželstva sa s matkou syna dohodli tak, že keď bude mať viac peňazí, tak pošle na syna vyššie výživné, z toho dôvodu od novembra 2013 mu posielal vyššiu sumu až do decembra 2014. Vyživovaciu povinnosť na syna žiadal zrušiť od 01.09.2015, nakoľko až do augusta 2015 mu každý mesiac poukazoval sumu 50,- eur.
Navrhovateľ, ktorý bol na pojednávaní dňa 11.06.2015 vypočutý podľa § 108 ods. 3 O.s.p., § 43 Zákona o rodine uviedol, že v letných mesiacoch 2014 brigádoval v tej istej firme, ako pracuje jeho otec, všetci stavbári mu tvrdili, že nemajú plat pod 1.300,- eur, pričom šoféri, akú prácu vykonával jeho otec zarábali ešte viac. Uviedol, že nemá finančné prostriedky na zabezpečenie potrebného oblečenia, tenisiek, telefónu, či notebooku, t. j. na základné veci. Okrem toho nemá ani vreckové a preto si snaží privyrobiť a to tak, že inštaluje operačný systém pre počítače kamarátom.
Podľa § 62 odsek 1, 2, 3, 4, 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pre inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopnosti, možnosti a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 odsek 1 Zák. o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 78 odsek 1, 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Vychádzajúc z citovaných ustanovení zákona o rodine, je súd pri rozhodovaní o zmene výživného povinný posúdiť komplexne všetky zmeny pomerov účastníkov, ku ktorým došlo od predchádzajúceho rozhodnutia, prihliadnuť na vývoj životných nákladov za celé obdobie, ktoré uplynulo od predchádzajúcej úpravy o výživnom (§ 78 ods. 3 Zák. o rodine). Ďalej súd musí brať do úvahy právo dieťaťa podieľať sa na dosiahnutej životnej úrovni svojich rodičov, či už v pozitívnom alebo negatívnom zmysle (§ 62 ods. 2 Zák. o rodine), okrem toho zohľadní všeobecné hľadisko, podľa ktorého pri rozhodovaní o výživnom sa prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného (§ 75 ods. 1 Zák. o rodine). Odôvodnené potreby dieťaťa sú závislé predovšetkým od jeho veku, zdravotného stavu, fyzickej a duševnej vyspelosti a sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi rodičov. Pokiaľ sú tieto obmedzené, stávajú sa odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. V opačnom prípade odôvodenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, prospešné pre jeho všestranný vývoj. Pre určenie výšky výživného pre dieťa sú teda rozhodujúce reálne zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov, ktoré sú dané nie len ich subjektívnymi vlastnosťami ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, pričom na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča súd prihliadne aj vtedy, ak sa tento vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, či majetkového prospechu, ako aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Na viac súd prihliada aj k tomu, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že návrh na zvýšenie výživného je čiastočne dôvodný a to počnúc od 01.01.2015 až do času kým nedošlo u navrhovateľa k prerušeniu štúdia, čím sa prestal pripravovať na ďalšie zamestnanie t. j. do 21.06.2015. Je nepochybné, že od poslednej úpravy výživného odkedy uplynula doba necelých 15 mesiacov sa zvýšili výdavky na navrhovateľa, ktorý v uvedenom období bol žiakom tretieho ročníka strednej odbornej školy, keďže od času poslednej úpravy vzrástli jeho potreby, či už na ošatenie, stravu ako aj iné jeho nevyhnutné potreby. Od času poslednej úpravy sa zmenili aj pomery na strane rodičov. U matky s poukazom na citované ustanovenie § 75 odsek 1 veta druhá Zákona o rodine súd nemohol zohľadniť obdobie jej nezamestnanosti, kedy bola bez príjmu, nakoľko predchádzajúci pracovný pomer skončila dohodou. V súčasnosti jej príjem oproti predchádzajúcemu obdobiu sa zvýšil o 67,77 eur (v čase rozvodového konania mala príjem 305,80 eur, v súčasnosti 373,50 eur), žije v tých istých bytových pomeroch, vyživovacia povinnosť jej nepribudla. Pokiaľ aj poukazovala na zvýšené výdavky v súvislosti s bývaním, jedná sa o skutočnosť, ktorá sa vzhľadom na celkové zvýšenie cien odrazila aj na výdavkoch otca, ktorý taktiež platí alikvótnu časť poplatkov a energií za bývanie. U otca sa pomery zmenili v tom, že v čase poslednej úpravy bol nezamestnaný, poberal dávku v nezamestnanosti 194,- eur a v súčasnosti má vykazovaný priemerný príjem v hrubom 625,- eur. Vychádzajúc z uvedeného, jeho príjem mesačne vzrástol najmenej o cca 170,- eur. Iný príjem, či nárast jeho majetkových pomerov zo strany súdu zistený nebol. Bežné náklady bývania znáša spoločne s manželkou, ktorá je taktiež zamestnaná s priemerným mesačným zárobkom 658,70 eur. Napriek súčasnému príjmu otca vyčíslenom brutto vo výške 625,- eur, z ktorej sumy je potrebné odpočítať platby do zdravotnej, Sociálnej poisťovne a vyrubenú daň, nakoľko otec pri takto vykazovanom príjme v období mesiacov november 2013 do novembra 2014 bol schopný poukazovať na výživu navrhovateľa sumu 123,- eur v priemere mesačne, bol súd toho názoru, že jeho súčasný príjem a majetkové pomery umožňujú, aby aj za obdobie od 01.01.2015 do 21.06.2015 bol zaviazaný na platenie výživného v tejto výške. Navrhovateľ po zaplatení výživného zo strany otca 120,- eur, pripočítaní rodinných prídavkov vo výške 23,52 eur a pripočítaní výživného zo strany matky najmenej vo výške 60,- eur bude mať mesačne na svoju výživu sumu 203,52 eur, ktorá by mala postačovať na pokrytie všetkých aj zvýšených potrieb ktoré mal v súvislosti so štúdiom. Pri porovnaní výšky sumy životného minima stanoveného pre nezaopatrené dieťa Zákonom č. 601/2003 Z.z. v znení neskorších zmien, vo výške 90,42 eur je potrebné mať za to, že suma 203,52 eur, ktorú bude mať navrhovateľ mesačne na svoju výživu, je primeraná. Vzhľadom na to, že k zvýšeniu výživného súd pristúpil od 01.01.2015 do 21.06.2015 vznikla zaostalosť za uvedené obdobie za mesiace január až máj 2015 každý mesiac po 70,- eur, a za mesiac jún 2015 v sume 48,90 eur, čo je spolu 398,99 eur na zaplatenie ktorej zaostalosti súd zaviazal otca v mesačných splátkach po 50,- eur pod stratou výhody splátok. V zostávajúcej časti súd návrh ako bezdôvodný zamietol. Nakoľko vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že od 22.06.2015 odkedy navrhovateľ má prerušené štúdium na Strednej odbornej škole technickej v Šuranoch, žiadnym iným spôsobom sa nepripravuje na ďalšie povolanie, v čase od 22.06.2015 do 06.07.2015 bol vedený ako
nezamestnaný, v čase od 06.07.2015 do 28.07.2015 pracoval na základe Dohody o vykonaní práce a v súčasnosti od 25.08.2015 je zamestnaný v Českej republike a preto podľa § 62 odsek 1 Zákona o rodine zanikol jeho nárok na platenie výživného zo strany rodiča, t. j. otca, nakoľko je preukázateľne schopný sa sám živiť. Otec žiadal zrušiť svoju vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľovi dňom 01.09.2015, od ktorého dňa z uvedených dôvodov bolo opodstatnené takémuto jeho návrhu vyhovieť, preto súd zrušil vyživovaciu povinnosť otca voči navrhovateľovi od 01.09.2015.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 odsek 2 Občianskeho súdneho poriadku tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal ich náhradu, nakoľko navrhovateľ mal v predmetnej veci úspech len čiastočný.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa
doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre v 3
vyhotoveniach.
Podľa § 205 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Obč. súdneho poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.